Noorganik moddalar



Yüklə 12,02 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə105/283
tarix26.08.2023
ölçüsü12,02 Mb.
#140688
1   ...   101   102   103   104   105   106   107   108   ...   283
Noorganik moddalar va mineral o’g’itlar texnologiyasi Mirzaev F.M. va boshq.

4 .8 - ja d v a l
M E T A N K O N V E R S IY A S ID A D A S T L A B K I G A Z D A G I
O K S ID L O V C H IL A R N IS B A T IN I M U V O Z A N A T D A G I G A Z
T A R K IB IG A T A ’S IR I
Dastlabki aralashm a,
1 m ol C H
4
ga to ‘g ‘ri
keladigan oksidlovchi
m ollar soni
Konversiya-
lanish
darajasi, %
M uvozanatdagi gaz tarkibi, (h) %
H 20
o 2
N
2
c o 2
C H
4
CO
C H
4
CO
C 0
2
H
2
H 20
n
2
1
0 , 6


9 8 ,00
35,03
0,5
15,90
8,8 5
52,79
21,96

1
0 , 6
2,2 6

9 8 ,84
29,09
0,1 9
11 , 2 1
4 ,6 6
33,01
14,80
36,13
1
0 , 6
0 ,9

9 8 ,69
35,97
0,2 7
12,87
7,3 8
4 3 ,50
17,53
18,47
1


1
9 6 ,06
29.90
0,8 0
25 ,59
14,25
52,48
6 , 8 8

J a d v a l d a n k o ‘rinib turi bdi ki , b u g ‘-ki sl orodl i va b u g ‘- u g l e r o d t o ‘rt 
oksidli m e t a n konversiyasi j a r a yo n i nat ij asi da t a r k i b i d a az ot b o ‘l m a -
g a n k o n v e r t i r l a n g a n g a z a r a l a s h m a s i hosil b o ‘l ar e k a n . A m m i a k
sintezi u c h u n gaz a r a l a s h m a s i hosil qilish u c h u n b u n d a y h o l l a r da
dastlabki g a z t arki bi ga a t m o s f e r a havosi yoki a z o t - v o d o r o d a r a l a s h ­
m a s i d a n m a ’l u m b i r q is mi q o ‘shiladi.
S h u n d a y qilib, a m a l i y o t d a m e t a n n i b u g ‘- g a z , b u g ‘- u g l e r o d t o ‘rt 
oksidli va b u g ‘- h a v o l i k o nve r siya la ri ni quvurli o ‘c h o q l a r d a bir qism 
tabiiy gaz ni y oqi sh h i sobi ga hosil q i l i n a d i ga n issiqlikni kiritish usuli 
bi lan a m a l g a oshiriladi. B un g a asosiy s ab a b, y u q o r i d a g i u c h t a r e a k ­
siya b o ‘y i c h a a m a l g a o s h i r i l a y o t g an k im yo v iy r e a ks iya l ar e n d o t e r ­
m i k j a r a yo nl i g id ad ir .
M et a n n i b u g ‘- ki sl or od- ha voli konversiyasi es a bir b o s q i c h d a shax- 
tali k o n v e r t r d a a m a l g a oshiriladi. M e t a n va u n i n g g o m o l o g l a r i n i suv 
b u g ‘ili konver siyasi j a r a yo n l ar i ki ch ik tezlik b i l a n ketishi tufayli bu 
j a r a y o n l a r q a t t i q k a t a l i z a t o r q o ‘llash b il an a m a l g a oshi ri ladi . B u n ­
d a n t as hq a r i k a t a l i z a t o r qoMlash o k s i d l o v c h i l a r n i m a ’l u m b i r o rt i q-
chaligida m e t a n n i uglerod m on o ok si di hosil q i lma y q u yi da gi cha r e a k­
siya b o ‘y i c h a o z o d u g l er o d hosil b o ‘lishi b i lan k et is hi ni oldini oladi:
C H 4 = S + 2 H 2 - Q7 
(4.21)
144


O z o d u g l e r o d n i hosil b o ‘l masligi k at a l i za t o r n i u z o q r o q m u d d a t -
d a i shl ashi ni t a ’m i n l a y d i , c h u n k i k at a l i za t o r n i t as hq i yuza la r i o z o d
ug le r o d b i lan q o p l a n m a g a n b o ‘lgani u c h u n .

Yüklə 12,02 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   101   102   103   104   105   106   107   108   ...   283




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin