E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov


MODDALARNI TOZALASH USULLARI



Yüklə 1,93 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə5/61
tarix14.12.2023
ölçüsü1,93 Mb.
#179603
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   61
Kimyodan laboratoriya mashd\'ulotlariю. Lutfullayev E.N. Normuradov Z.N

MODDALARNI TOZALASH USULLARI
K im yo laboratoriyalarida am aliy m ashg 'u lo tlarda m od- 
d a la r bilan ish lag an d a u larn in g tozaligi k a tta aham iyatg a 
ega, ch u n k i to za b o ‘lm ag an m o d d a la r b ilan ishlaganda 
n o to ‘g ‘ri n a tija la r o lin ad i. S h u n in g u c h u n m o d d ala rn in g
to za lig i m u h im a h a m iy atg a ega. M o d d a la rn i to za lash
u sullari h a r xil b o ‘lib, u la r m o d d ala rn in g xossalariga va 
u la rn i ish latilishig a b o g ‘liq. M o d d a la rn i to za lash u c h u n
k o ‘p in c h a lab o ra to riy a la rd a : filtrlash , qayta kristallash , 
h ay d ash va sublim atsiy a kabi u su llard an fo y dalan iladi. 
G a z la rn i to zalash u c h u n asosiy m oddad agi q o ‘sh im ch a 
m o d d a la rn i tu rli kim yoviy rea g e n tla rg a y u ttirish usuli 
q o ‘llanilad i. M o d d a la rn i to za lash d a tajrib an in g aniqligi 
m o d d a n in g qay d a ra jad a to za lash kerak deg an talabga 
m uvo fiq olib b o rilad i. K im yoviy m o d d ala r to zalik jih a t- 
d an T — "texnik" (q o ‘sh im c h a la r 2 -1 0 " 5dan 1,0% g ach a), 
A U T — analiz uchun toza, K T — kimyoviy toza markalarga 
b o ‘lin a d i. B u la r ta r k ib id a 1 • 10_6 d a n 0 ,0 5 % g a c h a
q o ‘s h im c h a la r b o ‘lad i. M o d d a n in g to z a lik d a ra ja sin i 
a n iq la sh d a fizik va kim yoviy ta d q iq o t u su lla rid a n foy­
dalan iladi. L aboratoriya tajribalari uchu n o d atd a, "KT" va 
"AUT" m arkali m o d d a la r ish latilad i.
FILTRLASH USULI BILAN TOZALASH
S u y u q lik la rn i u lard ag i m ay d a, q a ttiq , erim ay d ig an
z a rra c h a la rd a n tozalash d a filtrlash usulidan foydalaniladi. 
F iltr suyuq likn i o ‘tkazib y u b o rad i, uning ichidagi qattiq 
z a rra c h a la rn i esa tu tib qoladi. K im yoviy stakanga yoki 
kolbaga 0,2 / ifloslangan suv quying. V o ro nk a o ‘lchamig;i 
m os kelad igan b u ram a filtr tay y o rlang (filtr q o g 'o zin in g


qirrasi voronka chetidan 5—6 m m pastda tursin). Voronkani 
shtativ halqasiga o ‘m atin g . V oronka ostiga stakan q o ‘ylng. 
F iltrla sh u c h u n k etg an v a q tn i belgilang va ish daftariga 
qayd qiling. X uddi sh u n d a y ta jrib a n i oddiy filtrlash usuli 
bilan h a m bajarin g (1 -ra sm ) va h a r ikkala usu ld a filtrlash 
u c h u n k etg an v a q tn i taq q o slan g . N im a u c h u n b u ram a
filtrla sh d a k am vaqt sa rf b o ‘ladi?

Yüklə 1,93 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   61




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin