‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


-chizma. Metodik usuliaming turlari



Yüklə 80 Kb.
Pdf görüntüsü
səhifə113/243
tarix16.12.2023
ölçüsü80 Kb.
#182265
1   ...   109   110   111   112   113   114   115   116   ...   243
Pedagogika. 1-qism (M.To\'xtaxo\'jayeva, S.Nishonova)

8-chizma. Metodik usuliaming turlari
Har bir m e to d m a ’lum t a ’limiy vazifani muvaffaqiyatli hal etish, 
qoiganlari esa b ir m u n c h a samarasiz b o ‘lishi m um kin. Universal t a ’lim 
m etodlari mavjud em as, shu bois darsda turli t a ’lim m etodlaridan yoki 
ularning m ajm u as id an foydalanish m um kin.
T a ’l i m m e t o d l a r i n i t a n l a s h q u y i d a g i m e z o n l a r a s o s i d a
a n iq la n a d i:
— didaktik m aq sad asosida;
— t a ’lim m a z m u n i asosida;
— o ‘q u v c h ila rn in g o ‘quv k o ‘nikm alarini egallash va rivojlanish 
darajasi asosida;
— o ‘q itu v c h in in g tajribasi va kasbiy tayyorgarlik darajasi asosida.
0 ‘qituvchi t o m o n i d a n q o ‘llanilayotgan t a ’lim m etodlari m ajm uasi
b o shlang‘ich sinflardan yuqori sinflarga o ‘tish asosida o ‘zgarib h a m d a
m urakkab xususiyat kasb eta boradi. Ushbu jarayonda ayrim m etodlarni 
qoMlash chastotasi oshsa, ayrim m eto d larn i q o ‘llashga boMgan ehtiyoj 
k a m a y a d i . T a ’lim m e t o d l a r i d a n f o y d a l a n i s h k o ‘l a m i , h o l a t i
o ‘qituvchining kasbiy tayyorgarligi va m ahorati darajasiga bogMiq holda 
o ‘zgaradi.
D id ak tik ad a m u n o z a ra la rg a sabab boMayotgan yana bir m u h im
obyekt t a ’lim m etodlarining tasnifidir. «Ta’lim metodlari tasnifi ularning 
m a ’lum belgilari b o ‘yicha tailibini ifodalovchi tizimdir. Hozirgi vaqtda 
oMilab t a ’lim m e to d la ri m a ’lum », — ekanligini t a ’kidlagan h o ld a
I.P.Podlasiy fikrini quyidagicha davom ettiradi, — «Biroq bugungi kunda 
yetakchi sa n a lu v c h i d id aktik g ‘oya yagona va o ‘zgarm as m e to d la r 
m ajm uini yaratishga intilish sam arasiz ekanligini tushunishga yordam
beradi. 0 ‘qitish — favqulodda harak atch a n , dialektik jarayon. M etodlar 
tizimi h am bu harakatlanishni aks ettiradigan darajada j o ‘shqin boMishi,
www.ziyouz.com kutubxonasi


m e to d la rn i qoMlash am aliyotidagi d o im iy o ‘zgarishlarni hisobga olishi 
k e r a k » 1.
T a ’lim m e todlarini tanlash m u a m m o s i uzoq d avrdan b u y o n ta d q iq
qilib kelinmoqda. Biroq tadqiqotlar soni k o ‘p b o ‘lsada, bu borada yagona 
t o ‘x tam ga kelinm agan. U shbu o ‘rinda, t a ’lim am aliy o tid a q o ‘llanilib 
kelayotgan m e to d la r tizimi (tasnifi)ga t o ‘xtalib o ‘tam iz.
T a ’lim m eto d larin in g tasnifi asosiy d id ak tik m aq sad la r b o ‘y ic h a
tizim lashtiriladi2.
M ualliflartavsiya etilayotgan m e to d la rn i quyidagi c h iz m a b o 'y i c h a
q o ‘llash m aqsadga muvofiqligini t a ’kidlaydilar:
1. M aterialni og ‘zaki bavon qilish (h ikova. suh b at. t u s h u n t ir is h . 
m a k ta b m a ’ruzasi-). 0 ‘q u v c h ila r t o m o n i d a n b ilim larni o ‘zlas h tirish
o ‘qituvchining tushuntirishini faol qabul qilish va puxta o ‘ylash evaziga 
am a lg a oshiriladi. Bilimlarni uzatish vositasi sifatida o ‘qitu v ch i n u tq i 
m u h i m a h a m i y a t g a ega. Bu o ‘r i n d a o ‘q i t u v c h i n i n g o ‘q u v c h i l a r
faoliyatiga rahbarligi m avzuni q o 'y is h , rejani e ’lon qilish, o ‘q u v c h i la r
faoliyatini b oshqarishdan iborat boMadi.
2. Suhbat. 0 ‘quvchilar t o m o n id a n bilim larni o ‘zlashtirish ja ra y o n i: 
ular e ’tiboriga havola etilayotgan savolning m o h iyatini anglash, m av ju d
b ilim lar va tajribani safarbar qilish, savolga oid o b y ek tlarn i o ‘z a r o
taqqoslash, puxta o ‘ylash va savollarga t o ‘g ‘ri javob tayyorlashdan iborat.
0 ‘qituvchining rahbarligi: m av zu n i q o ‘yish, savollarni ifo d a la sh , 
berilgan javoblarni tuzatish, toMdirish va u m u m la shtirish kabi h o la tla rd a
n a m o y o n boMadi.
1 П о д л а с ы й И .П . П е д а го ги к а , К н. 1. — М о с к в а , В Л А Д О С , 1999. — с. 4 7 5 -4 7 6 .
2 Bu tizim I.P .P odlasiy to m o n id a n m eto d n in g vazifasi b o 'y ic h a a n iq la n g a n ta s n if d e b
n o m la n g a n . Holbuki d id ak tik m aqsadlarga k o 'r a b u n d a y tasn ifla sh p ed ag o g ik a fa n id a
a lla q a c h o n e 'tir o f etilgan. Q arang: o 's h a y e rd a , 4 7 5 -b e t.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Suhbat m etodi y o rd a m id a bilimlarni o ‘zlashtirishda o ‘q u v c h ila r 
mavjud bilimlari va tajribalariga tayanadilar.
3. D a rs lik ( u m u m a n , kito b ) bilan ishlash ( u m u m l a s h m a va 
xulosalarni anglash. ularni xotirada saqlashga xizm at qiladi-).
Bilimlarni o ‘zlashtirish m anbayi b o ‘lib bosm a m atn xizmat qiladi. 
0 ‘qituvchining rahbarligi esa topshiriqni ifodalash, faoliyat m aq sad in i 
belgilash, o ‘q u v c h ila rg a darslik bilan ishlash n in g yangi u s u lla rin i 
o 'r g a tish , o 'z la sh tirilg a n bilim larning tushunilish va m u s ta h k a m lik
darajasini tekshirish kabi ko'rinishlarda aks etadi.
4. 0 ‘q itu v c h ila rn in g kuzatuvi (sinfda va sinfdan tash q ari (shu 
ium la d an . savohat va ekskursivalar) iara v o n lard a.
0 ‘quvchilarning o ‘quv predm etlari b o ‘yicha o ‘zlashtirish holati va 
h o d isa la rn i k u z a ta borib, turli fan o ‘qituvchilarining k o ‘rsatm alari 
b o 'y ic h a ularni qism larga taqsim lab h a r bir o ‘quvchining o ‘ziga xos, 
o ‘xshash va m u h i m jihatlarini aniqlashga y o ‘naltiriladi.
Bilimlarni o'zlashtirish manbayi b o ‘lib m uayyan pre d m e t (yoki 
j a r a y o n ) , ta jrib a , m o d e l, x a r ita la r xizm at qiladi. 0 ‘q i t u v c h i n i n g
rahbarligi kuzatish vazifasini belgilash, uni m a ’lum shaxs zim m asiga 
yuklash, obyektni belgilash, u m u m iy rahbarlikni olib borish, qismlarga 
ajratish, asosiylarini aniqlash va u m u m la sh tirish d a n iboratdir.
5. Laboratoriva ishlari. M azkur iaravonda aniq vazifa, ya’ni, m a ’lum 
s h a r o i t d a m u a y y a n h o d i s a l a r n i k u z a tis h y u k la n a d i. 0 ‘q u v c h i l a r
hodisalarni kechish ja ra y o n in i kuzatadilar va tahlil qiladilar.
B ilim lar m a n b a y i kuzatilayotgan hodisalar va ularning kechish 
jara y o n id ir. 0 ‘q ituvchi vazifa m ohiyatini ifodalaydi, o ‘q u v c h ila rn i 
n azariy bilim lar bilan qurollan tirad i, u m u m iy jarayon va b o sqichlarni 
kuzatish y o ‘llari h a m d a yakuniy xulosa chiqarishni o ‘rgatadi.
6. M ashq (aqliv va faolivatli mashqlar'). 0 ‘quvchilar t o m o n id a n
b ilim larn i o ‘zlashtirish j a ra y o n in in g o ‘ziga xosligi, nazariy a s o sla r 
o ‘zlashtirilgach, ayrim m ateriallardagi o ‘xshash h arakatlarning k o ‘p 
b o ra tak ro rla n ish i kuzatiladi.
Bilimlar m anbayi: o ‘zlashtirilgan bilimlar va xususiy tajriba sanaladi.
0 ‘qituvchi m a sh q n i bajarish u c h u n joy h a m d a vaqtni belgilaydi, 
to p s h iriq n i ifodalaydi, uni bajarish bosqichlarining borishini n azorat 
qiladi, b o s h q a ra d i, sh u n in g d ek , yakuniy natijalarni tekshiradi.
7. Iiodiv m a s h q . Ushbu m eto d o ‘ziga xos xususiyatga ega b o ‘lib, 
o ‘ziga xoslik m a s a la n in g m ohiyatini c h u q u r anglash, uni bajarishga 
n i s b a t a n m u s t a q i l y o n d a s h i s h , d a li l la r n i s a r a la s h va o ‘q i t u v c h i
www.ziyouz.com kutubxonasi


t o m o n i d a n berilgan top sh iriq n i ijodiy bajarish ja ra y o n id a bilim larn i 
q o ‘llash va kengaytirish kabi h o la tla r bilan tavsiflanadi.
Bilimlar m anbayi va m ateriali sifatida avval egallangan ijodiy ishlar 
tajribasi, mavjud bilimlar, kuzatuvlar, shaxsiy tajriba, o 'q ilg a n hik o y a, 
ijtim oiy-foydali ishlarni boshqarish k abilar qayd etiladi.
0 ‘q ituvchining rahbarligi: nazariy m ateriallarni o ‘z la sh tirilishining 
t a ’m in la s h , m a v z u n i ifodalash, ijodiy ishlar x a r a k te rin i b e lg ila sh , 
ularning bajarilishini nazorat va tahlil qilish, sintezlash, xatoni ko'rsatish 
h a m d a t o ‘g ‘rilash kabi h o latlard a n a m o y o n boMadi1.
Keltirilgan t a s n i f «bilim lar m a nbayi» b o ‘yicha tiz im la s h tirilg a n
m etodlar — o g ‘zaki, ko ‘rgazmali va am aliy m etodlarni u yoki bu darajada 
o ‘zida mujassamlashtiradi. Biroq, M .A .D a nilov va B. P.Yesipovlar asosiy 
e ’tiborni «ta’lim m etodini t o ‘g ‘ri tanlash»ga qaratishadi. G a p s h u n d a k i, 
sobiq S h o ‘ro u m u m ta ’lim m aktablarining o ‘quv jarayonida m e to d la rn in g
cheksiz k o ‘pligi, xatto ularni bir n e c h a t a s n if bilan h a m q a m r a b olish 
m u m k in emasligi, shu boisdan h a m o ‘quv-tarbiyaviy ishlar m u v a f- 
faqiyatining bosh om ili va eng m u h im i t o ‘g ‘ri, asoslanga n m e t o d n i
t a n la s h h isoblangan, A na shu «g‘oya» m o h iy a t j i h a tid a n n o t o ‘g ‘ri 
boMishiga q aram ay , 
0
M
1
yillar d a v o m id a didak tik a «rivoji»da m u h i m
o 'r in tutib keldi. N ihoyat, h a r ikki ta s n i f b ilim lar m an b a y i b o 'y i c h a
h a m , didaktik m a q sa d la r b o 'y ic h a a n i q la n g a n t a ’lim m e t o d l a r i tizim i 
m a k ta b a m aliyotining asosiy m u a m m o s in i hal eta olm asligiga t a n q i d i y
y o n d a s h i l d i , u l a r n i qoM lash t a ’lim s i f a t i n i n g y u q o r i d a r a j a s i n i
t a ’minlaganligi anglab yetildi va bu boradagi izlanishlar d a v o m ettirildi. 
0 ‘tgan asrning 80-yillaridan bo sh lab o ‘q u v ch ila rn in g bilish faoliyati 
xarakteriga mos t a ’lim tasnifi yaratildi.

Yüklə 80 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   109   110   111   112   113   114   115   116   ...   243




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin