O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

RNK
sintezini kuchaytiradi. Eritropoetinlar hosil boMishi gipoksiyada 
kuchayadi. E ritropoezni 
erkaklar jinsiy gormonlari
kuchaytiradi. Q onda eritrotsitlar 
k o ‘p ay ib k e tg a n d a h osil b o ‘luvchi m o d d a
eritropoez ingibitori
eritro p o ezn i 
torm ozlaydi. S huningdek, 
ayollar jinsiy gormonlari
(estrogenlar) va 
keylonlar
ham e ritro p o e zn i torm ozlaydilar. S im p atik nerv tizim i eritropoezni kuchaytiradi, 
parasim patik esa torm ozlaydi. N erv v a endokrin tizim lar eritropoezga eritropoetin 
orqali ta ’s ir k o ‘rsatadi.
E ritrotsitlam ing parchalanishijigarda, taloqda vasuyak k o ‘m igida m ononukleor 
fa g o tsita rsis te m a ta ’s irid a a m a lg a o sh a d i. E ritrotsitlaryem irilishidan hosil b o ‘Igan 
m o ddalar eritro p o ezn i kuchaytiradi.
Leykotsitlar.
L eykotsitlar, oq q o n tanachalari yadrosi bor, kattaligi 8 dan 20 
mkm g acha b o ‘ladi.
K atta yoshdagi odam lar periferik qon id a leykotsitlar m iqdori 4 ,0 -9 ,Ox 1091, yoki 
I mkl q o n d a 4 0 0 0 -9 0 0 0 ni tashkil q ilad i. M iqdorining ortib ketishi 
leykotsitoz
va 
kam ayib k etishi 
leykopeniya
deyiladi. F iziologik va patologik (reaktid) leykotsitoz 
b o iis h i m um kin. F iziologik leykotsitozda qonning qayta taqsim lanishi kuzatiladi 
va ley k o tsitlar m iq d o ri k o 'p g a b orm aydi. F iziologik leykotsitoz ovqatlangandan
196

---

s o ‘ng, jism o n iy ish paytida, 
emotsional
q o ‘z g ‘alganda, h o m ilad o rllk p a y tid a
kuzatiladi. Patologik leykotsitozda periferik q o n g a yetilm agan leykotsitlar c h iq a rib
yuboriladi v a b u leykotsitlar to‘la shakllanib boMmaganligi tufayli o ‘z funksiyalarini 
bajara olm aydilar, y a ’ni organizm ni p atogen b akteriyalardan him oya q iia o lm a y d i. 
L eykopeniya radioaktiv fon ortganda va ayrim farm okologik dorilar ta ’sirid a k e lib
chiqadi. L eykopeniya ayrim yuqum li k asallik lard a (sepsis, m iliar tu b e rk u lez) h am
kuzatiladi. L eykopeniyada organizm ning b akteriyalardan him oyalanish x o ssa si 
susayadi.
Leykotsitlar tuzilishiga qarab ikkita k atta g u ru h g a b o ‘linadi: 
donachali
y o k i 
granulotsitlar
va 
donachasiz
y o k i 
agranulotsitlar.
D o n ac h ali le y k o ts itla r
neytrofillar, eozinofillar
va 
bazofillar
, d o n a c h a s iz leykotsitlar 
limfotsitlar
v a
monotsitlaràzn
iborat. Q anday b o ‘yoq bilan b o 'y a lish ig a qarab g ran u lo tsitla rg a
nom berilgan: eo zinofillar kislotali b o ‘y o q (eo z in ), bazofillar ishqoriy b o ‘y o q
(gem atoqsilin) bilan b o ‘yaladilar, n ey tro fillar e s a h a r ikkala b o ‘y o q bilan ham
b o ‘yalaveradi. Y etilganlik darajasiga qarab m etam iyelotsit (yosh), tayoqcha y a d r o I i 
va segm ent yadroli neytrofillarga b o ‘linadi.
K linikada leykotsitlam ing m iqdoridan ta sh q ari, ulam ing foizdagi n isb a ti h am
katta aham iyat kasb etadi, qondagi leykotsitlar h a r xil turlarining foizlardagi n isb a ti 
leykotsitlar formula
yoki 
leykogramma
d eb ataladi.
Sog‘lom odam le y k o ts ita r fo rm u la s! (% da)
(jra n u io tsitla r 
A g ra n u lo ts ith r
N e y tro fillar
B azofil­
lar
E o z in o fil-
lar
L im fo tsit­
lar
N fo n o tsit-
lar
Yosh
T ayoqcha
yadroli
S egm ent
yadroli
0 -1
1 -5
4 5 -6 5
0 -1
1 -5
2 5 ^* 0
2 - Í
Y osh (yosh v a tayoqcha yadroli) n eytrofillar tayoqchasim on yadroga ega b o ‘lib, 
segm entlarga boMinmagan. Y etuk yoki se g m e n t yadroli neytrofillar y a d ro si 2 - 3
seg m en tg ab o ‘lingan b o ‘ladi. N eytrofillar y ad ro sid ag i segm ent!arko‘pligi u la m in g
q arilig id an d a lo la t berad i. Q o n d a y o sh v a ta y o q c h a yad ro li n e y tro fllla m in g
k o ‘payishi