Prešovská UNIVERZITA V prešove pedagogická fakulta

Obrázok 3 E-learning = web-based learning = online learning 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Zdroj: NOCAR, D. a kol., 2004. E-learning v distančním vzdělávání. 1. vyd. Olomouc: 
Univerzita Palackého. ISBN 80-244-0802-3. 

23 
Autorky Rohlíková a Vejvodová (2012) okrem technologického vymedze-
nia  e-learningu  uvádzajú  aj  sieťové  ponímanie  tohto  pojmu.  E-learning  po-
tom spočíva vo využití počítačových sietí na transfer vedomostí a zručností. 
Sieťové ponímanie je však príliš úzke a nezahŕňa napr. výučbu prostredníc-
tvom CD-ROM.  
Vychádzajúc z etymológie pojmu electronic learning - elektronické vzde-
lávanie,  za  najvhodnejšie  vymedzenie  e-learningu  považujeme  nasledovné: 
E-learning je vzdelávanie realizované v prostredí podporovanom IKT.  
Ak  sa  v ďalšom  texte  budeme  venovať  otázkam  vybraných  dimenzií        
e-learningu,  považujeme  v tomto  kontexte  za  vhodné  pripomenúť  základné 
terminologické  otázky.  Medzi    také  patria  bezpochyby  základné  delenia. 
Podľa spôsobu využitia IKT je možné e-learning rozdeliť na online výučbu 
a offline výučbu (viď obrázok 4). 
 
Obrázok 4 Formy e-learningu 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Zdroj: KOPECKÝ, K., 2006. E-learning (nejen) pro pedagogy. 1. vyd. Olomouc: Hanex. 
ISBN 80-85783-50-9. 
 
Offline  výučba  nevyžaduje,  aby  bol  počítač pripojený  k počítačovej  sieti. 
Učebné  materiály  sú  distribuované  na  pamäťových  médiách  (napr.  CD  - 
ROM, DVD, pevný disk). Hoci je tento spôsob vzdelávania v súčasnosti na 
ústupe,  je  stále  veľmi  často  využívaný  najmä  pre  domácu  prípravu  žiakov, 
ktorí  pracujú  s výučbovými  programami.  Výučbové  programy  sa  využívajú 
najmä  na  základných  a  stredných  školách,  kde  dochádza  ku  spojeniu  pre-
zenčného vzdelávania s e-learningovou podporou.  
Online výučba predstavuje vzdelávanie, ktoré k distribúcii učebných mate-
riálov  využíva  počítačovú  sieť.  Najčastejšie  využívanými  typmi  sietí  sú  in-
ternet alebo intranet (lokálna počítačová sieť). 
Online výučba existuje v dvoch podobách: 

 
synchrónna výučba, 

 
asynchrónna výučba. 

24 
Synchrónna výučba vyžaduje neustále pripojenie k sieti. Vďaka tomu pre-
bieha  komunikácia  medzi  učiteľom  (tútorom)  a  študentom  v  reálnom  čase. 
Pre tento typ  komunikácie je nutné, aby  boli vyučujúci a  študent pripojení 
v rovnakom čase, nemusia sa však nachádzať na rovnakom mieste. Výučba 
prebieha  v   tzv.  virtuálnej  triede  (Nocar  a  kol.  2004),  v  ktorej  sa  študenti  a 
vyučujúci  nachádzajú  vo  vopred  dohodnutom  termíne.  Študenti  aj  učitelia 
považujú tento spôsob za viac sociálny, nakoľko prispieva ku eliminácii frus-
trácie z izolácie vo virtuálnom priestore, možnosťou pýtať sa v reálnom čase. 
Študenti sa tak cítia ako participanti, nie ako „izolanti“ (Hrastinski 2008).  
Asynchrónna výučba je reprezentovaná spôsobom komunikácie, ktorej sa 
účastníci nezúčastňujú v reálnom čase, čo je jednou z výhod e-learningu,  je-
ho flexibility, nakoľko je pri tomto type vzdelávania možné zosúladenie prá-
ce, rodiny či osobného voľna. Účastníci  komunikujú prostredníctvom správ 
v diskusných fórach alebo e-mailom. Diskusné fóra môžu študenti využívať 
nielen na komunikáciu s vyučujúcim, ale aj medzi sebou. Pri asynchrónnom 
spôsobe výučby sa môžu študijné  materiály  prenášať do počítača  študenta 
a v štúdiu je možné pokračovať aj offline formou. Táto forma výučby je ča-
sovo flexibilnejšia a menej náročná na investície, vyžaduje však vysokú mo-
tiváciu zo strany študentov. 
3.1.1
 
Technologické formy e-learningu 
Elektronické vzdelávanie sa vyvíjalo niekoľko rokov, rovnako ako sa vy-
víjali  technológie  pre  zdieľanie  vzdelávacieho  obsahu,  administráciu  a  ko-
munikáciu.  Postupne  vzniklo  niekoľko  úrovní  elektronického  vzdelávania 
(viď obrázok 5), ktoré sú predstavené v nasledujúcom texte. 
 
Obrázok 5 Vývoj foriem elektronického vzdelávania 
 
 
 
 
Zdroj: KOPECKÝ, K., 2006. E-learning (nejen) pro pedagogy. 1. vyd. Olomouc: Hanex. 
ISBN 80-85783-50-9. 
Prvá  úroveň  elektronického  vzdelávania  predstavuje  CBT  (Computer-
Based Training), vzdelávanie podporované počítačom. Počítačový program 
ponúka študujúcemu prehľadné a didakticky upravené informácie v zmyslu-
plných  krokoch.  Na  základe  interaktivity  môže  študent  vstúpiť  do  dialógu 

25 
s výučbovým softvérom počítača. CBT programy sú vystavané tak, že študu-
júcemu nie sú informácie sprostredkované krok po kroku iba pasívne, ale ich 
musí aktívne spracovávať. Po každom kroku ponúka CBT program prostred-
níctvom  cvičení  možnosť  nové  učivo  prehĺbiť  a na  základe  odpovedí  na 
otázky preveriť úroveň vedomostí. Nevýhoda CBT spočíva najmä v neľahkej 
či nemožnej aktualizácii výučbových materiálov a v obmedzených možnos-
tiach komunikácie študentov s vyučujúcim (IT Wissen 2014). 
Druhá  úroveň,  ktorá  už  využíva  podporu  počítačovej  siete  najčastejšie 
pomocou  webových  technológií,  sa  nazýva  WBT  (Web-Based  Training). 
Kurzy a vzdelávacie programy vypracované na úrovni WBT sú najčastejšie 
distribuované  pomocou  internetu.  Tento  druh  elektronického  vzdelávania 
ponúka dostatočné možnosti pre komunikáciu študujúcich a učiteľov ako na 
synchrónnej,  tak  aj  asynchrónnej  úrovni.  Asi  najväčšou  výhodou  WBT  je 
možnosť  okamžitej  aktualizácie  informácií  bez  komplikácií  a  dodatočných 
finančných nákladov. Informácie môžu byť ponúkané ako texty, grafy, fotky, 
obrázky, diagramy, tabuľky. Podporiť vzdelávací proces môžu animácie, au-
dio a video. Dôležitou súčasťou je interaktivita. Popri didaktických obsahoch 
zohrávajú rozhodujúcu úlohu navigácie kurzom a vzdelávacím obsahom. 
Pretože  zavedenie  WBT  umožnilo  prístup  ku  vzdelávaniu  širokým  vrst-
vám  obyvateľov,  vznikla  potreba  administrácie  a  riadenie  online  kurzov. 
WBT totiž skoro žiadne nástroje na administratívu nezahŕňa. Bolo teda po-
trebné vytvoriť riešenie, ktoré by umožňovalo komplexnejšiu prácu s účast-
níkmi kurzu. 
Nástupcom  WBT  sa  stali  systémy  pre  riadené  vzdelávanie,  označované 
ako  LMS  (Learning  Management  Systems).  Ich  základ  je  postavený  na 
WBT, obsahujú však navyše niekoľko dôležitých nástrojov, ktoré Kopecký 
(2006) kategorizuje nasledovne: 

 
nástroje pre tvorbu a správu kurzov. Umožňujú vytvárať a modifiko-
vať  vzdelávacie  moduly  a  disciplíny  jednotlivých  kurzov,  sledovať 
aktivity študentov v kurzoch atď., 

 
nástroje  pre testovanie  a  spätnú  väzbu.  Každý  LMS  by  mal  obsaho-
vať  nástroje,  ktoré  umožňujú  testovať  študentov  a  získavať  od  nich 
spätnú  väzbu.  Súčasné  LMS  ponúkajú  dostatočné  množstvo  druhov 
testových otázok, z ktorých je možné zostaviť testy pre potreby väč-
šiny pedagógov, 

 
nástroje  pre administráciu kurzov. Pomocou týchto nástrojov možno 
vykonávať pokročilú administráciu kurzov a disciplín. Vďaka nim je 
možné sledovať študijné výsledky študentov, činnosti tvorcov a účast-

26 
níkov kurzov, prideľovať používateľom práva podľa ich úlohy v kur-
ze atď., 

 
nástroje  pre  využitie  štandardov.  Dôležitou  súčasťou  moderných 
LMS  je  podpora  štandardov,  ktoré umožňujú  prevádzať  dáta  kurzov 
alebo ich častí medzi viacerými rôznymi LMS. To umožňuje, okrem 
iného,  poskytovať  vytvorené  kurzy  ďalším  vzdelávacím  inštitúciám, 
ktoré používajú odlišné LMS, v ktorých je podpora zodpovedajúcich 
štandardov zahrnutá, 

 
komunikačné nástroje. Zahŕňajú všetky nástroje, ktoré umožňujú syn-
chrónne či asynchrónne komunikovať v rámci študijného systému, 

 
nástroje  pre  hodnotenie.  Umožňujú  študujúcim  ohodnotiť kurz.  Naj-
častejšie sa na tento účel používajú elektronické hodnotiace dotazní-
ky.  
Samotný systém beží na serveri a všetci účastníci pristupujú do LMS, naj-
častejšie cez internetový prehliadač (viď obrázok 6). Pritom sa vždy nemusí 
jednať o prehliadač spustený na bežnom stolnom počítači, k systému je mož-
né pristupovať aj prostredníctvom niektorých mobilných telefónov a vrecko-
vých počítačov, ktoré majú prístup na internet. 
 
Obrázok 6 Možnosti pripojenia k LMS v praxi
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Zdroj: upravené podľa KOPECKÝ, K., 2006. E-learning  (nejen) pro pedagogy. 1. vyd. 
Olomouc: Hanex. ISBN 80-85783-50-9. 
LMS, vzhľadom na ich kľúčové postavenie v e-learningu, sme venovali sa-
mostatnú podkapitolu 3.4. 

27 
Rovnako  ako  pri  každom  vzdelávaní,  ani  pri  e-learningu  neexistujú  uni-
verzálne použiteľné riešenia. E-learning je v mnohých prípadoch užitočný a 
efektívny, nie vždy je však pre daný typ výučby vhodný. Niektoré vedomosti 
a  zručnosti  nie  je  možné  študujúcim  odovzdať  len  pomocou  e-learningu. 
Jedná  sa  napríklad  o  výučbu  komunikačných  a vyjadrovacích  schopností  a 
nácvik  zručností.  V  takýchto  prípadoch  je  vhodnejšie  využiť  blended  lear-
ning.  
 
Blended learning (kombinované vzdelávanie) je termín, ktorý sa použí-
va pre označenie kombinácie zodpovedajúcich kategórií.  
Podľa  Zounka  a  Sudického  (2012)  je  možné  v blended  learningu  kombi-
novať: 

 
tlačené a elektronické výučbové materiály, 

 
offline a online učenie, materiály alebo zdroje (napr. výučba v klasic-
kej triede prepojená s učením pomocou technológií využívajúcimi ši-
rokú paletu výučbových materiálov a zdrojov), 

 
individuálne  a  skupinové  učenie  (je  možné  prepojiť  individuálne 
učebné aktivity rešpektujúce vlastné tempo študenta so skupinovými 
formami učenia, ktoré môžu byť dynamickejšie, založené na diskusii 
či zdieľaní poznatkov, pričom obe formy učenia môžu byť realizova-
né s podporou technológií, a pod.), 

 
štruktúrované a neštruktúrované učenie (je možné napr. využívať vý-
učbový text v učebnici, ale aj neštruktúrované zdroje učenia, ktorými 
môžu byť dokumenty na internete, odborná literatúra, e-mail a iné), 

 
vytvorený  učebný  materiál  pre  špecifický  cieľ  a všeobecný,  univer-
zálny učebný materiál (možno používať napríklad zakúpený výučbo-
vý  multimediálny  program,  ktorý  je  doplnený  špeciálne  vytvoreným 
materiálom,  ktorý  zodpovedá  individuálnym  potrebám  konkrétnej 
skupiny študentov). 
V  súčasnosti  uplatňované  kombinované  vzdelávanie  pracuje  so  širokou 
škálou  vzdelávacích  objektov  charakteristických  pre  prezenčnú  alebo  diš-
tančnú  metódu  vzdelávania  (viď  obrázok  7).  Z  jednotlivých  vzdelávacích 
objektov je možné vyskladať komplexné vzdelávacie programy kombinujúce 
prvky  prezenčného  a  dištančného  vzdelávania,  ktoré  môže  prebiehať  syn-
chrónne alebo asynchrónne (Džubáková 2013). 

28 
Obrázok 7 Možnosti  kombinácie  nástrojov  pre  tvorbu  kombinovaných  študijných 
programov, kombinovaných predmetov 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Zdroj: DŽUBÁKOVÁ, M., 2013. Hodnotenie kvality kombinovaného vzdelávania  (im-
plementácia  modelu  ELQ v podmienkach  blended  learning). In:  Ekonomika,  financie  a 
manažment  podniku  2013:  zborník  príspevkov  z  medzinárodnej  vedeckej  konferencie 
Fakulty podnikového manažmentu EU v Bratislave pri príležitosti 60. výročia jej založe-
nia. Bratislava: FPM EU, s. 38. ISBN 987-80-225-3651-6. 
 
Rozhodnutie, do akej miery bude vo vzdelávacom procese využitý blended 
learning,  nezávisí  len  od  vyučujúceho,  do  úvahy  by  sa  mali  brať  aj  názory 
študentov, ako aj vedenia vzdelávacích inštitúcií. Stále je však potrebné uva-
žovať v nasledovnom kontexte: pokiaľ sú vzdelávacie ciele efektívnejšie do-

29 
siahnuteľné  kombináciou  prostriedkov  moderných  technológií  s  tradičnými 
výučbovými  metódami,  nie  iba  prostriedkami  elektronickými,  potom  je  na 
mieste uvažovať o blended learningu (Zounek a Sudický 2012).  
S rozvojom mobilných technológií sa stále častejšie stretávame s pojmom 
m-learning,  ktorým  sú  označované  všetky  formy  vzdelávania,  ku  ktorým 
dochádza  prostredníctvom  mobilných zariadení  a bezdrôtových sietí.  Zatiaľ 
čo  stacionárne  počítače  a  internet  vedú  v školách  ku  vzniku  samostatných 
miestností  či  vyhradených  priestorov,  čo  má  za  následok  separáciu                       
e-learningového  vzdelávania,  môžu  byť  práve  mobilné  technológie  pro-
striedkom  k rozšíreniu  a flexibilite  bežných  školských  dní  (Lehner  a kol. 
2003). 
Mobilné zariadenia, bez ktorých by m-learning nebol možný, označované 
aj ako zariadenia do ruky (handheld device), sú vreckové prístroje vybavené 
displejom a prípadne klávesnicou, môžeme si ich zobrať so sebou a ich po-
tenciál využiť bez nároku pripojenia k sieti, prípadne s využitím bezdrôtové-
ho pripojenia. Okrem kalkulačiek sú dnes najrozšírenejšie tieto mobilné za-
riadenia:  

 
mobilný telefón,  

 
MP3 prehrávač,  

 
iPod - multimediálny prehrávač obrazu, audia a videa, ktorý je pokro-
čilejšou verziou MP3 prehrávača, 

 
USB flash disk - pamäťové zariadenie na prenos dát, 

 
prenosné  videohry  -  prenosné  zariadenia  a  konzoly  implementujúce 
videohry,  

 
PDA  -  osobný  digitálny  asistent  je  programovateľné,  k  sieti  pripoji-
teľné zariadenie, využiteľné pre tvorbu poznámok, prehrávanie audia 
a videa či sieťovú komunikáciu. Ide o vreckový počítač, ktorého roz-
hranie tvorí  dotykový displej a stylus, t.j. pero umožňujúce písať na 
displeji,  

 
E-book  čítačka  -  čítačka  elektronických  kníh  upravená  pre  čítanie 
a označovanie pasáží v texte rovnako, ako ich rýchle vyhľadanie,  

 
Smartphone - telefónne zariadenie s pokročilými počítačovými funk-
ciami a schopnosťou pripojenia k internetovej sieti, 

 
Laptop/notebook - prenosný počítač vybavený displejom, klávesnicou 
a touchpadom (náhrada za počítačovú myš),  

 
Tablet PC - je celý integrovaný v displeji, pričom tento displej je do-
tykový a slúži súčasne ako (jediné alebo takmer jediné) vstupné aj vý-
stupné zariadenie (nahradzuje teda klávesnicu a myš). Tablety sa vy-
rábajú pre použitie s rôznymi operačnými systémami (Android, Apple 

30 
iOS,  Windows).  Niektoré  modely  zvládajú  aj  desktopový  Windows 
(od  verzie  8.1),  čím  tablet  vyhovie  štandardu  PC  (osobný  počítač). 
Ten sa potom nazýva aj tabletové PC či tablet PC. Typický tablet je 
osobné prenosné  zariadenie  zhruba veľkosti 7"  – 12" tvorený najmä 
relatívne  veľkým  integrovaným  dotykovým  displejom,  niekedy  se-
kundárne doplnený klávesnicou pripojenou káblovo alebo cez blueto-
oth. Tablet sa často používa v prípadoch, keď  sú klasické notebooky 
nepraktické alebo neposkytujú potrebné funkcie. 
Ďalším  pojmom,    ktorý  sa  objavuje  v súvislosti    s   najnovším    technolo-
gickým vývojom, je U-learning,  ktorý Lorenz  (2011) definuje v porovnaní 
s m-learningom ako širšiu platformu vzdelávania. Umiestňuje mobilné vzde-
lávanie  do  prostredia,  ktoré  vníma  kontext  (context  aware).  Ide  o  formu 
vzdelávania, ku ktorému dochádza prostredníctvom mobilných zariadení pri 
interakcii  so  všadeprítomnou  výpočtovou  technológiou  (ubiquitous  compu-
ting  technology),  rozmiestnenou  v  okolitom  prostredí.  K  tejto  technológii 
radíme MEMS (Micro Electro-Mechanical Systems), RFID (Radio Frequen-
cy Identification) tagy a karty, interaktívne tabule a používateľské hmatateľ-
né rozhrania, GPS a ďalšie technológie vybavené senzormi a efektormi. Ak 
m-learning  umožňuje  učiť  sa  kedykoľvek  a  kdekoľvek,  tak  u-learning  je 
podľa Yahya, Ahmada a Jalil  (2010) paradigma vzdelávania uskutočňujúca 
sa vo všadeprítomnom počítačovom prostredí, ktoré umožňuje učiť sa vhod-
né veci na správnom mieste a v pravý čas náležitým spôsobom. 
3.2
 
E-LEARNING V STRATEGICKÝCH DOKUMENTOCH EÚ  
Elektronické vzdelávanie sa dostalo aj do stratégií rozvoja Európskej únie. 
V dňoch 23. – 24. marca 2000 sa konalo v Lisabone zasadanie Európskej ra-
dy,  na  ktorom  si  vedúci  predstavitelia  štátov  Európskej  pätnástky  stanovili 
cieľ, „stať sa najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou  vedomostnou 
ekonomikou vo svete.“ 
Následne na to bol vo Fiere prijatý  akčný plán eEurope, ktorý je sumá-
rom  úloh na  dosiahnutie  cieľov  Lisabonskej  stratégie.  Členské  krajiny  EÚ, 
Európsky parlament a Európska komisia sa zaviazali ku vzájomnej spoluprá-
ci a koordinácii aktivít pri rozvoji európskej informačnej spoločnosti. 
V marci 2002 na zasadaní Európskej rady v Barcelone vznikla požiadavka, 
aby Európska komisia prijala akčný plán zameraný  na širokú dostupnosť a 
používanie  internetového  pripojenia  v  celej  Európskej  únii  do  roku  2005, 
vypracovanie protokolu Ipv6 a vznik e-Government, e-Learning, e-Health a 

31 
e-Business.  Plán  bol  prijatý  v  decembri  2002  a  dostal  názov  eEurope  2005 
(Beňová 2007).  
Pre univerzity a ich rozvoj ako konkurencieschopných inštitúcií európske-
ho  formátu  mal  kľúčový  význam  Boloňský  proces  (stretnutie  32  ministrov 
školstva),  ktorý  sa  spája  s reformným  procesom  univerzít  smerovaným  ku 
 vybudovaniu „Európskeho vysokoškolského priestoru.“  
V októbri  2000  bolo  Európskou  komisiou  odsúhlasené  Memorandum 
o celoživotnom vzdelávaní, na ktorom sa zdôraznila nutnosť podpory celoži-
votného  vzdelávania,  ako  reakcie  na  spoločenské  a  technologické  zmeny  a 
postupné budovanie európskej spoločnosti založenej na vedomostiach.  
Uvedené stratégie, a v rámci nich prijaté opatrenia a akčné plány, sa stali 
hnacím motorom rozvoja vzdelávacích inštitúcií. Implementácia dištančného 
vzdelávania  s elektronickou  podporou,  ako  súčasti  celoživotného  vzdeláva-
nia,  sa  stáva  jednou  z významných   inovácií  študijných  programov  sloven-
ských vysokých škôl. Na rozvojové  projekty zamerané na vybudovanie in-
fraštruktúry  a  rozvoj  ľudských  zdrojov  mali  vysoké  školy  možnosť  čerpať 
financie  v rámci  skráteného  programovacieho  obdobia  2004-2006,  čerpajú  
finančné  dotácie  z grantov,  v rámci  programového  obdobia  2007-2013 
a definujú projektové vízie pre programové obdobie 2014-2020.  
3.3
 
LEARNING MANAGEMENT SYSTEMS 
Aby sme mohli e-learningové vzdelávanie realizovať v plnom rozsahu, je 
potrebné  zabezpečiť  nielen  tvorbu  vzdelávacieho  obsahu  a  jeho  distribúciu 
študujúcim,  ale  samotné  vzdelávanie  aj  riadiť  (manažovať).  Ako  už  bolo 
spomenuté,  potreba  efektívnejšieho  riadenia  elektronického  vzdelávania 
viedla k vzniku LMS (Learning Management Systems, systémov na riadenie 
výučby), ktorých súčasťou sú v porovnaní s CBT a WBT aj rozličné nástroje 
umožňujúce riadenie e-learningového vzdelávania.  Podľa Klementa (2011), 
v prípade  LMS  neexistuje  jednoznačná  terminológia  a uvádza  niekoľko  vy-
medzení pojmu LMS. 
LMS je softvérová aplikácia pre správu dokumentácie, sledovanie a podá-
vanie  správ  o  vzdelávacích  programoch,  triedach  a  online  udalostiach,         
e-learningových programoch a vzdelávacom obsahu postavená na Web tech-
nológii, ktorá má za úlohu plánovať, realizovať a hodnotiť konkrétny proces 
učenia.  
LMS poskytuje inštruktorovi spôsob, ako vytvoriť a dodávať obsah, moni-
torovať účasť študentov a hodnotiť ich výsledky. LMS môže poskytnúť štu-

32 
dentom  možnosť  využiť  interaktívne  prvky,  ako  sú  štruktúrované  diskusie, 
videokonferencie a diskusné fóra. 
LMS možno použiť na sledovanie účinnosti organizácie pri vzdelávaní a 
odbornej príprave. Tento systém je tiež prínosný, hneď ako je potrebné za-
bezpečiť včasnú realizáciu kurzov vyžadovaných štátnou správou.  
Vzdelávací portál e-Teaching.org (2014) uvádza nasledovné funkcie, ktoré 
by mali byť súčasťou LMS:  

 
používateľská správa (registrácia s heslom), 

 
správa kurzov (kurzy, správa obsahov, správa dát), 

 
zadania rolí a diferencovaných práv,  

 
komunikačné nástroje  (chat, fórum, atď.) nástroje na učenie (tabuľa, 
poznámky, kalendár, atď.), 

 
zobrazenia obsahov kurzu, výučbových objektov a médií, v sieťova-
nie umožňujúcom prehliadači. 
Za  najkomplexnejšie  vymedzenie,  vystihujúce  podstatu  LMS,  považuje 
Klement (2011) nasledovné:  
LMS  sú  systémy,  ktoré  v  sebe  integrujú  najrôznejšie  online  nástroje  pre 
komunikáciu a riadenie štúdia (nástenka, diskusné fórum, chat, tabule, evi-
dencia atď.) a zároveň sprístupňujú študentom učebné materiály či výučbový 
obsah online alebo aj offline.  
LMS systémy možno rozdeliť do troch základných skupín, a to podľa roz-
sahu služieb, ktoré poskytujú vzdelávaciemu procesu: 

 
CMS – zabezpečujúce prevažne riadenie kurzov, 

 
LCMS – zabezpečujúce prevažne tvorbu obsahu štúdia, 

 
ELMS – zabezpečujúce komplexné riadenie, tvorbu a správu vzdelá-
vania (Klement 2011). 
V praxi sa možno stretnúť s využitím rôznych LMS, ktoré závisí aj od fi-
nančných možností vzdelávacích  inštitúcií (EKP, Blackboard, WebCt, Uni-
form, Moodle a i.).  
V marci  2014  sme  zrealizovali  analýzu  webových  stránok  slovenských 
pedagogických fakúlt, cieľom ktorej bolo zistiť, aké LMS využívajú na reali-
záciu elektronického vzdelávania. Výsledky analýzy sú uvedené v tabuľke 1. 

33