O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


M u stah k am lash uchun savollar



Yüklə 5,47 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə215/275
tarix16.12.2023
ölçüsü5,47 Mb.
#181108
1   ...   211   212   213   214   215   216   217   218   ...   275
N.A. Muslimov, Sh.S. Sharipov, mehnat talimi oqitish metodikasi kasb tanlashga yolash pdf

M u stah k am lash uchun savollar:
1. O 'q u v e h ila rn i kasbga y o 'n a ltiris h n in g q a n d a y s h akllarin i 
bilasiz?
2. Kasb ta n la s h g a y o 'n a ltirish d a s a m a rali m e to d la r d a n foy­
d a la n is h afzalliklari.
3. Kasbga y o 'n a ltiris h d a n e c h ta b o sqich b o r va m a z m u n i n i ­
m a la rd a n iborat?
4. Kasbga y o 'n a ltiris h n in g ijtimoiy va psixofiziologik asoslari.
9.2. Kasbga yo‘naltirish ishining maktab sistem asi
Reja:
1. O 'q itu v c h in in g shaxsi, fan o 'q itu vch ilari, s in f ra h b a ri, o'quv 
ishlari b o 'y ich a ilm iy m u d i r n i n g kasb ta n la s h d a g i roli.
2. O 'q u v m u a s s a s a la rid a kasb ta n la s h g a y o i l a s h uslubiyoti.
345


3. 
Kasb tan la sh g a yo'llash kom issiyalarini tash k il qilish; 
o ‘qituvchilar bilan m eto d ik ishlarni tashkil qilish, o ‘q u v c h ila r b i­
lan ishlash, o ta - o n a la r bilan ishlash.
Tayanch iboralar: 
Fan o ‘qituvchisi shaxsi, s in f rah bari, qobili- 
yat va qiziqish, kasblar va m utaxassisliklar, psixologik-pedagogik 
m aslah at, m e h n a t faoliyati, b ilim la ri va mayllar, kasb tarbiyasi, 
a m aliy kasbiy ko‘n ik ish , tashxis m arkazlari.
1. 
0 ‘qituvchining sh a x si, fan 
0
‘qituvchilari, sin f rahbari, o ‘quv
ishlari bo‘yicha ilmiy mudirning kasb tanlashdagi roli.
Kasbga yo‘naltirish ishini am alga o s h ir is h n in g u m u m iy bos- 
qichida m a k ta b tiz im i dastlabki bosqich hisoblanadi.
Kasbga yo‘naltirish ishi m a k ta b j a m o a s in i n g vazifalaridan:
— sh a x sn in g m a ’n a n yetuk, yu k sa k m a ’naviy-axloqiy fazilat- 
larga ega b o ‘lgan fu q aro larn i tarbiyalash d an;
— b o sh la n g 'ic h kasbiy m a la k a la rn in g m uayyan darajasini egal- 
lagan bo'lg'usi malakali m utaxassisni tayyorlashdan;
— h a m shaxsiy m e h n a t, h a m j a m o a m eh n a ti m uayya n ta s h k i-
lotchilik m ala k ala rin i s h a k lla n tiris h d a n iborat.
Kasb egallashgacha b o ‘lgan tayyorgarlik m a k ta b yosh la rin i 
m oddiy ishlab ch iq a rish sohasida m eh n a tg a h o z irla s h n in g u m u ­
miy qism i b o ‘lib qoladi. Z a r u r p o litex n ik tayyorgarlikni olgan 
yigit yoki qiz ishlab c h iq a rish kasbini tez egallaydi, b u n d a kasb- 
h u n a r t a ’lim i tiz im i n in g keyingi h a m m a b o sq ic h la rid a kasbiy 
m a ’lum ot yoki oliy m a 'l u m o t olish jara y o ni jad a lla sh a d i.
0 ‘qu vch ilarni kasb ta n la s h g a tayyorlash b u tu n p e da gogla r j a ­
m o asin in g , o ta - o n a la r , tash k ilo t va k o rx o n ala r ja m o a tc h ilig in in g
ko'p villik t a ’lim -tarbiya ishidir. Yoshlarni m a ’naviy-psixologik 
j ih a td a n m eh n a t faoliyatiga tayyorlashga shaxsni h a r t o m o n l a m a
kam ol t o p tiris h n in g o 'z a ro b o g i i q jara y o n i deb qaraladi, bu j a -
rayonda qobiliyat va e 'tiq o d bilan birga o 's m i r n in g shaxsi h a ra - 
ka tlantiruvchi kuch sifatida n a m o y o n b o ‘ladi.
Qobiliyat va qiziqishlarni s h a k lla n tiris h n in g politexnik a s o s ­
lari va m a k ta b yoshlari b o s h la n g 'ic h kasbiy tayyorgarligini ken- 
gaytirish bilan uzviy bog'Iiq bo'lishi ishchi kasblarini egallashga 
y o 'n a ltiris h n in g hal qiluvchi shartidir.
T a ’lim va kasbga yo'naltirish bilan qo'shilgan u n u m li m e h ­
n a td a m u n ta z a m q a tn a s h ish en g ko'p pedagogik sa m a ra beradi.
346


U m u m iy o ‘rta t a ’lim m a k ta b la r in i t a m o m l a b yoki k a s b -h u n a r
kollej t a ’lim i tu z ilm a s id a , o ‘quv tex n ik m a r k a z la rid a z a r u r tay- 
y o rgarlik da n o 'tib , ishlab ch iq a rish so h a la rid a d a rh o l ishlay b osh- 
lagan y o s h la r n in g soni yil sayin ko'payib b o r m o q d a .
M a k ta b d a kasbga yo‘n a ltirish sohasidagi h a m m a is h la rn in g
bir-birig a m uv o fiq la sh tirilish in i t a ’m in la s h m a q s a d id a m a k ta b
rahba ri raisligida kasbga yo‘n a ltiru v ch i kengash tuziladi.
K en g a sh tarkibiga 
m a k ta b
r a h b a r in in g tarbiyaviy ishlar 
b o 'y ic h a m uo v in i, kasbga yo ‘n a ltiruv ch i o 'q u v - m e t o d ik xona 
m u d iri, psixolog, m e h n a t t a ’lim i o'qituvchisi va b o s h q a la r ki- 
radi. 0 ‘q u v c h ila rn in g ijtimoiy-foydali, u n u m li m e h n a t in i k a s b ­
ga y o 'n a ltiru vc hi shaxslar qatoriga o ‘qituvchi yoki ta s h k ilo tc h i, 
b itiruvc hi s in f l a r n i n g s in f rah b a ri, m a k ta b k u tu b x o n ac h is i, m a k ­
ta b o 'q u v c h ila r ta s h k ilo tin in g vakillari, m a k ta b vrachi, o t a - o n a ­
lar q o 'm it a s i n in g a'zolari, h o k im iy at va xalq t a 'l i m b o ‘lim lari, 
tash x is m ark a zla ri vakillari kiradi.
Kasbga y o 'na ltiru vc hi k e n g a sh n in g vazifalari kasbga yo'nal- 
tirish b o 'y ich a u m u m m a k t a b va s in f la r n in g ta d b irla rin i reja- 
lash tirish va tashk il q ilish d an , kasbga y o'n a ltirish ishiga oid ilg'or 
tajriba m a ’lu m o tla r in i yig'ish, u m u m la s h tir is h va o m m a la s h -
t ir is h d a n iborat. K asbga y o 'na ltiruv c h i kengash t u m a n o'quv- 
te x n ik m ark a z la ri, xalq noiblari t u m a n h o k im iv ati h u z u rid a g i 
y o s h la rn i kasbga yo 'n a ltirish va ishga jo y lashtirish komissiyasi
k a s b - h u n a r k o lle jlarining t a ’limi tu zilm a sid a g i o 'quv m u assa sa- 
lari, k o rx o n a la r va tash k ilo tla r, o 'q u v c h ila rn in g o t a - o n a la r i bilan 
aloqa bo g 'lab turadi.
Kasbga y o 'n a ltirish ishini rejalashtirgan c h o g 'd a kengash 
m a h a l li y s h a ro itla rn i va m a k ta b ish in in g o'ziga xos xususiyat- 
larini hisobga olishi lozim. K e n g a s h n in g kasbga y o 'na ltirish ish 
rejasi m a k ta b t a ’lim -ta rb iy a ishi u m u m m a k t a b rejasining tarkibiy 
qism idir.
Kasbga yo 'naltirish k e n g a sh in in g majlislariga t u m a n o'quv- 
te x n ik m ark a zla ri x o d im lari, m uassasalar, yaqin jo y la sh g a n kor- 
xona, k a s b - h u n a r kollejlari, oliy o 'quv y u r tl a r i n in g vakillari, 
balo g'atga e tm a g a n la r ishi b o 'y ich a komissiya a ’zolari va m e h n a t 
r esu rsla rid a n foydalanish o r g a n la r in in g vakillari t a k l if qilinadilar.
O 'q u v c h ila r n i kasbga yo'n a ltirish ishini o 'tk a z g a n c h o g 'd a m a k ­
ta b x o d im la ri va m a k t a b m a ’m u riy a tin in g vazifalari o 'q u v c h ila rn i 
kasbga y o 'na ltirish ga oid y o 'riq n o m a la r, b u yru qlar, q a ro rla r bilan
347


ta n is h is h d a n , ilm iy - m e to d ik adabiyotni o i'g a n is h d a n , chiq a rilg a n
m eto d ik tavsiy ano m alarn i o ‘rg an ish va o 'z ishlarida foydalanish- 
d a n iborat.
S i n f r a h b a r in in g vazifalari avvalo o 'q u v c h in in g s hak lla- 
nayotgan shaxsini, u n in g m ayllari, qiziqishlari, qobiliyatlarini 
c h u q u r va h a r to m o n l a m a o 'r g a n is h d a n iborat. Bu s o h a d a unga 
fan o'q ituvchilari, o t a - o n a la r b ilan suhbatlar, savol varaqasini 
to 'ld irish va o 'q u v c h in in g shaxsiy tav sifnom asini to 'ld irg a n h o l­
da uni m u n ta z a m ravishda kuzatish y ord am beradi. S in f rahbari 
o 'q u v c h in in g shaxsini o 'r g a n is h negizida m uavya n d a s tu r asosida 
bir m aq sa d g a qaratib kasbga yo 'n a ltirish ishini olib boradi. B u n ­
da dars so atla rid an , fakultativ m a s h g 'u lo tla rd a n va e kskursiyadan 
foydalanadi. Kasbga yo 'n altirish ishi o 'q u v c h ila rn in g o ta - o n a la r i 
bilan m u s ta h k a m a lo q a d a o 'tk az ila d i.
O 'q u v c h ila r yiliga bir m a r ta savol varaqasini to'ldiradi. B u n - 
d a n m aq sa d o 'q u v c h ila rn in g hayotiy rejalarini aniqlab olishdir. 
S in f rah barlari savol varaqasi asosida o'quv vili oxirida k a s b ­
ga yo'n altiru vch i m a k ta b kengashiga to p sh irish u c h u n u yoki 
bu kasbni ongli ravishda ta n la g a n yoki z a ru r m ala k a darajasi 
bo'yich a kasb egallagan h a m d a o'qish va ish xususidagi o 'z is- 
ta k la rin i bildirgan 9 - s i n f o 'q u v c h ila rin in g ro'yxatlarini tuzadilar.
O 'q u v c h ila r m e h n a t t a ’limi d a rsla rid a m e h n a t n in g h a r xil tur- 
lariga oid b ilim la rn ig in a olib qolmav, shu bilan birga o'z faoli- 
yatlari jara y o n id a m axsus m ala k ala rg a h am ega bo'ladilar, o'z 
qobiliyatlarini rivojlantiradilar, m e h n a td a o'z k u c h la rin i sinab 
ko'radilar. Shu b o isd a n m e h n a t ta 'lim i o'qituvchisi m e h n a t darsi- 
ni s h u n d ay tash kil qilishi kerakki, toki h a r bir o'quvchi m e h n a tn i 
sevishni o 'rg an ib olsin, o d a m la rg a n a f keltiradigan bo'lsin, ish 
ja ra y o n id a n va u n in g n a tija la rid a n zavqlansin.
M e h n at o'qituvchisi o 'z ishida bilim va m ala k an i egallashda 
o'q uv ch ilarga eng ko'p faollik va m u sta q illik n i ta'm in la y d ig a n ish 
shakllari va m e to d la r id a n foydalanishi lozim. A m aliy laboratori- 
ya, o 'q u v -ishlab ch iq a rish ishlari. ishlab ch iq a rish ekskursiyalari, 
ishlab chiq arish tajribasi sh u n d a y ish shakllari va m etodlari j u m -
lasiga kiradi. Bu ishlar m ustaqil kuzatishlar, tajribalar, tahlillar, 
h isob-kitoblar, ishlab c h iq a rish va ijodiy vazifalarni hal qilishni 
h a m d a bevosita ijtimoiy-foydali, u n u m li m e h n a tn i o 'z ichiga ola- 
di (yu q o rid a aks e ttirilg a n b o b d a bu h aq id a batafsil m a ’lu m o t 
berilgan).
348


M e h n a t o'q ituvchisi m e h n a t t a ’lim i j a r a y o n id a kasb qilib olin- 
g a n m e h n a t t o ‘g ‘risidagi m a ’lu m o tla r n i a n iq m a v z u la rn i o ‘rganish 
b ilan m an tiq iy b o g ‘lashi m u m k i n . C h u n o n c h i , fizika f a n in in g
e le k tro te x n ik a b o ‘lim in i o ‘rg an g an c h o g ‘da o ‘qituvchi elektr quv- 
v a tin in g a h a m iy a tin i, u ni ishlab ch iq a rish h a m d a iste ’m olchiga 
y etk a z ib berish u s u lla rin i k o ‘rsatishi, s h u n in g d e k u sh b u t a r m o q
kasblari u c h ta k a tta g u r u h g a b o ‘lin is h in i tu s h u n tirib berishi 
m u m k i n . Birinchi g u r u h g a e le k tro te x n ik a u s k u n a la r i, m a s h i- 
n a la ri, a p p a ra tla ri va a sb obla rin i ishlab c h iq a ris h bilan b o g l i q
k a s b la r (elektro tex nik a m a s h i n a la r i n i yig'uvchi slesar, sozlovchi 
slesar, o'ro v ch i elektro m o n ty o r, izolyatsiya qiluvchi va shu kabi- 
lar); ik k in c h i g u ru h g a elektr qu v v atin i uzatish bilan b o g ‘liq k a s b ­
lar ( p o d s ta n s iy a la r n in g e le k tro m o n ty o ri, elektr ta r m o q la r i n i ish- 
latuvchi e le k tro m o n ty o r va shu kabilar); u c h in c h i g u r u h g a elektr 
q u v v a tid a n foydalanish bilan bog'liq kasblar (elektrom ontajchi 
slesar, t a ’m irc h i e le k tro m o n ty o r va shu kabilar) kiradi.
0 ‘q u v c h ila rn i kasbga yo‘n a ltirish d a o ‘q itu v c h in in g shaxsi ju d a
katta a h a m iy a t kasb etadi.

Yüklə 5,47 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   211   212   213   214   215   216   217   218   ...   275




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin