‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


Oila va islom. Donishmandlar oila haqida



Yüklə 80 Kb.
Pdf görüntüsü
səhifə190/243
tarix16.12.2023
ölçüsü80 Kb.
#182265
1   ...   186   187   188   189   190   191   192   193   ...   243
Pedagogika. 1-qism (M.To\'xtaxo\'jayeva, S.Nishonova)

Oila va islom. Donishmandlar oila haqida. 
M a ’lumki, Islom dinining 
m u q a d d a s m a n b ala ri — « Q u r’oni Karim» va «Hadisi Sharif»da oila, 
oilaviy m u n o sab atlarg a oid q arashlar o ‘z ifodasini topgan. « Q u r’on i 
K arim da»: «X otinlaringiz ziroatgohingizdir» deyiladi. Buning m a ’nosi 
oila q u rish d an k o ‘zlangan asosiy m aqsad — fa rza n d ko ‘rish, ularning 
k o m i l i n s o n l a r b o ‘lib vo y ag a y etis h larin i t a ’m in la s h e k a nligidir. 
S h u n in g d e k , Islom m a ’naviyatida oilani halol, pok saqlash, erkak va 
a y o ln in g bir-biriga boMgan sadoqati, maishiy buzuqlikning katta g u n o h
ekanligi ta k ro r -ta k ro r uqtiriladi. C h u n o n c h i, «Agar bir s haharda loaqal 
b ir ayol bir m a r t a buzugMik k o ‘chasiga kirib, h a r o m o rttirsa, bu 
s h a h a r d a n qirq yil fayzu baraka k o ‘tarilib ketadi» deyilgan. S h u n d a y
e k a n , m a ’n a v iy j i h a t d a n k a m o l o t g a y e t i s h m a y t u r i b , iq tis o d i y
farovonlikni t a ’m in la sh m u m k in emas.
O ila qurish b a l o g ‘atga yetgan h a r b ir y igit-qiz u c h u n hayotiy 
zaruriyat boMib, ularning o ‘zaro a h d u - p a y m o n i asosidagi ijtimoiy birlik 
sifatida n a m o y o n boMadi. O ilaning m ustahkam ligi oila a ’zolarining 
totuvligi, e r-x o tin n in g oila yuritish k o ‘n ik m a va malakalariga egalik 
darajasiga bogMiq. Oilaning m ustahkam ligida ayolning alohida roli bor.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Zero, oila tashvishlarining aksariyati uning zim m asida b o ‘ladi. Bu b orada 
b u yuk m u ta fa k k ir Alisher Navoiy quyidagilarni qayd etadi: «... E r bilan 
x o tin bir-biriga m os tushsa, o ‘rtad a boylik va saranjom lik b o ‘lur. Uy 
bezagi u n d a n va uylanganning tinchligi u n d a n . H usni b o ‘lsa k o 'ngilga 
y oqim li b o ‘lur, yaxshiligi b o ‘lsa j o n o z ig ‘idir. Aqlli b o ‘lsa t u r m u s h
in tiz om li va ro ‘z g ‘o r kerak yorog‘i tartibli va saranjom li boMadi.
Kishi bu xildagi juftga erishsa, balki b u n d a y baxt q o i g a tushsa, 
yashirin g ‘a m va kulfatda sirdosh va h a m d a m in g b o ‘lur. T u r m u s h d a n
h a r j a f o ersa, hasratd o sh in g ul va a ylanuvc hi o s m o n d a n h a r b a lo kelsa 
k o ‘m akdoshing ul. K o ‘nglingg‘amidin ul g ‘a m chekadi, b a da ning zaifligi 
h o rg ‘inligidan u qiynaladi. ... N o so z juft uy u c h u n h a m o c h i q h a m
yashirin q o ‘rqinchli kasallikdir. Uyatsiz b o ‘lsa k o ‘ngil u n d a n ozorlanadi, 
y aram as b o ‘lsa u n d a n azob tortadi. Tili y o m o n b o ‘lsa kuyovning k o ‘ngli 
y aralanadi, y o m o n ishlik b o ‘lsa erga yuz qoralik keladi. M a y x o ‘r b o ‘lsa, 
uy obodligi y o ‘qoladi va buzuqi b o ‘lsa, uy ichi rasvogarchilikka aylanadi.
O ila ta rb iy a sin in g mohiyati. O ila ta rb iy a si, y u q o r i d a t a ’k idlab 
o ‘tilganidek, o t a - o n a l a r yoki shaxs k a m o lo ti u c h u n m a s’ul shaxslar 
t o m o n i d a n tashkil etiluvchi h a m d a fa rza n d la rn i h a r t o m o n l a m a yetuk, 
so g 'lo m etib tarbiyalashga yo'naltirilgan pedagogik jara y o n . O t a - o n a l a r
o ‘zlarining ijtimoiy burchlarini bajarar ekanlar, farzandlarida m e h n a tg a , 
uni tashkil etuvchilarga nisbatan m e h r - m u h a b b a t , h u rm a t t u y g ‘usini 
s h a k l l q n t ir is h , u la rn i ijtim o iy -fo y d a li m e h n a t g a t a y y o r l a s h , t u rli 
k o ‘rinishdagi m unosabatlarni uyushtirish v aq tid a ta rtib -in tiz o m g a am al 
qilish, ijtimoiy m e ’yorlarga o g 'is h m a y rioya etish, sog‘lo m t u r m u s h
tarzini yaratish, o ‘z shaxsiy hayotlari m a z m u n i n i belgilashda m a q sa d , 
s o ‘z va faoliyat birligini t a ’minlash bora sida h a r t o m o n l a m a ijobiy ibrat 
n am u n a s in i k o ‘rsatadi.
Shaxs shakllanishiga t a ’sir etishning ijtim o iy -ru h iy asosiga ega oila 
jam iy atn in g ajralm as b o ‘lagi sifatida ijtim oiy vazifalarni bajarish bilan 
birga o ‘ziga xos xu su siy atlarn i h a m a k s l a n t i r a d ik i , b u n d a y xislat 
psixologik q ara m a -q a rsh ilik h a m d a x a ra k te rla r t o ‘q n a s h u v id a n iborat 
ijtim oiy m u n o s a b a tla r d a n to liq q a n in so n o rg a n iz m in in g is h c h a n lik
qobiliyatini qayta tiklash u c h u n z a ru r b o ‘lgan m o ‘’tadil iqlim ni hosil 
qila oladi. Bu tu y g ‘u xalqimiz ruhiyatidagi o ‘ziga xos xususiyatlardan 
biridir.
Oila tarbiyasida obyektiv va subyektiv o m illa m in g roli katta. Oilaning 
m o d d i y t a ’m i n o t i va fa ro v o n lik ( m a i s h i y t u r m u s h ) d a r a ja s i, o ila
www.ziyouz.com kutubxonasi


budjetining mavjud holati, un d an oqilona foydalanish borasidagi tajriba, 
so g ‘lo m ruhiy m u h itn in g barqarorligi va h o k a z o la r obyektiv o m illar 
sana lsa , oiladagi shaxslararo m u n o sab atlar m a z m u n i, oila a ’zolarining 
fiziologik, psixologik, m a d a n iy jih atd an kom illik h a m d a m a ’lum ot 
darajasi, ularning qiziqish va ehtiyojlari o ‘rtasidagi mutanosiblik, oilaviy 
h a y o tn i tartibga solish borasidagi o 'z aro y o rd a m , h am korlik, birlik 
tam oyillariga tayanish kabilar subyektiv o m illar sirasiga kiradi.
Bolalarda ijtim oiy-dunyoviy bilimlarni egallashga b o ‘lgan intilish, 
ijtim oiy faoliyatning shakllanishida o ta -o n a la rn in g sam arali ishtirok 
etishlari hal qiluvchi om il b o ‘lib, bu oila tarbiyasini muvaffaqiyatli 
a m a lg a oshirishning z a ru r shartlaridan biri.
Oila tarbiyasida bolalar hayotini t o ‘g‘ri yuritish ularni vaqtdan t o ‘g ‘ri 
va u n u m li foydalanishlarining asosiy garovidir. Bolalarning oiladagi 
vaq tin i o ‘yin, m e h n a t va o ‘qish faoliyatlari b o 'y i c h a t o ‘g ‘ri taqsimlash 
n ih o y a td a m uhim dir.
Oila jism oniy va psixologik jih a td a n sog‘lom , m a ’naviy barkam ol, 
m e h n a t , ijtimoiy h a m d a oilaviy hayotga tay y o r shaxsni shakllantirib 
berishi lozim. Oila tarbiyasining m azm uni bolalarga ijtimoiy tarbiyaning 
m a z k u r y o 'n a li s h la r i — jis m o n iy , axloqiy, aqliy, estetik, m e h n a t ,
ekologik, iqtisodiy, huquqiy, siyosiy-g‘oyaviy h a m d a jinsiy t a ’lim berish, 
u la rd a faoliyat k o 'n i k m a va malakalarini shakllantirishdan iborat.
O ila m u h itid a tash k il e tiladigan iinsiv ta rb iv a o ‘zida b o lan i jinsiy 
jih a td a n chiniqtirish, u larni tozalik va ozodalikka o ‘rgatish, o ‘z sog‘ligi 
u c h u n g ‘a m x o ‘rlik q ilis h va m a s ’uliy atli b o ‘lis h n i t a ’m in la s h g a
qa ra tilg a n h ara k a tla rn in g m a z m u n in i ifoda etadi. Bolalarning sog‘lom
b o ‘l i s h l a r i d a u l a r n i n g k u n d a l i k h a y o tiy r e jim g a a m a l q ilish la r i 
n i h o y a t d a m u h im d ir. O t a - o n a l a r yoki o ila n in g k a tta vakil avlodlari 
b o l a l a r n in g m e h n a t qilishlari va d a m o lish la rin i tartibga solishga 
a h a m i y a t berishlari kerak.
O rg a n iz m n in g b ir m a r o m d a ishlashi bola salom atligini saqlash va 
m u sta h k a m la s h g a g in a y o rd a m berib qolm ay, shu bilan birga uning 
b a r c h a y u m u sh larn i tartibli va sifatli bajarishi u c h u n im k o n yaratadi.
M arkaziy asab tizim ining mustahkam lanishi u c h u n yaxshi dam olish 
t a la b etiladi. T in iq ib uxlash bosh miya asab hujayralarini t o ‘la o ro m
olishini t a ’m inlaydi. Bu esa b u tu n org a n iz m n in g m o ” tadil o ‘sishiga, 
u n in g ish qobiliyatini saqlash va qayta tiklashga y o rd a m beradi.
I n s o n s a l o m a t l i g i n i s a q l a s h d a e r t a l a b k i b a d a n t a r b i y a n i n g
a h a m iy a tin i bolalarga tu s h u n tirish h a m d a u larn in g ertalabki b ad a n
www.ziyouz.com kutubxonasi


tarbiya bilan sh u g ‘ullanishga k o ‘niktirib borish o t a - o n a n azoratini talab 
etadi. Badan tarbiya bolani saranjomlik, intizom ga h a m o ‘rgatib boradi.
O vqatlanishning t o ‘g ‘ri tashkil etilishi h a m b o laning sog‘lo m b o ‘lib 
o ‘sishining asosiy om illaridan biridir. O t a - o n a l a r t o m o n i d a n b o la n in g
belgilangan m uayyan soatlarda ovqatlanish, ovqatlanishdan a w a l q o ‘lni 
yuvish, o vqatdan keyin o g ‘izni chayish, sh u n in g d e k , kuniga ikki m a r t a
(ertalab va k e c h q u ru n ) tish tozalash, h a f ta d a b ir m a rta v a n n a (yoki 
d u s h , h a m m o m ) d a c h o ‘m ilish, q o ‘l va o y o q t i r n o q l a r i n i o lis h g a
o d a t l a n t i r i b b o r i s h l a r i za ru r. U s h b u h o l a t l a r b o l a l a r d a j i s m o n i y
m adaniyat unsurlarini shakllantiradi.
Oila tarbiyasida bolalarni aqliv jihatdan tarbiyalash h a m m u h i m
o ‘rin tutadi. Bu boradagi dastlabki va m u h im vazifa o t a - o n a t o m o n i d a n
bolaning qiziqish va ehtiyojlarini k o ‘ra bilish asosida tasavvur, idrok, 
tafakkur, xotira h a m d a diqqatni ta k om illa shtirishga y o rd a m b e r u v c h i 
m ashg‘ulotlarga ja lb etishdan iborat. S h u n in g d e k , m a ’lu m y o ‘n a lis h la r 
b o ‘yicha b olada qiziqishni uyg‘ota olish, un i rivojlantirib borish h a m
talab etiladi. Bu b o ra d a o t a - o n a yoki o ilan in g b o sh q a a ’z o la r in in g
dunyoqarashi, ehtiyoj va qiziqishlari doirasi h a m d a u lar t o m o n i d a n
k o ‘rsatilayotgan n a m u n a m u h im tarbiyaviy om il b o ‘lib x iz m a t qiladi. 
Oila m uhitida bolaning aqliy jihatidan tarbiyalab borishda k onstruktorlik 
o ‘yinlari (k u b ik lar y o rd a m id a uylar q u ris h , k e s m a la r a so sid a fa n o
(tasvir)lar hosil qilish va boshqalar), fikr doirasini kengaytirishga y o rd a m
b eruvchi s p o il o ‘yinlari ( s h a x m a t, s h a s h k a ) n i ta sh k il e t i s h , t u r l i
mavzulardagi krossvord, chaynvord va rebus to p ish m o q larin i hal qilish, 
teatr, muzey va k o ‘igazmalarga tashrif buyurish h a m d a ilm -fan, tex n ik a 
va texnologiya taraqqiyoti yuzasidan s u h b a tla rn in g uyushtirilishi bu 
bo ra d a o ‘zining ijobiy sam arasini beradi.
Axloqiy tarbiya oila tarbiyasining o ‘zagini tashkil etadi. O ila d a
uyushtirilajak axloqiy tarbiyaning m aqsadi b o la la rd a en g oliy axlo q iy
s i f a tl a r o t a - o n a h a m d a o i l a n i n g b o s h q a a ’z o l a r i , s h u n i n g d e k ,
atrofdagilarga nisbatan m e h r- m u h a b b a t, kattalaig a h u rm a t, kichiklarga 
m u r u v v a t , k a m t a r l i k , t o ‘g ‘ r i s o ‘z l i k , m e h n a t s e v a r l i k , s a h o v a t ,
insonparvarlik, a d o la t, vijdon, o r - n o m u s , g ‘u ru r, in tiz o m , ijtim oiy 
burchni anglash va h okaz ola rni s h a k lla n tiris h d a n iboratdir. S h a x sd a
m a z k u r sifa tla rn in g q a r o r t o p is h id a o ila d a g i s o g ‘l o m m u h i t , o ila 
a ’zolarining psixologik jih a td a n o ‘z a ro yaqinliklari, ehtiyoj, qiziqish 
va hayotiy yondash u v larid a g i u m u m iy lik , b i r - b irla rin i h a r q a n d a y
vaziyatda qoMlab-quvvatlay olishlari, o t a - o n a l a r t o m o n i d a n b a r c h a
www.ziyouz.com kutubxonasi


f a rz a n d la rig a n is b a ta n q o ‘y ilayotgan talab lar, sh u n in g d e k , ularga 
k o ‘rsatilayotgan e ’tib o r n i n g bir xil b o ‘lishi oila tarbiyasida ijobiy 
natijalarga erishishning om illari sanaladi. O ilada m uayyan a n ’a n a n in g
q a r o r topganligi, unga oila a ’zolari to m o n id a n bildirilayotgan h u rm a t, 
sh u n in g d e k , keksa avlod vakillarining shaxsi, ularning ijobiy sifatlari, 
m e h n a t d a erishgan (garchi u od d iy b o ‘lsa h a m ) yutuqlari, atrofdagilar 
bilan m unosabati borasidagi suhbat yoki xotiralarning tashkil etilishi 
b o la la rd a hayotiy e ’ti q o d n in g shakllanishini t a ’minlaydi.
O ilada tashkil etiladigan estetik tarbiya bolalarda g o ‘zallikni his 
qilish, u n d a n zavqlanish, tabiat g o ‘zalliklaridan bahra olish asosida 
h i s -tu y g ‘u, idrok, tasavvur h a m d a qarashlarni yuzaga keltirish, ularni 
h a y o tn i sevishga o ‘rgatishdek vazifalarning ijobiy hal etilishini nazarda 
t u ta d i. Axloqiy va estetik q arash lar m azm uni o ‘zgargan bir sharoitda 
o ila d a axloqiy va estetik tarbiyani t o ‘g ‘ri va samarali tashkil etilishi 
a yniqsa m uhim dir. Bolalar j u d a yoshligidanoq soxta g o ‘zalliklar (yarim 
y a lang'och yoki yaiang‘och badan, m e ’yoridan ortiq q o ‘llanilgan pardoz, 
urfga kirib borayotgan kosm etik operatsiyalar «mahsuli», o ‘ta darajadagi 
yaltiroq m a to yoki taq in ch o q lar) go'zallikning timsoli emasligini anglab 
yetishlari lozim. Bola tasavvurida haqiqiy, tabiiy g o ‘zallik (yam-yashil 
ta b ia t, nafis q o r u c h q u n i, nozik gullar, beg‘u b o r o sm o n , viqorli to g ‘lar, 
t in iq zilol suv, to z a , m usaffao havo, b epoyon dalalar, qushlarning 
y o q im li ovozi, sh arq iro q suv, «chuchvara»lar hosil qilayotgan yom g‘ir 
t o m c h i l a r i , k a m a l a k jilosi, s h u n in g d e k , o c h i q , xushsurat, chiroyli 
ta b a s s u m , shirali o voz, t a ’sirchan badiiy va s a n ’at asarlari, yuksak 
m a h o r a t bilan yaratilgan o ‘y i n c h o q la r (b olaning asabini ju nbushga 
k e l t i r a d i g a n e l e k t r o n o ‘y i n c h o q l a r e m a s ) , y a ra s h iq li lib o sla r va 
b o sh q a la r )n in g n a m o y o n b o ‘lishi u c h u n shart-sharoit yaratib berish 
m a q s a d g a m uvofiqdir. B olalarda haqiqiy g o ‘zallikni his etish tuyg‘usi 
ta b ia t bag ‘rida, m uzey, k o ‘rgazm a, kino va teatrla rda b o ‘lish tufayli 
s h a k l l a n a d i . S h u b o is m a k t a b g a c h a t a ’lim m u a s s a s a la ri h a m d a
b o s h la n g ‘ich s in f o ‘quvchilari bilan tabiat bag'riga, muzey, k o ‘rgazma, 
kino va teatrlarga uyushtiriladigan ekskursiya va tashriflar katta tarbiyaviy 
k u c h g a egadir.
M e h n a t tarbiyasi h a m oila tarbiyasining asosiy yo'nalishlaridan biri 
s an a la d i. S haxsning m u s ta h k a m x arak ter va q a t ’iy iroda egasi b o ‘lib 
v oyaga yetishida m e h n a t n i n g roli kattadir. Bolalarni oilada t o ‘g ‘ri 
t a rb iy a la sh d a oila x o ‘jaligining o d ilo n a tashkil etilishi, bolalarni oila 
x o ‘jaligini yuritish ishiga ja lb qilish katta aha m iy a tg a ega. Bolalar
www.ziyouz.com kutubxonasi


t o m o n i d a n bajariladigan oilaviy y u m u s h l a r u larn in g jism o n iy va aqliy 
k a m o lo ti darajasidan ortiq boMmasligi, u l a rn in g tezd a to liqishlari yoki 
m ayib b o ‘lishlariga sabab boMmasligi lozim. B olalar zim m asiga u la rn in g
y oshi, rivojlanish darajasi, jism oniy q u w a t i g a m uvofiq y u m u s h la r n in g
t a q sim la b berilishi, berilgan to p s h iriq la rn in g bajarilishi va u la r n i n g
s i f a t i n i k a t t a l a r t o m o n i d a n n a z o r a t q i l i b t u r i s h , b a j a r i l g a n
topshiriqlarning h aqqoniy bahosiga ega boMgan havasini oshiradi, u n d a
o ‘z kuchiga boMgan ishonchni yuzaga keltiradi.
O ilad a, m ustaqil ravishda, a yrim y u m u s h la r n i n g h a m j ih a t l ik k a
asoslangan h o ld a bajarilishiga erishish k a tta ah a m iy a tg a ega.
M e h n a tn i tashkil etishda o t a - o n a l a r n i n g shaxsiy n a m u n a s i , a k a - 
o p a la rn in g ibrati, shuningdek, o t a - o n a n i n g bola bilan birga ishlashlari 
k atta tarbiyaviy kuchga egadir.
O ilada tashkil etilgan m ehnat b o la la rn i farosatli boMish, ishni rejali 
olib borish, vaq td an unum li foydalanish, te j a m k o r boMish, s h u n in g d e k , 
o ‘zgalar mehnati, inson m ehnatining m ahsuli boMgan n e ’m atlarni asrab- 
avaylashga o ‘rgatadi.
O ilada, shuningdek, a tro f-m u h it m u h o fa z a s i (ekologiyasi)ga o id 
tarbiyaviy ishlar h a m tashkil etiladiki, b u j a r a y o n d a b o lalard a « in s o n - 
t a b i a t - j a m i y a t » t u s h u n c h a l a r i o ' r t a s i d a y u z a g a k e l u v c h i o ‘z a r o
m uvofiqlik borasidagi g‘oyalarning q a r o r to p ish ig a za m in h o z irla ydi. 
O il a m u h i t i d a ta s h k il e til a y o tg a n h o v li s a h n i n i s u p i r i b - s i d i r i s h , 
gulzorlami tashkil etish, k o ‘ch a tla m i o ‘tqazish va ularni parvarish qilish, 
m a i s h i y c h i q i n d i l a r n i b a r t a r a f e t i s h g a n i s b a t a n e h t i y o t k o r o n a
m unosabatda boMish kabi harakatlar bolalard a tabiatni asrashga n isbatan 
m a s ’ullik tuyg'u sini shakllantiradi.
Oilaviy h ayotning m e ’yorida boMishi k o ‘p j i h a t d a n oila b u d je tin in g
h o l a t i g a h a m bogMiq. S h u b o is o i l a a ’z o l a r i m e h n a t i e v a z i g a
y a r a t ila y o tg a n m o d d i y m ablagM arni t e j a b - t e r g a b , u l a r d a n o ‘ rinli 
foydalanish maqsadga muvofiqdir. S h u b o is b o la la rn i h a m y o s h l ik d a n
pul bilan m u o m a la qilishga o 'r g a tis h , o ‘z in in g shaxsiy h a m d a oila 
a ’zolarining buyum lari, s huningdek, oila m u lk ig a nisbatan m a s ’uliyatli 
y ondashishga k o ‘niktirib borish m u h i m a h a m i y a tg a egadir. B olalarg a 
p u ln in g inson m ehnatiga toManadigan q iy m a t ekanligini t u s h u n t i r i b
berish, uni oilaning eng m u h im ehtiyojlari u c h u n ishlatish lozim lig in i 
uqtirish, ular tarbiyasiga ijobiy t a ’sir k o ‘rsatgan boMar edi. O ilad a tashkil 
e tila d ig a n iqtisodiy tarbiya b o la la r d a iq tis o d iy s a v o d x o n lik h a m d a
t a f a k k u m in g shakllanishida m u h i m o ‘rin t u ta d i. B olalarda iq tiso d iy
www.ziyouz.com kutubxonasi


tafa k k u rn i hosil qilishda o t a - o n a , oilaning k atta yoshli a ’zolarining 
n a m u n a s i katta tarbiyaviy t a ’sir kuchiga egadir ( iatisodiv tarbiva).

Yüklə 80 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   186   187   188   189   190   191   192   193   ...   243




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin