Kortišová Ivana jún 2007 Obsah: Úvod

Oblasti, v ktorých existuje nebezpečenstvo infekcie žltej zimnice zdroj: WHO, 2001

Stručný prehľad

Žltá zimnica je vírusové ochorenie rozšírené najmä v tropických oblastiach Afriky, Strednej a Južnej Ameriky. Prenos vírusov nastáva bodnutím takzvaných komárov žltej zimnice.

Po inkubačnej dobe 3-8 dní dochádza v prvej fáze ochorenia k netypickým symptómom ako horúčka, zimnica, bolesti hlavy a končatín ako aj nevoľnosť a zvracanie, ktoré môžu po niekoľkých dňoch opäť odznieť. Vzápätí nasleduje – avšak len u časti postihnutých – druhá fáza s vysokou horúčkou ako aj vnútornými a vonkajšími krvácaniami, ktorá v 50% prípadov končí smreľne.

V súčasnosti proti vírusu ešte neexistuje žiadny liek. Je však možná profylaxia ochranným očkovaním, ktorá je ponúkaná na všetkých tropických inštitútoch. Popritom je treba v rizikových oblastiach dodržiavať všeobecné opatrenia na ochranu pred bodnutiami komárov ako spreje proti hmyzu, sieťky proti moskytom a pod.

 

Všeobecné informácie

Žltá zimnica je akútne, horúčkovité vírusové ochorenie. Patrí k hemoragickým infekčným chorobám; ochorenie je teda sprevádzané vnútornými a vonkajšími krvácaniami. Pôvodne sa dalo nájsť, resp. dokázať len v Afrike.

Počas kolonizácie sa vírus žltej zimnice preniesol obchodnými loďami a loďami s otrokmi do Ameriky a viedol tam k veľkým epidémiám; najznámejšie boli prepuknutia žltej zimnice pri stavbe Panamského prieplavu (1881 – 1914).

V rokoch 1985 až 1986 bolo na celom svete registrovaných 23 540 prípadov infekcie žltej zimnice. Z týchto chorých zomrelo 6 420. Pritom sa však musí vychádzať z veľkého počtu nenahlásených prípadov. Od roku 1946 sa v Nemecku začiatkom augusta 1999 stal známy prvý prípad infekcie žltej zimnice. Išlo o kameramana Olafa Ullmanna, ktorý sa v rámci služobnej cesty nakazil na Pobreží Slonoviny. Ullmann zomrel 6. augusta 1999.

Epidémia žltej zimnice bola hlásená v októbri roku 2001 z Pobrežia Slonoviny v Afrike. 203 ľudí bolo chorých, z ktorých až do tohto času zomrelo 21. Väčšej epidémii bolo zabránené masovým očkovaním 2,6 milióna ľudí počas niekoľkých dní.

Pôvodca ochorenia

Pôvodcom žltej zimnice je vírus žltej zimnice, RNA-vírus z rodu flavivírusov (k tomuto rodu patria aj vírus dengue a vírus hepatitídy C). Tento vírus môže napádať množstvo druhov, ako napr. vtáky, opice, netopiere, hady a napokon aj človeka. Ešte stále sa vírus vyskytuje hlavne v Afrike, Južnej a Strednej Amerike.  

Šírenie infekcie a inkubačná doba

Infikovanie človeka nastáva výlučne bodnutím komára žltej zimnice (aedes aegypti). Prenos z infikovaného človeka na iných ľudí, napr. na lekársky personál v nemocniciach, je vylúčený. Preto nie sú potrebné ani žiadne, ako vždy vytvárané, ochranné opatrenia, ako ochranné masky a pod.

 

Podľa reťazca prenosu sa rozlišuje:

• 
  urbárny typ žltej zimnice (človek – komár – človek)
  
• 
  žltá zimnica džungle / buši (opica – komár – opica)
  

Pri bodnutí komára sa vírusy dostanú do krvného obehu a napádajú tam makrofágy („požieracia bunky“) lymfatických uzlín, sleziny, pečene a kostnej dreni, v ktorých sa rozmnožujú. Po nejakom čase sa potomkovia vírusov z napadnutých buniek uvoľnia a cirkulujú v krvnom obehu počas ca. 2-4 dní. Počas tejto doby ich možno v krvi aj priamo dokázať. Po inkubačnej dobe 3-8 dní sa napokon vírusy usadia vo svojich cieľových orgánoch, ku ktorým patria kĺby, svaly, koža, mozog a pečeň. Tam začína opätovný proces rozmnožovania vírusov, ktoré tu spôsobujú zodpovedajúce ťažkosti.

Priebeh choroby sa delí na dve fázy:

1-2 dni po infekcii nastupujú netypické symptómy ako horúčka, zimnica, bolesti hlavy končatín, spomalený pulz, nevoľnosť a zvracanie, ktoré môžu po niekoľkých dňoch opäť odznieť.

Potom môže cca. u 15% pacientov nastať druhá fáza choroby. Dochádza k opätovnému stúpnutiu horúčky, opuchnutiu pečene, žltačke (ikterus) ako aj k vracaniu krvi (hemateméza). Pritom môže byť v moči dokázaný zvýšený počet bielkovín (albuninúria). Okrem toho môže dôjsť k pomätenosti a k zakaleniu vedomia.

Pri nepriaznivom priebehu pacient zomiera väčšinou v priebehu dvoch týždňov, v priaznivom prípade možno ochorenie úplne vyliečiť.

Úmrtnosť

Úmrtnosť (letalita) je pri ťažkých priebehoch až 50%. Pritom sa musí vychádzať z toho, že mnohé, hlavne ľahšie priebehy ochorení nie sú v rozvojových krajinách často diagnostikované. Celosvetovo sa ročne registruje 1 000 – 3 000 prípadov žltej zimnice. Diagnóza sa stanovuje hlavne na základe obrazu ťažkostí, predovšetkým v druhej fáze ochorenia a, ak je to potrebné, dôkazom protilátok a vírusov v krvi. Terapia žltej zimnice nastáva výlučne symptomaticky. Liek proti vírusu (zatiaľ) neexistuje.

Prevencia, profylaxia

Ako očkovacia látka sa používa oslabený kmeň vírusu žltej zimnice (očkovanie živou očkovacou látkou). Očkovacia látka sa pokladá za dobre znášateľnú a veľmi efektívnu, nemala by sa však podávať deťom mladším než šesť mesiacov.

Aj po úspešnom očkovaní sa vždy dodatočne odporúča aj ochrana pred bodnutiami komárov, teda používanie vhodného oblečenia a sietí proti moskytom, okrem toho sa odporúča používať prípravky na kožu na ochranu proti komárom.

HIV

HIV (Humano Immuno Deficiency) virus je ľudský vírus, ktorý vo väčšine prípadov pomaly napáda a ničí imunitný systém organizmu. V porovnaní s ostatnými vírusmi je zvlášť zákerný. Človek stráca schopnosť brániť sa proti chorobám, ktoré nakoniec spôsobia jeho smrť. Človek infikovaný vírusom HIV môže byť úplne zdravý, a to práve tak dlho, až kým po prvýkrát neochorie na „AIDS-definovanú chorobu
AIDS (acquired immunodeficiency syndrom, syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti) predstavuje klinický syndróm, terminálne (posledné) štádium dlhodobo prebiehajúcej HIV infekcie. V tomto štádiu dochádza k takej deštrukcii imunitného systému organizmu, že sa objavia oportunné infekcie (infekcie, ktoré vznikajú len u jedincov s výrazne porušenou imunitou) a nádorové choroby.
Nie každý pacient, ktorý je infikovaný HIV, má AIDS. Osobe, ktorá je infikovaná HIV, sa tiež hovorí HIV+ (pozitívny). Neinfikovanej osobe sa hovorí HIV- (negatívny).

Pôvodca ochorenia je jednopovrazcovitý RNA vírus, ktorý nesie názov HIV a patrí ku skupine retrovírusov. Retrovírusy sú zase „členmi“ rodu lentevírusov.

Pre tieto vírusy je charakteristické, že sa ich po následnej infekcii doposiaľ ešte nikdy nepodarilo úplne z tela eliminovať, a že časový úsek medzi nakazením a prepuknutím choroby (obdobie latencie) je relatívne dlhý.

Existujú 2 typy tohto vírusu:

HIV-1 sa vyskytuje v centrálnej Afrike a na všetkých ostatných kontinentoch,

HIV-2 sa vyskytuje v západnej Afrike. Spôsobuje podobné príznaky ako HIV-1, ale ochorenie sa vyvíja pomalšie.

Prenos
Vírus sa prenáša krvou alebo krvnými produktami, nechráneným pohlavným stykom, prenosom z matky na dieťa (počas tehotenstva), pri pôrode alebo dojčením.

Príznaky
Infekcia HIV prebieha v piatich fázach: prvá je bezpríznaková trvá asi 3 týždne, vtedy sa nedá infekcia potvrdiť bežnými testami. V druhej fáze sa môžu objaviť príznaky chrípky, bolesti hlavy, kĺbov, svalov, celková slabosť, hnačky, zväčšené lymfatické uzliny. Toto štádium trvá asi 2-3 týždne, niektorí pacienti tieto ťažkosti ani nepozorujú. Zhruba 3 mesiace po nakazení už možno infekciu potvrdiť testami. Tretie štádium choroby je totiž bezpríznakové a trvá roky. Vo štvrtom štádiu pacient začne chudnúť, máva zvýšené teploty a začínajú sa u neho objavovať rôzne infekcie - herpes, kandidóza, zápaly pľúc, kožné infekcie, ale aj nádory. V piatom štádiu sa príznaky ešte stupňujú, rozvíja sa AIDS a človek zomiera.
Existujú ľudia, nositelia HIV infekcie, u ktorých sa ochorenia sprevádzajúce úplne rozvinutý AIDS neprejavia vôbec, jednoducho nepodľahnú ochoreniu AIDS a napriek tomu môžu sami infekciu šíriť.
Liečba
Proti infekcii HIV/AIDS, syndrómu získaného zlyhania imunity, totiž napriek rokom výskumu stále neexistuje účinná očkovacia látka. Infekcia sa dá liečiť, ale stále nie úplne vyliečiť. Antiretrovirálna terapia je najvyužívanejším spôsobom liečby HIV. Nie je to síce liek, ale výrazne spomaľuje rozvoj ochorenia. Liečba spočíva v užívaní kombinácie troch liekov, ktoré musí pacient užívať denne až do konca svojho života. Nestačí brať len jeden liek, lebo vírus HIV by si proti nemu vytvoril odolnosť.


Vznik choroby
Názor ako vznikol tento vírus rozdelil verejnosť do dvoch skupín.

Podľa prvej teórie sa vírus šíril najprv v západnej Afrike, ale je však možné, že existuje viacero nezávislých pôvodných zdrojov, odpovedajúcich odlišným typom HIV .

Najstaršie známe vzorky ľudskej tekutiny, ktoré obsahovali HIV, boli odobraté britskému námorníkovi, ktorí zjavne prišiel do kontaktu s vírusom v dnešnej Demokratickej republike Kongo. Verí sa, že vírus sa rozšíril pohlavnou aktivitou, eventuálne prostitútkami, v rýchlo rastúcich afrických mestských oblastiach. Keď nechcene infikovaní ľudia cestovali, vírus sa šíril z jedného do druhého mesta a cestujúci lietadlom ho preniesli aj na iné kontinenty.

Podľa druhej teórie choroba AIDS je umelého pôvodu (teda nevznikla, ale musela byť vyrobená). Gény tejto choroby sa nevyskytujú u zvierat ani u človeka, takže táto choroba vzniknúť nemohla. Existujú dôkazy, že AIDS bol pôvodne vyvinutý vládou USA a prostredníctvom očkovacích vakcín zanesený do celého sveta (začalo sa to v Afrike, kde v roku 1977 Svetová Zdravotnícka Organizácia začala s očkovaním proti kiahňam. Brazília tiež obdržala vakcíny proti kiahňam od tejto organizácie, choroba AIDS tam vypukla v tom istom čase ako v Afrike. V USA boli občania infikovaný AIDS tiež, ale cez vakcíny proti Hepatitíde B. Možno práve preto začala táto choroba postihovať najskôr homosexuálov).

Potvrdili sa aj fakty, že AIDS bol pôvodne vyvinutý ako biologická zbraň.

Tvrdenia o tom, že liek proti tejto zákernej chorobe dosiaľ neexistuje, sa dajú tiež vyvrátiť. Viaceré zdroje uvádzajú, že vakcína proti AIDS bola vyvinutá roku 1990 v Port Down(potvrdila to aj hovorkyňa Londýnskej biochemickej spoločnosti).

Záver

AIDS je nepochybne veľmi zákerná choroba.

V súčasnosti je na svete viac ako 40 miliónov HIV pozitívnych ľudí.

Vo svete sa denne diagnostikuje 12-tisíc ľudí s vírusom HIV a zomiera 8 000 chorých, čo je asi 5 ľudí každú minútu.

1. december - Svetový deň AIDS

Záver:
V závere našej práce prikladáme niekoľko užitočných rád pred vycestovaním do exotických krajín:
* dať sa zavčasu zaočkovať

* poistiť sa a poisteneckú kartu mať vždy pri sebe

* dodržiavať prísnu osobnú hygienu
* používať účinné repelenty proti komárom
* pri pohryznutí akýmkoľvek zvieraťom sa ihneď prihlásiť u lekára
* vystríhať sa kontaktných stykov s neznámymi osobami, najmä pohlavných
* nosiť košele s dlhým rukávom a dlhé nohavice (hlavne za súmraku), najlepšie bavlnené odevy v svetlých farbách
* uprednostniť kvalitné ubytovanie v hoteloch vzdialených od liahní komárov (vodné plochy, močariny, smetiská) a skôr na vyšších poschodiach budov
* ak voda v hoteli nie je pitná, zuby si umývať prevarenou vodou
* vodu prevárať dostatočne dlho (minimálne 15 minút) v krajinách tretieho sveta sa podľa možností v zdravotníckych zariadeniach vyhnúť injekciám, ošetreniu zubov, chirurgickým zákrokom a transfúzii krvi
* konzumovať iba priemyselne spracovanú zmrzlinu, vyhýbať sa fašírovanému mäsu, zohriatym jedlám, majonézam, vajíčkam, kuracine na studeno
* jesť radšej varenú zeleninu, ovocie iba dôkladne umyté v prevarenej vode
* voliť iba pasterizované mlieko a mliečne výrobky
* piť len dezinfikovanú a prevarenú vodu, najlepšie spolu s nealkoholickými nápojmi iba v originálnom balení
* vyhýbať sa ľadu, môže byť pripravený z vody, ktorá nie je pitná
* nenapodobňovať domorodcov, ktorí sú imúnnejší, preto im neprevarená voda a niektoré spôsoby prípravy jedál neškodia

Očkovanie

* je vhodné podstúpiť minimálne mesiac pred odchodom, preočkovanie sa má robiť po dvadsiatich rokoch. Okrem cestovateľov sa očkovanie odporúča osobám profesionálne exponovaným, ako sú zdravotnícki pracovníci infekčných oddelení, detských oddelení, záchranári, bezpečnostné jednotky či pracovníci čističiek odpadových vôd.

Zdroje čerpania:

• 
  Denník Právo
  
• 
  Denník Pravda
  
• 
  Denník Sme
  

www.hepatitida.sk

www.zdravie.sk

www.who.com

www.wikipedia.sk

www.epidemie.sk

www.chipka.sk

www.hiv.cz ...a i.


Poďakovanie
Naša vďaka patrí hlavne MUDr. Hanzalovej, za hlbšie uvedenie do problematiky vírusov a za poskytnutie odborných informácií k nami zvolenej téme.