‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


M eh n at tarbiyasinin g m azm uni, shakl va m etodlari



Yüklə 80 Kb.
Pdf görüntüsü
səhifə175/243
tarix16.12.2023
ölçüsü80 Kb.
#182265
1   ...   171   172   173   174   175   176   177   178   ...   243
Pedagogika. 1-qism (M.To\'xtaxo\'jayeva, S.Nishonova)

M eh n at tarbiyasinin g m azm uni, shakl va m etodlari. 
M e h n a t 
tarbiyasini tashkil etish ja ra y o n id a o ‘q u vchilar dastlab ishlab chiqarish 
jarayonlarining ilmiy asoslari bilan tanishadilar.
M e h n a t tarbiyasi m aqsadga muvofiq, tizim li, izchil tashkil etiladi. 
M e h n a t t a ’limi s i n f xonalari, o ‘quv-tajriba m ay d o n i, m a sh in a -tr a k to r 
saroyi, o ‘quv-tarbiyaviy tadbirlar jarayoni, ishlab chiqarish korxonalari 
va x o ‘jaliklarning dalala rid a olib boriladi.
N atijada m a ’lum qiym atga ega b o ‘lgan ijtimoiy-foydali m ahsulotlar 
yaratiladi h a m d a ilg‘o r kasb sohiblariga xos b o i g a n shaxslik fazilatlari 
shakllanadi.
1 A lisher N avoiy. A sarlar. 0 ‘n besh to m lik . U c h in ch i n ashr. — T o sh k en t, G ‘.G ‘ulo m
n o m id ag i badiiy ad ab iy o t n a sh riy o ti, 1977, - 2 9 -3 0 -b etlar.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Shu j ih a td a n olib q arag an d a , bugungi k u n d a m e h n a t t a ’lim ining 
m a z m u n i , m aq sad va vazifalari o ‘zgardi, texnologik t a ’lim ustuvorlik 
kasb etdi, o ‘q u v ch ilam i kasbga y o ‘naltirish tizimi yangilandi. M e h n a tn i 
ilmiy tashkil e tish n in g birinchi darsini h a m o ‘quvchi t a ’lim j a ra y o n id a
oladi.
M e h n a t t a r b i y a s i b i la n m e h n a t t a ’lim i b i r - b i r i b ila n o ‘z a r o
b o g ‘langan. M e h n a t faoliyati m a ’lu m bilim ga ega boMishni talab etadi. 
Z e ro , bilim va k o ‘n ik m a la r o ‘q u v ch in i m e h n a t faoliyatiga tayyorlaydi.
T a ’lim ja ra y o n id a olgan bilim larini a m a liy o td a sinab k o ‘radilar, 
u m u m iy m ehnat jara yonida o ‘quvchilarning kom binatlar, j a m o a h a m d a
f e r m e r x o ‘jaliklari, k orxona, zavod va fabrikalarda texnik va texnologik 
b i l i m l a r i m u s t a h k a m l a n a d i , s h u n i n g d e k , u l a r t a s h k i l o t c h i l i k
m alakalariga h a m ega b o ‘ladilar.
Sinfdan tashqari ishlar jarayonida m e h n a t tarbiyasi ayniqsa m u h im
a ha m iya t kasb etadi.
Sinfdan ta s h q a ri m a s h g ‘u lo tla rn in g turli shakllari o ‘q u v c h in in g
tex n ik ijodkorligini rivojlantiradi, u yoki bu bilim sohasida bilim ga 
boMgan qiziqishini shakllantiradi. T o ‘g a r a k larda o ‘q u v c h in in g qiziqish 
va qobiliyatlari n a m o y o n boMadi.
0
‘q u v c h i l a r n in g t o 'g a r a k l a r d a g i f a o li y a ti m a ’lu m p e d a g o g i k
talablarga rioya qilg an d a sam arali boMadi. C h u n o n c h i :
— to 'g arak faoliyati ijtimoiy a h a m iy a tg a ega boMishi lo zim , y a ’ni, 
0
‘quvchilar tayyorlagan b u y u m la r kishilar u c h u n am aliy q iy m a tg a ega 
boMishi zarur;
— texnik ijodkorlik o ‘quv muassasasidagi o ‘q u v - m e h n a t ja ra y o n i 
bilan uzviy a lo q a d a boMishi kerak (m a k ta b , kollej, oliy t a ’lim va 
boshqalar);
ijtimoiy-foydali, u n u m li m e h n a t ja r a y o n i d a o ‘q u v c h in in g te x n ik
ijodkorligini tashkil etishda faoliyatni ijtimoiy b u y u rtm a d a n ijodkorlikka 
aylantirish kerak boMadi.
T o ‘garak faoliyati jarayonida 
0
‘quvchilar o ‘z kollejlari u c h u n o ‘au v - 
k o ‘rsatmali qurollar: jad vallar, rasm lar, d i a g ra m m a la r, kolleksiyalar
od d iy m odellar, y u qori sinflarda — ste n d la r, harak atd ag i m o d e lla r n i 
yaratishi m um kin.
T abiatshunoslik, b o ta n ik a , zo o lo g iy a d a n am a liy m a s h g ‘u l o tla rd a
o ‘quvchilar o ‘quv -tairib a u ch a stk a larid a ishlaydilar, jo nli b u r c h a k l a r
tashkil etadilar, o ‘quv m a sk a n in i k o ‘kalam z o rlash tirad ilar.
M ehnat tarbiyasi oilada tabaqalashtirilgan h o ld a olib boriladi: b o lalar
www.ziyouz.com kutubxonasi


o ‘z - o ‘ziga xizmat qiladilar, uy hayvonlarini parvarishlaydilar, r o ‘zg‘o r
texnikalarini t a ’mirlash bilan shug‘ullanadilar. Oila budjeti va uni yuritish 
bilan bog'liq to p s h iriq la rn i b ajaradilar, o il a d a b o lalar va k a tta la r 
m ehn atin i h am k o rlik d a tashkil etishning im koniyatlari cheksiz.
S o ‘nggi yillarda o ‘qu v ch ilar m eh n at tarbiyasiga iamoatchilik katta 
e ’tib o r berm oqda. Yirik fe rm er x o ‘jaliklari, q o ‘sh m a korxonalarning 
jam oalari m a ktablarni o taliqqa o lm o q d a , u larning m oddiy bazasini 
yaratish, o ‘q u v ch ilarn in g bilim olishlari, ijtim oiy-foydali m e h n a tn i 
tashkil etishda y o rd a m b erm oqdalar.

Yüklə 80 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   171   172   173   174   175   176   177   178   ...   243




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin