Prešovská UNIVERZITA V prešove pedagogická fakulta

Web 1.0, prvá fáza, charakteristická prevažne statickým publikovaním in-
formácií či poznatkov na webe v hypertextovej podobe, je preto označovaná 
ako  fáza  kognitívna.  Prevládalo  jednostranné  šírenie  informácií,  pretože 
možnosť publikovať na webe nemal každý, ale iba používatelia disponujúci 
drahými  a pomerne zložitými  technológiami. Ostatní  používatelia  síce mali 
dostupné množstvo informácií, ale nemohli sa takmer vôbec podieľať na ich 
(spolu) vytváraní či evaluácii (napr. pomocou komentárov). 
Okolo roku 2005 sa objavujú nové platformy a aplikácie, ktoré prinášajú 
zásadnú zmenu. Ich filozofia je postavená na komunikácii používateľov, spo-
lupráci a zdieľaní rôznych typov informácií. Navyše sú na internete k dispo-
zícii  používateľom  prevažne  zadarmo  a  sú  user  friendly,  relatívne  ľahko 
ovládateľné,  nevyžadujú  žiadne  špecifické  (technické)  zručnosti.  V  tomto 
kontexte  dochádza  k  postupnej  premene  internetu  do  podoby  všeobecne 
označovanej  ako  web  2.0  alebo  dokonca  web  3.0.  Túto  fázu  môžeme  vše-
obecne označiť ako fáza (sociálno) konštruktívna. Od pôvodnej podoby celo-
svetovej siete sa web 2.0 líši predovšetkým vznikom priestoru pre komunitnú 
tvorbu a zdieľanie zdrojov, v rámci ktorého používateľ internetu opúšťa rolu 
pasívneho  príjemcu  a  začína  sa  zapájať  ako  spolutvorca  jeho  dynamického 
obsahu.  
Vo  vzťahu  k učeniu  Adler  a  Brown  (2008)  považujú  za  najvýznamnejší 
dopad  internetu  na  proces  učenia  sa  práve  schopnosť  podporovať 
a rozširovať rozličné aspekty sociálneho učenia.  
Online  nástroje  podporujúce  komunikáciu  a  kooperáciu  (viď  tabuľka  3) 
predstavujú  jeden  z  hlavných  pilierov  konceptu  e-learningu  2.0,  ktorého 
princíp  spočíva  v  utváraní,  zdieľaní  a  opätovnom  používaní  („recyklácii“) 
informácií, skúseností a zručností v rámci komplexnej učiacej sa komunity) a 
v naplnení všetkých rozmerov sociálneho učenia.  
 

43 
Tabuľka 3 Nástroje podporujúce spoluprácu a komunikáciu 
 
Nástroje podporujúce komunikáciu a kooperáciu  
Asynchrónna 
komunikácia 
Synchrónna 
komunikácia 
Tímová spolupráca 
 
Email (Gmail) 
 
Diskusné fóra 
 
Mikroblog (Twitter) 
 
Instant Mesaging (ICQ) 
 
Internetová telefónia 
(Skype) 
 
Zdieľanie obrazovky 
(Join.me) 
 
Live streaming 
(Ustream) 
 
Live blogging (Coverit 
Live) 
 
Webinár (Adobe 
Connect) 
 
Výmena súborov 
(Ulož to) 
 
Weblog (Blogger) 
 
Wiki (Mediaw Wiki) 
 
Správa a zdieľanie 
dokumentov 
(Google 
Dokumenty) 
 
Zdroj: upravené a doplnené podľa KITSANTAS, A. a N. DABBAGH, 2010. Learning to 
learn with Integrative Learning Technologies (ILT): A practical guide for academic suc-
cess. Greenwich, CT: Information Age Publishing. ISBN 978-1-60752-302-4. 
 
V   tabuľke  4  sú  uvedené  možnosti  využitia  synchrónnej  a asynchrónnej 
komunikácie. 
 
Tabuľka 4 Možnosti využitia synchrónnej a asynchrónnej komunikácie 
 
Kedy? Prečo? a Ako? využívať synchrónnu vs. asynchrónnu komunikáciu 
 
Asynchrónny e-learning 
Synchrónny e-learning 
Kedy? 

 
reflexia zložitejších otázok  

 
ak nie je možná realizácia 
synchrónnych stretnutí 
(kvôli práci, rodine a pod.) 

 
diskusia menej zložitých tém 

 
zoznámenie sa 

 
plánovanie úloh 
Prečo? 
Študenti majú viac času na ref-
lexiu, nakoľko nie je očakávaná 
okamžitá odpoveď. 
Študenti sú viac angažovaní 
a motivovaní, keďže sa očakáva 
okamžitá odpoveď. 
Ako? 
Využitím mailu, diskusií, blogov. 
Využitím videokonferencií, chatu, in-
stant messagingu a kombinácie face 
to face.   
 
Zdroj:  upravené  podľa  HRASTINSKI,  S.,  2008.  Asynchronous  and    Synchornous         
E-learning.  [online].  In:  Educause  Quarterly.  Vol.  2008,  No.  4,  pp.  51-55.  ISSN  1528-
5324. [cit. 2013-04-19]. Dostupné z: http://net.educause.edu/ir/library/pdf/eqm0848.pdf.  

44 
Uveďme základné charakteristiky najčastejšie využívaných online nástro-
jov  podporujúcich  komunikáciu  a kooperáciu,  ako  ich  uvádzajú  Zounek  a 
Sudický (2012) a Turčáni, Bílek a Slabý (2003).  
 
Diskusné fórum  
Diskusné fóra sú popri e-mailoch hlavným nástrojom asynchrónnej komu-
nikácie. Môžeme  ich  charakterizovať  ako  webové stránky alebo ich časti, 
v rámci ktorých môžu používatelia publikovať svoje názory alebo reagovať 
na  príspevky  ostatných  prispievateľov.  Asynchrónna  podoba  takejto  komu-
nikácie znamená, že účastníci nemusia byť zapojení do diskusie v rovnakom 
čase.  
Základné podoby online diskusií: 

 
samostatne fungujúce diskusné fóra - spravidla sa jedná o diskusie od-
borných alebo záujmových skupín, fóra poskytujúce poradenstvo a pod., 

 
diskusné fóra ako súčasť webových stránok a portálov - klasickým prí-
kladom sú spravodajské servery, ktoré pomocou diskusných fór zbierajú 
spätnú väzbu na svoje články a prezentované témy, 

 
diskusné fóra ako súčasť virtuálnych prostredí  - diskusné fóra slúžiace 
na  komunikáciu  vymedzenej  skupiny  používateľov  rôznych  systémov, 
typickým príkladom sú fóra v kurzoch v rámci prostredí LMS. 
Výhody:  

 
dostupné kedykoľvek, za podmienky že je zabezpečený prístup na inter-
net,  

 
môže znižovať zábrany diskutovať - štúdia Robert a Dennis (2005) po-
tvrdila, že asynchrónna komunikácia zvyšuje možnosť spracovávať in-
formácie (viac času na prípravu odpovede),  

 
uchovávanie histórie príspevkov, 

 
spätná analýza príspevkov môže napomôcť  porozumeniu danej proble-
matiky, 

 
možnosť moderovania samotnými študentmi. 
Nevýhody: 

 
nerovnomerné zapojenie študentov do diskusie, čo môže spôsobiť neú-
čelnosť diskusie, zhoršenie sociálnych vzťahov v skupine, 

 
dlhé čakanie na odpoveď - podľa Kocka (2005)  trvá výmena 600 slov 
face to face 6 minút, virtuálne môže trvať až hodinu, prípadne aj dlhšie, 

 
pri veľkom počte účastníkov náročnosť na moderovanie,  

 
nepresnosť  reakcií,  nie  je  vhodné  pre  náročné  témy,  ktoré  vyžadujú  aj 
iné spôsoby  komunikácie. 

45 
Vybíral (2000) sa venuje špecifikám diskusie na internete z dvoch pohľa-
dov: 

 
diskusia ako „vykecanie sa“, radenie komunikačných exhibícií, kedy je 
dialóg  iba  obyčajným  radením  kratších  či  dlhších  monológov,  často  s 
prvkami vulgarizmov, 

 
diskusia ako konštruktívny proces, kedy sa účastníci hlásia do diskusie, 
posielajú návrhy, vyjadrujú svoje názory, pýtajú sa, súhlasia, či nesúhla-
sia, regulujú a riadia diskusiu a vyústia ku tvorbe dohôd. 
 
Instant messaging (IM) a internetová telefónia  
Instant messaging je ďalší rozšírený spôsob komunikácie, veľmi podobný 
chatu. Do tejto skupiny patrí celá rada komunikačných protokolov a klientov. 
K  jeho  využívaniu  sa  najčastejšie  používajú  špeciálne  programy,  ktoré  je 
nutné nainštalovať. Výhodou messengerov je, že hoci sú primárne určené na 
synchrónnu  komunikáciu,  umožňujú  aj  komunikáciu  asynchrónnu.  Pokiaľ 
totiž  nie  je  účastník  komunikácie  práve  pripojený,  je  možné  mu  aj  naďalej 
posielať  odkazy,  ktoré  sa  účastníkovi  zobrazia  hneď  po  pripojení. 
K najrozšírenejším patria ICQ, Google Talk, Jabber, Windows Live Messen-
ger, MySpaceIM, Yahoo! Messenger a i. 
Internetová telefónia a najmä program Skype sa teší v posledných rokoch 
mimoriadnej  obľube.  Skype  umožňuje  popri  telefonovaní  prostredníctvom 
internetu aj zasielanie textových správ, rovnako ako celý rad funkcií (zasie-
lanie súborov, odkazov a i.) zhodných s niektorými klientmi instant messa-
gingu. Medzi zaujímavé funkcie patrí ďalej napríklad nahrávanie hovoru či 
zdieľanie pracovnej plochy. Skype umožňuje tiež konferenčné rozhovory (aj 
moderované),  v  ktorých  spolu  môžu  komunikovať  až  desiatky  účastníkov. 
Výhodou je, že celý rad služieb je poskytovaných zadarmo. U mnohých slu-
žieb však existujú platené verzie, kde už možno počítať s vyšším komfortom 
i s kvalitou služieb. V súčasnej dobe sa navyše zdá, že nadvládu nad komu-
nikáciou tohto typu preberajú sociálne siete, najmä Facebook alebo Google+.  
Výhody (z pohľadu vzdelávania): 

 
uľahčenie komunikácie medzi študentmi a učiteľom (najmä pri kom-
binovanom  štúdiu), tzv. virtuálne konzultačné hodiny, 

 
možnosť uchovávania záznamu komunikácie, 

 
možnosť zasielania súborov ako súčasť komunikácie, 

 
možnosť komunikácie so zahraničnými študentmi, expertmi, 

 
možnosť realizácie výskumných rozhovorov, 

 
základné služby sú bezplatné. 

46 
Nevýhody: 

 
obmedzená  bezpečnosť,  riziko  napadnutia  vírusmi,  zneužitia  obsahu 
a pod., 

 
technické problémy (pomalý internet, výpadky internetu a pod.), 

 
„zahltenosť“ neustálou komunikáciou, 

 
absencia osobného kontaktu u ľudí, ktorí ho preferujú. 
 
Webinár 
Už zo samotného názvu vyplýva, že ide o kombináciu slov web a seminár, 
t.j. seminár realizovaný vo virtuálnom prostredí za pomoci bezplatnej  apli-
kácie či online služby (napr. bigbluebutton.org), ale je možné využívať tak-
tiež  komerčné  produkty.  Ich  potenciál  spočíva  v sprístupnení  vzdelávania 
účastníkom,  ktorí  sú  v rovnakom  čase  na  rozličných  miestach.  Aplikácie 
umožňujú  realizovať  tradičnú  prednášku,  seminár  či  workshop.  Účastníci 
majú  k  dispozícii  všetky  potrebné  nástroje  na  vyučovanie.  Môžu  spolu  au-
dio-vizuálne alebo textovo (chat) komunikovať. Všetci môžu mať k dispozí-
cii prezentáciu učiteľa alebo prezentujúceho študenta. Je možné zdieľať ob-
razovku alebo len určitú aplikáciu počítača ktoréhokoľvek účastníka, možno 
si prípadne robiť poznámky na virtuálnej tabuli, ktoré vidia všetci účastníci. 
Samozrejmosťou je možnosť nahrávať do webinárov súbory. Pomocou we-
binárov je tiež možné vykonávať rôzne formy hodnotenia či dokonca skúša-
nie. 
Výhody: 

 
prekonanie lokálnych a časových obmedzení,  

 
flexibilná  voľba  času  vyučovania  (žiadna  viazanosť  na  konkrétnu 
miestnosť), 

 
nižšie  náklady  na  usporiadanie  akcií  (eliminácia  nákladov  na  cesty, 
diéty, náklady na  prenájom priestorov, náklady na energie a pod.). 
Nevýhody: 

 
náročná príprava, nedostatočné technické vybavenie účastníkov, 

 
nutnosť účasti študentov v rovnakom čase (problém so zladením ča-
su), 

 
obmedzená bezpečnosť (nevhodné pre semináre s nárokmi na súkro-
mie, problém ochrany autorských práv a pod.). 
 
Wiki 
Konektivistická teória tvrdí, že dôležitým aspektom vzdelávania je nielen 
transfer  informácií  a vytváranie  informačných  zdrojov,  ale  aj  tvorba 
prostredia,  ktoré  bude  podporovať  integráciu  informácií  do  študentských 

47 
„vedomostných  sietí“  (Siemens  2005).  Jedným  z nástrojov,  umožňujúcich 
túto integráciu, je aj nástoj webu 2.0 Wiki. 
Je  potrebné  rozlišovať  medzi  Wiki  ako  softvérovou  technoló-
giou/prostredím  a  medzi  konkrétnymi  projektmi,  ktoré  sú  v  prostredí  Wiki 
realizované a sú venované určitej téme či obsahu. Niekedy sa toto rozlíšenie 
vyjadruje použitím pojmov wiki-softvér, resp. wiki-web. Wiki-weby existujú 
v tisíckach. Najznámejší a najväčší je Wikipédia. 
Práve vo Wiki projektoch si môžu študenti a pedagógovia tvoriť zaujíma-
vé  vysokoškolské  učebné  materiály.  Len  samotná  nezisková  organizácia 
Wikimedia  Foundation,  ktorá  prevádzkuje  Wikipédiu,  spravuje  niekoľko 
ďalších projektov na báze Wiki.  
Každá Wiki je nástroj svojou podstatou konštruktivistický a kolaboratívny, 
je  možné  ju  využiť  ku  spolupráci  študentov  na  akomkoľvek  školskom 
projekte.  
Pre proces učenia poskytuje veľké výhody. Wikipédia a každá iná wiki tr-
valo skladuje všetky verzie, ktoré článok kedy mal  (u Wikipédie v záložke 
História)  a  umožňuje  ich  navzájom  ľahko  porovnávať;  u  každej  zmeny  je 
jasné, kto ju vykonal. Možno tak ľahko hodnotiť prácu študentov. Zaujímavá 
môže byť tiež možnosť využiť tieto postupne zdokonaľované verzie článkov 
vo  Wikipédii  ako materiál  na  precvičovanie  (hľadanie  cudzích  chýb)  alebo 
výskum. 
Výhody: 

 
stabilný zdroj s aktuálnym obsahom, 

 
sociálny  kooperatívny  experiment  (projekt  komunity  ako  cenný  pre-
jav občianskej spoločnosti), 

 
nenáročné zvládnutie základov editácie, 

 
dobrá evidencia práce účastníkov (archivácia vývojových zmien kaž-
dej stránky), 

 
dobré nástroje pre tímovú komunikáciu,  

 
nutnosť úspornej formulácie v jasne vymedzenej štýlovej rovine, 

 
ponúka používateľsky najprístupnejšiu skúsenosť so spracovaním tex-
tu v „non-wysiwyg“ režime. 
Nevýhody: 

 
nie je ideálna pre prácu študentov na jednom hesle (na rozdiel od Do-
kumentov  Google  neumožňuje  sledovať  prácu  súbežne  editujúcich 
účastníkov), 

 
zásahy do editácie zo strany cudzích wikipedistov a nízka či premen-
livá  úroveň  obsahu.  Mnohé  štúdie  hodnotili  spoľahlivosť  záznamov 
na  Wikipédii  v  určitých  časových  intervaloch  (napr.:  Giles  2005; 

48 
Chesney 2006). Jeden dôležitý rozdiel medzi Wikipédiou a tradičný-
mi médiami je dynamická povaha jej záznamov. Čo je dnes vložené, 
môže byť zajtra vymazané alebo zmenené. 
Záver tejto kapitoly sme venovali už konkrétnym nástrojom LMS Moodle, 
ktoré sme využili aj v našom výskume. Ide o nami zvolené špecifické nástro-
je, o ktoré bol obohatený  elektronický kurz Didaktika IKT v primárnej ško-
le.  
4.3.1
 
Komunikácia a kooperácia v kontexte nástrojov LMS Moodle 
Ako  sme  už  spomenuli,  komunikačné  a kooperačné  nástroje  sú  súčasťou 
LMS. Rovnako aj najobľúbenejší integračný výučbový nástroj LMS Moodle 
využíva na komunikáciu vo virtuálnych triedach diskusné fórum, chat, sprá-
vy,  anketu,  dotazník,  blog,  komentáre,  prieskum  a  quickmail.  Každý 
z uvedených nástrojov má svoje špecifiká   a vhodné využitie ich kombinácií 
ponúka  učiteľovi  široké  možnosti  ako  zabezpečiť  plynulý  manažment  kur-
zov, poskytnúť študentom podporu a pomoc, či zefektívniť virtuálnu komu-
nikáciu medzi jednotlivými účastníkmi kurzov. 
 
Diskusné fórum  
Hneď po vytvorení kurzu v LMS Moodle ponúka tento nástroj  špeciálny 
typ diskusného fóra - Fórum noviniek, ktoré však nie je určené na diskusiu 
o odbornej  problematike.  Je  využívané,  resp.  poskytuje  priestor  vyučujúce-
mu  (tútorovi)  na  jednostrannú  komunikáciu  smerom  k   študentom,  pričom 
príspevky učiteľa majú prevažne manažérsky charakter  (všeobecné oznamy 
ku  kurzu,  zmeny  termínov  skúšok,  zmeny  v termíne  výučby  a pod.,  ale  aj 
motivácia  študentov  vyvolaním  diskusie  dobre  položenou  rečníckou  otáz-
kou). Študentom nie je umožnené pridávať príspevky. 
Pre účely nášho výskumu sme využili  možnosť vytvorenia vlastného dis-
kusného fóra formou jednoduchej diskusie. Našou ambíciou bolo poznať ná-
zory študentov na tému využitia tabletov, notebookov, prípadne smartphonov 
pri výučbe na 1. stupni ZŠ. 
Nástroj  Typ  fóra  totiž  tútorovi  umožňuje  nastaviť  obmedzenia,  s akými 
bude diskusné fórum prebiehať. Zameranie jednotlivých typov fór sa rozde-
ľuje hlavne podľa toho, kto a koľko diskusných tém, resp. príspevkov môže 
do fóra pridávať: 

 
bežné  fórum  pre  všeobecné  využitie  -  pridávať  diskusné  témy 
a reagovať na príspevky môže ktorýkoľvek účastník kurzu, 

49 

 
jednoduchá diskusia - zobrazená je len jedna diskusná téma pre všet-
kých  účastníkov  kurzu.  V našom  prípade  sa    študentom    zobrazila 
diskusná otázka: „Aký máte názor na pravidelné používanie tabletov, 
notebookov,  prípadne  smartphonov  vo  vzdelávaní  na  prvom  stupni 
ZŠ?“, 

 
každý účastník kurzu môže začať jednu tému diskusie, 

 
otázky  a odpovede  -  študent  musí  najskôr  reagovať  na  vložený  prí-
spevok učiteľa, následne sa mu zobrazia ostatné príspevky, t.j. odpo-
vede jeho spolužiakov (Drlík a kol. 2013).  
 
Chat 
Etymológia slova chat pochádza z anglického slova chat = pokecať si, čo 
je charakteristické pre neformálnu virtuálnu komunikáciu. 
V   Moodle  má  využitie  nástroja  chat  svoje  špecifiká.  Najčastejšie  je 
dôvodom jeho využitia komunikácia učiteľa a študenta, pričom sa študent 
obracia    na  učiteľa  s  problémom,    ktorý    potrebuje    vyriešiť,    prípadne    s  
úlohou, s ktorou si nevie rady. V porovnaní s neformálnosťou chatovania na 
iných  fórach  sa  vo  virtuálnej  učebni  predpokladá  „formálnejšie“ 
vyjadrovanie  študenta,  eliminácia  emotikonov  a  pod.  Chat  síce  umožňuje 
rozhovor  v  reálnom  čase,  z  praktického  hľadiska  je  však  nemožné 
zabezpečiť nepretržitú prítomnosť učiteľa vo virtuálnej miestnosti. Odporúča 
sa  preto  stanoviť  presný  čas  virtuálnych  konzultačných  hodín,  kedy  je 
učiteľ prítomný a študenti sa na neho môžu obrátiť so svojimi požiadavkami. 
Ďalším  špecifikom  chatu  v  Moodle  je  nastavenie  Uložiť  zrealizované 
chatovanie, ktoré ponúka možnosť archivácie chatov počas nami zvoleného 
obdobia.  V  kombinácii  s  nastavením  Každý  si  môže  prezrieť  prebehnuté 
chatovanie,  ponúka  všetkým  študentom  kurzu  prehliadania  histórie  chatov, 
čo  môže  slúžiť  ako  čiastočná  náhrada  FAQ.  Je  na  dôkladnom  zvážení 
učiteľa,  v  akom  rozsahu  chaty  študentom  sprístupní.  Chaty  osobnejšej 
povahy,  dôverné  problémy,  s  ktorými  sa  študent  učiteľovi  zdôverí  a  nie  sú 
určené všetkým študentom, môžu zostať naďalej „medzi štyrmi očami“.  
V  rámci  Moodle  môže  chat  prebiehať  medzi  účastníkmi  vzdelávania  iba 
synchrónne,  t.j.  v  reálnom  čase.    Chatovanie  môže  byť  jednorazovou 
aktivitou  alebo  je  možné  opakovať  ho  pravidelne  každý  deň,  týždeň  a  pod. 
Záznamy z chatu sú  uložené a môžu byť sprístupnené všetkým účastníkom 
kurzu alebo len vybraným používateľom na základe nastaveného oprávnenia. 
V našom  prípade  sme  využili  chat  -  virtuálne  konzultačné  hodiny  raz 
týždenne, vo večerných hodinách.  

50 
Chat je mimoriadne užitočný v prípadoch, kedy sa účastníci kurzu nemôžu 
stretávať tvárou v tvár, napr. pre: 

 
pravidelné stretnutia účastníkov študujúcich diaľkovo z rôznych miest 
či krajín, 

 
študentov,  ktorí  sa  z  rôznych  dôvodov  nemôžu  dostaviť  k 
individuálnej konzultácii s vyučujúcim, 

 
stretávanie  študentov  vykonávajúcich  prax  mimo  školy  na  zdieľanie 
ich doterajších skúseností, 

 
riadené  a  monitorované  uvedenie  detí  mladšieho  veku  do  sveta 
sociálnych sietí,  

 
debatu s pozvaným odborníkom zo zahraničia či iného mesta, 

 
vzdelávanie sa imobilných alebo inak hendikepovaných študentov. 
 
Správy 
Ide  o jednoduché  a  krátke  odkazy  zo  strany  učiteľa  študentom,  prípadne 
medzi  študentmi  navzájom.  Moodle  sa  snaží  každú  zaslanú  správu  doručiť 
v čo najkratšom čase. Pri najbližšej aktivite príjemcu správy sa zobrazí sprá-
va  v novom  okne  a používateľovi  umožní  správu  ignorovať  alebo  prejsť  na 
správu. Ak sa rozhodne používateľ správu ignorovať, správa v Moodle zos-
tane a systém sa ju pokúsi doručiť neskôr. V prípade voľby Prejsť na správy 
sa používateľ dostane do formulára pre posielanie správ, kde okrem  aktuál-
nej správy vidí aj predchádzajúcu komunikáciu. 
Využitie správ v Moodle nezaťažuje študentov s preklikávaním do nových 
okien iných serverov a sprehľadňuje tak komunikáciu.   
 
Wiki 
Wiki  v systéme  Moodle  ponúka  študentom  možnosť  tvorby  kooperatív-
nych  stránok  priamo  v okne  webového  prehliadača,  bez  nutnosti  poznať 
(X)HTML. Stránky môžu študenti vytvárať v dvoch režimoch: 

 
individuálny  režim,  ktorý  umožňuje  upravovať  študentom  len  nimi 
pridané stránky, 

 
spoločná Wiki, ktorá umožňuje študentom upravovať stránky aj ostat-
ných študentov. 
Spoločná práca tímov prináša aj riziko, že pri mnohonásobných úpravách 
môže  dôjsť  k nechcenému  odstráneniu  častí,  ktoré  tam  pridali  iní  študenti. 
V Moodle je toto riziko ošetrené nástrojom História stránok, ktorý uchováva 
obsah a podobu každej Wiki stránky aj s informáciou o tom, kto a kedy ver-
ziu vytvoril. 

51 
Pre školskú prax prináša Wiki mnoho zaujímavých možností. Okrem tvor-
by  tímových  projektov  je  možné  Wiki  využiť  ako  prostredie  pre  brainstor-
ming, spoločnú tvorbu dokumentácie k použitiu softvérov (napr. využitie ná-
strojov Moodle), kolaboratívnu tvorbu príbehu a pod.  
Pre účely nášho výskumu sme využili nástroj Wiki na skupinové spraco-
vanie seminárnych prác v experimentálnej skupine. Účastníci kurzu pracova-
li v šiestich  náhodne rozdelených tímoch  na rozličných zadaniach. 
V kontexte  diskutovanej  témy  je  potrebné  spomenúť  fenomén  osobnosti, 
ktorý  zohráva  svoju  úlohu,  či  už  ide  o tradičnú  komunikáciu  a kooperáciu 
počas  štúdia,  alebo  v bežnom  živote.  Rovnako  zohráva  osobnosť  jednu 
z kľúčových úloh aj vo virtuálnom vzdelávaní. 
V rámci výskumu sme sledovali subjektívnu pohodu účastníkov kurzu, re-
flektujúcu subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu z pohľadu účastní-
kov  kurzu  –  študentov.  Zaujímalo  nás,  či  a akým  spôsobom  sa  v hodnotení 
prejavia osobnostné charakteristiky cieľovej skupiny. V tomto kontexte sme 
však považovali za nevyhnutnosť rozpracovať koncept osobnosti s akcentom 
na psychologický a pedagogický aspekt. 

52