O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Ensa bo'la-
gidagi alfa-ritm
yarim
s h a r la r p o ‘s tl o g ‘ in in g
k o ‘ruv sohasida vujudga
B e ta -n tm
3 6 -ra s m . 
E lektroensefaiograflya. 
E E G n in g asosiy ritm lari.
116

---

keladi; q o id a g a oMaroq, k o ‘rlarda boMmaydi y o k i sust bilinadi. 
Tepa bo'lakdagi
alfa-ritm Roland ritmi
deb ataladi, chunki u proprioretseptiv (harakat) analizatom ing 
m iya p o ‘stlo g ‘idagi uchini o ‘z ichiga olgan R o lan d sohasining faolligiga b o g ‘liq.
O dam dagi alfa-ritm ga o ‘xshaydigan te b ra n ish la r shunga o 'x sh ash sh a ro itd a
laboratoriya h ay v o n larid a ham qayd q ilinadi v a
alfasimon ritmlar
deb atala d i.
Beta-ritm
sekundiga 13 dan ortiq te b ra n ish li va 2 0 25 
mkv
gacha a m p litu d a li 
c h a sto ta la r b ila n t a ’riflan ad i. Bu ritm y a rim s h a rla r p o ‘s tlo g ‘in in g p e s h a n a
boMimlarida k o ‘proq va tepa bo'lim larida b in n u n c h a kam roq seziladi. H ar xil ta ’sirlar 
berilganda, ayniqsa y o ru g ‘lik tushirilganda a q liy ishda, m asalan, arifm etik m a sa la
y echilganda em otsional q o ‘zg‘a!ishda va sh u n g a o ‘xshash hollarda y arim sh a rla r 
p o ‘stlog‘ining en sa sohasida alfa-ritm te z d a b eta-ritm bilan alm ashinadi. A q liy
faoliyatda diq q at e ’tiborga qancha k o ‘proq z o ‘r b erilsa yoki retseptorlar q a n c h a
kuchliroq ta ’sirlansa alfa-ritm shuncha te zro q b eta-ritm bilan alm ashinadi. T u rli 
ta ’sirlar berilg an d a R oland ritmi ham b eta-ritm b ilan alm ashinadi, lekin q o ‘I-oyoq 
h arakatlanganda vuju d g a keladigan p ro p rio re tse p tiv ta ’sirlar b u ritm ga ay n iq sa 
kuchli ta ’sir k o ‘rsatadi.
Teta-ritm
p o tensiallam ing sekundiga 4 - 8 c h a sto ta li 1 0 0-150 
mkv
am p litu d a li 
tebranishlaridan iborat. Uyqu vaqtida va turli p a to lo g ik sharoitda: g ip o k siy ad a va 
o ‘rtacha ch u q u r n arkozda shunday ritm k u zatilad i.
Delta-ritm
p o te n s ia lla m in g se k u n d ig a 0 , 5 - 3 , 5 c h a sto ta li 2 5 0 - 3 0 0
mkv
am plitudali sekin tebranishlari bilan ta ’riflan ad i. C hu q u r uyqu vaqtida, c h u q u r 
n ark o zd a, g ip o k siy a d a va katta yarim s h a rla r p o 's tlo g idagi tu rli p a to lo g iy a
jarayonlarda d elta-to ‘lqinlar qayd qilinadi.
Elektroensefalogramma to'lqinlarining kelib chiqish masalasi hali toMahal etilgani 
y o ‘q. M arkaziy n erv sistem asining b oshqa b o ‘lim laridagi hujayralar kabi, y a rim
sh a rla r p o ‘stlo g ‘ining neyronlari ham ta ’sirla n g a n d a yoki ularga b o sh q a n e rv
hujayralaridan im pulslar kelganda harakat p o te n sia llarin i vujudga k eltira o lish i 
hujayra ichiga k iritiladigan yoki hujayra sirtig a q o ‘yiladigan m ik ro e lek tro d la r 
y o rd a m id a te k sh irib an iqlanadi. K atta y a rim sh a rla r p o ‘s tlo g ‘idagi k o ‘p g in a
s in a p s la rd a , b u n d a n ta s h q a ri, h a ra k a t p o te n s ia lla r id a n o ld in p o s ts in a p tik
( q o ‘z g ‘aluvchi v a torm ozlovchi) p o ten sialar p a y d o boMadi va ular ancha s e k in ro q
o ‘tadi.
E le k tro e n se fa lo g ra m m a n in g su st to M q in lari a s in x ro n ish lay o tg a n y a k k a
neyronlardan k o ‘pchiligidagi harakat potensiallam ing algebraikyig‘indisidan iborat, 
d eb fa ra zq ilin ard i. A m m o E. Edrian ilgarisurgan bu fïk rh o z ire ’tirofetilm ay q o ‘ydi, 
chunki yakka neyronlam ing impuls faolligi bilan elektroensefalogram m a toMqinlari 
o ‘rtasida q an d a y d ir b o g ‘lanish y o ‘qligi isbot e tild i. B a ’zi b ir ta ’sirlard a e le k tr 
faolligining bu ikki turi butunlay tarqalib k etishi m um kin. M asalan, efîr n a rk o z id a
yarim sh a rla r p o ‘stlo g ‘ining hujayralari h a ra k a t poten siallarin i vujudga k e ltira
olm aydigan b o ‘Iib qolad i, ayni vaqtda elek tro en sefalo g ram m a p o te n sia llarin in g
sust tebranishlari q ayd qilinaveradi va k u ch ay ib qolad i.
A ksari tadqiqotchilam ing fikricha, elektroensefalogram m a to ‘lqinlarining kelib
chiqishi postsinaptik potensiallam ing algebraik y ig ‘indisiga bo g ‘liq. K atta yarim
117

---

sharlar p o ‘stlog‘iga m arkaziy nerv sistem asining boshqa boMimlaridan im pulslar 
kelishiga qarab, postsinaptik potensiallam ing yig‘indi natijalari har xil bo ‘ladi.
K atta yarim s h a rla r p o ‘stlo g ‘idagi va hujay ralarin in g k atta guruhi sinxron 
q o ‘zg‘alganda postsinaptik potensiallam ing qo‘shilishi (y ig ‘ilishi) natijasida ajratib 
o lu v c h i e le k tr o d la rd a e le k tro e n s e fa lo g ra m m a n in g y u k sa k a m p litu d a li, sust 
alfasim on yoki d eltasim on toMqinlari qayd qilinadi. K atta yarim sharlar p o ‘stlog‘iga 
afferent im pulslar k am ro q kelganda (odam ko‘zini yum ganda, tinch va q o ro n g ‘i 
bin o d a turganda), shun in g d ek , uyqu va narkoz vaqtida shunday holat kuzatiladi. 
Y arim sh arlar p o ‘stlo g ‘i a fferen t im pulslar kelib tursa, elektrod o stidagi turli 
h u j a y r a l a r p o s t s i n a p t i k p o t e n s i a l l a r b i r v a q t d a v u ju d g a k e lm a y , 
elektroensefalogram m a p o tensiallam ing beta-ritm tipidagi past am plitudali tez-tez 
te b r a n is h la r i q a y d q i l i n a d i . U y q u d a n u y g ‘o n is h v a q tid a v a tiy r a k lik d a
e le k tr o e n s e f a lo g r a m m a s h u n d a y o ‘z g a ra d i. M iy a o ‘z a n in in g r e tik u ly a r
form atsiyasiga ta ’sir e tilg a n d a elektroensefalogram m ada sust ritm lar te z ritm larga 
aylanadi. Bu h o d isa