‘z b e k ist o n r esp u b L ik a si oliy va 0 ‘rta maxsus ta’l im V a zir L ig I

XX asrda keng tarqalgan falsafiy ta ’Iimotlardan yana biri —
ekzistensializmdir.
E k z is te n s ia liz m lo ti n c h a ,,e k z is te n s iy a “ y o k i in g liz c h a
,,e k z is te n s e “ s o ‘z id a n o lin g a n b o ‘lib , ,,m a v ju d lik “ , „ m a v ju d
b o ‘lm o q “ , d egan m a ’n o n i an g latad i. E k z iste n sia liz m n in g vatan i 
dastlab Rossiya b o 'lg an (Berdyayev, Shestov). Biroq, b irin ch i ja h o n
u ru sh id a n s o ‘ng ekzisten sializm G e rm a n iy a d a b irm u n c h a k eng 
rivojlandi. B u n d a 
Xaydegger, Yaspers 
va 
Buber 
kabi yirik n em is 
faylasuflarining hissasi katta b o ‘ldi. Ekzistensializm XX asr m a ’naviy 
hayotining ehtiyojlariga javob sifatida yuzaga keldi va rivojlandi. Aytish 
kerak k i, XX a srd a so d ir b o 'lg a n tu sh k u n lik h a m , p a ro k a n d a lik
h am , k o ‘tarilish va tex n o lo g ik ta ra q q iy o t n atijalari h a m , e k z is te n ­
sializm falsafasida k o 'z g u d e k aks etdi.
Ekzistensializm ta ’lim otining o ‘zagini ,,m avjudlik“ yoki „m avjud 
b o ‘lm o q “ k ate g o riy a si ta sh k il e ta d i. „ E k z is te n s iy a 11, d e g a n d a
ekzistensalist faylasuflar kishining h ar lahzada hayot va o ‘lim b o ‘sag‘a- 
sida kechadigan ichki kechinm alari yoki „borliqda m avjudlik“ jarayo- 
nini tushunishadi. „B orliq11 ekzistensialistlar fikricha, na ,,obyekt“ga, 
na ,,subyekt“ga b o 'lin u v ch i, bevosita idrok etiluvchi narsadir.
A n ’an a v iy falsa fa d a n farqli o ‘la ro q , e k z is te n s iy a q ilu v c h i 
m u tafak k ir voqelikka subyektiv ta rz d a q a ra sh i, y a ’ni voqelik — 
faq at lin in g in d ivid ual m avjudligi va e m o ts io n a l (eh tiro siy ) h ayo ti
99

---

o rq ali q a n d a y aks etsa, u n g a x u d d i sh u n d a y lig ic h a qarash kerak , 
d eb ta n oladi. S h u n g a k o ‘ra, u la r borliq d e g a n d a sub y ek tn in g o ‘z 
m avjudligini his etish n i tu sh u n a d ila r.
G ‘arb a d a b iy o tid a e k z iste n sia liz m n i e rk in lik falsafasi, deb
y u ritad ilar. In so n d a h a q iq iy erk in lik ta h lik a d a ,tash v ish d a, yolgMz- 
likda n am o y an b o ‘ladi. T a h lik a , yolgMzlik, m as’uliyat o n g im izn in g
sifatini tash kil q ila d i, c h u n k i bu sifat so f va od d iy e rk in lik n in g
o 'z id ir (S a rtr), in so n y o lg ‘izlikda o ‘zligini anglaydi.
X ullas, e k z iste n sia listla r fik rich a, kishi o ‘zin in g „ e k z iste n - 
siy asin i“ (m av ju d lig in i) c h u q u r m a ’naviy zid d iy at, m h iy tu sh - 
kunlik h o latid a g in a ang lay oladi. E kzistensiyaning bu xususiyatini, 
u lar z a m o n o rq ali ifo d alab , u n g a c h e k la n g a n lik xosligini t a ’kid- 
lash adi, y a ’ni ,,o ‘lim “ m av ju d lik n in g so 'n g g i n u q tasi yoki c h e g a- 
rasi, deb e ’lo n q ilinadi.
J a n - P o l S a rtr h a y o tin in g keyingi d a v rid a tin c h lik , u ru s h
xavfini y o 'q o tish , x alq lar o ‘rtasid a yaxshi m u n o sa b a tla r o ‘rnatilishi 
u c h u n k u rash d i.