Kortišová Ivana jún 2007 Obsah: Úvod
Niektoré vírusové ochorenia
Yüklə 277 Kb.
|
- Bu səhifədəki naviqasiya:
- Veterinárne ochorenia
- Osobná hygiena
- Stručný prehľad
- Výhľad do budúcnosti, prognóza
Niektoré vírusové ochorenia:Ľudské ochorenia
Veterinárne ochorenia
Vlastná práca Chrípka Chrípka je vírusové ochorenie, ktoré postihuje väčšinou horné cesty dýchacie - nos, hrdlo a priedušky, zriedkavo pľúca. Najčastejšie sa vyskytuje počas zimy a skorých jarných mesiacov. Prejavuje sa u všetkých vekových skupín a u oboch pohlaví, ale najväčší výskyt je u detí. Chrípka predstavuje riziko aj pre starších ľudí, ktorí majú zdravotné problémy ako napr. pľúcne ochorenie, cukrovku, rakovinu a srdcové ochorenia. U týchto ľudí môže viesť chrípka k ťažkým komplikáciám (napr. zápal pľúc) až k úmrtiu. Priebeh Ochorenie trvá obvykle týždeň. Charakterizované je náhlym začiatkom, vysokou horúčkou, bolesťami vo svaloch, bolesťou hlavy, veľkou malátnosťou, suchým kašľom, bolesťou v krku a výtokom z nosa. Väčšina ľudí sa v priebehu 1 až 2 týždňov zotaví aj bez liečby. Ako sa chrípka šíri Je známe, že chrípka sa prenáša kvapôčkovou infekciou - pri kašľaní, kýchaní, rozprávaní. Mnohí si však neuvedomujú, že sa dá preniesť aj nakazenými predmetmi - držadlami v mestskej hromadnej doprave, kľučkami, ovládačmi výťahov. Preto je v období chrípkovej epidémie dôležité nielen vyhýbať sa preplneným miestnostiam, ale aj čo najčastejšie si umývať ruky, resp. nosiť tenké rukavice. Inkubačná doba, čiže čas od začiatku nákazy po rozvoj prvých príznakov choroby, ktoré nastúpia veľmi prudko, trvá 1-3 dni. Typy vírusov chrípky Spôsobujú ju 3 typy vírusov a to A, B, C. Typ A - Je najrozšírenejším a najviac známym. Spôsobuje najvážnejšie epidémie. Tento vírus sa neustále mení a pravidelne sa objavujú jeho nové reťazce. Výsledkom toho sú každoročné epidémie chrípky. Vírusy typu A sú rozdelené do viacerých podskupín v závislosti od dvoch proteínov na povrchu vírusu. Tieto proteíny sa nazývajú hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N). Okrem ľudí sa môžu infikovať aj zvieratá (ošípané, vtáky). Typ B - Vyvoláva menej závažné ochorenia, málo sa geneticky mení, ale môže vyvolávať menšie epidémie, väčšinou u detí. Typ C - Vyskytuje sa iba u ľudí. Spôsobuje väčšinou len mierne formy ochorenia a nespôsobuje epidémie. Prevencia PREVENCIA v prípade chrípkových ochorení má mimoriadny význam! Osobná hygienaČasto si umývajte ruky - mydlom a vodou. Nedotýkajte sa očí a nosa skôr, než si umyjete ruky. V čase prepuknutia chrípky si nevymieňajte s inou osobou ani oblečenie ani žiadne osobné veci. Vyvážená stravaAlfou a omegou pre neporušený imunitný systém je zdravá výživa. Ako ochranný štít proti vírusovému ochoreniu sa odporúča denne konzumovať čerstvé ovocie a zeleninu, mliečne výrobky a celozrnné pečivo. Obzvlášť vhodné pre obranu organizmu sú minerálne látky, zinok a selén. Rovnako aj vitamíny A, C, E a B6 sú výborný ochrancovia Vášho zdravia. Poznámka: v Japonsku v čase chrípkovej epidémie ľudia bežne nosia v práci, v prostriedkoch hromadnej dopravy rúšky na ústach. Nepochybne je takýto spôsob prevencie veľmi racionálny. Očkovanie Je nepochybné, že veľmi dôležitou formou prevencie vzniku chrípky je očkovanie. Má sa vykonať najlepšie v mesiacoch september až október a to podaním jednej injekcie do svalu. Imunita vzniká do 14 dní. Pretrváva minimálne pol roka. Jej účinnosť je okolo 70%. Aj u osôb, u ktorých nezabráni vzniku ochorenie prebieha toto väčšinou miernejšie a s oveľa nižším výskytom komplikácií. Je indikované hlavne u rizikových skupín obyvateľstva a v posledných rokoch im bolo poskytnuté zdravotnými poisťovňami bezplatne. Medzi rizikové skupiny patria: diabetici, ľudia s chronickými srdcovými ochoreniami, astmatici, ľudia s chronickými obličkovými ochoreniami, starší ľudia (nad 65 rokov veku). Ako sa dá zabrániť šíreniu chrípky Vyhnite sa blízkemu kontaktu s chorým. Zostaňte doma, keď ste chorý. Prikryte si ústa a nos, keď kašlete a kýchate. Umývajte si ruky často teplou vodou a mydlom. Ak nemáte k dispozícii vodu, postačia hygienické obrúsky obsahujúce dezinfekčné látky. Vyhýbajte sa dotyku očí, nosa alebo úst. Liečba Antibiotiká patria medzi najčastejšie predpisované lieky v novodobej medicíne. Antibiotiká liečia ochorenia takým spôsobom, že škodlivú baktériu usmrtia, prípadne znemožnia jej rozmnožovanie. Prvým antibiotikom bol penicilín, objavený náhodne z plesňovej kultúry. Dnes majú lekári k dispozícii vyše 100 rôznych antibiotík - ktoré pomáhajú lekárom zvládnuť ľahšie aj ťažšie, život ohrozujúce infekcie. Hoci sú antibiotiká účinné na množstvo rozmanitých infekcií, je dôležité si uvedomiť, že antibiotiká liečia len bakteriálne infekcie. Sú neúčinné pri vírusových infekciách (napríklad pri bežnej vírusmi vyvolanej nádche) a infekciách hubového pôvodu (napr. pri plesňovitých ochoreniach kože alebo nechtov). Váš lekár zhodnotí najlepšie, či je dané antibiotikum pre liečbu vášho ochorenia vhodné alebo nie.
Pri horúčke nie je vhodné piť horúce tekutiny. Často si umývať ruky, zvlášť po návšteve verejných priestorov, či po príchode z práce. Vyhýbať sa dotykom tvrdých povrchov, na ktorých chrípkové vírusy môžu ostávať nažive - zábradlia, telefóny, dvere, vodovodné kohútiky, pulty v obchodoch. Kašlite a smrkajte do papierovej vreckovky alebo servítky. Po použití sa ich okamžite zbavte! Pokiaľ je to možné, vyhýbajte sa kontaktom s ľuďmi, ktorí majú chrípku! Nezabúdajte na pravidelné vetranie miestností, v ktorých ležia, alebo sa pohybujú choré osoby! V posledných rokoch sa na trhu objavili niektoré lieky, ktoré sú schopné - v prípade, že sa podajú hneď na začiatku ochorenia (väčšinou do 24 hodín od vzniku prvých príznakov) - zmierniť prejavy a skrátiť dĺžku trvania chrípky.
Pandémia nastáva po vzniku nového vírusu, ktorý sa jednoducho začne šíriť po celom svete ako bežná chrípka. Za posledných 100 rokov boli 3 pandémie: V rokoch 1918 - 1919 sa vyskytla asi najhoršia pandémia chrípky, ktorá je známa ako Španielska chrípka, a mala za následok ochorenie jednej miliardy ľudí a 20 - 50 miliónov úmrtí. Hovorí sa jej španielska chrípka, aj napriek tomu, že pravdepodobne pochádzala z Číny alebo USA. Pôvodcom tejto chrípky bol vysoko infekčný vírus chrípky typu A(H1N1), ktorý sa začal veľmi rýchlo šíriť hlavne medzi mladými vojakmi v USA, a počas ich cesty do Európy vyvolal mnoho úmrtí. Už v priebehu roka sa chrípka rozšírila po celom svete. Španielska chrípka mala oproti bežnej chrípke ešte jednu odlišnosť. Kým bežná chrípka napáda najmä deti a starších ľudí, španielska si vyberala zdravých dospelých jedincov so spoľahlivým imunitným systémom. V rokoch 1957 - 1958 sa objavila nová pandémia chrípky, označovaná ako Ázijská chrípka. Bola vyvolaná rovnako - vysoko infekčným vírusom chrípky typu A(H2N2), ktorý sa začal šíriť z Číny. Zapríčila približne 70 000 úmrtí v Spojených štátoch. Najviac boli postihnuté deti v školskom veku. Táto pandémia bola miernejšia, čo sa týka úmrtí, a ani jej dôsledky neboli také katastrofálne ako pri španielskej chrípke. Ďalšou známou pandémiou bola Honkongská chrípka v rokoch 1968 - 1970, ktorá pochádzala z Číny, a v Európe sa najviac prejavila v susednom Poľsku, kde ochorelo viac ako 4 milióny ľudí. Posledná pandémia 20. storočia Ruská chrípka, sa vyskytla na prelome rokov 1977 - 1978, keď sa rozšírila z Číny, postihla Sibír, európsku časť Ruska a pokračovala cez Európu na Stredný Východ a do Austrálie. Záver Mnohí si ju často mýlia dokonca s obyčajnou nádchou. Ozajstná chrípka však udrie sčista-jasna a minimálne na týždeň vás pripúta na lôžko. Človek chorý na chrípku sa minimálne týždeň cíti veľmi, veľmi zle a aj nasledujúcich 14 dní je ešte slabý. Aj to vypovedá o tom, aký devastujúci účinok má vírus chrípky na ľudský organizmus. Je to závažné ochorenie, ktoré netreba podceňovať. Ebola vírus, hemoragická horúčka Stručný prehľad
Posledná známa epidémia eboly bola hlásená WHO vo februári 2003 z dedín Kelle a Mbomo, ležiacich ca. 800 km severne od hlavného mesta Konga-Brazzaville. Vtedy bolo podľa hlásenia WHO od 15. apríla 2003 až doteraz 140 infikovaných so 123 mŕtvymi (= 88%).
Hemoragická, čiže krvácania vyvolávajúca horúčka, je prenášaná istou skupinou vírusov. Exustujú štyri rôzne rody vírusov, ktoré sú schopné vyvolávať hemoragickú horúčku: filovírusy, arenavírusy, flavivírusy a bunyavírusy. Najčastejšími hostiteľmi týchto vírusov sú hlodavce a hmyz (komáre a moskyty). Pri ebola víruse je, ako bolo spomínané, prirodzený hostiteľ zatiaľ neznámy. Ďalšie hemoragické ochorenia sú napr. žltá zimnica alebo horúčka dengue. Ebola vírus je RNA-vírus z triedy filovírusov. Označujú sa ako filiae, ako „vlákna“, pretože pod elektrónovým mikroskopom vyzerajú ako veľmi tenké vlákna. Sú známe tri varianty tohto vírusu: ebola vírus, Margburg vírus a reston vírus, zdá sa, že posledný vírus spôsobuje ochorenie len u opíc.
.
Symptómy hemoragickej horúčky začínajú 4 až 16 dní po infikovaní. U postihnutých sa objavuje horúčka, zimnica, bolesti hlavy a svalov, a úplne strácajú chuť do jedla. V ďalšom priebehu choroby sa vyskytuje zvracanie, hnačka, žalúdočné kŕče a silné bolesti hrudníka. Dochádza k ťažkým poruchám zrážanlivosti krvi a pacienti začínajú všade krvácať: v žalúdočno-črevnom trakte, pod kožou a rovnako aj z miest vpichov po injekciách. Na 5. až 7. deň ochorenia sa objavujú osýpkovité kožné vyrážky, ktoré sú však dobre viditeľné len na svetlejšej pokožke. Časté sú neurologické symptómy s ochrnutiami a psychózami. Smrť nastáva väčšinou okolo 9. dňa ochorenia. Šírenie infekcie Ebola vírus sa prenáša veľmi úzkym kontaktom, a najmä pri kontakte s telovými tekutinami chorej osoby. Pri doterajších vlnách choroby sa infikovali hlavne tie osoby, ktoré pracovali v nemocnici s chorými, osoby, ktoré boli ošetrované infikovanými injekčnými striekačkami alebo operačnými nástrojmi, alebo rodinní príslušníci, ktorí tieto osoby ošetrovali. Ako druh medziprenášača eboli sa javia opice, pretože ľudia sa vírusom častejšie nakazili po požití infikovaných opíc (šimpanzov). Ebola vírus sa môže, podobne ako vírus HIV, prenášať pohlavným stykom. V dôsledku veľmi úzkych rodinných vzťahov ľudí v týchto regiónoch sa mnohí nakazia aj pri pohrebných ceremóniách zomrelých na ebolu, pretože pri týchto ceremóniách často dochádza k úzkemu kontaktu s veľmi infekčným mŕtvym.
V súčasnosti neexistuje proti samotnému vírusu nijaké terapeutikum. Symptómy, resp. následky choroby musia však byť intenzívne lekársky liečené, tak napr. poruchy zrážanlivosti krvi. Pritom treba dodržiavať prísne hygienické opatrenia. V ideálnom prípade by liečba mala prebiehať na izolačných oddeleniach. Po laboratórnych infekciách v Anglicku sa uzdravili pacienti, ktorí dostali sérum od rekonvalescentov, čiže od osôb, ktorí infekciu prežili.
Pretože hlavným problémom infekcie ebola vírusom je neobjasnený zdroj primárnej infekcie, podniká sa mnoho úsilia na jeho nájdenie. Počas posledných epidémií boli chytené exempláre mnohých zástupcov zvieracej populácie daných oblastí, a následne boli vyšetrené, či ako hlavný hostiteľ neprechovávajú vírus. Bez priameho dôkazu hlavného, resp. primárneho hostiteľa ostávajú otázky typu: „Môže sa ebola vírus zahniezdiť u mnohých rozličných hostiteľov, alebo je možné, že žije v džungli bez špecifického hostiteľa?“ Existujú však aj dôkazy o tom, že sa ľudia nakazili po požití opičieho mäsa. Pretože tieto zvieratá samé tiež na túto chorobu zomierajú, neprichádzajú ako primárni hostitelia do úvahy. Očkovanie proti ebola vírusu ešte neexistuje. Ebola ako biologická zbraň Ebola vírus patrí pre človeka k vôbec najnebezpečnejším pôvodcom ochorenia. Avšak prenos vírusu nastáva takmer iba kontaktom s telesnými sekrétmi, a tu najmä krvou, chorých. Nákaza dýchacími cestami nie je vylúčená, pokladá sa však skôr za nepravdepodobnú. Považuje sa preto za nepravdepodobné, že ebola vírusy sú používané ako biologická zbraň. Ak by však bol jej vírus použitý ako biologická zbraň a zámerne roznesený na ktorékoľvek miesto na svete, spustila by sa smrteľná lavína. V prvej fáze nakazenia zomiera až 80 % infikovaných, v druhej 30 %, v tretej asi 10 % a vo štvrtej už len 2%. Príznaky sú vysoké teploty a krvácanie. V poslednej fáze nakazenému zlyhávajú obličky a umiera. Vírus prežíva v ľuďoch, ale postupne slabne. Hepatitída Najbežnejšími formami hepatitídy sú zápalová (toxická) hepatitída alebo virálna hepatitída Vírusová hepatitída je zápalové ochorenie pečene, ktoré najčastejšie spôsobujú vírusy hepatitídy A, B, C ale aj D, E, G a ďalšie vírusy (cytomegolvírus, herpetické vírusy, vírus mumpsu a iné). Ochorenie je nákazlivé. Vírusy sú biologicky i morfologicky odlišné. Ich spoločnou vlastnosťou je, že ich jediným hostiteľom v prírode je človek. Vírusy prenikajú do organizmu rôznymi cestami. Zásadne vedú k degenerácii až nekróze hepatocytov (pečeňových buniek), pečeňovému zlyhaniu a následne k smrti. Nákaza spôsobená vírusmi hepatitídy sa môže prejaviť klinickými príznakmi rôznej intenzity. Môže prebiehať aj asymptomaticky, keď nakazený nemá žiadne subjektívne ťažkosti, nákaza sa dokáže len krvným a histologickým vyšetrením alebo inaparentne. Zápalové ochorenie pečene môžu spôsobiť aj iné škodlivé faktory – nadmerná konzumácia alkoholu, lieky, toxíny, autoimunitné ochorenie alebo metabolické poruchy. Hepatitída je nákazlivá a jej vírusy sa môžu šíriť kontaminovaným (znečisteným) jedlom alebo vodou a inými telesnými tekutinami. Inkubačná perióda virálnej hepatitídy závisí od toho, ktorý vírus spôsobil ochorenie. Je to bežne od 2 týždňov do 5 mesiacov. Príznaky Zákernosť žltačky spočíva v tom, že jej šíriteľ nemusí vôbec vedieť, že je infikovaný. Žltačka môže mať spočiatku rovnaké príznaky ako bežná chrípka. Nakazený človek je unavený, pociťuje nevoľnosť, bolesti svalov, symptómy podobné nádche, stratí chuť do jedla, má horúčku a možno vracia. Známe ožltnutie kože sa paradoxne vyskytuje zriedkavo. Hepatitída A Je ochorenie pečene spôsobené vírusom hepatitídy typu A (HAV). Vírus je vysoko odolný a rýchlo sa šíri. Nespôsobuje chronické ochorenie. Prenáša sa prostredníctvom úzkeho osobného kontaktu s infikovanou osobou alebo prostredníctvom požitia kontaminovaného jedla alebo vody. Na celom svete sa každý rok nakazí asi 1,5 milióna ľudí. Na Slovensku sa ročne eviduje okolo 500 prípadov. Hepatitída B Je vážne infekčné ochorenie pečene spôsobené vírusom hepatitídy typu B (HBV).Vírus sa prenáša infikovanou krvou a telesnými tekutinami nakazeného človeka (vrátane spermií, vaginálneho sekrétu a slín). Na prenos nákazy stačí mikroskopicky malé množstvo krvi (0,00004 ml), vírus môže byť infekčný aj v niekoľko týždňov zaschnutej krvi. Prenos ochorenia z matky na plod sa môže uskutočniť aj v priebehu gravidity a počas pôrodu. Najčastejšie sa prenáša prostredníctvom nechráneného pohlavného styku. Na hepatitídu typu B umierajú ročne na svete asi 2 milióny ľudí, Svetová zdravotnícka organizácia eviduje okolo 400 miliónov chronických nosičov vírusu. Hepatitída C Vírus hepatitídy typu C (HCV) môže spôsobiť chronickú infekciu pečene a po dlhšom čase cirhózu, rakovinu a zlyhanie pečene. Veľká časť infikovaných na začiatku ochorenia nemá nijaké príznaky alebo len všeobecné ťažkosti ako únava či žalúdočná nevoľnosť. Proti žltačke typu C v súčasnosti (na rozdiel od typu A a B) nejestvuje očkovanie. Prevencia spočíva v zamedzení kontaktu s krvou iných ľudí a praktizovaní bezpečného sexu. V súčasnosti však jestvuje aj účinná liečba ochorenia, ktorá je schopná vírus zničiť. Vyšetriť by sa mali dať ľudia, ktorí dostali krvnú transfúziu, alebo im transplantovali nejaký orgán pred rokom 1992, ľudia, ktorí užívali drogy, pacienti liečení umelou obličkou, osoby, ktoré si nechali urobiť tetovanie či piercing v nehygienických podmienkach a podobne. Na celom svete trpia „céčkovou“ žltačkou asi 3 percentá populácie. Dobrá správa je, že na žltačku typu C jestvuje účinná protivírusová liečba. Je schopná vírus úplne odstrániťz organizmu a pacienta tak vyliečiť. Dá sa povedať, že dnes už dokážeme z tohto ochorenia vyliečiť 60-80% pacientov.
Prevenciou virálnej hepatitídy je dodržiavanie dobrých hygienických návykov a vyhnutie sa nezdravým životným podmienkam. Hepatitída môže byť šírená aj nakazenými injekčnými striekačkami a nechráneným pohlavným stykom. Očkovanie Cena jednej dávky očkovania proti žltačke typu A a B pre dospelých je necelých 2000 a pre deti 1350 korún. Liečba Hepatitída je diagnostikovaná krvnými testmi. Po vykonaní testov môže lekár určiť správnu liečbu. Pacient potrebuje dostatok oddychu, aj keď sa cíti dobre; potrebuje piť dostatok tekutín a jesť zdravé jedlá. Osoby, ktoré prišli do kontaktu s pacientom, musia dostať vakcínu. Niekedy je nevyhnutná liečba v nemocnici. Záver Mnoho ľudí si nevie predstaviť, kedy a kde by sa mohli žltačkou nakaziť. Umývajú si ruky, žijú usporiadaným partnerským životom, neberú drogy. A myslia si, že sa ich toto ochorenie netýka. Na účinnú ochranu pred žltačkou to však nestačí. Aj naslinenie prstu pri listovaní časopisu, ak sme predtým prišli do kontaktu s predmetom, ktorého sa dotkol infikovaný človek, pitie z pohára, z ktorého predtým pil infikovaný človek alebo kontakt mikroskopickej odreninky na našej ruke s niekoľko týždňov zaschnutou krvou alebo slinami infikovaného môže byť zdrojom nákazy. Hepatitída sa šíri aj ako dôsledok nevedomosti ľudí. Nový prieskum ukázal, že dostatočné informácie o žltačke má menej ako pätina ľudí. 1. október je Svetovým dňom hepatitídy Yüklə 277 Kb. Dostları ilə paylaş:
|
