Rajamurodov z. T., Rajabov a. I. Odam va hayvonlar fiziologiyasi


-jadval. Hayvonlar eritrotsitlarining cho‘kish tezligi



Yüklə 14,15 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə31/318
tarix25.09.2023
ölçüsü14,15 Mb.
#148184
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   318
2 5213200508969289537

6-jadval.
Hayvonlar eritrotsitlarining cho‘kish tezligi:________
Vaqt
iritrotsitlar chokish tezligi(mm).
ot
qoram
ol
qo‘y
cch
o ‘c
hqa
it
Quyon
15 minutda
38
0,1
0,2
3,0
0,2
0
30 minutda
49
0,25
0,40
8,0
0,9
0,3
45 minutda
60
0,40
0,60
20
,
0
1,7
0,9
60 minutda
64
0,58
0,80
30,
0
2,5
1,5 
'
Eritrotsitlarning cho‘kish tezligiga bir qancha omillar ta’sir 
ko‘rsatadi. Jumladan; qonda yirik disperslangan oqsillar-globulinlar 
ko‘payganda, 
qon 
yopishqoqligi 
pasayganda, 
qonda 
eritrotsitlar 
kamayganda eritrotsitlarning cho‘kish tezligi ortadi. Plazma bilan 
eritrotsitlar solishtirma og'irligi o ‘rtasidagi tafovut kamayganda, qon 
yopishqoqligi oshganda, qonda C 02 ko‘payganda eritrotsitlarning 
cho‘kishi sekinlashadi.
GEMOGLOBIN
Gemoglobin - murakkab tuzilgan oqsil-xromoproteiddir. Molekula 
og‘irligi 70000 ga teng. Eritrotsitlarning kislorodni o ‘ziga biriktirib tashish 
xususiyati 
ulaming 
tarkibidagi 
gemoglobin 
moddasiga 
bog‘Iiq. 
Gemoglobinning tarkibiga 96% globin degan oqsil va shu oqsil bilan 
gistidin bog‘ orqali bog‘langan 4% gem(rangli modda- pigment) kiradi. 
Turli 
hayvonlar 
gemoglobinining 
tarkibidagi 
globin 
oqsilining 
aminokislotalar tarkibi turlicha bo‘ladi. Shuning uchun ham turli 
hayvonlaming gemoglobini o‘zaro farq qiladi. Gemoglobinning faol 
(prostetik) guruhi-gem barcha hayvonlar uchun bir xildir. Hozirgi vaqtda 
gemoglobinni o ‘rganishda izotoplar usuli katta rol o ‘ynamoqda. Bu usul 
yordamida qonning gemoglabimni organizmda glitsin degan aminokis- 
lotadan sintezlanishi isbotlangan.
Globin tarkibidagi polipeptid zanjirlarining turli xilda joylashganligi 
sababli odatda normal fiziologik gemoglobinlaming uch xili farq qilinadi:
1. birlamchi embrional gemoglobin - HbP;
2. fetal gemoglobin - HbF;
3. katta yoshlilar gemoglobini - HbA.
53


*
Globin
3-rasm. Gemoglobinning tuzilishi.
Birlamchi embrional gemoglobin organizmning embrional taraq- 
qiyotida, sariq xaltada qon hosil bo‘lish davrida, fetal gemoglobin 
embrionning jigarida qon hosil bo'lish davrida vujudga keladi. Katta 
yoshli hayvonlardagi gemoglobin ko‘mikda qon ishlab chiqarila boshla- 
gandan keyin hosil b o ia boshlaydi. Fetal gemoglobin katta hayvonlar 
gemoglobiniga qaraganda kislorod bilan yaxshi birikadi. Gem ikki valentli 
temir atomi bilan birikkan to‘rtta pirrol halqasidan tashkil topgan. Bu 
halqalaming ikkitasi kislotali, ikkitasi ishqoriy xususiyatga ega. Gemdagi 
temir atomi gemni globin bilan biriktiradi. Gemoglobinga osh tuzi, 
koncentrlangan toza sirka kislota bilan ta’sir qilinganda, globindan gem 
oksidlangan gemin holida ajraladi. Mikroskopda kuzatilganda gemin 
o‘ziga xos kristallar shaklida ko‘rinadi.
Gemoglobin organizmda 0
2
bilan birikib oksigemoglobin hosil 
qiladi.
Bu 
jarayon 
o ‘pkada 
yuz 
beradi. 
O'pkada 
hosil 
bo'lgan 
oksigemoglobin kapillyar qon tomirlaridan to‘qimalarga yetib borganida 
osonlik bilan gemoglobinga va kislorodga parchalanadi. Bu vaqtda ajralib 
chiqqan kislorod to‘qima va hujayralaming nafas olishi uchun sarflanadi. 
Oksigemoglobin hosil bo‘lganda gemoglobinning o ‘zi ham, uning 
tarkibidagi temir atomi ham oksidlanmaydi temiming valentligi 
o‘zgarmaydi. Kisloroddan tashqari, gemoglobin karbonat angidridi va is 
gazi bilan ham birikmalar hosil qila oladi. Gemoglobinning to'qima 
kapillyarlarida karbonat angidridini biriktirib hosil qilgan birikmasiga 
karbogemoglobin 
deyiladi. Gemoglobinning is gazi (CO) bilan hosil 
qilgan birikmasiga karboksigemoglobin deyiladi, bu birikma organizm 
uchun juda havflidir. Gemoglobin is gazi bilan kislorodga ko‘ra 300 marta 
tez birikadi. Hayvon nafas olayotgan havoda 0,07% is gazi bo‘lsa, 
havoning tarkibidagi kislorod odatdagidek (20,9%) bo‘lganida ham qon
54


ta rk ib id a g i g e m o g lo b in n in g 5 0 % g a y aq in i is gazi b ila n birik ad i. 
G e m o g lo b in n in g is g a zi b ilan b irik ib , h o sil q ilg a n b irik m asi an c h a tu rg ‘un 
b o ‘lib o k sig e m o g lo b in g a q a rg a n d a ju d a se k in p a rc h a la n ad i. S hu sab ab li 
g e m o g lo b in - is 
g a z i 
b ila n b irik k a n d a n k e y in k islo ro d b ilan b irik a
o lm a y d i. N a tija d a o rg a n iz m t o ‘q im a la ri k islo ro d g a y o lc h im a y q olib, 
h a y v o n h a lo k b o 'lis h i m u m k in . G e m o g lo b in n in g k islo ro d b ilan b irik ib , 
hosil q ilg a n o k sig e m o g lo b in g a q a ra g a n d a a n c h a tu rg ‘un b o 'la d ig a n
b irik m a sig a m e tg e m o g lo b in d e y ila d i. M e tg e m o g lo b in n in g hosil b o ‘lishi 
o rg a n iz m n in g fe n o citin , a u tip irin , a m iln itrit, su lfa n ila m id kabi d o riv o r 
m o d d a la ri b ilan z a h a rla n ish i o q ib a tid a y u z b erad i. B u m o d d a la r k u c h li 
o k sid lo v c h ila r ro lim o ‘y n a y d i v a k islo ro d n in g g e m o g lo b in b ila n k im y o v iy
re a k siy a sig a k iris h u v ig a sa b a b b o ‘ladi, b u n d a g e m o g lo b in ta rk ib id a g i ikki 
v a le n t te m ir o k sid la n ib u ch v a le n tli te m irg a ay lan a d i v a g em o g lo b in b ilan
k islo ro d b irik m a si h o sil b o ‘ladi. M e tg e m o g lo b in tu r g 'u n b irik m a , to 'q im a
k a p ily a rla rid a p a rc h a la n m ay d i. N a tija d a to ‘q im a v a h u ja y ra la r y etarli 
m iq d o rd a k islo ro d o lo lm a y d i v a o rg a n iz m d a a n o k siy a - k islo ro d ta n q islig i 
y u z berad i. Q o n d a m e tg e m o g lo b in m iq d o ri h a d d a n ta sh q ari k o ‘p a y ib
k e tsa, o rg a n iz m h a lo k b o ‘ladi. 
M e tg e m o g lo b in k o ‘p a y ib k e tg a n d a
o rg a n iz m g a m e tilin sin k a (m etil k o ‘ki) e ritm a sin i y u b o rib d av o la sh
m u m k in . Q o n d ag i g e m o g lo b in n in g hosil q ilg an turli b irik m a la rin i sp ek tral 
a n a liz y o rd a m id a a n iq la sh m u m k in . O k sig e m o g lo b in u ch u n sp e k trn in g
s a rig ‘-y a sh il q ism lari D, E n u q ta la r o ra sid a ikki q a ra m tir ch iziq , 
q a y ta rilg a n g e m o g lo b in u c h u n esa sp e k tr sh u q ism d a g i D n u q ta to m o n id a
b itta k e n g q a ra m tir ch iziq b o ‘lish i x o sd ir (4 -ra sm g a q aran g ).
4 -rasm . G e m o g lo b in n in g sp e k tr ch iziq lari.
Q o n d a g i 
g e m o g lo b in n in g
m iq d o ri 
S ali 
g e m o m e tri 
y o rd a m id a
a n iq lan a d i. B u u su l te k sh irila d ig a n q o n e ritm a sin in g ra n g in i sta n d a rt 
e ritm a ra n g i b ila n so lish tirib k o 'r i s h g a , y a n i k a lo r im e tr ik y o 1 b ila n
a n iq la s h g a a s o s la n g a n . B u n d a n t a s h q a r i, q o n n in g k is lo r o d s i g ‘ im in i,

Yüklə 14,15 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   318




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin