N xolmatov. N. Im om ova makro va mikro



Yüklə 5,89 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə108/207
tarix02.10.2023
ölçüsü5,89 Mb.
#151480
1   ...   104   105   106   107   108   109   110   111   ...   207
Makro va mikro iqtisodiyot.pdf. Xolmatov N.

N arxlar janggi -
bu r a q o b a tla s h a d ig a n firm a la r to m o n i d a n o lig o -
polik b o z o rd a narx la rn i b o s q ic h m a - b o s q i c h tushiris hid ir.
O lig o p o l b o z o r d a
ishlab chiqarilayotgan tovar
bir tu rd ag i h am
d iv e rs i llk a ts iy a la s h g a n ham b o 'lis h i m u m k i n . A g a r d a is t e 'm o lc h ila r
biror bir f irm a s a v d o be lg isig a a l o h id a e ’tib o r q a ra tm a s a la r, b o z o rd a g i 
ak s a riy a t to v a rl a r a b s o ly u t o ' m i n i b o su v c h i t o v a r l a r b o 'ls a , bu b o z o r
s o f yo k i bir turdagi oligopoliya bozori
h iso b lan a d i. 
B u n d a y
b o z o rla rg a mis ol qilib. sem ent, a ly u m in iy . q o g ' o z , kim y m a h su lo tlari 
b ozorini keltirish m u m k i n .
A g a r d a to v a rl a r o ' z sa v d o belgisi b o ' y i c h a y u qori m a v q e g a ega 
b o ' l s a v a u la rn i n g a b s o ly u t o 'r n i n i b o su v c h i tova rlari b o 'l m a s a ( b a ’zi 
bir e l e m e n tla ri g a k o 'r a ), u n d a bu b o z o r
differensiallashgan oligo-
poliya bozori
d e yiladi. Bu b o z o r g a m is ol qilib, a v to m o b il. k o m p y u te r ,
televizor, a l k o g o ls iz ic h im lik la r b o z o r in i keltirish m u m k in .
O lig o p o l b o z o r sh a ro itid a
narxlarga ta'sir ko'rsatish va bozor­
dagi xokindik darajasi
nisba ta n y u q o rid ir. L ekin a m a li y o td a o lig o p o -
liyalar narx r a q o b a tid a n qochib, stabil narxla rni u shla b tu r ish g a
x a ra k a t qiladilar.
121


Oligopol hozorlarga kirish va chiqish
, u y e rd a g i to 's i q l a r x a q id a
g a p iris h d a n old in , bozorlarni ik k ig a b o ' I ish lozini, y a ’ni. a s ta - se k in lik
bilan rivojla nib, o ' s i b b o r a y o tg a n b o z o rla r v a y angi n isb a ta n y o s h endi 
r iv o jla n a y o tg a n bozorlar. Albatta, birin chi tu rd ag i b o zo r la rg a kirish 
qiyin c h u n k i, u y e r d a y irik ishlab ch iq arish , y u q o r i te x n o lo g iy a la r
o 'r n a t i l g a n va iste’m o lc h ila r ishonc hi q o z o n i lg a n b o 'la d i. Ikkin chi 
tu rdagi b o z o r la rg a esa kirish n isb a ta n oson, c h unki 
11
y e rd a b o z o r xali 
to 'liq e g a lla n m a g a n , inve stision faollik y uqori e m a s , iste’m o lc h ila r
talabi x a m t o ' 1 iq q o n d ir ilm a g a n b o 'la d i .
3. 
Oligopoliya bozorining asosiy modellari 
O lig o p o liy a la rn i b o z o rd a g i fao liy at o lib borish siy osati x a r xil 
b o 'lg a n l ig i u c h u n ula rn in g tu rli m ode lla ri va turlari sh a k lla n g a n . 
Shartli r a v is h d a ularni ik k ig a y a ’ni, k o o p e r a ts iy a la s h g a n v a k o o p e -
r a ts i y a la s h m a g a n o lig o p o l iy a tu r la rig a b o 'l i s h m u m k in .
K o o p e r a t s iy a l a s h g a n o l ig o p o l iy a d a firm a la r o ' z a r o k e lishib o lga n 
h o ld a faoliyat olib boradilar. Bir firm a n in g keyingi x ara k atin i b o s h q a
bir f irm a o ld in d a n biladi. N o k o o p e r a t s i y a l a s h g a n o lig o p o l iy a d a f i r m a ­
lar m ustaqil r a v is h d a ta v a k a llc h ilik n i o ' z b o ' y n i g a o lib o p tim al ishlab 
c h iq a rish n i o 'z la r i belgilaydilar. S h u la rg a as o sla n ib o lig o p o liy a la r n in g
asosiy m o d e lla ri ta sn iflan a d i.

Yüklə 5,89 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   104   105   106   107   108   109   110   111   ...   207




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin