O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Spinal shok
shundan iboratki, o rq a m iyaning qirqib q o ‘yilgan jo y id a n pastroqdagj 
b a rc h a nerv m arkazlarining q o ’z g ‘aluvchanligi ju d a ham pasayadi va reflektor 
funksiyalari susayadi. O rqa m iy an in g qirq ib q o ‘yilgan jo y id a n yuqoriroqdagi nerv 
m arkazlari esa ishlayveiadi. M asaian, o rq a miya diafragma nerviningchtqqan joyidan 
s a b i n a p astroqdan qirq ib q o ‘y ilsa, shu joydan pastdagi nerv m arkazlari yuzaga 
ch iq arad ig a n spinal reflek slar (o rq a m iya reflekslari) susayadi. Shu bilan birga 
d ia frag m an in g nafas h arak atlari dav o m etaveradi. A ftidan, uzunchoq miyadagi 
n afa s m arkazi diafragm ani innervatsiyalovchi m otoney ro n latg a ritim k im pulslar 
yuborishni davom ettiradi. It o rq a m iyasi b o ‘yin segm entlarining ro ‘parasidan qirqib 
q o ‘y ilg a ch , tana va q o ‘l-o y o q n in g ta ’sirJanishiga ja v o b a n ro ‘y beruvchi barcha 
h a ra k a t reflekslari y o ‘qoladi, shuningdek, siydik chiqarish va defekatsiya kabi biror 
re fle k to rla r ham yuzaga chiq m ay d i, tom irlam ing kengayishi sababli arterial bosim
78

---

2 9 -rasm . O dam orqa miyasidagi orqa 
ildiziar nerv tolalarining taqsimlanish 
chizm asi (Forsterdan).
p asay ib k e ta d i, bu orqa m iyadagi to m ir 
h a ra k a tla n tiru v c h i m a rk a z la m in g sh o k
boMish natijasidir. Operatsiya q ilin g an itda 
skelet m uskullarining reflektor qisqarishlari 
b ir necha soatdan keyin tiklana b o sh la y d i: 
arterial b osim b ir necha kundan k ey in n o r­
m al d a ra ja g a keladi: siydik c h iq a rish va 
d efe k atsiy a reflekslari b ir necha h a fta d a n
k e y in t i k l a n a d i: o g ‘ritu v c h i t a ’s i r g a
ja v o b an arterial b osim ningko‘ta rilish id a n
iborat to m ir toraytiruvchi reflekslar p a y d o
b o ‘la d i. X u d d i, shuningdek, o d a m n in g
pich o q lan ish i yoki o ‘q tegishi n a tija s id a
(tekkan o ‘q yoki metall parchalari va suyak 
b o ia k la r i o rq a m iyakanaliga k irib k etad i) 
o r q a m iy a s i u z ilib q o lg a n d a y o k i 
k o ‘n d alan g ig a kesilganda ham , b ir n e c h a
hafta va o y lard a keyin orqa m iyaning b a ’zi 
reflekslari tiklanadi.
S h o k h o d is a la r in i n g o g ‘ i r l i g i v a
r e f l e k t o r f u n k s iy a la r n in g q a n c h a l i k
buziiishi, u la m i qancha davom e tish i tu rli hayvonlarda tu rlic h a b o ‘ladi. Shok 
hodisalari odam va m aym unlarda y a q q o lro q k o ‘rinadi. M asalan, m ay m u n orqa 
m iyasi k o ‘krak um urtqalari ro4p a ra s id a n q irq ib q o'yilgach, tiz z a re fle k si b ir sutka 
va undan k o ‘proq vaqt m o b a y n id ay u z ag a chiqm aydi, holbuki, q u y o n d a bu refleks 
atigi 15 m inutyuzagachiqm ay turadi. D em ak, hayvonningm arkaziy n e rv sistem asi 
qan ch a y u q o ri bosqichda tursa, o rq a m iy an in g reflektor fao liy atin i m arkazdan 
kontrol qilish m exanizmi o ‘shancha k o ‘p ro q rivojlangan boMadi.
Spinal shok fenomening m ohiyatini tushunm oq uchun ikkita fa k tn in g prinsipial 
aham iyati bor: birinchidan, o rq a m iy a n in g qirqilgan jo y id a n p a s tro q d a g i nerv 
m arkazlaridagi shok kelib chiqadi, ikkin ch id an , orqa m iya b irin c h i m a rta qirqib 
q o ‘y ilg a n jo y in in g pastrog‘idan o r q a m iy a funksiyalarining tik la n is h d a v rid a
ikkinchi m a rta qirqilsa, odatda sp in al sh o k hodisalari takror v u ju d g a k elm ay d i. A. 
S hvars b ilan Ch. Sherrington sh u la rg a aso slan ib , spinal shok fen o m e n in i m arkaziy 
nerv sistem asin in g yuqoriroqdagi b o ‘lim laridan orqa m iyaga im p u lsla r kelm ay 
qolishi bilan izohlashdi. Miya o ‘z a n in in g retikulyarform atsiyasidagi neyronlardan 
o rq a m iy a g a kelib, uni faollashtiruvchi im pulslam ing y o ‘qolish i sp in a l shokning 
kelib ch iq ish id a katta aham iyatga e g a d ir.
79

---

O rq a m iyani qirqib q o ‘yish u z o q d a v o m etuvchi kuchli ta ’s ir b o i i b , spinal 
refle k sla m in g torm ozlanishiga sa b a b b o 'la d i, spinal shok esa shuning oqibatida 
kelib chiqadi, degan farazk o ‘p m arta bayon qilindi. Reflektor fiinksiyaning tiklanish 
d av rid a o rq a m iyani takror qirqib q o ‘y ishni b u fiinksiyaga ta ’sir etm asligi hozirgina 
aytilg an farazni rad etadi. B undan ta sh q a ri, orqa m iyaning b ir yoki bir necha 
segm entini sovitish («sovuq bilan q irq ib q o ‘yish») tajribalari o rq a m iyani qirqib 
q o ‘y ish b ila n bogM angan t a ’s ir o q ib a tid a spinal shok k elib c h iq a d i, degan 
ta s a w u rg a qarshi so ‘zlaydi. O rq a m iyaning b ir yoki bir necha segm enti sovitilganda 
shik astlan m ag an i holda spinal sh o k k e lib chiqaveradi.
S p in a l sh o k h o d isa la ri y o ‘q o lg a c h , u zo q v aq td an k ey in