Noorganik moddalar


HC1 gazining absorbsiyasi



Yüklə 12,02 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə259/283
tarix26.08.2023
ölçüsü12,02 Mb.
#140688
1   ...   255   256   257   258   259   260   261   262   ...   283
Noorganik moddalar va mineral o’g’itlar texnologiyasi Mirzaev F.M. va boshq.

HC1 gazining absorbsiyasi. 
T u z kislotasini ol ish u c h u n HC1 gazi 
suv bilan absor bsiya qilinadi. G a z absor bsi ya dan ol di n 30—6 0° Cq ad ar
sovitiladi. Sovitilgan g az k e r a m i k a d a n yoki k v ar s d a n yasa lga n a b s o r -
S u v
10 .3 -ra sm .
Kvars p echi.
G az
K islota
100
>
H C lif
1000

1 0 .4 -rasm .
1
— kvars quvuri; 
2 —
sovitgic h ; 
3
absorber
4
— keram ik minora;
5 —
venti la to r; 
6, 7, 8 —
quvur.
398


b e r l a r d a n a b so r b si ya qi li na di . A b s o r b e r l a r turli s h a k l d a b o ‘ladilar. 
Sint eti k HC1 gazini sovitib absorbsi ya qilish 1 0 . 4 - r a s m d a k o ‘rsatilgan.
S i n t e z p e c h i d a n c h i q q a n HC1 gazi kvars n a y d a 200°C g a q a d a r
sovitiladi. Sovitish j a r a y o n i s o vi t gi ch d a (2) 100°C da r aj a g a q a d a r
d a v o m et ad i . Sovitilgan HC1 gazi suv b il an yuvilib t u r a d i g a n a b so r - 
ber ga (3) y ubor i ladi . A b s o r b e r d a n c h i q q a n gaz k e r a m i k a d a n yasalgan 
m i n o r a d a (4) yuvilib t as hqa r iga tashl ana di. 32—35% li t ayyor m a h s u ­
lot q u v u r d a n (6) t es hi k (7) orqali j o ‘natiladi.
O x i r g i d a v r d a HC1 g a z i s o v i t i l m a s d a n a b s o r b s i y a q i l i n a d i .
A . M . G a s p a r y a n taklifi b o ‘yicha HC1 sovi ti l masdan t o ‘g ‘ri absorbsiya- 
ga y ub o ri l ad i . Bu esa ilgari 2 0 , 2 4 % k i s l o t a d an q u y u q kislota olish 
m u m k i n e m a s d e g a n f i kr n i ng n o t o ‘g ‘riligini isbot qiladi. Bu usul 
n i m a g a a s o s l a n g a n ? A g a r d a HC1 g az ini suv o r qa li y u b o r i l s a g az erib 
t e m p e r a t u r a k o ‘tarila boshlaydi va HC1 b u g ‘ining b o si mi ortib boradi.
Suv b u g ‘i ni n g HC1 b u g ‘i b i lan a r a l a s h m a s i n i n g bo si mi a t m o s f e r a
b o s i m i g a t e n g b o ‘lsa, s u y u q l i k q a y n a y b o s h l a y d i . S h u n d a y qilib 
ad ia b a tik s h a r o i t d a suvni b u g i a t i s h u c h u n sar f b o ‘lgan issiqlik e r i t m a ­
sining t em pe r at ur a s i ni pasayishiga olib keladi. Na t i j ad a y an a t e m p e r a ­
t u r a p a s a y i s h i s ab a b l i k i s l o t a n i n g k o n s e n t r a t s i y a s i o s h i b b o r a d i .
B u n d a y j a r a y o n n i , y a ’ni issiq abs or bsi ya j a r a y o n i n i t arelkali a b s or - 
b e r l a r d a yoki n a s a d k a l i k a b s o r b e r l a r d a olib b o r i s h m u m k i n .
399



Yüklə 12,02 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   255   256   257   258   259   260   261   262   ...   283




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin