O‘zbekiston respublikasi oliy va o‘rta maxsus ta’lim vazirligi o‘rta maxsus, kasb-hunar ta’limi markazi j. R. Qulmuhamedov, K. M. Nazarov

Avtomobillar
F_m
2
Yengil mashinalar:
Yopiq kuzovli
0,2 – 0,35
1,6 – 2,8
Ochiq kuzovli
0,4 – 0,5
1,5 – 2,0
Yuk mashinalari
0,6 – 0,7
3,0 – 5,0
Vagon tipidagi kuzovli
Avtobuslar
0,25 – 0,4
4,5 – 6,5
Poyga mashinalari
0,13 – 0,15
1,0 – 1,3
Havo qarshiligini yengish koeffitsiyenti 
K 
vibeg metodi 
(avtomo bilning yetakchi g‘ildiragiga kuch ta’sir etmasa, ya’ni uzat-
malar qutisi neytral holda bo‘lgandagi harakati) yoki aerodinamik 
trubada avtomobil yoxud uning modelini puflash bilan aniqlanadi.
27-rasm.
Avtomobilning 
tortish xarakteristikasi.
R
T
R
T 
I
R
T 
II
R
T 
III
I
v
v
T 
max
v
ω
ΙΙ
ω
Ι
ω
ΙΙΙ

---

39
4.7. Avtomobilning tortish xarakteristikasi va harakat 
tenglamasi
Tortish kuchi. 
Avtomobilning tekis harakatida yarim o‘qlardagi 
burovchi momentning yetakchi g‘ildiraklar radiusiga nisbati tortish 
kuchi deyiladi.
R
T
= M
T
/ r
Avtomobil tortish kuchining har xil uzatmalarda uning tezligiga 
bog‘liqlik grafigi tortish xarakteristikasi deyiladi.
Avtomobilning harakat tenglamasi unga ta’sir etayotgan barcha 
kuchlarning bog‘liqligini ifodalaydi. Balandlikka chiqayotgan avtomo-
bilga tezlanish vaqtida ta’sir etayotgan kuchlarni ko‘rib chiqamiz.
28-rasm.
Balandlikka chiqayotgan avtomobilga tezlanish vaqtida
ta’sir etayotgan kuchlar.
Avtomobilning og‘irlik markaziga og‘irlik kuchi 
G = m · g
, tezla-
nishga qarama-qarshi hamda ilgarilanma harakatlanuvchi, massalar 
inersiya kuchi 
P΄
u
ta’sir etadi.
P΄
u
= 
m
a
,
bu yerda: 
m
– avtomobil massasi (kg), 
a
– avtomobilning tezlanishi 
(m/s
2
).
Avtomobilning g‘ildiraklariga 
M
k1
, 
M
k2 
g‘ildirashga qarshilik 
momentlari ta’sir qiladi. Yo‘l tomonidan normal 
R
z1
, 
R
z2
va urinma 
R
x
1
, 
R
x
2
reaksiyalar ta’sir qiladi. Havoning qarshilik kuchi 
P
v 
yel-
kan 
lik markazi h
b
balandlikda ta’sir qiladi. Bundan tashqari, 

---

40
avtomobildagi tirkamaning harakatiga qarshilik kuchi 
P
pr
qo‘yilishi 
mumkin.
Hamma kuchlarni yo‘l tekisligiga proyeksiyalaymiz:
R
x
2
– 
R
x
1
– 
P
u
– 
P
n
– 
P
v
– 
P
pr
= 0,
yakka avtomobil uchun
R
x
2
– 
R
x
1
– 
P
u
– 
P
n
– 
P
v
= 0.
(
R
z1
+
R
z2
)
f = P
k 
bo‘lganligi uchun umumiy holda avtomobilning harakat tenglamasi 
quyidagicha yozilishi mumkin:
P
T 
– P
u
 – P
v
 – P
g
= 0.