O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V


səhifə71/238
tarix22.12.2023
ölçüsü
#190479
1   ...   67   68   69   70   71   72   73   74   ...   238
Normal fiziologiya (O.Alyaviya va b.)

desinxronizatsiya
yoki 
faoilashish reaksiyasi
deb ataladi (G . 
Ja sp er). O d am n in g k o ‘zin i ochishi alfa-ritm ning b eta-ritm bilan alm ashinishi 
faoilashish reak siy asin in g vujudga kelish m isollaridan biridir.
Y arim sharlar p o ‘stlo g ‘ ini tilish tajribalari elektroensefalogram m a ritm larining 
vujudga kelishi va dav o m etish id a afferent im pulsatsiyaning yetakchi aham iyat 
k asb etishidan g u v o h lik beradi. Y arim sharlar p o ‘stlo g ‘ining kichik b ir qism iga 
p o ‘stloq ostidagi y ad ro la rd a n keluvchi barcha nerv tolalari qirqib q o ‘yilsa-yu, shu 
qism ning to m irlar bilan b o g ‘lanishi saqlab qolinsa (yarim sharlar p o ‘stlo g ‘ining 
yakkalangan «hoshiyasi») preparati, shu qism dagi elektr faolligi batamom to ‘xtaydi. 
A m m o shu q ism g a ele k tr toki bilan bevosita ta ’sir etilsa, unda potensiallam ing 
sekin-asta s o ‘nuvchi teb ran ish lari seriyasi yana p aydo boMadi.
K a tta y a r im s h a r l a r p o ‘ s t l o g ‘ ig a t a ’s i r e t is h n in g b a ’zi t u r l a r i d a
elektroensefalogram m a ritm larining o ‘zgarishlari.
Yuzaga chiqarilgan potensiallar.
T ajribada h ar q anday retseptiv m aydonning 
retseptorlariga ta ’sir e tilg a n d a yoki efferent nerv tolalari bevosita ta ’sirlanganda 
elektroensefalogram m ada xarakterli yuzaga 
chiqarilgan potensiallar
birlam chi yoki 
ikkilam chi ja v o b la r shaklida paydo boMadi.
K atta yarim sh a rla r p o ‘s tlo g ‘ining turli b o ‘lim laridan ajratib olish d a qayd 
qilinadigan birlam chi ja v o b la m i a n a liz q ilish shunday x u lo sa g ao lib k eld i: birinchi
- m u sb at te b ra n ish y arim sharlar p o ‘s tlo g ‘ining I—1V qavatlaridagi piram idal 
h u jay ralam in g q o ‘z g ‘a lish ig a bogMiq; ikkinchi - m anfiy tebranish yarim sharlar 
p o ‘s tlo g ‘ idagi l - ! l q a v a tla rn in g q o ‘z g ‘a lishini aks ettirad i, bu eh tim o i, I—II 
qavatlardagi apikal (uch tom ondagi) dendritlam ing sinxron depolyarizatsiyasiga 
b o g 'liq b o ‘lsa kerak.
Y uzaga ch iq arilg a n po ten siallam i qayd qilish usuli analizato rlam in g m iya 
p o ‘stlo g ‘idagi v akillik kartalarini tuzishda m iyaning turli b o lim la ri o ‘rtasidagi 
bogM anishni an iq la sh d a h ar xil sistem alam ing o ‘zaro ta ’sirini o 'rg a n ish d a va 
farm akologik p rep a ra tla m in g ta ’sirini tekshirishda keng q o ‘ llaniladi.
Narkoz.
N ark o zd a elektroensefalogram m a xarakterli ravishda o ‘zgaradi. Bu
118
www.ziyouz.com kutubxonasi


o 4zg arish larb erilad ig an n ark o tik m o d d a n in g tu rig a q ara b farq q ilad i. E fir b u g 4lari 
n afasga o linganda yarim sharlar p o ‘stlo g ‘idagi ritm lar ancha te zla sh ad i, beta-ritm
paydo boMadi. H arakat va nutqning q o ‘z g ‘alishi n arkozning fazasiga to ‘g ‘ri keladi. 
N arkoz chuqurlashgan sayin beta-ritm teta-ritm bilan alm ashinadi, s o ‘n gra «sukut» 
davrlari kelib chiqadi, ya’ni elektr tebranishlari qisqa vaqt y o ‘q o lib turadi. N atijada 
efir bugMari ta ’sir etaverganda, elek tr faolligi batam om susayadi. N arkozdan chiqish 
dav rid a elektroensefalogram m a te sk ari ta rtib d a o 'zg a ra d i.
B arbituratlar bilan yuzaga chiqariladigan narkozda ham , avval beta-ritm turidagi 
tez tebranishlar kuzatiladi. N arkoz chuqurlashgan sayin tez teb ran ish lar chastotasi 
kam ayadi, bu tebranishlam ingam plitudasi v a sinxronligi esa oshib boradi. Sekundiga 
14-16 chastotali, yuksak amplitudali (150 
mkv
gacha) ritmik tebranishlar avjga chiqadi. 
Bular barbiturat yoylari deb ataladi. N arkoz yanada chuqurlashganda barbiturat yoylari 
y o ‘qolib, o ‘m iga teta-toMqinlar, so ‘ngra esa delta-toMqinlar vujudga keladi: toMqinlar 
oraligMda yarim sharlar p o ‘stlog‘ining sukut mtervallari oshadi.
N arkozda katta yarim sharlar p o ‘stlogMning holatini elektroensefalografiya usuli 
bilan boshqarish jarrohlik klinikasida katta amaliy ahamiyatga ega boMib, narkotik modda 
berishni boshqarishga va narkozni zarur darajada chuqur saqlashga imkon beradi.

Yüklə

Dostları ilə paylaş:
1   ...   67   68   69   70   71   72   73   74   ...   238




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin