Donni saqlash va dastlabki ishlash texnologiyasi


qarang). Takroriy un olish jarayonlari esa bir necha marotaba



Yüklə 101,52 Kb.
Pdf görüntüsü
səhifə81/158
tarix27.09.2023
ölçüsü101,52 Kb.
#149638
1   ...   77   78   79   80   81   82   83   84   ...   158
Donni saqlash va dastlabki ishlash texnologiyasi. Tursunov S. Muqimov Z. Norinboyev B.

qarang). Takroriy un olish jarayonlari esa bir necha marotaba
qaytariladi (navli un olish texnologik chizm asiga qarang).
M a’lumki, yuqori sifatli un mahsulotlari ishlab chiqarish uchun
un tortish sexiga yuborilayotgan donning standart talablariga javob
berishi texnologik jarayonlarning samarali o ‘tishiga imkoniyat
yaratadi. D on tozalash sexlarida tozalangan don tarkibida uchrashi
mumkin b o ‘lgan chiqindilar normalari belgilab berilgan.
144


8-sxema. Un tortish bo ‘lim ining texnologik sxem asi
B u g ‘doy va javdar donlaridan un tayyorlashda c h o ‘p-xas
chiqindilari 0,4 % dan oshm asligi kerak.
Makaron mahsulotlar tayyorlashda esa 0,3 % dan oshm asligi
tavsiya etiladi.
Bunda zararli chiqindilar - 0,05 %, qoramug‘ (kukol) - 0,1
% dan oshm asligi, fuzarioz bilan zararlangan b ug‘doy 0,3 % dan
oshm asligi va qattiq bug‘doyda esa 0,6 % dan oshm asligi tavsiya
etiladi.
145


9-sxem a. N a v li un ish lab ch iqarish ja ra y o n la rin in g texn ologik
sx em a sin in g sh a k lla n ish i
146


M ayd alash jaray o n i
'B u j a r a y o n n i n g a s o s iy v a z ita s i d o n n i m a y d a l a b y u b o r m a s d a n , 
m a k s im a l d a r a ja d a ( 6 5 - 7 0 % ) y o r m a - d u n s t m a h s u lo t olish. B u j a r a -
y o n d a a so siy u s k u n a valli s ta n o k h iso b la n ib , v a lla r in in g o 'l c h a m l a r i
1 0 0 0 x 2 5 0 m m b o i a d i . Valli s t a n o k n in g turlari k o ' p b o 'l i b . hozirgi 
k u n d a
z a m o n a v iy valli s t a n o k la rd a n k o 'p g i n a k o r x o n a la rd a
f o y d a la n i lm o q d a . Vallar riflilarining soni 1 sin. da R = 4 ,l dan 10,2 
t a g a c h a o 'z g a r i b boradi. Vallar tis h la rin in g jo y la s h i s h i o rq a m a -o rq a , 
y a ’ni (sp /sp ) b o ‘ladi. Val tis h la rin in g nishabi U = 4 ° d a n 8° g a c h a
o 'z g a r i b boradi. B itta v a ln in g ik k in c h i v a lg a n isb atan a y la n is h tezligi 
D = 2 ,5 m a rta t e z - te z a y l a n u v c h i v a l la r n in g a y la n is h tezligi V = 6 m/s. 
M a y d a la s h s iste m a la rid a . aso s a n , e n d o s p e r m
y o r m a - d u n s tla r 
ajra tib olinadi. B u l a r 1-sifatli y o r m a l a r d e b ataladi. B u la rn i a lo h id a
s o v u ris h -e la s h (s ito v e y k a ) la r u sk u n a la r i y o r d a m i d a boyitib, y u q o ri 
navli u n la r olinadi. A jra tib o lin g a n b a r c h a y o r m a l a r 70 
%
b o 'l s a , 
sh u la rd a n 15-18 % i y irik y o rm a . 2 0 —2 2 %i o 'r t a y o rm a , 1 0 -1 2 %i 
m a y d a y o rm a , 8 - 1 0 %i d u n s t v a 8 - 1 0 % i e s a unni hosil qiladi. 
B u j a r a y o n d a y o r m a - d u n s t m a h s u lo tla ri 6 5 % d a n k am b o 'l m a s l ig i 
kerak. B u j a r a y o n d a e n to l e y t o r q o ‘sh i m c h a m a y d a l a s h u c h u n va 
m ik r o o r g a n i z m l a r n i o 'l d i r i s h u c h u n ishlatiladi.

Yüklə 101,52 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   77   78   79   80   81   82   83   84   ...   158




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin