‘z b e k ist o n r esp u b L ik a si oliy va 0 ‘rta maxsus ta’l im V a zir L ig I


XX asr falsafiy ta ’limotlarida Germenevtika deb nomlangan



Yüklə 7,77 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə90/295
tarix02.12.2023
ölçüsü7,77 Mb.
#171704
1   ...   86   87   88   89   90   91   92   93   ...   295
Falsafa (1)

XX asr falsafiy ta ’limotlarida Germenevtika deb nomlangan
yo‘nalish ham shakllandi.
,,G erm en evtik a“ 
y u n o n c h a s o ‘z b o ‘lib , ,,i z o h l a y m a n “ , 
,,tu s h u n tira m a n “ , d eg an m a ’n o n i berad i. G e rm e n e v tik a afsonaviy 
y u n o n X udosi G e rm e s n o m id a n o lin g a n d ir. R ivoyatlarga k o 'ra , 
X udo bilan osiy b a n d a la r o ‘rtasidagi m u lo qo tni am alga o shiruv chi, 
X u d o iro d asin i o d a m la rg a y etk azu v ch i m axsus k ishilar b o ‘lgan 
e m ish. 0 ‘sha d a v rla rd a k o h in la r a y n an sh u n d a y „ ta lq in q ilu v c h i“ 
v azifani b ajarish g an . O d d iy k ish ilar tu sh u n m a y d ig a n y ozuvlarni 
(m asalan, T avrot va h.k.) m a ’nosini izohlovchi kishi ,,germ enevist“ 
hisob lan gan .
H ozirgi z a m o n falsafiy g erm e n ev tik asin in g rivojlanishi va XX 
asrn in g yetak ch i falsafiy t a ’lim o tla rid a n biriga a y la n ish in in g tu b
g no seo lo g ik sababi, te x n ik a n in g ju d a k a tta y u tu q la rin i m an tiq iy
ta lq in qilish m u a m m o la ri b ilan b o g ‘liqdir. XX asrga kelib, in so n
ta fa k k u ri m a k ro jis m la rn i b ilis h d a n m ik ro jism la rn i h a m bilish 
bosqichiga o 'td i. F a n m an tiq i va m etodologiyasi o ‘zgardi, yangich a 
m e ’yor, ideal va a n d a z a (p ara d ig m a )la rg a ehtiyoj sezildi. K ishi
102


o n g in in g v o qelikni in ’ikos e ttirish i b ilan b o g 'liq b o 'lg a n bu ja ra - 
y o n d a ilm iy ram z va b elg ila rn in g m a ’nosi (se m a n tik a si), ularga 
in so n n in g m u n o sa b a ti (p ra g m atik a ) m asalasi to b o ra ilm iy bilish 
so h a sid a k esk in q ilib q o ‘yila b o s h la n d i. Ik k in c h i to m o n d a n , 
d a v rim iz n in g n a v q iro n fani — k ib e rn e tik a n in g tara q q iy o ti q a to r 
lin g v istik , m a n tiq iy , m e x a n ik , p s ix o lo g ik , te x n ik va a x lo q iy
m u a m m o la rn i h a m k eltirib c h iq a rd i. In so n ax lo q iy fao liyatin i 
m o d ella sh tirish , in so n m iyasi vazifasin ing tex n ik av iy a n d a za sin i 
yaratish, m ash in a bilan inson m u lo q o tin i tashkil etish m u am m o lari 
sh u la r ju m la s id a n d ir.
G e r m e n e v tik a sh u m a ’n o d a X X a s r ilm iy va te x n ik a v iy
ta r a q q iy o tid a ta s o d ifiy h o d is a b oM m ay, m a z k u r ta r a q q iy o t 
ta q o z o sid a n kelib c h iq q a n .
XX asrn in g 80 va 90-yillari G ‘arb falsafasi h a q id a g ap irg a n d a, 
bu dav rn in g , y a ’ni shu k u n la rn in g y e ta k c h i ijtim oiy t a ’lim o tla ri 
u stid a h a m t o ‘x tash lo zim b o 'la d i. Y aq in k u n la rg a c h a yirik G ‘arb 
sotsiologlari U .R o s to u , A .T o y n b i, J.B ell, G .M a rk u z e , O .X aksli, 
J.O ru e l va A .T o ffle rn in g n a zariy alari g ‘a y riilm iy lik d a ay b lan ib 
k e lin a r edi. K o ‘plab m a m la k a tla rn in g m u sta q il ta ra q q iy o t y o ‘liga 
o ‘tis h i, u la r d a G ‘a rb te x n o lo g iy a s ig a g in a e m a s , b a lk i u n in g
m a ’naviy yutuqlariga ham qiziqish uyg‘otdi. G ‘arb va Sharq m am la- 
k atlari, xalqlari o ‘rta sid a y aq in lash u v b o sh la n d i. U .R o s to u n in g
6 0 -y illa rd a m a s h h u r b o 'lg a n ,,k o n v e rg e n siy a “ , y a ’ni k a p ita liz m
va sotsializm nin g b a ’zi to m o n la rin i b ir-b irig a q o ‘shish m um kin ligi 
haqidagi nazariyasi m a ’lum d arajad a isb o tlan a boshladi.

Yüklə 7,77 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   86   87   88   89   90   91   92   93   ...   295




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin