O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

dermografiya
degani shundan iboratki, o ‘tm as buyum 
bilan teriga chiziq tortib, m exanik ta ’sir k o ‘rsatiladi. K o ‘pg in a s o g ‘!om kishilar shu 
usul bilan tekshirilganda arteriolalar reflek s y o ‘li bilan to ray ad i, n atija d a terining 
t a ’sirla n a y o tg a n q ism i q isq a v a q t r a n g s iz la n ib tu r a d i 
( oq dermografizm).
Sezuvchanlik kattaroq bo‘lsa, terining kengaygan tom irlari qizil y o ‘! bilan k o ‘rinadi, 
bu y o ‘ l to ra y g a n to m irla m in g ra n g s iz y o ‘llari b ila n o ‘ra lg a n b o ‘ladt 
(qizil
dermografizm),
sezuvchanlik ju d a y u q o ri b o ‘lsa, teri b o ‘rtad i, y a ’ni shishadi. 
G istam in va adrenalin sinam alari ( y a ’ni, gistam in yoki ad re n a lin n in g kuchsiz 
eritmasini teri ichiga kiritish usuli) ham qoMlaniladi. Bu holda terining eritm a kiritilgan 
joyida qizil (gistam in) yoki rangsiz (ad ren a lin ) d o g ‘ p aydo b o ‘ladi, shu d o g ‘ning 
kattaligiga va qancha turishiga q ara b , teri to m irlarin in g rea k tiv lig i haqida fikr 
yuritishadi. R eak tiv lik ju d a yuqori b o ‘lsa, terining gistam in k iritilg an jo y iq iz a ris h
bilan birga shishadi ham.
S k ele t m u s k u lla ri, m a rk a z iy n e r v tiz im i v a r e ts e p to r la r n in g s im p a tik
in n e rv a tsiy a si. C harchagan skelet m usk u lin in g sim patik nerv lari ta 'sirla n sa , ish 
qobiliyati tiklanadi. O rqa miyaning tegishli oldingi ildizlariga uzoq vaqt ritmik ta ’sir 
etilganda bo ld ir m uskulining qisqarishini L.A . O rbeli va A. G . G inesinskiy qayd 
etishgan. M uskul charchagan sayin q isq a rish la r am plitudasi se k in -a sta kam aygan. 
Q isqarishlar ju d a kam aygach, oldingi ild izlarg a ritm ik ta ’sir davom ettirilishi bilan 
birga, simpatik zanjirga boruvchi preganglionar sim patik tolalam ing boldir muskuliga 
sim patik innervatsiya beradigan qism i q isq a vaqt ta ’sirlangan. A nch ag in a uzoq -
b ir n ec h a o ‘n sek u n d v aqtdan k e y in h a ra k a tla n tiru v c h i ild iz la rn in g ritm ik
ta ’s irla n ish ig a ja v o b a n m usk u ln in g q is q a ris h la r a m p litu d a si s e k in -a s ta o sh a 
boshlagan va b a ’zan boshlang‘ich a m p litu d a sig a yetgan.
145

---

4 5 - r a s m . B a q an in g ajratib olingan b o ld ir m usk u lin in g ch arch ash egri ch izig ‘iga 
sim p a tik to la larg a stim ul b e ris h n in g ta’siri (G inesinskiydan).
C h a rc h ag a n m uskul qisqarishlari harakatlantiruvchi nerv to lalarig a ritm ik 
(m inutiga 30 m arta) ta’sir etib, yuzaga chiqariladi. Simpatik nervga ta’sir etish paytlari 
signal c h iz iq n in g k o ‘tarilgan jo y la ri bilan q a y d qilingan.
Shu ta jrib a la rg a suyanib, sim patik n erv lam in g muskul tolalariga bevosita ta’sir 
etishi em as, balki m uskuldagi q on-tom irlariga ta’sir etishi, y a ’ni m uskulga kislorod 
va oziq m o d d a lar k o ‘p roq kelishi natijasida m uskulning ish qobiliyati tiklanadi, deb 
faraz qilindi. A m m o muskul tom irlariga suyuq vazelln to ‘ldirib qilingan tajribalar bu 
e ’tirozni rad etdi: charchagan m uskulning sim patik nervlari ta ’sirlanganda, uning 
shu q obiliy ati b arib ir tiklanaverdi.
Sim patik nerv tizimi sezgi a ’zolariga va markaziy nerv tizimiga ham ta’sir etaveradi. 
M asalan, L. A . O rbeli ham korlarining kuzatishlariga qaraganda hayvonlam ing teri 
retseptorlari q o ‘z g ‘aluvchanligini sim patik n erv tizimi o ‘zgartiradi. O dam ning b o ‘yin 
sim patik tu g u n la ri o lib tashlangach, v estibulyar apparat bilan k o ‘ruv apparatining 
q o ‘z g ‘a lu v ch a n lig i pasayadi; ayni v aq td a q o rong‘i adaptatsiyasi keskin darajada 
kam ayadi; te ri o stig a adrenalin yuborish teskari ta ’sir k o ‘rsatadi (Y e.B . Babskiy).
S im p atik y o ‘ liar orqali o ‘tadigan im p u lslar m arkaziy n erv tizim iga, jum ladan, 
u zu n c h o q m iy a b ila n o ‘rta m iy an in g re fle k to r funksiyasiga ham ta ’s ir etishi 
e k s p e rim e n ta l ta d q iq o tla rd a an iq lan d i. E .A . A sratyan, S.I. G alp erin va B.V . 
Pavlovning m a ’lum otlariga qaraganda, it b o ‘yniningyuqori sim patik tugunlari olib 
tash lan g ach sh artli reflek to r faoliyat b u zilad i, bu esa qism an tom irlar tonusining 
o ‘zgarishiga, qism an bosh m iya k attayarim sharlari p o ‘stlog‘idagi nerv hujayralariga 
sim patik n e rv la m in g ta ’sir etm ay q o lish ig a bogMiq b o ‘lsa kerak. Sim patik nervga 
b o ‘y indan ta ’sir etilganda k atta yarim sh a rla r po‘stlog‘idagi neyronlam ing elektr 
faolligi o ‘zgarishi v a xronaksiyaning o rtish i ham katta yarim sharlar po ‘stlog‘iga 
sim patik n erv sistem asining ta ’sir etishini k o ‘rsatadigan dalildir.
L.A. O rbelinings/wpai/A: