Gymnázium j. G. Tajovského V banskej bystrici trieda b srdce a cievna sústava človeka



Yüklə 44,87 Kb.
tarix29.03.2017
ölçüsü44,87 Kb.
#12893
GYMNÁZIUM J. G. TAJOVSKÉHO V BANSKEJ BYSTRICI

TRIEDA 3.B

SRDCE A CIEVNA SÚSTAVA ČLOVEKA

Študijný program: Biológia


Banskej Bystrici 2011 Jana Hromádková 3.B

Úvod
Bolo pre mňa pomerne ľahké vybrať si predmet na spracovanie maturitnej témy. Vybrala som si biológiu, pretože z nej chcem na rok maturovať. Srdce a cievna sústava sa mi zdá ako výborná téma, už len pretože tento školský rok preberáme na hodinách biológie človeka, ale aj preto, lebo srdce je jeden z najdôležitejší orgánov nášho tela, je motorom nášho života.
Nikto dnes nemôže s istotou tvrdiť, ako vznikla planéta Zem, náš svet, my a ani to prečo sme vlastne tu. V živote je veľa otázok, na ktoré zatiaľ nie je možné odpovedať, ale na druhej strane, už je veľa aj tých zodpovedaných. Medzi tie zodpovedané patrí aj väčšina otázok ohľadne nášho tela a teda samozrejme aj srdce a s ním súvisiaca cievna sústava. A aby ste boli aj vy o poznanie múdrejší pokúsim sa vám v mojej práci tieto dva pojmy priblížiť a vysvetliť. Keďže každý z nás by mal poznať svoje telo, tak sa vám tieto poznatky určite zídu (trebárs už len na hodinách biológie).
V práci sa zaoberám anatómiou, významom, funkciami, chorobami a nakoniec aj nejakými zaujímavosťami srdca a cievnej sústavy. Najskôr sa budem venovať srdcu a potom cievnej sústave.


Srdce (cor, cardium)

Srde (príloha č. 1) je dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu (kardiovaskulárny systém) vďaka rytmickým sťahom (kontrakciám).



Uloženie a tvar srdca

Je uložené v hrudníku šikmo medzi obidvoma pľúcami (pulmo), hrudnou kosťou (os sternum) a bránicou vo väzivovom vaku - osrdcovník (pericardium, perikard). Umiestnené je v strede medzipľúcia (mediastín), jeho hrot smeruje doľava a dolu. Približne 2/3 srdca sú uložené v ľavej a 1/3 v pravej časti hrudníka. Má zhruba tvar kužeľa a hmotnosť 280-320 g (závisí od pohlavia). Jeho veľkosť približne zodpovedá veľkosti päste človeka, ktorému patrí. Veľkosť závisí samozrejme aj od trénovanosti, športu a spôsobu života.



Anatomická stavba srdca

Anatomicky srdce pozostáva zo štyroch častí: z myokardu, epikardu, endokardu a perikadu. Ale stenu srdca tvoria len tri vrstvy a to myokard, epikard a endokard.

Myokard je špecifický srdcový sval, ktorý funkčne aj morfologicky v sebe spája vlastnosti hladkej a priečne pruhovanej (kostrovej) svaloviny. Táto svalovina je vzrušivá a vodivá, teda zabezpečuje prácu srdca a vedenie nervových vzruchov.

Epikard (osrdie) je vonkajšia výstelka z väziva v podobe jemnej lesklej blany, ktorá pokrýva povrch srdca. Predstavuje vlastne vnútornú vrstvu perikardu.

Endokard (vnútrosrdie) je blana tvorená jednou vrstvou plochých endotelovývh buniek, ktorá vystiela vnútro dutiny srdca a tvorí srdcové chlopne.

Perikard je jemná väzivová blana na povrchu srdca. V jeho vnútri sa nachádza tenká dvojitá membrána. V tomto úzskom dvojitom vaku sa nachádza perikardiálny priestor vyplnený malým množstvom tekutiny (liquor pericardii), ktorá chráni srdce pred trením a nárazmi.

Steny predsiení majú menej svaloviny ako steny komôr, keďže vykonávajú menšiu činnosť. Najmohutnejšia je svalovina ľavej komory, ktorá pumpuje krv do veľkého krvného obehu.

Morfologická stavba srdca

Morfologická stavba srdca je obšírnejšia ako anatomická stavba srdca. Pozostáva z desiatich častí. A to z: predsieňovo komorová priehradka, pravá a ľavá predsieň, pravá a ľavá komora, trojcípa a dvojcípa chlopňa, polmesiačikovité chlopne, horná a dolná dutá žila, pľúcnica, štyri pľúcne žili a nakoniec srdcovnica.

Predsieňovo komorová priehradka rozdeľuje srdce na pravú časť s odkysličenou krvou a ľavú časť s okysličenou krvou. Pozostáva z  predsieňovej priehradky (septum interatriale) a z komorovej priehradky (septum interventriclare).

V hornej časti srdca sa nachádza pravá predsieň (atrium dextrum) a ľavá predsieň (atrium sinistrum) sa nachádza v hornej časti srdca. Do pravej predsiene prúdi krv z celého tela a do ľavej predsiene prichádza krv z pľúc.

V dolnej časti sa nachádza pravá komora (ventriculus dexter) a ľavá komora (ventriculus sinister). Nachádzajú sa pod predsieňami a sú hlavnými pumpami srdca. Pravá komora vytláča krv do pľúc, kde sa potom krv okysličuje. Ľavá komora vytlačí okysličenú krv do celého tela.

Trojcípa chlopňa (valvula tricuspidalis) má za úlohu oddeľovať pravú predsieň a pravú komoru. Ľavú predsieň a ľavú komoru od seba oddeľuje dvojcípa alebo mitrálna chlopňa (valvula mitralis alebo bicuspidalis).

Polmesiačikovité chlopne (valvulae semilunares) sa nachádzajú medzi pravou komorou a pľúcnicou a medzi ľavou komorou a aortou. Sú to vlastne výchlipky endokardu, ktoré fungujú ako ventili a teda zabezpečujú jednosmerné prúdenie krvi z predsiení do komôr. Pri naplnení predsiení sa v nich zvýši tlak krvi, čím sa cípy od seba oddelia smerom do komôr, čím umožnia prechod krvi do komôr. Po pretečení krvi sa tlak opäť zmenší a chlopne sa uzavrú tým, že sa cípy znovu spoja. Tak sa uzavrie prechod medzi predsieňami a komorami a zabránia tak spätnému nasatiu krvi do predsiení. Pomocou bradavkových svalov (muscili papilares) sú chlopne upevnené, zabraňujú opačnému otváraniu chlopní, teda smerom do predsiení. Otváranie a zatváranie chlopní bradavkové svaly neovplivňujú, lebo to je pasívny proces. Je riadení zmenou tlaku v predsieňach a komorách.

Horná a dolná dutá žila privádza odkysličenú krv z orgánov a tkanív do pravej predsiene. Horná dutá žila (vena cava superior) odvádza žilovú krv z oblasti hlavy, krku, stien hrudníka. Vzniká sútokom pravej a ľavej ramenohlavovej žily. Krv do nej privádza nepárna žila (vena azygos). Dolná dutá žila (vena cava inferior) odvádza žilovú krv z dolných končatín, orgánov panvy a jej stien, zo stien brucha a párových orgánov brušnej dutiny. Vzniká sútokom spoločných bedrových žíl (venae iliacae sommunes). Vlievajú sa do nej aj párové driekové žily, ktoré zbierajú krv z brušnej steny.

Pľúcnica (truncus pulmonalis) vystupuje z pravej komory a odvádza odkysličenú krv zo srdca do pľúc. Neskôr sa rozvetvuje na pravú a ľavú pľúcnu tepnu. Na začiatku pľúcnice sa nachádza polmesiačikovitá chlopňa, ktorá zabezpečuje jednosmerný tok krvi a teda zabraňuje spätnému vstrebávaniu.

Štyri pľúcne žily (venae pulmonales) vstupujú do ľavej predsiene, kde privádzajú okysličenú krv, ktorá sa okysličila v pľúcnych kapilárach. Tieto žily a pľúcnica spolu vytvárajú malý (pľúcny) krvný obeh.

Srdcovnica (aorta) je najväčšia tepna v našom tele, vystupuje z ľavej komory a vytvára veľký (telový) krvný obeh. Potom ako sa okysličená krv privedie z pľúc do ľavej predsiene otvorí sa dvojcípa chlopňa a krv prejde do ľavej komory a odkiaľ ide rovno do aorty. Tá má tiež na začiatku polmesiačikovitú chlopňu. Aorta sa otáča doľava dozadu k chrbtici a vytvára oblúk. Z tohto oblúka vystupujú k hlave tri tepny.

Z aorty vystupujú aj vencovité (koronárne) tepny, ktoré zabezpečujú krvné zásobovanie srdca. Privádzajú kyslík a živiny bunkám myokardu. Srdcové žily odvádzajú odkysličenú krv von zo srdca do koronárneho splavu (sinus coronarius). Je to žila, ktorá ústi do pravej predsiene srdca.



Činnosť srdca

Činnosť srdca je spojená s jeho základnými fyziologickými vlastnosťami, ktorými sú stiahnuteľnosť, dráždivosť, rytmickosť, automatickosť a neunaviteľnosť. Srdce pracuje na maximálny výkon „všetko alebo nič“! Práca srdca pozostáva z dvoch fáz: zo sťahu (systoly) a ochabnutia (diastoly). Pravidelné sťahovanie systoly a diasystoli sa označuje ako srdcová revolúcia. Srdce nekontrahuje celé naraz, ale pracuje takýmto spôsobom: Pracovný cyklus začína sťahom predsiení a teda krv sa vytlačí do komôr a komory ochabnú, lebo sa plnia krvou. Nasleduje sťah komôr, krv sa vytlačí z pravej komory do pľúc a z ľavej komory do celého tela. Potom sa krv z tela vracia do pravej predsiene a do ľavej predsiene sa vracia krv z pľúc. Celý tento cyklus je riadený autonómnym nervovým systémom a vodivou svalovinou srdca. Nazýva sa prevodový systém srdca.

Prevodný systém srdca má tkanivo podobné svalovému tkanivu a funkciu nervovému tkanivu. Podnety pre činnosť srdca vznikajú samočinne a pravidelne. Zhluky zvláštneho tkaniva v myokarde vytvárajú elektrické impulzy. Stavbou pozostáva zo sínusovopredsieňového uzla (sinoatriálny uzol), predsieňovokomorového uzla (atrioventrikulárny uzol), Hissovho mostíka a Purkyneho vlákna.

Sínusovopredsieňový uzol sa nachádza v pravej predsieni pri ústi hornej dutej žily, je to primárne automatické centrum. Vysiela priemerne 70 impulzov za minútu, teda 70 podnetuv na stiahnutie srdca.

Predsieňovokomorový uzol sa nachádza v priehradke medzi pravou predsieňou a pravou komorou, je to sekundárne automatické centrum.

Hissov mostík prechádza cez priehradku medzi komorami a vetví sa na pravé a ľavé ramienko.

V prípade nesprávneho fungovania prevodného systému srdca môže dôjsť na krátky čas k zastaveniu chodu srdcu. V takomto prípade sa používa kardiostimulátor. Katóda sa pripevní

na sínusovopredsieňový uzol a v prípade jeho výpadku vyšle elektrický signál, ktorý odštartuje srdcovú kontrakciu.

Elektrickým prejavom srdcovej činnosti sú prúdy vznikajúce činnosťou svalu. Tieto prúdy sa dajú merať a zaznamenávať elektokardiogram (EKG). Používa sa na vyšetrenie srdca. K vyšetreniu srdca patrí aj meranie krvného tlaku (tlaku v tepnách). Najvyššia hodnota počas sťahu sa nazýva systolický tlak (14-16 kPa, t.j. 100-120 torr) a najnižšia hodnota počas ochabnutia sa nazýva diastolický tlak (8-11 kPa, t.j. 60-80 torr). Tlak sa meria tonometrom.

Choroby srdca

Chorôb srdca, tak ako aj chorôb iných častí nášho tela je pomerne veľa, preto som vybrala asi tie najznámejšie.

Srdcový infarkt (infarkt myokardu) je jednou z najčastejší príčin smrti. Dochádza k nemu keď sa upchá niektorá z drobných vencovitých tepien a časť svalu za touto upchávku zostáva bez kyslíka a výživy a teda začína odumierať. Príznakmi sú pocit tlaku, zvieravej a pálivej bolesti na hrudi, nevoľnosť, studený pot a rozvíjajúci sa šok. Príčinami infarktu môže byť stres, fajčenie, obezita, nedostatok pohybu, ale aj genetická predispozícia. Častejší u mužov ako u žien.

Ischemická choroba srdca (ICHS) typické ochorenie vyššieho veku. Je to vlastne nedokrvenosť a vzniká vtedy, ak požiadavky na prívod kyslíka do svalu sú vyššie ako je schopné byť dodané. Príčiny sú, keď sú cievy, zabezpečujúce prekrvovanie srdca postihnuté artériosklerózou, alebo pri poklese tlaku v krvnom riečisku, alebo zvýšený metabolizmus.



Zaujímavosti

Za život srdce normálneho človeka vydá zhruba 2,5 miliardy rytmických sťahov. Srdce sa tak asi stotisíckrát naplní krvou, ktorá je potom vytláčaná do obehovej sústavy.


Cievna (obehová) sústava / srdcovo-cievna sústava (kardiovaskulárna sústava)

Cievna sústava (príloha č. 2) rozvádza látka ako sú kyslík a živiny do celého tela a zhromažďuje niektoré odpadové látky. Riadenie obehovej sústavy má centrum v predĺženej mieche. Má hormonálne riadenie. Má tri hlavné časti srdce, krv a krvné cievy. Keďže srdce som už rozobrala budem svoju pozornosť venovať krvi a krvným cievam.

Krv (sanguis alebo hem) je červená nepriehľadná a hustá tekutina, ktorá je tvorená červenými krvinkami, bielimi krvinkami, krvnými doštičkami a krvnou plazmou. Krv je z morfologického hľadiska mezenchýmové tkanivo (primitívne embryonálne väzivo zložené zo stien buniek bez fibríl), ktorého bunky (hemocyty) sa pohybujú v tekutej medzibunkovej látke (krvnej plazme). Najdôležitejšie funkcie krvi sú transport, termoregulácia, udržiavanie homeostázy, zastavenie krvácania a obrana organizmu. Dospelý človek má približne 5 litrov krvi v tele. Krv môžeme rozdeliť do 4 základných skupín: A, B, 0 a AB. Každá skupina má na

Povrchu červených krviniek rôzne antigény a protilátky v plazme. Preto je pri transfúzii dôležité poznať krvnú skupinu jedinca.

Cievy sú cestnou sieťou tela. Rozdeľujeme ich podľa funkcie a to na: tepny, žily a vlásočnice.

Tepny (artérie) vychádzajú zo srdca a prúdi nimi krv smerom von zo srdca k cieľovým tkanivám. Vo veľkom (telovom) krvnom obehu vedú okysličenú krv k orgánom celého tela. V malom (pľúcnom) krvnom obehu vedú odkysličenú krv do pľúc. Najmohutnejšia tepna v tele je aorta.

Žily (vény) vchádzajú do srdca privádzajú krv do srdca. Pri malom (pľúcnom) krvnom obehu prúdi okysličená krv z pľúc do srdca. Pri veľkom (telovom) krvnom obehu prichádza do srdca odkysličená krv. Medzi najväčšie žily v ľudskom tele patrí horná dolná dutá žila. Osobitá časť žilového systému je vrátnica (portálna žila). Tá zbiera krv z orgánov tráviacej sústavy obsahujúcu vstrebané živiny a vedie ju do pečene, kde dochádza k metabolickej premene týchto živín. Niektoré žily (hlavne dolných končatín) obsahujú chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi. Na pohybe krvi v žilách sa podieľajú svalová pumpa (pôsobí stáčaním žíl priečne pruhovanými svalmi), dýchanie (pri nádychu je tlak vnútri hrudníka nižší a krv je nasávaná do dutých žíl) a sacia sila srdca (vytláčanie krvi zo srdca do tepien sa uľahčuje odtok krvi zo žíl do srdca).

Vlásočnice (kapiláry) sú veľmi malé. Ich stena je tvorená iba jednou vrstvou plochých endotelových buniek. Zabezpečujú výmenu kyslíka a živín medzi krvou a tkanivami. Krv nimi preteká pomaly a rovnomerne. Vlásočnice sa spájajú a vytvárajú žilky (venuly) a tie vytvárajú potom žily.

Stena ciev je tvorená 3 vrstvami: vnútorná vrstva, stredná vrstva a vonkajšia vrstva. Vnútorná (endotelová) vrstva tvorená jednou vrstvou plochých buniek. Stredná vrstva (media) je tvorená hladkou svalovinou, elastickými a kolagénovými vláknami. A vonkajšia vrstva (adventícia) je väzivový obal ciev.

Choroby cievnej sústavy

Keďže aj v tejto kategórii máme veľké množstvo chorôb opäť som vybrala tie najbežnejšie a najznámejšie.

Ateroskleróza (kôrnatenia ciev) je najnebezpečnejšou formou arteriosklerózy, čo je degeneratívne ochorenie spôsobené hypertenzným ochorením. Ateroskleróza vzniká poškodením endotelu, kde sa vytvárajú ložiská a obsahom cholesterolu a tukových látok, ktoré zúžia až upchajú cievy. Príčinami sú nesprávna výživa, obezita a cukrovka.

Kŕčové žily (varixy) je nepríjemné ochorenie, no našťastie nie životunebezpečné. Je to porucha cievnej steny, čím dochádza k státiu krvi v tejto postihnutej oblasti a tým k napuchnutiu. Príznaky sú svrbenie, pálenie, mravenčenie, silné bolesti a opuchy nôh, kŕče, zápaly žíl, zmeny na koži a podkoží v dôsledku zvýšenej pigmentácie alebo strata pružnosti kože. Príčiny vzniku tohto ochorenia sú nadváha a obezita, tehotenstvo, fyzická záťaž, fajčenie, nosenie topánok s vysokým podpätkom. Liečba buď užívaním liekov (to však ochorenie nevylieči) alebo chirurgický zákrok. Toto ochorenie postihuje viacej mužov ako ženy.



Zaujímavosti

Keby sme spojili krvné cievy nášho tela merali by 96 000 km a pre porovnanie obvod rovníka je 40 075 km.



Záver
V mojej práci som písala o srdci a cievnej sústave. V prvej časti som sa zamerala na srdce, ktorému som venovala viac pozornosti ako cievnej sústave. Pokúsila som sa prácu vypracovať tak aby bola zrozumiteľná pre všetkých, no používala som aj latinské a odborné názvy, aby to malo dobrú úroveň. K mojej práci som využívala vo veľkej miere internet a školskú učebnicu, ktorá mi bola dobrou oporou, čo sa týkalo hlavne záchytných bodov. Rozobrala som tu anatómiu, funkcie, choroby a nakoniec som uviedla aj nejakú tú zaujímavosť, čo sa mi podarilo zistiť. Bola to dobrá a hlavne zaujímavá téma.

Myslím si, že som to pomerne dobre zvládla a dúfam, že mi to na budúci rok pri maturitných testoch a prijímacích testoch na vysoké školy pomôže, lebo som sa z toho dosť naučila. Ostáva mi to už len nezabudnúť.



Prílohy

Príloha č. 1



príloha č. 2


Bibliografia
Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnáziá 6 . 1. vyd. Bratislava : SPN. 2005. 104 s. ISBN: 80-890003-81-8

http://sk.wikipedia.org/wiki/Srdce_%28org%C3%A1n%29

http://www.oskole.sk/?id_cat=55&clanok=14460

http://sk.wikipedia.org/wiki/Horn%C3%A1_dut%C3%A1_%C5%BEila

http://sk.wikipedia.org/wiki/Doln%C3%A1_dut%C3%A1_%C5%BEila

http://sk.wikipedia.org/wiki/Krvn%C3%BD_obeh

http://sk.wikipedia.org/wiki/Krv
Yüklə 44,87 Kb.

Dostları ilə paylaş:




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin