‘z b e k ist o n r esp u b L ik a si oliy va 0 ‘rta maxsus ta’l im V a zir L ig I


Fazo — vaqtning muayyan lahzasida olamni tashkil



Yüklə 7,77 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə104/295
tarix02.12.2023
ölçüsü7,77 Mb.
#171704
1   ...   100   101   102   103   104   105   106   107   ...   295
Falsafa (1)

Fazo — vaqtning muayyan lahzasida olamni tashkil
etuvchi nuqtalarning о ‘zaro joylashish tartibi, ko‘lami, vaziyatlari
o ‘lchamidir. Vaqt — fazoning muayyan nuqtasida ro‘y beruvchi
hodisalar ketm a-ketligi, tartibi va davomiyligi o ‘lchamidir.
116


O la m h aq id ag i ilm iy b ilim la m in g rivojlanishi b ila n n al fazo 
va v a q t h a q id a g i t a s a w u r la r h a m , k o n s e p tu a l m o d e l lar h a m
rivojlanib, ta k o m illash ib b o rad i.
F a z o va v aq tn in g m avjud hisob siste m a la rd a va m ate riy a n in g
b a r c h a s tr u k tu r a d a r a ja la r id a b ir x ild a n a m o y o n b o l u v c h i
xusu siy atlari eng u m u m iy x u su siy a tla r d ey ilad i. B u n d a y xu su - 
siyatlarga fazo va v a q tn in g obyektivligi, m o d d iy lig i, cheksizligi, 
m ate riy a n in g a trib u ti sifatidagi ab so lu tlig i, h a ra k a t va m ate riy a g a
n isb a ta n n a m o y o n b o ‘luvchi nisbiyligi, y a ’n i tu rli h iso b siste m a - 
larida tu rlich a qiym atlarga egaligi kiradi.
B u la rd a n tash q a ri, fazo va v a q tn in g tu rli h iso b siste m a la rid a
tu rlic h a n a m o y o n b o ‘lad ig an , m iq d o riy k a tta lik la r b ila n , y a ’ni 
m u a y y a n o ‘lc h a s h a sb o b la ri, s o a t y o k i lin e y k a la r y o rd a m id a
o ‘lch a sh m u m k in b o i g a n , tash q i a lo q a d o rlik la rd a k o ‘zga ta s h - 
lan ad ig an , o ‘z g aru v ch an va nisbiy xarak terd ag i x ususiyatlari bo rk i, 
u la rn i m iq d o riy yoki m etrik x u su siy atlar, d e b a ta sh a d i.
B u x u s u s iy a tla r m a te riy a n in g tu rli ta s h k iliy - s tr u k tu r a va 
m assh tab-stru ktu ra darajalarida tu rlich a n a m o y o n b o ‘ladi. U lar fazo 
va v aq t b ila n b o g i iq b o i g a n m o d d iy a lo q a d o rlik la rn in g m iq d o riy
belgilarin i ifodalaydi. M e trik x u su siy a tla rn in g o ‘zgarishi m ate riy a
sifatinin g o 'z g a rish ig a jid d iy t a ’sir q ilm ay d i.
F a z o va v a q tn in g y a n a sh u n d a y x u susiyatlari h a m b o rk i, u la r 
b a r c h a h is o b s is te m a la r id a , m a te r iy a n in g b a r c h a s tr u k t u r a
darajalarida m ikrodun y oda h am , jam iy atd a h am , b ir xilda saqlanadi. 
U la r fazo va v aq tn in g tu b sifatiy jih a tla rin i ifo d alo v ch i f u n d a ­
m e n ta l x usu siy atlar h iso b la n a d i. B u n d a y x u su siy a tla rn i to p o lo g ik
xu su siy atlar deyishadi. T o p o lo g ik x u su siy atlar m o d d iy a lo q a d o r­
lik la rn in g ic h k i, tu b sifa tiy j ih a tl a r i n i ifo d a la y d i. T o p o lo g ik
x u su siy atlarning o 'z g a rish i b ilan m o d d iy o b y e k tla rn in g tu z ilish id a
tu b s ifa tiy o £z g a ris h la r s o d ir b o ‘la d i. Q u y id a g i x u s u s iy a tla r
fazo n in g to p o lo g ik xususiyatlari h iso b la n a d i: u zlu k siz lik va u z lu k - 
lilik , o ‘lc h a m lik , b o g la n g a n lik , k o m p a k tlik , ta r tib la n g a n lik , 
chegarasizlik. V a q tn in g to p o lo g ik xu su siy atlarig a esa: uzluksizlik, 
o rq a g a q a y tm a s lik , b ir o ‘lc h o v lik , c h iz iq li ta r tib la n g a n lik va 
b o g ‘langanlik kiradi.
F a z o va vaqt m ate riy a stru k tu ra sid a g i o ‘z a ro a lo q a d o rlik la r 
m ajm u a sin i aks e ttira r e k a n , b u a lo q a d o rlik la rn in g tu rli xil k o ‘ri- 
nish lari, tu rli xil shakldagi h a ra k a t va u n g a b o g i iq b o i g a n fazo — 
v aqt shak llari vujudga k elishiga sabab b o i a d i . Biz y u q o rid a faqat 
fizik fazo va fizik vaqt h a q id a t o ‘xtaldik. T a d q iq o tc h ila r m o lek u lar
117


a lo q a d o rlik la r m ajm u asi b ila n b o g 'la n g a n kim yoviy fazo va v aqt, 
ijtim o iy a lo q a d o rlik la r s tru k tu ra sin i ifo d a etu v c h i — ijtim oiy fazo 
va v a q t shakllari h a q id a h a m ilm iy izla n ish lar olib b o rm o q d a .
X ullas, fazo va vaqt o lam d a g i a lo q a d o rlik la r m ajm u a sin i ifoda 
e tadi. U la r h a ra k a t, m a te riy a va m o d d iy o ‘z a ro t a ’sirlar b ilan
c h a m b a r c h a s b o g ‘la n g a n . O la m d a g i b a r c h a o ‘z g a r i s h la r , 
n a rsa la rn in g shakli va k o ‘rin ish lari fazo va v aq t stru k tu ra si b ilan
b o g ‘lan g a n d ir. M ateriy ag a h ay o tb ax sh a trib u t — h a ra k a t b o ‘lsa, 
fa z o va v a q t u n g a s h a k l b a x s h e t a d i , u n i s h a k l l a n t i r a d i , 
riv o jla n tira d i, ravnaq to p tira d i.

Yüklə 7,77 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   100   101   102   103   104   105   106   107   ...   295




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin