O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

funksional antagonizm
yana s h u n d a k o ‘riladfki, ulardan biri 
o r g a n iz m h o la tin i b i r y o ‘n a lis h d a o ‘z g a r tir u v c h i ic h k i s e k re ts iy a b e z in i 
innervatsiyalay oladi, ikkinchisi esa organizm h o la tin i q ara m a-q arsh i y o ‘nalishda 
o ‘zgartiruvchi boshqa bezni innervatsiyalaydi. M a sala n , sim patik nervlar buyrak 
usti b ezin in g m ag ‘iz qavatini innervatsiyalab, a d re n a lin ch iq ish in i kuchaytiradi va 
sh u tariqa, qondagi qandni k o ‘paytiradi, y a ’ni g ip e rg lik e m iy a g a sabab b o 'la d i, 
parasim patik n ervlar (n. vagus) m e ’da osti b e z in in g L an g erg an s orolchalarini 
innervatsiyalab, insulin chiqishini kuchaytiradi, b u n in g o q ib a tid a esa qondagi qand 
kam ayadi, y a ’ni gipoglikem iya ro ‘y beradi.
Simpatik va parasim patik tizim lar ta ’sirida o rganizm da r o ‘y beruvchi funksional 
o ‘zgarishlaryig‘indisini analizqilish shuni k o ‘rsatdiki, sim patik nerv tizimi organizm
kuchlariga z o ‘r borishini talab q iladigan sharoitda u n in g intensiv ishlashiga im kon 
bersa, parasim patik nerv tizim i, aksincha, o ‘sha z o ‘r b e rib ishlash paytida organizm
y o ‘qotgan resuslam ing tiklanishiga yordam beradi. D arhaqiqat, sim patik nerv tizim i 
q o ‘z g ‘alganda yurak tezro q urib, qisqarish kuchi o sh a d i, q o n n in g arterial bosim i 
k o ‘tariladi, jig a rd a g i g lik o g e n p arc h ala n ib , q o n d a g lu k o z a k o ‘payadi, sk e let 
m uskullarining ish qobiliyati ortadi; parasim patik n e rv tiz im i q o ‘z g ‘alganda esa, 
aksincha, yurak sekinroq urib, qisqarish kuchi k am ay a d i, q o n bosim i pasayadi, 
insulin k o 'p ro q ishlanib chiqib, glikogenning to ‘p lan ish ig a v a qondagi glukozaning
141

---

A’zo
P a r a s i m p a t ik n e rv
t a ’s i r i
S im p a tik n e r v la r
t a ’s ir i
Yurak
Sek in ro q urib , qisq a rish
k u c h i kam avadi
T ezro q urib , qisq arish
k u c h i o shadi
Teri v a ichki a ’z o la m in g
m m irlari
T orayadi
T il va so ‘lak b e z la r in in g
tom irlari
K engayadi
T orayadi
Jinsiy a ’z o la m in g
tom irlari
K engayadi
T orayadi
K o ‘z
Q o ra ch ig ‘i to ray ad i 
(ran g d o r p ard an in g
h alqasim on m uskullari 
aisaa rad i)
Q orachigM kengayadi 
(ran g d o r pardaning radial 
m u sk u lla ri q isqaradi)
Bronxlar
T oravadi
K en eav a d i
S o ‘lak bezlari
SoM akchiaaradi
SoMak ch iaarad i
M e ’da b e zlari
S h ira chiaaradi
S h ira c h ia ish i susavadi
M r ’rlfl n sti hf!7.i
S h ira chiqaradi
L an eerean s o ro lch a la ri
In su lin ch iaarad i
B uyrak u sti b e z la r in in g
m a e ‘iz aav ati
A d re n alin chiqaradi
Teri sillin m u s k u lla ri
O isa a ra d i
M e ’d a-ich ak s illiq
m uskullari
Q isq arish lari k u c h ay ib , 
to n u s i o shadi
Q isq a rish lari susayib, 
to n u s i kam avadi
H om ilasiz b a c h a d o n n in g
sillia m u sk u llari
B o ‘sh ash ad i
H om ilali b a c h a d o n n in g
sillia m n skullari
Q isq a rad i
Q ovuq silliq m u s k u lla ri
O isqaradi
B o 'sh a sh a d i
Q o v u q s fin k te ri s illiq
m uskullari
B o ‘shashadi
Q isq a rad i
kam ayishiga im kon b era d i, m e’dadan v a m e’d a osti bezidan shira chiqishi kuchayib, 
ovqat hazm i o so n la sh a d i. O rganizm ning shoshilinch ish k o ‘rishini talab qiladigan 
har xil sharoitda sim p atik nerv tizimi tonusiningoshib ketishi, uyqu vaqtida, aksincha 
parasim patik n e rv tiz im i tonusi oshib ketishining aham iyati shundan tushunarli.