Maxs*js ta’lim vazirligi o rta m a X su s, kasb-hunar ta’lim I markazi

ch iq a d i.  M azku r  istak  va  uning  b oshqa  shakllari  im pulsiv 
(lo tin c h a  
impulsus — ixtiyorsiz qo ‘zg ‘alish
  m a’nosini  angla- 
tadi)  xususiyatiga  ega  b o lib ,  inson  tom onid an   anglanm a- 
ganligi  u ch u n   m a ’lum  obyektga  qaratish  nuqtayi  nazaridan 
rejalashtirilm agan,  hatto  ko‘zda  tutilm agan  boMadi.  Inson- 
ning  favquloddagi  vaziyatda  yuzaga  keladigan  sarosimaiik 
affekti,  d a h sh a t,  hayajonlanish,  ajablanish,  shubhalanish 
va sh un ga  o ‘xshash boshqa  m ohiyatli,  har xil  shakldagi  xatti- 
harakatlari  ixtiyorsiz turkunidagilaigayorqin  misoldir.  Undagi 
atam alarning  m a’n osi,  aks  etish  im koniyati  bundan  oldingi 
hissiyot  t o kg ‘risidagi  m a’lumotlarda  keng  bayon  qilingan.
B o s h q a   k a tegoriyaga  ta a llu q li  harakatlar  ix tiy o riy  
harakatlar  d eb   n om lanib ,  ular  m aqsadni  k o'zlash,  m aq- 
sadni  an glash   va  uni  am alga  oshirishni  ta ’m in lov ch i  opera- 
tsiyalar,  usul va vositalarni  shaxs o ‘z m iyasida tasaw u r qilish 
130
www.ziyouz.com kutubxonasi

hamda samaradorligini taxm inan  baholashni  taqozo eta d i.O ‘z 
m ohiyati  bilan tafovutlanib  turuvchi  ixtiyoriy harakatlarning 
alohida  guruhini  irodaviy  harakatlar  deb  ataluvchi  turkum  
tashkil qiladi.  Psixologik ma’lumotlarga asoslangan holda ulaiga 
quyid agich ata’rifberish  m um kin:  „M aqsadgaerishish y o lid a  
uchraydigan  qaram a-qarshiliklam i  bartaraf qilish jarayon id a 
z o ‘r  b crish   b ilan   u y g ‘u n la s h g a n ,  m u ayyan   m a q s a d g a  
y o ‘naltirilgan  ongli  harakatlar  irodaviy  harakatlar  d ey ila d i“ .
Shaxsning  irodaviy  faoliyati  o ‘z  oldiga  q o kygan  a n g la n - 
gan  maqsadlami bajarishdan,  am alga oshirishdan  iborat sod da 
shakldagi  harakatlarning  m ajm uasidan  iborat  em a s.  Z o kr 
berishni  taqozo etm aydigan  ish  harakati  (m asalan,  shkafdan 
choynak  olish,  sochiqni  q o ziq q a  üish  va  h okazolar)  bilan 
irodaviy faoliyat  tarkiblari o ‘rtasida  keskin  farq bor.  Irodaviy 
faoliyat  o ‘ziga  xos  xususiyatga  ega  b o ‘lib,  u n in g   m oh iya ti 
shundan  iboratki,  blinda  sh axs  o kz  oldiga  q o ‘ygan  va  u n ga 
m uhim   aham iyat  kasb  etu v c h i  maqsadlariga  o ‘zi  u ch u n  
kamroq  qiymatga  m olik  xatti-harakat  m otivlarini  b o ‘y su n - 
diradi.  Ustuvor  motivlar  q o ‘sh im ch a  motivlarni  m u ayyan  
y o ‘nalishga safarbar qilib,  u m u m iy  maqsadga xizm at qildiradi.
Shaxs  faolligining  har  xil  k o‘rinishlari  mavjud  b o ‘lib, 
ular  funksional  jihatdan  bir-biridan  farqlanadi,  lekin  iroda 
inson  faolligining  alohida  o ‘ziga  xosligi  bilan  ajralib  turadi. 
Iroda  insonning  o ‘z  xatti-harakatlarini,  xulq-atvorini  o ‘zi 
boshqarishini,  u yoki  bu  xususiyatga ega  intilish va  istaklarini 
torm ozlanishni  talab qiladi,  binobarin,  u  anglangan  tu rlich a 
harakatlar tizimi  mujassam  b o ‘Iishini  taqozo qiladi.  Irodaviy 
faoliyatning  mohiyati  shundan  iboratki,  bunda  shaxs  o 'z in i 
o ‘zi  boshqaradi,  o'zini  qo'lga ola  oladi, o ‘ziga tegishli  xu susiy 
ix tiy o r siz   im p u lsiv  to m o n la r in i  n azorat  e ta d i,  za ru ra t 
tug‘ilsa,  ularni  tam om an  y o ‘q ota  oladi  ham .  Iroda  p a y d o  
bo'lish in in g  bosh  om ili  —  in so n   faoliyatining  turli  tarkiblari 
va  irodaviy harakatlarning tizim li tarzda tatbiq etilishi  h am d a 
b un d a y  ish-harakatlarda  o n g   b ilan   m u ja ssa m la sh u v c h i 
sh a xsn in g   faolligid ir.  Iro d a v iy   fa o liy a t  sh a x sn in g   k e n g  
k o la m d a   anglangan  va  ruhiy jarayonlarni  am alga  o sh ir ish  
xususiyatiga  doir  irodaviy  z o ‘r  berishni  talab  q ila d ig a n  
aqliy  amallardan  iborat.  B un d ay  aqliy  am allar  fa v q u lo d d a
www.ziyouz.com kutubxonasi

v aziya tn i  baholash,  kelgusida  amalga  oshirishga  m o ija l- 
lan gan   harakatlar  u ch u n   vosita  va  opcratsiyalar  tanlash, 
m aq sad n i  k o‘zlash  va  unga  erishish  usullarini  saralash, 
u larn i  tatbiq  etish   u c h u n   m u ayyan  qaror  qabul  q ilish  
k a b ila rn i  ta sh k il  q ila d i.  U sh b u   a m a lla rn in g   b arch a si 
irod aviy  faoliyatning op eratsion al  tom o n i  deb  hisoblanadi.
S hu n i  alohida  ta ’kidlash  joizk i,  ba’zi  p sixologik   holat 
va  vaziyatlarda  irod aviy  faoliyat  inson n ing  butun  hayot 
y o ‘lini  aniqlab  berish,  lin in g   ijtim oiy-p sixologik   qiyofasini 
n a m o y o n   qilish  va  m a ’n aviy-axloqiy  qadriyatini  ro‘yobga 
c h iq a r is h g a   y o r d a m   b e r a d ig a n   q arorga   k e lis h   b ila n  
u y g ‘unlashadi.  S h u n in g   uchun  bunday  irodaviy  harakat- 
larni  am alga oshirish jarayonida shaxs ongli  harakat qiluvchi 
subyekt sifatida  ham da ularning kashfiyotchisi va ayni  paytda 
ijrochisi  b o ‘lib  ham   ishtirok  etadi.  Mazkur  holatda  shaxs 
o 'z id a  t o ‘kis  m ujassam langan  qarashlari  tizim iga  (dinam ik 
ste reo tip ig a ),  iy m o n - e ’tiq od iga,  ishon ch   va  d un yoq ara- 
sh iga,  qadriyatiga,  h a y o tiy   m unosabatlar  m ajm uasiga,  aql- 
zakovatiga,  m a'naviyatiga asoslangan  holda ongli  y o ‘l  tutadi. 
S h a x sn in g   hayot  y o l lid a   qadriy  xususiyat  kasb  etu vch i 
javobgarlik  hissi  irodaviy  harakatlarni  tatbiq  qilishda  uning 
m iy a sid a   m u jassam lash gan   b o ‘ladi.  A n g la n g a n   barcha 
ijtim o iy -  psixologik  shartlangan  fazilatlar  (qarash,  e ’tiq od, 
qadriyat,  m a’naviyat  va  hokazolar)  so g ‘lom   fikr,  yuksak 
tu yg'u   hissiyot  tariqasida  faollashadi,  m ustahkam lanadi. 
S h u n in gd ek ,  b ah olash ,  qarorga  kelish,  tanlash,  ijro  etish 
jarayonlariga  ta’sir  q ilib ,  um um iy  hamkorlik  tizim id a  o ‘z 
izini  qoldiradi.  Javobgarlik  hissi  shaxs  m a’naviyati,  ruhiyati, 
qadriyati  n am oyon   b o ‘lish i,  kechishi,  takom illashish  b os- 
q ich larin in g b osh q aru vch isi,  ongli  turtkisi, sifatini  oshiruv- 
c h isi  funksiyasini  bajaradi.
Insoniyat  ijtim oiy-tarixiy  taraqqiyoti  yirik  n am oyan - 
d alarinin g  ijodiy  faoliyatiga  tegishli  m a’lum otlar,  qarorga 
kelish  nam unalari  u larn in g  ijtim oiy-psixologik  qiyofalarini 
aks ettirish  im konini beradi.  M asalan,  buyuk sarkarda Am ir 
T e m u r   K o ‘ragon iynin g  „K uch  adolatdadir“  degan   hik- 
m a ti,  A lisher  N a v o iy n in g   „Zanjirband  sh er —  yengam an 
d er“  xitob i,  C h o lp o n n in g   „Xalq dengizdir.  xalq to lq in d ir , 
! 32
www.ziyouz.com kutubxonasi

xalq  kuchdir“  chaqirig‘i javobgarlikni yuksak his etgan  h o ld a  
xalqn in g  xoh ish -irod asin i  ifo d a   qilib,  q at’iy  irod aviy  x a tti- 
h arakatlarni  am alga  o sh ir g a n la r ,  sh u   bilan  b irga ,  u la r 
o ‘zlarin ing  m a ’naviy,  qadriy,  ruhiy  qiyofalarini  har  y o q - 
lam a chuqur ochib berishga m usharraf bolgan lar.  0 ‘tm ish d a 
va  istiqlol  davrida  k o‘plab  vatan d osh larim iz  irod aviy  x a tti- 
h a r a k a tla r in in g   n a m u n a v iy   k o ‘r in is h la r in i  n a m o y is h  
qilganlar,  bular  rasmiy  m anbalar  va  badiiy  ad ab iyotlard a 
keng  yoritilgan.
Irodaviy  faoliyatning  yu q orid a  bayon  etilgan jih a tla ri- 
dan  tashqari,  uning o ‘ziga x o s   p sixologik  xususiyatlari  h am  
m avjuddir va  ular  m uayyan  tavsiflar asosida  talqin  q ilin a d i. 
Irodaviy faoliyat  yoki  alohida  iroda aktini  (lo tin ch a  
actus — 
harakat
  degan  m a'n on i  a n g la ta d i)  am alga  o sh ir ish n in g  
xususiyatlaridan  biri  — bu  b ajarilayotgan  h a rak atlarn in g 
erkin  ckanligini  (bunday q ilsa  h am ,  unday qilsa  h am   b o ‘la- 
di)  shaxs  tom on id an   anglashdir.  U shbu  jarayond a  sh axs 
h ech   bir  narsani  uddasidan  chiqm aydigan   yok i  v aziy a tg a 
t o ‘la -to kkis tobelik qiladigan,  qolaversa yuzaga  kelgan  sharoit 
talablariga  so'zsiz,  b o ‘ysunadigan  k ech inm alar  hukm   sur- 
m aydi.  Shu  tufayli,  shaxs  b ir  qarorga  k elishn ing  e r k in lig i, 
m ustaqilligi  bilan  uyg'u n lashgan   k ech inm alar  h uk m   su - 
rishi  m u m k in.  M azkur  qarorga  kelishdagi  erkin lik   hissi 
in s o n n in g o 'z   niyatlari  bilan  harakatlari  ro'yobga  ch iq ish ig a 
m as’uliyat  yoki javobgarlik  tu yg'u si  kechishi  bilan  iz c h illik  
kasb  etadi.
Y uqoridagi  m u lohazalarn i  yanada  jid d iyroq   a n g la sh  
u ch u n   p sixologiya  olam id agi  ba'zi  hodisalarga  m urojaat 
qilish  maqsadga  muvofiqdir.  H ozirgi davrda  p sixologiya  fani 
nam oyandalarini  keskin ikki  qutbga ajratgan  h o ld a   ta h lil  va 
talqin  qilishning  umri  tugadi,  lekin  bu  g loyalar,  n a zariy a- 
lar  o ‘rtasida  q a ra m a -q a rsh ilik la r  m avjud  e m a s ,  d e g a n  
iborani  fan  olam idan  siqib chiqarilishi  degani em a s,  albatta. 
Iroda  erkinligi  p sixologiyada  g ‘oyat  bahsli  m u a m m o   sa n a - 
ladi,  ch u n o n ch i  ushbu  nazariya  tarafdorlarining  fik rich a , 
in so n   to m o n id a n   am alga  o sh irilad igan   ruhiy  h arakatlar 
b iron-bir  sababiy  b o g ‘liqlikka  ega  em as,  ular  a v to n o m d ir, 
am m o   bular  o ‘z  xoh ish larid an   boshqa  h ech   bir  narsaga
www.ziyouz.com kutubxonasi

b o ly su n m a y d ila r.  K o ‘rin ib   tu rib d ik i,  iro d a v iy   erkin lik  
sh axsdan   tashqari  hukm   surishi,  u  boshqa  ruhiy  hoiatlar, 
h od isalar,  v oq elik lar  b ilan   g o ‘yoki  sababiy  b o g ‘lanishga 
ega  em asdir.  Insonning ijtimoiy-tarixiiy taraqqiyoti davridagi 
barcha  harakatlari  t o ‘la anglangan yoki yetarli  anglanm agan 
ek a n ligid an   q at’i  n azar  ular  obyektiv  ravishda  psixikaning 
b osh q a  shakllari  bilan  izch il  bog‘lanishda b o ‘lgan.  Shu  bois 
sh axsn in g  irodaviy  harakatlari  nim a uchun  aynan  shunday 
am alga  oshirilganligini  aniqlash  darajasi  yuqori  b o ‘lm asa- 
d a,  lekin  biz  uiarni  tushuntirib  berish  im koniyatiga egam iz. 
Ilm iy m a ’lum otlarga qaraganda,  shaxsning irodaviy  harakati 
ta m o m ila   d eterm in izm ga  (lotin ch a 
deierminure — sababiy 
bog‘liqlik  yoki  shartlanganlik
  degan  m a 'n o n i  b ild irad i), 
b in ob arin ,  sababiy  b o g la n is h   qonuniga  b o lysunadi.  Iroda 
sh a x sn in g   p six o lo g ik   q iyofasi,  u n in g  ijtim oiy  hayoti  va 
faoliyati  sharoitida  turli  axborotlar  natijasi  sifatida  yuzaga 
k elgan  m otivlarning  xususiyati  va  maqsadi  bilan  uyg‘un- 
lash g an d ir.  S h u n in g d e k ,  irodaviy  fa o liy a tn in g   b evosita 
sababchisi  sifatida  harakatlar  tizim in i  vujudga  keltiruvchi, 
uiarni  tartibga  solu vch i  rang-barang  vaziyatlar,  sharoitlar 
vujudga  keltiruvchisi  b o ‘lib  qoladi.  Shuni  unitm aslik joizk i, 
s h a x s n in g   irod aviy  fa o liy a ti  ob yek tiv  ravishda  b oshq a 
kategoriyalar bilan  b o g ‘langandir.  Biroq,  bundan  irodaning 
psixologik jihatidan  ro'yobga chiqishini  inson  m as’uliyatidan 
tashqarida  yuzaga  k eladigan  n o m a’lum   majburiy  zaruriyat, 
d egan   xulosa  kelib  ch iqm asligi  lozim .
Irodaviy  faoliyatn in g  o ‘ziga  xos xususiyatlari  quyidagi- 
lardan:  1)  irodaviy  harakatlarni  shaxs  ham isha  ularning 
subyekti  sifatida  am alga  oshiradi;  2)  irodaviy akt,  harakatni 
sh axs  t o ‘la -to ‘kis  m as'u llik ni  zim m asiga  oigan  ish,  amal 
sifatida  ichki  dunyosida o'tkazadi;  3)  irodaviy faoliyat  tufayli 
in so n   k o ‘p  jih atd an   o ‘z in i  o ‘zi  shaxs  sifatida  anglaydi; 
4)  irodaviy faoliyat sababli  shaxs o ‘z hayoti  y o ‘li  va taqdirini 
o ‘zi  belgilashi  lozim lig in i  tushunib  yetadi  va  h okazo.  S h u ­
n in g d ek ,  irodaning  faollash tiru vch i  va  jilo vlab   turuvchi 
funksiyalari  birgalikda  am a l  qilsa,  faqat  shundagina  shaxs 
o ‘z   m aqsadiga erishish  y o lid a g i  to ksiqlarni yengishi  kafolat- 
lanish i  m um kin.
www.ziyouz.com kutubxonasi

P sixologiya  fanida  irodaga  indeterm inistik  qarash  h am  
mavjud bo'lib,  bunda psixik faoliyat biror narsa bilan b elgilab 
b o ‘lm aydigan,  ongsiz ravishda  kechadigan dastlabki  faollikka 
tob e  hisoblanadi.  A Q S H lik   p sixolog  U .  Jem snin g  fík rich a, 
h ech  narsaga  b o g ‘liqligi  y o 'q   irodaviy  hukm  yetak ch i  o krin 
tutadi.  A slida  esa shaxsning  ish  am allari,  harakatlari,  h a yo ti 
va  faoliyati  obyektiv  ravishda  belgilanadi.  0 ‘zida  irod aviy 
harakatlarni  m ujassam lashtirgan  m otivlar shaxsning  h o zirg i 
davri  va  o'tm ish idan   jo y   egallagan   tashqi  ta ’sirlar  natijasi 
sifatida  insonni  psixik  rivojlanish  jarayonida,  uning  borliq 
hodisalariga  faol  m unosabatida  yuzaga  chiqadi  va  asta-sekin 
tarkib  topadi.  Irodaviy  harakatlaming  sababiy  bog'langanligi 
o m ili,  bu  muayyan  faoliyat  usuli  shaxsga  majburan  beril- 
ganini,  shaxsiy  xulq-atvori  u ch un   javobgar  em asligini,  taq- 
diri  azal deb tushuntirish huquqiga ega ekanligini anglatm aydi.
Irodaviy  faoliyatni  u n in g   b atam om   oqibatlari  u ch u n  
shaxs  subyekt  sifatida  a m a lg a   oshiradi.  F a oliya t  u c h u n  
o b y ek tn in g   o 'z ig a   m as'u l  h iso b la n a d i,  v a h ola n k i  u n in g  
m aqsadi  doirasidan  tashqari  ch iq ad i.  Subyekt  m u ru vvat 
k o ‘rsatark a n ,  b o s h q a c h a   ta r z d a   y o rd a m   u y u s h tir a d i, 
m uam m olarni  hal  qilishga  k o ‘mak!ashadi.
S h a x sla r  o 'z la r in in g   fa o liy a ti  u c h u n   m a s ’u liy a t n i 
b oshqa  birovga  yuklashga  m oyilligiga  k o‘ra,  ular  sezilarli 
ravishda  bir-birlaridan  farqlanadilar.  In so n n in g   s h a x s iy  
faoliyati  natijalari  qiym atini tashqi  kuch va sharoitlarda  qayd 
qilish ,  shuningdek,  shaxsiy  kuch  va g'ayratiga,  q ob iliy atiga 
m oyillik n i  aniqlaydigan  m e z o n la r   nazorat  loku si  ( lo t in -  
ch a  — 
Lokus  o'rnashgan jo y ;
  fransuzcha 
controle
 — 
tekshi- 
rísh
  degan  m a’n oni  anglatadi)  deb  ataladi.  M a ’lu m k i,  o ‘z 
xulq-atvori  va  o ‘z   faoliyati  sabablarini  tashqi  o m illa rd a n  
d eb  tushunishga  m oyil  o d a m la r  mavjud.
Psixologiya  fanida  n azoratni  lokallashtirish  d e g a n d a , 
shaxsning  individual  faoliyati  natijalari  u ch un   m a s’u liy a tn i 
tashqi  kuch  va  sharoitlarda  qayd  q ilish n i,  s h u n in g d e k , 
ularning  kuch-g'ayratiga,  qobiliyatiga  m oyilligini  b elg ila y - 
digan sifatlar majmuasi tushuniladi.  N azoratni  lokallashtirish 
tashqi  (eksternal)  ham da  ichki  intcrnal  turlarga  ajratiladi. 
Nazoratni  tashqi  lokallashtirishga ba’zi  misollarni  keltiram iz:
135
www.ziyouz.com kutubxonasi

x o d im   ishga,  talaba darsga  kech  qolsa,  bu hodisani  turlicha 
b ah o n alar  bilan  izoh lash ga  harakat  qiladi:  1)  avtobus  o ‘z 
vaq tida  kelm adi;  2)  yoM ovchilar  k o‘p  b o lg a n lig i  uchun  
a v to b u sg a   ch iq a   o lm a d im ;  3)  avtob u s  ju d a  sek in   yurdi;
4 )   transport  buzilib  q old i;  5)  ko'chada  y o ‘l  harakati  fojiasi 
y u z   bergani  tufayli  u shlan ib   qoldik  va  h okazo.  Psixofogik 
tadqiqotlar nazoratning cksternal  lokallik turining  n am oyon 
b o li s h i   shaxsning  m u ayyan   nuqson  va  illattariga  bevosita 
b o g'liq ligin i  k o ‘rsatm oqda.  C h u n on ch i,  in son n in g  m as’u- 
liy a tsizlig i,  o ‘z  im k o n iy a tig a   ish on m asligi,  hadiksirashi, 
xavfsirashi,  shaxsiy  n iyatin i  ro‘yobga  chiqarishni  paysalga 
so lish i  va  boshqalar  sh ular  jum lasidandir.  M ab od o  shaxs 
o ‘z   xulq-atvori  oqibati  u ch u n   m as’uliyatni  o ‘z  zim m asiga 
o lsa ,  o ‘z  qilm ishlarini  sh axsiy  xususiyatidan  deb  tushunsa, 
b un d ay  psixologik  v o q elik   nazoratning  ichki  lokallashuvi 
m avjud  ekanligini  bildiradi.  N azoratni  ichki  lokallashtirib, 
in son la r  m aqsadga  erish ish   yo'lida  m as'uliyat  yoki  javob - 
garlik  his etadilar,  o ‘zin i  o ‘zi  tahlil  qilish  im koniyatiga  ega- 
dirlar.  Ijtim oiy tarbiyajarayonida shaxsda lokallashtirishning 
har  ikkala  (ek stem al,  internal)  turini  shakllantirish  tufayli 
u n in g   m ustahkam   sh axsiy  fazilatga  aylantirish  m um kin.
Irod an in g  o ‘ziga  x o s  k o ‘rinishlari  sh ax sn in g  tavak- 
kalchilik vaziyatidagi xatti-harakatida ro‘yobga chiqadi.  0 ‘ziga 
m a h liy o   q iluvchi  m aq sad ga  erishish  y o ‘lida  xavf-xatar, 
y o ‘q o tish   d ahsh ati,  m uvaffaq iyatsizlik   bilan  h am oh an g, 
o g o h ,  dadil  harakat  tavakkalchilik  deyiladi.  Tavakkalchilik 
jarayonidagi  noxushlik kutilm asi  muvaffaqiyatsizlik ehtim oli 
b ila n   n oq u la y   o q ib a tla r  darajasi  u yg‘u nlash uvi  m e zo n i 
o rq a li 
0
‘lch an ad i.  T avak k alch ilik d a  m uvaffaqiyat  bilan 
m u v a ffa q iy a tsiz lik   k u tilm a si  e h tim o li  y o ta d i,  y u tu q q a 
erish ish   shaxsda xush  kayflyatni vujudga  keltirsa,  magMublik 
n oxu sh lik   holatining  b osh   om ili  hisoblanadi.  0 ‘z - o ‘zidan 
m a 'lu m k i,  yutuq  q u v o n ch   nashidasini  uyg‘otsa,  om adsizlik 
j a z o ,  m od d iy  va  m a ’naviy  y o ‘qotishni  ro‘yobga  chiqaradi. 
S h u n g a  qaram ay,  in son lar tavakkal  qilish  harakatidan  hech 
m ah al  v o z  kechm aganlar.  X oh   u  kundalik  hayot  m uam - 
m o sig a   aloqad or  v oq elik   b o 'lsin ,  xoh  murakkab  m ehn at, 
x o h   harbiy  yurishlar  b o ‘lsin.  Tavakkalchilik  insoniyatning
136
www.ziyouz.com kutubxonasi

ijtim oiy-tarixiy  taraqqiyoti  davrining  qaror  q ab u l  q ilish  
n am u n asi,  mahsuli  sifatida  sh axsnin g  hayoti  va  faoliyatid a 
to  h anu z  ishtirok  etib  k elm oqda.
Psixologik  m anbalarning  k o ‘rsatishicha,  tavak k alchilik  
harakatini  amalga  osh irish n in g  o ‘zaro  uyg‘u nlash gan   ikkita 
sababi  qayd  qilinadi.  Q arorga  kelishning  birinchi  sa b a b i— 
bu  yutuqqa  um idvorlik  b o'lib ,  muvaffaqiyatga  erish ilgan d a 
eh tim o l  tutilgan  m ag'lubiyat  oqibati  ko'rsatkichidan  yu k - 
sakroq  b o lish ig a   ishonchdir.  U sh bu   voqelik v aziyati  tav ak ­
kalchilik  deb  atalib,  m uvaffaqiyat  m otivatsiyasin ing  m u - 
vaffa q iy a tsizlik d a n   q u tu lish   m o tiv a tsiy a sid a n   u stu n r o q  
n am oyon   bo'lishida o ‘z  ifod asin i topadi.  Shu  b o is tavak k al­
ch ilik   inson  uchun  qaror  qabul  qilishda  m u h im   ah am iyat 
kasb  etuvchi  ruhiy  hodisa  h isoblanib,  u  yoki  bu  tarzdagi 
harakatni  amalga  oshirib, o kz xulq-atvorini  n am oyish   qiladi. 
D eh q on   kcchikib ycrga  urug'  qadashga tavakkal  qilgan  b o i ­
sa,  hosil  pishib  yetilishiga  x a v f tug‘iladi,  lekin  agrotexn ik a 
vositalaridan  jadal  sur'atda  foydalanlsa,  asosiy  m ab lag 'n i 
sarf qilib  yaxshi  natijaga  erishishi  m um kin.  Irodaviy  qaror 
qabul qilib tavakkal qilishdagi  uning mardligi, tashabbuskorligi, 
qat'iyatligi,  mehnatda  yutuqqa erishishni  ta'm inlaydi.  A m m o  
bunday  qarorga  kelish  g o h o   o ‘zini  oqlaydi  yok i  m u tlaq o 
oqlam aydi  ham.  Bu  borada  harakatning  xavfli  yoki  xavfsiz 
y o ‘lini  tatbiq  etish,  tavakkalchilikning  g'oyaviy,  m a ’naviy 
yuksakligi,  qaroming  oqilonaligi  baxtli  tasodif sari  yetaklashi 
m u m k in .  B a'zan  ta v a k k a lc h in in g   m o h irlig i,  q a t ’iy lig i, 
malakaliligi,  moMjalning aniqligi  unga oniad  keltiradi.
T avakkalchilikning  ikk in ch i  sababi  x atti-h arak a tn in g  
xavfli  y o ‘Iini  afzal  bilgan  xu lq-atvorda  ko'zga  tash lan ad i. 
Bu  voqelik  shaxsning  vaziyatd an   faolligi  d eb   n o m la n ib , 
m so n m n g   vaziyat  talablaridan  ustuvorhkka  e r ish is h id a , 
vaziyatdan yuksakroq  maqsad q o ‘ya olishida  n am oyon b o la d i. 
Tavakkalchilikning  bu  turi  „vaziyatu sti“  yoki  „ x o liso n a lik “ 
d eb   a ta lib ,  tavak k alch ilik   u ch u n   ta v a k k a lc h ilik k a   y o ‘l 
q o ‘yishni anglatadi  hanida  „tavakkalchining tavak k alchiligi“ 
atam asin i  keltirib  ch iqaradi.  Shaxsdagi  ta v a k k a lc h ilik n i 
riskom ctr  deb  ataluvehi  m axsu s  asbobda  o ‘lch ab   k o ‘rish 
m u m k in .  Bu  asbob  yo rd a m i  bilan  p six o lo g ik   tajribada
www.ziyouz.com kutubxonasi