Srdcovo-cievna sústava človeka
Yüklə 80,53 Kb.
|
- Bu səhifədəki naviqasiya:
- 4 Ochorenia srdca a ciev
- 5 Zaujímavosti
- Použitá literatúra
- 1 Srdcovo-cievna sústava človeka
- Funkcia srdcovo-cievnej sústavy Distribúcia
- 2 Srdce človeka Srdce
- 2.6 Prevodový systém srdca
- 2.7 Prejavy srdcovej činnosti
- 3.1 Druhy krvných ciev Tepny (arteriae)
- Vnútorný obal
- Vonkajší obal
- Vlásočnice (vasa capillaria)
- Zvýšená hladina cholesterolu v krvi
 Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici
Meno: Peter Priezvisko: Apfel Škola: GJGT Trieda: III. B Rok: 2012/2013 Obsah: Úvod .......................................................................................................................................... 3 1 Srdcovo-cievna sústava človeka .......................................................................................... 4 1.1 Funkcia srdcovo-cievnej sústavy ..................................................................................... 4 2 Srdce človeka ................................................................................................................... 4 - 5 2.1 Uloženie srdca .................................................................................................................. 5 2.2 Stavba srdca ..................................................................................................................... 5 2.3 Cyklus srdca ................................................................................................................ 5 - 6 2.4 Malý krvný obeh .............................................................................................................. 6 2.5 Veľký krvný obeh ............................................................................................................ 6 2.6 Prevodový systém srdca ............................................................................................. 6 - 7 2.7 Prejavy srdcovej činnosti ................................................................................................. 7 3 Krvné cievy ........................................................................................................................... 7 3.1 Druhy krvných ciev .................................................................................................... 7 - 8 4 Ochorenia srdca a ciev ......................................................................................................... 8 4.1 Rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení .................................................................. 9 5 Zaujímavosti ....................................................................................................................... 10 Záver ...................................................................................................................................... 11 Použitá literatúra .................................................................................................................. 12 Príloha .................................................................................................................................... 13 Úvod: Mnohý z vás by si možno vybrali inú tému ako ja. Veď prečo práve srdce a cievnu sústavu? Každý to berie ako samozrejmosť keď počujú slovo srdce ale pri tom si neuvedomujú čo všetko pre nás robí. Srdce ako aj mozog je najdôležitejší organ v ľudskom tele. Srdce je vec s ktorou sa stretávame dennodenne ale veľa z vás by nevedelo odpovedať na úplne jednoduché otázky typu: Čo je to? Ako to pracuje? Prečo sa to mení? A preto som si vybral túto tému aby som obohatil informácie ľuďom týkajúce sa srdca a cievnej sústavy. 1 Srdcovo-cievna sústava človeka Ľudský organizmus potrebuje zásobovací a transportný systém, ktorý dokáže uspokojiť požiadavky tkanív za každého funkčného stavu. Tento transportný systém musí pracovať rýchlo a veľmi účinne, aby bol čo najefektívnejší. Keďže živý organizmus musí stále doplňovať pre život nevyhnutné látky ale zároveň aj odstraňovať produkty látkovej výmeny, ktoré by mohli organizmus poškodzovať. U človeka túto zložitú transportnú funkciu zabezpečuje srdcovo-cievna sústava (kardiovaskulárna sústava). Úlohou srdcovo-cievneho systému je udržovať krv v stálom kolobehu a tým zaistiť tkanivám stály prísun kyslíka, živín a humorálnych látok a odvádzať z organizmu oxid uhličitý a odpadové produkty látkovej výmeny. Srdcovo-cievna sústava zohráva tiež dôležitú úlohu pri ochrane tela proti infekciám, pretože v krvi sa nachádzajú aj biele krvinky.
Distribúcia: Srdcovo-cievna sústava rozvádza krv z pľúc a živiny z tráviacej sústavy, napríklad glukózu, do všetkých buniek tela. Odpadové produkty zo všetkých buniek privádza na miesta, kde sa môžu z tela vylúčiť, napríklad oxid uhličitý do pľúc alebo močovinu do obličiek. Prenáša tiež hormóny z endokrymných žliaz do cieľových tkanív. Ochrana: Kardiovaskulárny systém chráni telo proti infekciám, spôsobeným cudzorodými mikroorganizmami, napríklad baktériami. Iniciovaním tvorby zrazenín zabraňuje strácaniu krvi z tela. Regulácia: Distribuuje teplo, aby udržala telo pri teplote 37°C. Udržiava normálne pH tkanív (vyváženosť medzi kyslím a zásaditým prostredím). Udržiava správne množstvo tekutej zložky v obehovej sústave. 2 Srdce človeka Srdce (latinsky: cor, grécky: καρδια – kardia) je dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu (kardiovaskulárny systém) vďaka rytmickým sťahom (kontrakciám).Jeho veľkosť zodpovedá veľkosti päste dotyčného človeka. Srdce váži 250-300g. Pracuje ako pumpa, ktorá svojou činnosťou, zmrštením – systola a ochabnutím - diastola, zabezpečuje tlakový spád potrebný na prúdenie krvi v cievach. 2.1 Uloženie srdca U cicavcov je srdce uložené v hrudníku medzi pľúcami, hrudnou kosťou (os sternum) a bránicou. Zvonka je kryté väzivovým obalom, ktorý sa nazýva osrdcovník (perikard). Vo vnútri perikardu sa nachádza tenká dvojitá membrána. V tomto úzkom dvojitom vaku sa nachádza perikardiálny priestor vyplnený malým množstvom tekutiny (liquor pericardii), ktorá chráni srdce pred trením a nárazmi. Stenu srdca tvoria tri vrstvy: endokard – blana tvorená jednou vrstvou plochých endotelových buniek, ktorá vystiela vnútro dutiny srdca a tvorí srdcové chlopne, myokard– srdcový sval, osobitný druh priečne pruhovaným svalstvom (pozri aj srdcová svalovina), epikard – lesklá blana, ktorá pokrýva povrch srdca, predstavuje vlastne vnútornú vrstvu perikardu. Steny predsiení majú menej svaloviny ako steny komôr, keďže vykonávajú menšiu činnosť. Najmohutnejšia je svalovina ľavej komory, ktorá pumpuje krv do veľkého krvného obehu. 2.2 Stavba srdca Srdce má štyri dutiny. Pozdĺžnou predsieňovou a komorovou priehradkou je rozdelené na pravé a ľavé srdce. V každej časti sa nachádza predsieň (atrium) a komora (ventriculum). Srdce sa neustále rytmicky zmršťuje - systola, a ochabuje - diastola, a tak zabezpečuje nepretržité prečerpávanie krvi. V čase diastoly sa celé srdce plní krvou, ktorá priteká zo žíl. Systola začína zmrštením predsiení. Tým sa z nich krv vytlačí do komôr. Potom nasleduje systola komôr, ktoré vypudzujú krv do tepien. Svalovina komôr je oveľa silnejšia ako svalovina predsiení, ľavá komora má svalovinu najmohutnejšiu, lebo z nej musí srdce vytlačiť krv do celého tela ( pozri príloha obr. č. 1 ). 2.3 Cyklus srdca Pracovný cyklus začína sťahom predsiení (krv sa vytlačí do komôr) a ochabnutím komôr, plnia sa krvou. Pokračuje sťahom komôr – krv sa vytlačí z pravej komory do pľúc, z ľavej komory do celého tela; do predsiení sa krv vracia (do pravej predsiene z celého tela, do ľavej predsiene z pľúc). Celý cyklus je riadený autonómnym nervovým systémom a vodivou svalovinou srdca, ktorá pripomína nervové tkanivá. Nazýva sa prevodový systém srdca. Je tvorený špeciálnym tkanivom, ktoré má vlastnosti svaloviny a nervového tkaniva( pozri príloha obr. č. 2 ).
Veľký krvný obeh (telový obeh) je obeh krvi medzi srdcom a telom človeka. Začína sa v ľavej komore srdca, ktorá vypudzuje okysličenú krv do aorty (srdcovnice). Aortou sa teda okysličená krv odvádza z ľavej komory do celého tela. Horná a dutá žila sú dve žily, ktoré následne privedú naspäť do srdca, do jeho pravej predsiene odkysličenú krv. Stiahnutím pravej predsiene sa krv dostane do pravej komory a prebehne malý krvný obeh. Do veľkého krvného obehu patrí aj krvný obeh cez pečeň, tzv. portálny (vrátnicový) obeh ( pozri príloha obr. č. 3 ). 2.6 Prevodový systém srdca Činnosť srdca zabezpečujú dva druhy buniek špeciálne upravenej svaloviny srdca. Prvý druh predstavujú bunky prevodového systému, ktoré vytvárajú a vedú vzruchy z predsiení do komôr. Druhým typom sú svalové bunky, ktoré na tieto vytvorené vzruchy (podnety) odpovedajú zmrštením (systolou) - kontrakciou. Po zmrštení nastáva ochabnutie, čiže diastola. Pri tom platí, že ak je systola predsiení, tak je diastola komôr a naopak. Prevodový systém srdca predstavuje tkanivo, ktoré je svojou stavbou podobné svalovine a funkciou nervovému tkanivu. Elektrické impulzy, ktoré tu vznikajú, sú výsledkom činnosti zhlukov špeciálneho tkaniva v myokarde. Prevodový systém srdca tvorí sinoatriálny uzol, atrioventrikulárny uzol, predsieňovo-komorový Hissov mostík (zväzok) a Purkyňove vlákna. Sinoatriálny uzol určuje základný rytmus srdcovej činnosti, a preto sa nazýva aj udavač rytmu. Elektrokardiogram - EKG sa používa na vyšetrenie činnosti srdca. Tento prístroj totiž zaznamenáva šírenie vzruchov v jednotlivých častiach srdca( pozri príloha obr. č. 4 ). 2.7 Prejavy srdcovej činnosti Srdcová činnosť sa môže prejaviť - ozvami, tepom a zmenou elektrických prúdov. Srdcová ozva je zvuk vyvolaný sťahom srdcového svalu a následným uzavretím chlopní. Tep vzniká nárazom krvi na steny aorty pri sťahu (systole) komory. U zdravého človeka je počet tepov 70/min (pri fyzickej námahe a duševnom vypätí sa môže zvýšiť až na 200 tepov za minútu). K základným vyšetreniam srdcovej činnosti patrí aj meranie krvného tlaku, čiže tlaku v tepnách. Najvyššia hodnota tlaku je dosiahnutá počas systoly a nazýva sa systolický tlak (100-120 torrov). Najnižšia hodnota, na ktorú tlak klesne počas diastoly, je diastolický tlak (60-80 torrov). 3 Krvné cievy Krvné cievy tvoria sústavu trubíc, v ktorých prúdi krv, prostredníctvom ktorej sa dostáva kyslí, živiny, hormóny a iné látky do orgánov a tkanív. Z tkanív je krvnou cestou dovádzaný oxid uhličitý a splodiny látkovej premeny. Krvné cievy sa podieľajú na udržiavaní stáleho vnútorného prostredia pre bunky všetkých tkanív. 3.1 Druhy krvných ciev Tepny (arteriae) sa postupne vetvia na slabšie a tenšie vetvy, až postupne vznikajú tepničky, ktoré už voľným okom nevidíme. Tepničky sa vetvia do vlásočníc, kde začína mikrocirkulačné riečisko. Tlak v srdcovnici je 27 kPa, smerom na perifériu klesá a vo vlásočniciach je asi 3 kPa, preto aj stavba tepien je prispôsobená týmto funkčným nárokom. Steny tepny sa skladajú z troch vrstiev: Vnútorný obal – tvorí ho jedna vrstva plochých endotelových buniek, ktoré nasadajú na spodinovú platňu. Stredný obal – je najhrubšia časť steny tepny. Skladá sa z hladkého svalového tkaniva, špirálovite alebo kruhovite usporiadaného a zo sieti elastických a kolagénových vlákien. Podľa zastúpenia elastických vlákien, resp. hladkej svaloviny rozdeľujeme tepny na elastické a svalové. Vonkajší obal – je tvorený elastickými a kolagénovými vláknami, ktoré zväčšujú pružnosť cievnej steny. Táto vrstva obsahuje výživné, kapilárne siete a nervové splete. Žily (venae) majú tenšiu stenu ako tepny, ale podobne ako aj tepny, aj žily sú tvorené troma vrstvami. Stredná vrstva je menej vyvinutá a je v nej prevaha väzivových vlákien nad hladkou svalovinou. V niektorých žilách svalovina úplne chýba. Charakteristickým znakom žíl sú žilové chlopne, ktoré zabraňujú spätnému prúdeniu krvi. V mieste chlopní je žilová stena najslabšia a preto sa tu môže vytvoriť výdutie žilovej steny (najmä na žilách spodných končatín). Vlásočnice (vasa capillaria) sú spojky medzi žilovým a tepnovým riečiskom. Stena kapilár má priesvit 5 – 7 mikrometra a je tvorená vrstvou endotelových buniek. V miestach vlásočníc dochádza k výmene dýchacích plynov a difúzii tekutín. Ako celok predstavujú kapiláry obrovské riečisko s plochou 6200 m2 ( pozri príloha obr. č. 5 ). 4 Ochorenia srdca a ciev kŕčové žily (varixy) – vakovité rozšírenia povrchových žíl na dolných končatinách. Vznikajú ako negatívny jav pri dlhom státí, či gravidite. ateroskleróza = kôrnatenie tepien – hrubnutie stien ukladaním ložísk z cholesterolu, tukových látok a anorganických látok. Cievy sa zužujú a strácajú pružnosť. Okolité tkanivá sú zlé zásobované živinami. Ateroskleróza vzniká ako dôsledok nesprávnej výživy, ale aj obezity či cukrovky. arytmia – porucha rytmickej činnosti srdca tachykardia – zrýchlená činnosť srdca bradykardia – spomalená činnosť srdca cyanóza – nedokrvenie 4.1 Rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení sú: Vysoký tlak krvi - artériová hypertenzia Vysoký tlak krvi - artériová hypertenzia môže zapríčiniť vznik aj urýchlenie priebehu aterosklerózy (kôrnatenia tepien). Stena ciev sa stáva hrubšou, tepny strácajú elasticitu, ich vnútorný priemer sa zužuje a tuhnú. Okrem toho sa v ich stenách usadzujú nánosy tukov. Fajčenie Cigaretový dym škodí nielen pľúcam, ale aj srdcu a cievam. Stimuluje srdce, aby rýchlejšie bilo a zužuje cievy. Znižuje zásoby kyslíka pre srdce a ostatné tkanivá. Podporuje tvorbu krvných zrazenín (trombov) v cievach. Zapríčiňuje zrýchlenie a nepravidelnú činnosť srdca - poruchy srdcového rytmu (srdcové arytmie). Môže zapríčiniť zmenu hladiny tukov (lipidov) v krvi, čo môže viesť ku kôrnateniu ciev.
Hoci telo určité množstvo cholesterolu a iných lipidov potrebuje, ich nadbytok zapríčiňuje vážne problémy - tieto tuky sa môžu usadzovať v stenách tepien. Čím vyššia je hladina cholesterolu v krvi, o to pravdepodobnejšie je, že sa vyvinie ochorenie srdca a ciev. Nadváha Nadváha znamená pre srdce prácu navyše. Výskyt srdcových záchvatov je u osôb s nadváhou častejší ako u ľudí s primeranou váhou. Riziko závažných ochorení srdca - aj s prípadnou následnou smrťou - sa zvyšuje so stúpajúcou nadváhou. Pacienti s nadváhou majú častejšie vysoký krvný tlak a zvýšenú hladinu tukov krvi, čo tiež zvyšuje riziko srdcových chorôb. Stres So stresovými situáciami sa organizmus vyrovnáva okrem iného zrýchlením srdcovej činnosti a zvýšením krvného tlaku. Uvedená reakcia je normálna a telu prirodzená. Problém nastáva vtedy, keď je telo vystavené stresu nepretržite, a tým aj nepretržitému pôsobeniu zvýšeného tlaku krvi. 5 Zaujímavosti U normálneho človeka srdce vydá za život 2,5 miliardy rytmických sťahov. Dospelý muž má 4 - 6 litrov krvi, žena 4 - 5 litrov. Zhruba stotisíckrát sa tak srdce naplní krvou, ktorú potom vytláča doobehovej sústavy. Spojené krvné cievy nášho tela by merali 96 000 km. Pre porovnanie - obvod rovníka je 40 075 km. Záver: Týmto projektom som sa snažil priniesť bližšie informácie o srdci cievnej sústave človeka. Musím poznamenať, že ma spracovanie tejto témy celkom zaujalo, pretože podľa môjho názoru je zaujímavé vedieť ako funguje srdcovo-cievny systém v našom tele. Jedným z dôvodov, prečo som si zvolil práve túto tému, bolo aj to, že srdce je bezpochyby spolu s mozgom najdôležitejším orgánom v našom tele. Podľa môjho názoru je na srdci veľmi zaujímavé najmä to, že pracuje bez prestávky bez toho aby sa nejako unavilo alebo si oddýchlo. Dúfam, že vás moja práca zaujala, a možno vám aj priniesla nové poznatky o srdcovo-cievnom systéme, ktorý je súčasťou každého z nás.
Stloukal, M., Beneš, J., Dvořák, J. et al.: Biológia pre 3. ročník gymnázia. Bratislava : SPN, 1986, s. 75-80, 243-244. http://www.bioweb.genezis.eu/index.php?cat=6&file=srdcova (2012-05-11) http://www.profimedia.sk/fotografie/ludske-srdce/0033780888/ (2012-05-11) http://www.profimedia.sk/fotografie/ludske-srdce-a-ekg/0001572796/ (2012-05-11) ČIHÁK, Radomír. Anatomie 3. Grada, 2004. ISBN: 802471132X. WALKER, R.: Veľká rodinná encyklopédia ĽUDSKÉ TELO. Slovart : Bratislava, 2003. 304 s. ISBN 80-7145-790-6
Obr. č. 1 – Stavba srdca Obr. č. 3 – Krvný obeh 
Obr. č. 2 – Cyklus srdca 
Obr. č. 4 – Prevodový systém srdca Obr. č. 5 – Krvné cievy Yüklə 80,53 Kb. Dostları ilə paylaş:
|
