‘z b e k ist o n r esp u b L ik a si oliy va 0 ‘rta maxsus ta’l im V a zir L ig I

,Biz. kelib ketuvchi to'garak ja h on ,
N a boshi m a ’lu m -u , n a so ‘nggi ayon ,
H ech kim tushuntirib bera olm a d i,
Biz qaydan keldig-u, ketam iz qayon
B u m isra la r b u n d a n t o ‘q q iz a sr m u q a d d a m y o z ilg a n edi. 
O d a m la r shu vaqtga q a d a r yuqoridagi savollarga toMiq, m u k am m a l 
javob to p a olgani y o ‘q, topishi ham m u m k in em as. O lam b epo yo n, 
m o h iy a ti m u ra k k a b , o ‘zg arish lar, rivojlanish im k o n iy ati ch ek siz 
boMgani sababli, bu savollarga jav o b izlash abadiy davom etaveradi. 
Bu savollarga h a r b ir d avrda berilgan javo b m u a m m o n i o ‘rganishga 
s o ‘nggi n u q ta q o ‘y m aydi, balki u n in g yangi va yangi jih a tla rin i 
k un tartib ig a q o ‘ya b erad i. O lam ch ek siz, m o h iy ati m u rak k ab
boMishi bilan birga, in so n n in g eh tiy o ji, bilish im k o n iy ati h a m
c h ek siz-ch eg arasizd ir.
E n di in so n iy at b o rliq n in g m o h iy a tin i aqliy tah lil yoMi bilan 
bilishi b o rasid a qoMga kiritgan ayrim fikrlar, falsafiy xulo salar 
u stid a t o ‘xtab oMamiz.

---

l- § . Borliq muammosining falsafiy mazmuni.
Borliq kategoriyasi
F alsafa o 'rg a n a d ig a n qaysi b ir m asalani o lm ay lik, u b o rliq
m u am m o si bilan b o g iiq ek an lig in i k o ‘ram iz.
X o ‘sh, borliq o ‘zi n im a ?
N im a u c h u n ,,b o rliq “ tu sh u n c h a si 
falsafa paydo b o ig a n id a n beri faylasuflar e ’tiborini o 'z ig a ja lb qilib 
keladi? Bu savollarga jav o b berish u c h u n biz b o rliq n in g in so n va 
in so n la r hayoti b ilan b o g iiq real ildizlarini yoritish im iz lozim .
M a ’lu m k i, q a d im -q a d im d a v rla rd a n beri k ish ilar o ‘zlarin i 
q u rsh a b tu rg a n ta b ia t va ja m iy a t, inson va u m u m a n , in so n iy at 
h a q id a , x u su san, o ‘zlari h a q id a h am o 'y la y b o sh lag an lar. U la r 
ta b ia td a tu r li- tu m a n o ‘z g a ris h la rn i k u z a tg a n la r. Bu n a rs a la r, 
ja ra y o n la r u larn in g k o ‘z o 'n g id a obyektiv reallik sifatida gav da- 
lan g an , y a ’ni: u la r b o r, m avjud, lekin vaqt o ‘tishi b ila n y o ‘q 
b o 'la d i, m avjud b o im a y q o lad i, ak sin ch a b a ’zi y o ‘q n arsalar paydo 
b o ia d i. S h u lar asosida kishilarda borliq va y o 'q lik haqida q arash lar 
vujudga kelgan.
D u n y o n in g m avjudligi, y a ’ni b o r lig i t o ‘g ‘risida b ah s yu ritg an
faylasuflar bu m asalaga tu rlic h a y o n d ash g an lar: u larn in g b a ’zilari, 
d u n y o a w a l h a m b o ‘lg an , h o z ir h a m m avjud, b u n d a n key in 
h am m avjud b o i a d i , deyishsa, b o sh q alari, d u n y o avval m avjud 
b o ‘lm agan . u X u d o yoki ru h to m o n id a n yaratilg an , d u n y o d ag i 
h a m m a n a r s a la r n i, x u s u s a n , in s o n n i h a m , X u d o y o k i ru h
y a ra tg an , s h u n d a n b u y o n u la r m avjud, d eyishgan. U c h in c h i toifa 
m u tafak k irlar esa, d u n y o yaralishiga X u d o faqat sababchi b o ‘lgan, 
xolos, u s h u n d a n b u y o n o 'z i m av ju d , o ‘zi riv o jlan ad i, deg an
q a ra sh n i ilgari su rishgan .
D u n y o n in g abad iy lig i yoki o ‘tk in c h ilig i, u n in g m a k o n va 
z a m o n d a c h e k la n g a n y o k i c h e k siz lig i t o ‘g ‘risid ag i q a ra s h la r
insoniyat tarixida dastlab afsonalar va diniy qarashlarda, keyinchalik 
falsafa va b o sh q a fan la rd a ifo d alanib, m u h o k a m a qilin ib kelingan. 
Bu m u h o k a m a la r n in g h a m m a s i, p ir o v a r d o q i b a t d a b o r liq
m uam m o sig a borib taqalavergan. U larning m antiqiy xulosasi shuki, 
d u n y o d o im iy , ab ad iy d ir. A m m o sh u ab ad iy dun y o d ag i b a rc h a
n a rsa lar, tu r li- tu m a n jo n s iz va jo n li o rg a n iz m la r, in s o n la r va 
u la r n in g f a o liy a ti h a tto , b i r b u tu n ja m iy a t h a m s h u b h a s iz , 
vaqtincha, o ‘tkinchidir. D em ak, borliq abadiy, am m o undagi b arch a 
narsalar o 'z g a rish d a va rivojlanishda: b ir h o latd a n ikkinchi holatga, 
bir tu rd a n ik k in ch i tu rg a o ‘tishd a. U la r b o rd a n y o ‘q, y o ‘q d a n
b o r b o lm a y d i.
108

---

B orliq m u a m m o s in in g b u tu n ild izi, m a ’n osi va m a z m u n i 
sh u n d a k i, b ir b u tu n lik sifatidagi b o rliq n in g d o im iy m avjudligi va 
u ni tash k il etg an n arsalarn in g: ta b ia t, in so n la r, ja m iy a t va u lar 
faoliyatlarining o'tk inch ilig i ziddiyatli birlikni tashkil qiladi. B undan 
shu narsa m a ’lum b o ‘la d ik i;b o rliq m u am m o sin i falsafada o ‘rganish 
d u n y o