Baho va bahoning shakllanishi : kasb-hunar kollejlari uchun o'quv qollanma

(Vzlashtirilgan mahsulotga narx belgilash. 
M ahsulotning 
bozorga kirib kelishi va o ‘sish bosqichidan t o ‘yinish bos- 
qichigacha harakati darajasiga qarab, narxlarni puxta boshqarish 
narx m a rk e tin g i strategiyasini a m alg a o s h iris h n in g kaliti 
hisoblanadi. T o ‘yinish bosqichida narxlarni k o ‘tarish o d a td a
talabning k o ‘payishi em as, balki ishlab chiqarish xarajatlari 
qiymatining ortishi oqibatidir. Shu sababli m ahsulotning turiga 
qarab yo tu rg ‘u n narxlar q o byiladi yoki to v a r sotish hajmini 
ko'paytirish u c h u n narxlar pasaytiriladi.
Y o bqolib bo rayotgan m ahsulotga narx belgilash — eng 
so ‘nggi bosqichdagi mahsulotni sotish hajmi pasaya boshlaydi. 
N a rx m arketingida keyingi rejalarga qarab, ikki m uqobil narx 
belgilash y o ‘li q o ‘llaniladi. Ishlab ch iq arish n i qisqartirish 
u c h u n narxlarni b o s q ich m a-b o sq ic h pasaytirish strategiyasi 
ja m i g ‘a m la m a la r sotib, tugatilgunga q a d a r dav o m ettiriladi. 
U n g a m uqobil ho ld a foydani quvvatlash y o ‘lida q o bsh im cha 
xarajatlar, xususan m ahsulot sotishni r a g ^ a tla n tiris h xara­
jatlari qisqartiriladi, narxlar esa ilgarigi darajada saqlab qolinadi. 
R aq o b a td o sh la m in g bo zorni tashlab chiqib ketishiga qarab,
1 
Jovliyev B.
Korxonalarda baho siyosati. moliyaviy qarorlar qabul qilishdagi 
roli.- Т . : TD IU , 2004. 35- b.
21

---

b o z o r t a ’m inoti m anbalari qisqaradi va aksariyat b u n d a y
vaziyatda shu mahsulotga hali m uhtoj b o ‘lgan m uayyan bozor 
segmenti saqlab qolinadi. Bu esa mahsulot yaroqlilik siklining 
s o ‘nggi bosqichi davrida bozorda qolgan firmaga o ‘z narxini 
oshirish im konini yaratishi m um kin.
Narxlarni boshqarish. 
M uayyan b ozor sharoitlarida: savdo 
turli h a jm d a , keng d o irad ag i x aridorlarga turli geografik 
n u q ta la r d a , kre d it yoki in kasso siy o sa tid a n fo y d a la n ib , 
q o ‘s h i m c h a v a z ifa la rn i b a ja rish b ila n tu rli v o s ita c h ila r
ishtirokida o 4 k azilgand a tub b a h o n i tartibga solishga t o ‘g fcri 
keladi, bu narsa narxlarni boshqarish deb ataladi. Boshqarish 
tashlam a berish, lizing, geografik narx belgilash orqali amalga 
oshiriladi.
N arx tashlam asi (skidka) narx belgilash strategiyasiga ki­
radi. Sotuvchilar preyskurant narxlarini naqd pul toMovlari 
salm og‘ini kam aytirishdan h atto tovarni xaridorga tekinga 
berishgacha tashlama usulini qollaydilar. 0 ‘z navbatida xaridor 
tashlamaga teng yoki un dan birm u nch a kam b o ig a n muayyan 
marketing ish lari ni bajaradi. Tashlam aning besh shakli mavjud: 
m iqdoriy, to rtm a , savdo, rag‘batlantiruvchi va m avsum iy 
tashlam alar.
M iqdoriy tash lam alar — narxni kam aytirishning bu s h a k ­
lida so tuv ch ilar x aridorlarni tovarni o z - o z d a n olishga q a- 
raganda k o bproq m iq d o rd a xarid qilishga rag'batlantiradilar. 
M iq do riy ta sh la m a n in g ikki turi bor: n o k u m u la tiv (d o n a - 
bay) va kum ulativ (yalpibay) tashlam a. U n in g birinchi turida 
sotuvchi xarid birligi soniga qarab tashlam a beradi. Q anchalik 
k o ‘p to v a r xarid qilinsa, ta s h la m a foizi h a m shu q a d a r 
y u q o riro q bo 'lad i. M asalan, to v a r 10 ta g ac h a xarid etilsa 
tashlam a berilmaydi, 10 — 20 d o n a xarid qilinsa, sotib olingan 
tovarlar t o ‘liq qiym atining 2% m iqdorida, 20 — 30 ta b o ‘lsa 
3%, 30 dan ortiq b o i g a n d a 5 % ta s h la m a beriladi. S h u n d a y
qilib, b ir b u y u rtm a hisobiga k o ‘p m iq d o rd a m a h su lo t sotib
22

---

olgan yoki ayrim p a y tla rd a k a m ro q xarid etgan xa rid o r h a m
rag‘batlantiriladi. Bu esa sotuvchiga m u ayy an qulayliklar 
tu g ‘diradi: h a m h iso b -k ito b ishlari qisqaradi, b u y u rtm a n i 
ta r tib la s h o s o n l a s h a d i , t r a n s p o r t x a ra ja tla ri va b o s h q a
x a ra ja tla r k a m ayadi.
K u m u la tiv (yalpibay) m iq d o riy ta s h la m a so tu v c h in in g
m u a y y a n b e lg ila n g an d a v r m o b a y n id a g i yalpi x a rid o rg a
n i s b a t a n n a rx n i p a s a y tir i s h id ir . X a r i d o r n i n g t a s h l a m a
n a tija s id a k o ‘r a d ig a n fo ydasi u n i s o t u v c h i n in g d o im iy
x a rid o rig a a y lan tira d i. B u n d a y ta s h la m a la r, a y n iq sa , tez 
buziladigan m a h s u lo tla r va g ‘oyat q im m a t is te ’m ol m ollari, 
shuningdek, a h y o n -a h y o n d a katta m iqdo rd a sotib olinadigan 
o g ‘ir in d u striya — m a s h in a va u s k u n a la r savdosida k o ‘p ro q
q o ‘lla n ila d i.
Kassa tash lam alar hisob-kitobni o ‘z vaqtida o ‘tkazadigan 
xaridorlarga beriladigan narx tashlamasidir. M asalan, agar 
xarido r hisob varaqasini 10 k u n d a t o ‘lasa, 5% m iqdorida 
tash lam a beriladi, m a b o d o hisob varaqa belgilangan m u d d a t 
d a vo m id a t o l a n m a s a , t o ‘liq s u m m a varaqa yozib berilgan 
k u n d a n keyin 30 kun d a v o m id a t o l a n i s h i lozim . Yirik 
tashkilotlardagi kolpgina xaridorlar t o 6lash hisobiga b o la d ig a n
b u n d a y savdoga jo n deb rozi boNadilar. Sotuvchi nuqtayi 
nazaridan kassa tashlamalari «tuya g o ‘shti yegan» qarzlar bilan 
b o g ‘liq xatarni kam aytiradi, varaqalarni tez to dash kapitalni 
shubhasiz k o ‘paytiradi.
Savd o ta s h la m a la ri v o s ita c h ila r x iz m a t h a q in i qoplash 
usuli hiso blanadi. B u n d ay ta sh la m a la r c h a k a n a preyskurant 
narxlariga asoslanadi va narxni vositachi tovarni olish u c h u n
qay d a ra ja d a pasay tirish in i belgilaydi. Ish lab c h iq a ru v c h i 
ta k lif e tila d ig an ta s h la m a m iq d o rin i o ‘zgartirib, m a ’lum
darajada ulguiji va chakana sotuvchilar orqali ch ak an a savdoni 
n a z o ra t qiladi va tartibg a soladi. Ik k in c h i t o m o n d a n , ishlab 
c h iq a ru v c h i o b ro d i v o s ita c h ila rn in g m a d a d i va x iz m a tid a n
23

---

fo y d a la n ish n i istaydi. K a tta savdo ta sh la m a la ri shu istakni 
a m alg a o shirish vositasi h iso blanad i.
R a g ‘b a tla n tiru v c h i ta s h la m a la r p re y s k u ra n t narxlarini 
pasaytirishdan iborat b o l i b , reklam a — t a r g l b o t ishlarini 
bajarganlar, y a ’ni m avsum ga q a ra m ay s h u n d ay tovarlarga 
buy urtm a bergan xaridorlarga beriladi. Bu usul u m u m iy tovar 
ob o ro t y o ‘sinini sozlaydi, m ahsulotlarni saqlash xarajatlarini 
kam aytiradi.
Lizing m a h su lo tn i uzoq m ud datli ijaraga olish h iso b ­
lanadi, sh u n in g d e k , u narxlarni b o s h q a rish n in g b ir usuli 
ta r z id a q a ra lis h i h a m m u m k in . L iz in g d a m a h s u l o t d a n
foydalanu vchi unga bevosita egalik q ilm ayd i, balki u n d a n
fo y d a la n g a n lik u c h u n h a q t o ‘laydi. A k sa riy at h o lla rd a , 
m u ra k k a b va q im m a t tu radigan sa n o a t asb o b -u sk u n a la ri, 
k o m p y u t e r l a r , h is o b la s h te x n ik a s i va b o s h q a l a r liz in g
kelishuvlari p re d m e ti hisoblanadi.
Narx belgilash strategiyasida lizingli foydalanish mahsulotni 
t o bg ‘ridan t o lg ‘ri sotishga q araganda bir q a to r afzalliklarga 
ega. Ijarachi korxonaning gloyat q im m a t turadigan zamonaviy 
texnikani sotib olish u c h u n katta m a b la g ‘ sarflashiga hojat 
qolmaydi. Ayniqsa, lizing mayda va o ‘rta firmalarni o ‘ziga jalb 
etadi, chunki lizing vositasida ishlab chiqarishni qayta qurishni 
te z k o r lik b ilan o ‘tk a z is h , te ja lg a n m a b la g ‘la rn i b o s h q a
m aqsadlarda foydalanish imkoni tu g ila d i. Shuningdek, lizing 
iste’m o lchining ilg‘o r texnologiyadan b a h ra m a n d bo'lishini 
osonlashtiradi, bu esa hozirgi paytda ilgbo r texnologiya ham
tez eskirib qolayotgan sharoitda ayniqsa m u h im ahamiyat kasb 
etadi. Shartnom a muddati tugagach, lizing firmasi bilan yanada 
m ukammalroq texnikani ijaraga olish to^g'risida yangi shartnoma 
tuzish m u m k in 1.
1 Bozor iqtisodiyoti nazariyasi va amaliyoti. Darslik. - Т.: « 0 ‘qituvchi», 
2 0 0 0 .1 1 0 - b.
24

---