Biologik kimyo


foyd alan ish ga  asoslangan .  U la r  am inok islotalarni  h a v o   k islo r o d i



Yüklə 13,42 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə13/42
tarix01.11.2019
ölçüsü13,42 Mb.
#29484
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   42
Biologik kimyo (Sobirova R.A.) - 2006 у.


foyd alan ish ga  asoslangan .  U la r  am inok islotalarni  h a v o   k islo r o d i 

yordam ida  ketokislota,  H 20 2  v a   N H 3gacha  oksidlaydi.  Bu  jarayon  

elektrokim yoviy usulda aniqlanadi.  Hozirgi  vaqtda  laktat,  piruvat,  3  -  

oksibutiratlarni  N A D H ,  k o n se n tra tsiy a sin in g   o 'z g a r is h ig a   qarab 

spektrofotometrik yoki elektrokim yoviy aniqlash usuli ishlab chiqilgan. 

G lits e r in n i 

a n iq la sh  

u c h u n  

g lit s e r in k in a z a , 

g l i t s e r i n - 3 -  

fosfatd egid rogenaza  usullari  q o 'lla n ila d i.  Lipid  va  fo s fo lip id la m i 

to p is h d a   b irin ch i  b o s q ic h d a   s p e t s if ik   lip a z a   va   f o s f o l i p a z a  

fermentlaridan  foydalaniladi.  X olin fosfatid lam i  spetsifik  tahlil  usuli 

xolinoksidaza fermentini q o ila sh g a  asoslangan. Uning yordam ida xolin 

betain  va  H ,0 ,g a   parchalanadi.  Vodorod  peroksidi  peroksidaza  usuli 

b ila n   to p ila d i.  X o le s t e r in n i  fe r m e n ta tiv   a n iq la s h   u s u lla r i 

xolesterinoksidazadan foydalanishga asoslangan, u xolesterinni xolestan

-  4  -  ona -  3 va H ,0 ,g a c h a  oksidlaydi.  Oxirgi mahsulot p olyarografik,

spektrofotom etrik,  fluorimetrik, xem ilyum inessent usulida aniqlanadi. 

Ferm entlar  bilan  xolesterin  aniqlaganda  usulning  sezu vch anligi  va 

s p e t s i f i k l i g i n i   o sh ir a d i,  sh u n in g d e k   te k sh iru v   o 't k a z is h m  

soddalashtiradi.  Spesifik  degidrogenaza  va  diaforaza  qon  plazmasida 

Im kM gacha  o ‘t  kislotalarini  fluorimetrik  indikatsiya  qilishga  imkon

beradi.

Ferm ent  usullari  N A D ,  N A D F ,  FM N  va  ATF  m iqdonm   topishga 

im k o n   b era d i.  N A D   m iq d o r in i  a n iq la sh   u chun  L D G   fer m e n ti 

q o ila n ila d i. Bakterial ferment lyutsiferazaN A D , FMN, ATF miqdorini 

aniqlash uchun foydalaniladi.  Guaninnukleotidlami fermentativ tahlili 

sp etsifik   nukleotidkinazalar  yordam ida  o ‘tkaziladi,  oxirgi  m ahsulot 

N A D F   yo k i ATF miqdori  aniqlanadi.

V I  B O B

V I T A M I N L A R

Vitaminlar haqida  umumiy tushuncha

Vitaminlar  haqidagi  ta’lim ot  -   vitam inologiya  -   hozirgi  v a q td a  

mustaqil fan tarmogidir. Vaholanki, bundan  lOOyi! oldin organizm ning 

normal hayot kechirishi uchun oq sil, uglevod, y o g ia r , mineral m oddalar 

va  suvning  qabul  qilinishini yetarli  deb  hisoblaganlar.  Lekin  a m a liy o t 

va  tajribalaming  k o‘rsatishicha  organizm ning  normal  rivojlanishi  va 

o ‘sishi  uchun bu m oddalaming  o ‘zi  yetarli em as ekan.Ovqat  tarkibida 

qandaydir moddalaming yetishm asligi bilan sodir b oiad igan  kasalliklar 

epidem ik  xarakterga  ega  b o ig a n .  X I X   asrda  singa  kasalligidan  letal 

holatlar 70-80% ga yetgan. Ayni shu vaqtda «Beri-beri» kasalligi Janubi- 

Sharqiy  O siyo  va  Yaponiya  davlatlarida  keng  tarqaldi.  Y ap on iyan ing 

30%ga yaqin aholisi  shu kasallikka  chalingan.

Yapon shifokori K.Takaki g o ‘sht, sut va yangi sabzavotlarda « B e r i- 

beri» kasalligining oldini  oladigan  m odda bor, degan xu losaga k elg a n . 

Keyinchalik golland shifokori K .Eykm an Yava orolida ishlab, u y e m in g  

aholisi  asosan  tozalangan  guruch  bilan  ovqatlangani,  tovuqlarga  ham  

tozalangan  guruch  berilganda  odam lardagi  kabi  «Beri-beri»  k a sa lig a  

o ‘xshagan turining rivojlanishini k o ‘rsatib bergan. K.Eykman tovu q lam i 

tozalanmagan guruch bilan boqishganda ulam ing sog‘ayishini kuzatgan. 

Bu m a’lumotlar asosida guruch p o ‘stlo g ‘ida davolash xususiyatiga e g a  

b o ig a n  n om aiu m  modda bor degan xulosaga kelgan. Haqiqatdan  ham , 

guruch  p o ‘stlog‘idan  tayyorlangan  ekstrakt «Beri-beri» bilan o g ‘rigan 

odamlarga  shifo  bergan.  Bu  kuzatuvlar,  guruch  p o ‘stlo g ‘ida  o d am  

organizm idagi  normal  hayotni  ta ’m inlaydigan   m oddalar  b o rlig in i 

isbotlab  berdi.

Vitaminlar  haqidagi  ta iim o tn in g   rivojlanishi  N.Lunin  nomi  bilan  

ham b ogiiq dir.  U ovqat iste’mol  q ilish  fanida yangi yo'nalishni  o ch d i. 

Olim  ovqat tarkibida oqsil, uglevod, y o g ‘, tuz va suvdan tashqari h a y o t

u ch u n   zarur  b o‘lgan  alm ashtirib  b oim ayd igan   qandaydir  nom a’lum 

m od d alarn in g  ham  b o 'lish i  k erak,  degan  xulosaga  kelgan.  K.Funk 

b ir in c h i  b o 'lib   kristall  h o ld a   ajratib  olin gan   «B eri-b eri»  k asalligi 

rivojlanishining oldini olgan  organik moddam topgan va o   z  tarkibida 

a m in o g u r u h la r n i  s a q la g a n i  u c h u n   bu  n o m a ’lu m   m o d d a la r n i 

«V itam in lar»  deb  atashni  t a k lif  etgan  (lat.vita  —  h ayot  deganidir). 

Darhaqiqat,  vitaminlar  ovq at  is te ’m ol  qilish  fanida  qo  shim cha  shart 

b o ‘lg a n   o m illa r id a n ,  u la r n in g   k o ‘p c h ilig i  o ‘z in in g   ta rk ib id a 

am inoguruhini  saqlam asa  ham   «vitaminlar»  deb  nom lanib  b iologiya 

v a  tibbiyotda mustahkam  saqlanib qolgan.

V ita m in la r   —  i s t e ’m o l  o m illa r i  b o 'lib ,  ju d a   k am   m iq d ord a 

saqlanadilar  va  organizm dagi  biokim yoviy,  fiziologik  jarayonlam ing 

n orm al  k echishida,  butun  m o d d a   alm ashinishining  boshqarilishida 

qatnashadilar. M odda alm ashinuvining buzilishi ko'pincha organizmga 

vitam inlam in g  kam  qabul  q ilinishi,  ovqat  tarkibida  bo  lm asligi  yoki 

ularning organizmda hazm  b o 'lish i buzilishi bilan b og  liqdir. Natijada 

a v ita m in o z   h o la ti  r iv o jla n a d i  —  o vq atd a  v ita m in n in g   um um an 

b o ‘lm a slig i  yo k i  org a n izm g a   o ‘zlashtirilishining  b u zilish i  sababli 

k a s a llik   v u ju d g a   k e la d i.  O s i y o ,  A fr ik a   va   J a n u b iy   A m e rik a  

davlatlarining  ayrim  hududläfida  aholi  bir  x il  o  sim lik  tabiatiga  ega 

b o 'lg a n   ovqat  m ahsulotlarini  is te ’mol  qilganda  avitam inoz  holatlari 

uchraydi.

T ibbiy  adabiyotlarda  organizm ga  vitaminlam ing  juda  k o ‘p  qabul 

qilinganida rivojlanadigan holatlar ham keltirilgan (gipervitaminozlar). 

B u  kasalliklar gip ovitam inozlarga nisbatan kam uchraydi,  lekin  A ,  D, 

K  v a  boshqa gipervitam inozlar b o'lishi mumkin.

H o z ir g i 

v a q td a  

a n iq la n is h ic h a , 

a v ita m in o z d a  

m o d d a  

alm ashinuvining buzilishi v a  ferment sistemalarining faolligini buzilishi 

bilan b o g iiq d ir . Chunki k o ‘p ch ilik  fermentlar joriy prostetik guruhlari 

tarkibiga kiradilar. V itam inlam ing fermentlar bilan bog  liqligini birinchi 

marotaba  1922-yilda akadem ik N .D .Z elinskiy ko'rsatib bergan. Uning 

fikricha  vitam inlar  m odda  alm ashinuvini  bevosita  boshqarmasdan, 

b ilvosita tarkibiga  kiradigan  fermentlar orqali  boshqaradilar.  Bu holat 

hozirgi  kunda o ‘z  isbotini  topgan.

V ita m in la r tasnifi

V ita m in la r  b o sh   h a rfla r  b ila n ,  o vq at  tark ibida  v ita m in n in g  

y etish m a slig i  natijasida  vu ju dga  keladigan  kasallikning  nom i  yok i 

k im yoviy belgilar bilan nomlanadilar. Vitaminlaming zam onaviy tasnifi

tugallanmagan:  u  fizik-kim yoviy xususiyatlar (xususan eruvchanligi), 

k im yoviy tabiati  va harf bilan  b elgilanishiga asoslangan.

Eruvchanligiga qarab y o g ‘da va suvda eruvchan vitaminlar tafovut 

etiladi.

Yog‘da eruvchan vitaminlar:



1.  Vitamin  A,  antikseroftalmik retinol.

2.  Vitamin  D,  antiraxitik  kalsiferol.

3.  Vitamin  E,  antisteril,  ko'payish  vitam ini,  tokoferollar.

4.  Vitamin K,  antigemorragik, naftaxinon.

Suvda eruvchan  vitaminlar:



1.  Vitamin B ,,  antinevrit,  tiamin.

2.  Vitamin B ,,  o ‘sish vitamini,  riboflavin.

3.  Vitamin  B 6,  antidermatit, adermin,  piridoksin.

4.  Vitamin B ]:,  antianemik,kobalamin.

5.  Vitamin  PP,  antipellagrik, niatsin,  nikotinam id.

6.  Vitamin Bs, antianemik,  folat kislota.

7.  Vitamin B 3,  antidermatit, pantotenat kislota.

8.  Vitamin N ,  antiseborrey,  bakteriyalar,  achitqi o ‘sish  om ili,  biotin.

9.  Vitamin C,  kapillyarlami m ustahkam lovchi,  askorbin kislota.

Shuningdek, ba’zilari organizm dam aium  miqdorda sintezlanadigan 

vitaminlarga o'xshab  ta’sir etadigan turli k im y o v iy  moddalar guruhida 

tafovu t  etila d i;  odam   va  b a’zi  h a y v o n la r   uch un   bu  m odd alarn i 

vitaminsimon moddalar guruhiga kiritilgan. Ularga holin, lipoat kislota, 

vitam in  B 15  (pan gam at  k islota),  orotat  k islo ta ,  in ozit,  u b ix in o n , 

paraaminobenzoat  kislota,  kamitin,  linol  va  linolen kislotlari,  vitamin 

U   (yazvaga  qarshi  o m il)  va  qator  qush,  kalam ush,  j o ‘ja,  to ‘qim a 

b oiaklari  uchun o ‘sish  omillariga kiradi.

Fiziologik ta ’siri bo‘yicha vitaminlarni quyidagi guruhlarga 

boiish mumkin:

1.  Organizmning um um iy rezistentligini  oshiruvchi vitaminlar:

B,,  B,,  PP,  A ,  C.

2.  Antigemorragik  vitaminlar:  C,  R,  K.

3.  Antianemik  vitaminlar:  B p,  folat kislota,  C.

4.  Antiinfeksion  vitaminlar:  Ä,  C.

5.  K o‘rishni  boshqaruvchi:  A,  B ,,  C.


Y og‘da  eruvchan v ita m in la r

U shbu s in f  vitaminlariga A , D,  E, К  vitam inlar kiradi.

> j  


tokoferol 

¡  


*■ 

toko fero l 

¡  

antraksrfant



i!

- л  


1

10 m g - 

q a y ta ru v c h i

boshoqlilar.

> 4

jigar.tuxum.



‘"•‘г

o’simlik  rnoyi



T Y r " ' .  

..~Y  



к

ichak mikro- 

florasi 

sabzavottarjigar

fillogidrohinon

qon ivish jaroyoni 

(qon  ivish  omillarini 

karboksillanish 

reaksiyalar)

40-rasm. Yog'da eruvchan vitaminlar.


Vitamin A -  retinol, antikseroftalmik vitamin

Vitamin A  xinon hosilalari guruhiga kiradi. Ulardan eng muhimlari: 

retinol  va  u nin g  sirka  (retinolatsetat)  h am d a  p alm itin   kislotalari 

(retinilpalmitin) bilan h osil qilgan efirlari, retinal (retinolning aldegidi) 

hamda retinat kislotalardir. Vitamin A  ning toza preparatlari -  tiniq sariq 

rangli  yopishqoq  yog* lar  yoki  och  sariq  rangli  ninasim on  kristallar 

k o ‘rinishida  b o ia d i.  Organik  erituvchilar  y o g ‘larda  yaxshi  eriydi. 

Vitamin  ultrabinafsha  nurlar  ta’sirida  parchalanadi  va  havo  kislorodi 

bilan  oksidlanadi.  U lam i  Vitamin  C  va  vitam in   E  lar  oksidlashdan 

saqlaydi  (40-rasm).

Hayvonlardan  olingan  ozuqalarda  k o'p roq   retinal  -   palmitat  va 

retinol  -a tse ta t  b o i s a ,   o ‘sim lik   m a h su lo tla rid a  



provitam inlar 



(karotinsimonlar, asosan faol b-karotin) b o ia d i.  Vitamin A  ga eng b oy 

mahsulotlardan birinchi o ‘r in d a - tuxum, sariyog*, qaymoq, hayvonlar 

va  baliqlaming jigari;  ikkinchi  o ‘rinda  esa  -   sab zi,  shaftoli,  pomidor 

hamda  boshqa  m eva  va  sabzavotlar  turadi.  Q onda  vitamin  A  ning 

m e ’y o r iy   m iq d o r i  3 0 - 7 0   m k g /1 0 0   m l  ( 1 , 0 5 - 2 , 4 4   mk  m o l), 

karotinsimonlamiki esa 80-230 m kg/100 m l (1 ,5 -4 ,6  m k m ol). Qondagi 

retinolning miqdori 2 0  m kg/100 midan past b o iis h i organizmni vitamin 

A   bilan yetarli ta’m inlamaganligini  ko'rsatadi.

Karotindan vitamin A  hosil b o iish i kattalarda bir yoshgacha b o ig a n  

bolalarga  nisbatan  jadal  kechadi.  Karotinning  qayta  ishlanishi  ozuqa 

oqsillari hisobiga, so'rilishi esa y o g ia r  va o ‘t kislotalari  hisobiga sodir 

b o ia d i.  b-karotinning retinalga aylanishi  asosan ichak shilliq qavatida 

yuz  beradi.  Bu  jarayon  yog*  tutuvchi  b -k arotin diok sigenaza  bilan 

katalizlanadi.

Vitamin qonda xilomikronlar tarkibida tashiladi va jigam ing kupfer 

hujayralarida to ‘planadi. Q o ‘ng‘izlilarda vitamin A  berilmay o ‘tkazilgan 

tajribalarda,  avitam inozning  sezilarli  b elgilari  -   5 -1 0   oydan  s o ‘ng 

namoyon b o ia d i.  R etinol jigardan (retinolning  efirlari  retinol  esteraza 

bilan gidrolizlanadi) sintezlanadigan m axsus retinol-biriktiruvchi oqsil 

(RBO) bilan chiqariladi. RBOning plazm adagi m iqdori 4-5 m g/100 ml. 

Retinol  -   RBO  majmuasi  hujayralar  bilan,  jum ladan,  to ‘r  pardaning 

epiteliy hujayralari bilan, retinol membranalam ing m axsus retseptorlari 

bilan  birikadi.

Vitamin  A   n in g  y etish m asligi  RBO   sin te z in i  to ‘xtatadi.  O qsil 

y etish m a slig i  y o k i  o q s il  am in ok islotalari  tark ib in in g   t o ia q o n li 

b o im a slig i  RBO  katabolizm ini  buzadi.  N atijada  k o ‘rsatilgan  oqsil 

sintezi susayadi.  Oqsil tanqisligida vitamin A ning qabul  qilib turilishiga

qaramay  organizm da  uning  miqdori  kamayadi.  A   avitaminozda  qon 

zardobi  o q silla r in in g   tarkibi  oqsil  yetish m agan d agid ek   o ‘zgaradi 

(album inlam ing kam ayishi va  globulinlam ing k o ‘payishi kuzatiladi).

V itam in   A   n in g   organizm da  k o ‘p  qirrali  vazifalarni  bajarishi 

a n iq la n g a n   v a   b u   v a z ifa la r n i  ik k i  g u r u h g a   ajratish   m um kin: 

fotoresepsiya v a  yo ru g ‘lik  sezish jarayonlarida  ishtiroki;  vitaminning 

str u k tu r a v iy   v a z i f a l a r i  ( o 's is h ,  r e p r o d u k s iy a ,  h u ja y ra la rn in g  

p r o life r a ts iy a s i,  ix tis o s la s h is h i  va  h .k .).  V itam in   A   erkaklarda 

sperm atogenezni, ayollarda esa homiladorlikni m e ’yorda o'tishi uchun 

zarurdir.  V ita m in   A   n in g  g ip e r -g ip o v ita m in o z   h ollarid a  u n in g  

strukturaviy  va zifa sin i  buzilishi  modda  alm ashinuvidagi  o ‘zgarishlar 

bilan ifodalanadi. Qator tajribalarda ko'rsatilishicha vitamin A  nuklein 

kislotalar  v a   oqsillar  sinteziga  ta’sir  ko'rsatadi.  Hayvon  organizmida 

vitamin  A  yetishm aganida qator a ’zolarda D N K  va RNK miqdorining 

kamayishi  ham da nuklein  kislotalarga radioaktiv  o ‘tmishdoshlarining 

qo'shilish   ja d a llig i  susaygan.  Nuklein  kislotalar  sintezining  buzilishi 

oqsil  sintezi  sekinlashuviga  olib keladi.  A vitam inoz va  gipovitaminoz 

A  da nuklein kislotalar va oqsillar sintezining buzilishi bolalar va yosh 

hayvonlarda  b o ‘y   o ‘sishi  va  rivojlanishini  pasayishiga  olib  keladi. 

Nuklein  kislotalari  va   oqsillar  sintezining  sekinlashuvi  vitamin  A   ni 

ortiqcha  qabul  qilganda ham kuzatiladi.

V itam in   A   o q silla r n in g   o sh q ozon -ich ak   y o ‘lidan  s o ‘rilish iga, 

Sashilishiga,  a lo h id a   fraksiyalarning  q on d agi  m iqdoriga  va  o q sil 

alm ash inu vin ing  oxirgi  mahsulotlarini  chiqarilishiga  sezilarli  ta  sir 

qiladi.  V itam in   A   membranalarning  zaruriy  qism i  b o‘lib,  ulam ing 

turg'unligini (stabilligini) oshiradi. Membranalarda vitamin miqdorining 

o ‘zgarishi  (ortishi  yo k i  kamayishi)  ularning  strukturasi  va  vazifasini, 

oqibatda esa  hujayralar m etabolizmini buzilishiga olib keladi.  Vitamin 

A   m em brana  glikoproteidlari  va  glikolipidlari  sintezida  qatnashadi. 

Hujayradagi  m odda  va  energiya  almashinuvida  membranaga  b o g ‘liq 

fermentlam ing m uhim ligini bilgan holda, vitamin A  ning membranalami 

sta b illo v ch i  ta ’siri  organizm dagi  eng  m uhim   vazifalaridandir  deb 

hisoblash  m um kin.  Bundan  tashqari  vitamin  A   mitoxondriyalardagi 

b io lo g ik   o k sid la n ish   va  oksidlanishli  fosforlan ish   jarayonlarining 

fer m e n tla r in i  f a o llig in i  oshiradi.  A  -   g ip o v ita m in o zd a   hujayra 

tu z ilm a la ri  m em b ran alariga  zarur  b o i g a n   m u k o 'p o lisa x a rid la r 

s in t e z i n in g   b u z ilis h i  h ujayra  m e m b r a n a la r in in g   tu z ilis h i  va 

vazifalarining b uzilish zanjiridagi muhim halqadir. Bularning hammasi 

organizmda m odda va energiya almashinuvining buzilishiga olib keladi.

Vitamin  A  yetishm asa  tekshirilayotgan  hayvonlarda  membranalar 

uchun  zarur  b o ig a n   h olesterin   va  fo sfo lip id la r   sin te z i  pasayadi. 

A vitam inoz  A   n in g   d astlabki  k o ‘rinishlarid an   b iri  k ortikosteroid  

gormonlar  sintezining  kam ayishi  bilan  boradigan  buyrak  usti  bezlari 

joylashgandir; shu bilan birga, qalqonsimon va jin siy b ezlam ing faoliyati 

ham o'zgaradi.  Vitamin A  boshqa vitaminlar v a  m ikroelem entlar bilan 

aloqada  b o ia d ik i,  bu  holat  gipovitam inoz  A   da  b u zilad i.  Vitamin  A 

m itoxon d riyalarda  elek tro n   va  p roton lam i  ta s h u v c h i  ferm entlar 

zanjirining  tarkibiga  kiruvchi  vitam in  B ,n i  o ‘zla sh tir ilish ig a   ta’sir 

ko'rsatadi.  Vitamin  A  va   Zn jigarda  RBO  sin teziga  ta ’sir qiladi  va  o ‘z 

navbatida vitamin A  ning aylanishi va o ‘zlashtirilishiga yordam  beradi.

Vitamin A tanqisligida  organizmda vitam in  E ham   kam ayib ketadi 

yok i  aksincha,  teskari  hol  ham  kuzatilishi  m u m k in .  O rganizm ning 

umumiy sezgirligini yuqori darajada saqlashda vitam in A  ning ahamiyati 

katta.  Bolalar  organ izm ida  vitam in  A   n ing  y e tish m a slig i  ularning 

kasallanish  eh tim olini  oshiradi.  Shunday  bolalarda  leykotsitlam ing 

fagositoz  va  hazm  qilish  xususiyatining  buzilish in i,  aftidan,  lizosom a 

fermentlarinirig jum ladan,  lizotsim faoliyatining su sayish i hisobiga yuz 

beradi.  Turli  yuqum li kasalliklam ing  o g ‘ir k ech ish ig a   va  o ‘lim   sonini 

ortishiga  olib  keladi.  Immunitetning  V -sistem asiga  k o ‘ra  T-sistemasi 

k o ‘proq  buziladi.  Katta  odamlarda  vitamin  A   m iqd orinin g  kamayishi 

bilan turli xil antigenlarga sezgirlikning y o ‘qolishi orasida aloqa borligi 

aniqlangan.  Turli  hayvonlarda  o ‘tkazilgan  tajribalarda  q o ‘shim cha 

vitamin  A  ning  ta’sirida  immunitet om illarini, jum ladan,  B-sistem ani 

faolligining  oshirishi  aniqlangan.

Shunday  qilib,  vitam in  A  hujayralar  biom em branasining  ajralmas 

q ism i  sifatid a  n u k le in   k islotalar,  o q siü a r ,  lip id la r   va   e n er g iy a  

a lm a sh in u v ig a   s e z ila r li  ta ’sir  q ila d i.  V ita m in   A   h ujayralarning 

proliferatsiyasi va differensiallanishi uchun hamda im m u n  sistem aning 

hamma  zanjirini  yuqori  darajada  barqaror  saq lash   uchun  zarurdir. 

Organizmga  vitam in  A   yetishm aganda  nafaqat  m od d a  va  energiya 

almashinuvi buzilib qolmay, balki organizmning h im oya qobiliyati ham 

izdan  chiqib,  boshqa  kasalliklar kelib  chiqishiga o lib  keladi.

Vitam in  A   y etish m a g a n id a   k o ‘z  m u g u z  q a b a tin in g   q u rish i  -  

kseroftalmiya (grek. xerox -  quruq, ophtalm os -  k o ‘z ) yosh  kanalining 

berkilib qolishi natijasida vujudga keladi. Buning natijasida konyuktivit, 

shox  qabatining  yum shashi  vujudga  keladi  -   k eratom alyatsiya  (grek. 

keras -  shox,  malatia -  parchalanish);  bu jarayon ju d a  tez rivojlanadi.

A v ita m in o z  A   (gipovitam in oz  A )  uchun  xarakterli  b elgi  b o i i b  

sh ap k orlik   (gem eralop iya)  hisoblanad i.  Kasallar  q oron g‘i  xonada 

narsalarni  bir-biridan  ajrata  olm aydilar,  kunduzi  yaxshi  ko'radilar. 

Yüklə 13,42 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   42




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin