Biologik kimyo


prostaglandinlar bilan b og‘liq b o 'lish i m um kin, to ‘qimalarda u vita m in



Yüklə 13,42 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə16/42
tarix01.11.2019
ölçüsü13,42 Mb.
#29484
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   42
Biologik kimyo (Sobirova R.A.) - 2006 у.


prostaglandinlar bilan b og‘liq b o 'lish i m um kin, to ‘qimalarda u vita m in  

A   zaxirasini  ta’m inlaydi  va  uni  m od d a  altnashinuvidagi  ish tirok in i 

osonlashtiradi.  To'yinmagan  v o g ‘  k islotalam i  biologik  funksiyalarini 

saqlashda tokoferol muhim rol  o 'yn ayd i  (lipoperoksidatsiyalanishidan 

saqlaydi).  Vitamin  F  qonda holesterin m iqdorini pasaytiradi.

Vitaminga o'sim lik  moylari boy dir,  bir kunlik ehtiyoji 5-10 g  tash k il 

qiladi.

Bioflavonoid la r (vitamin P)



Vitamin  P (rutin, sitrin,  o'tkazuvchan  vitam in)  1936-yilda  A .  S en t 

Derdi  tom onidan  lim on po'stidan ajratib olish  y o 'li  bilan  aniqlangan.

A vitam inoz  P  belgilari:  q on-tom irlam ing  o'tkazuvchanligi  ortad i, 

natijada,  qon quyilishi, qon ketishlar kuzatiladi; umumiy h olsizlik ,  te z  

charchash  va oyoq -q o‘llarda og'riq  kuzatiladi.

Organizm da  bioflavonoidlar  fe n o l  kislotalarigacha  o k sid la n a d i. 

A sosan  erkin  yok i  fenol  kislotalar  konyugatlari  sifatida  siydik  b ila n  

ajraladi.  Bioflavonoidlarkapillyarlar m ustahkam ligini ta’minlaydi. U la r 

askorbin kislotalar bilan birgalikda biriktiruvchi  to'qimalarda k o lla g e n  

sin tezini,  gialu ron id aza  ferm entini  in g ib irla sh   orqali  b irik tiru vch i 

to'qim a  a so siy   moddasini  stabillaydi,  to'q im a  nafas  olishida  ish tirok  

etadi.

Vitam inlar  asosan  sabzavot  va  m evalar  tarkibidida  m avjud.  B ir 

kunlik  ehtiyoj  m e ’yori  25-50  mg.

Para-aminobenzoy kislota  (PABK)



PABK  m ikroorganizm lam i  o 'sish i  va  rivojlanishi  uchun  m u h im  

vazifani bajaradi. U  folat kislota tarkibiga kiradi. PABK qushlami o 's is h i 

va rivojlanishi,  melanin  sintezi  uchun  kerak.

PABK  barcha  oziq-ovqat  m ahsulotlarida  bor.  Ular  ayniqsa,  jig a r, 

sut,  tuxum,  xamirturush  tarkibida uchraydi.

M ioinozit b iologik   faollik k a  egadir.  Inozit  hamma  to'qimalardagi 

in o zitfo sfa tla r,  a y n iq sa ,  n e r v   t o ‘qimalari  tarkibiga  m ansub.  U lar 

biomembranalarda fo sfat guruhlar almashinuvida qatnashadi, sitozolda 

regu lyatorlik   v a z ifa sin i  o ‘tayd i.  Inozit  lipotrop  o m il  hisoblanadi, 

uchatsilglitseridlar  to'p lan ish in i  oldini  oladi  va  fosfolipidlar sintezini 

kuchaytiradi.

Inozit  g o ‘sht  va  o ‘sim lik   mahsulotlarida  keng  tarqalgan.  Asosan, 

go 'sh t mahsulotlarida m iya, jigar, tuxum sarig'i, non, kartoshka, yashil 

n o ‘xat,  qo'ziqorinda  k o ‘p  uchraydi.  Bir kunlik  ehtiyoj  miqdori  1,5-2 

gn i tashkil qiladi.

O rotat kislota



O rotat  k islo ta   p ir im id in   asoslar  va  n u k leo tid la r  sin te z in in g  

o ‘tmishdoshi hisoblanadi. U ning biologik faol shakli orotidil-5-fosfatdir. 

Orotat  kislota  n uk leotid lar  v a   nuklein  kislotalar  sin tezini  oshirishi 

h iso b ig a   oq sil  sin tezi,  hujayra  b o iin is h i,  o 'sish i  va   rivojlanishini 

ta ’m inlaydi.

Orotat kislotasi  g o 'sh t mahsulotlarda keng  tarqalgan.

S-metilmetionin (vitamin U)



Vitam in  U   m etion in n i  m etillashgan  shaklidir.  U   m etil  guruhlar 

donatori  hisoblanib,  to ‘qimalarda  holin  va  holinfosfatlar,  kreatin  va 

boshqa  m oddalar  sin tezid a  ishtirok  etadi.  Vitamin  U   antiulserogen 

m odda hisoblanadi va klinikada keng q oilan ilad i. Lipotrop xususiyatga 

ega.

Vitamin U  xom   sabzavotlarda,  ayniqsa,  karamda k o ‘p uchraydi.

Karnitin


Kam itin  biosintezi jigarda  kechadi,  aminokislota lizin metillanishi 

hisobiga bir necha bosqichlardan so'ng hosil bo‘ladi. Biologik faol b o iib  

kam iti  hisoblanadi.  U zu n   zanjirli  y o g ‘  kislotalar  va  atsil  guruhlarni 

mitoxondrial  m em brananing  lipid  qavatidan  o'tishini  ta’m inlaydi  va 

shu  sababli  yog*  kislotalar  oksidlanishi  hamda ulardan  energiya  hosil 

b o ‘lish in i  boshqaradi.  K arnitin  m e ’da  osti  b ezin i  tashqi  sekretor 

fu n k siy a sin i  fa o lla s h tir a d i,  sp erm a to g en ez  va  sp er m a to zo id la r 

harakatchanligini ta’m inlaydi, regeneratsiya jarayonlarini kuchaytiradi.

O dam lar  m u sh a g id a   karnitin  m iq d o r in i  k am ayish i  u la r n in g  

b o'sh ash ish i,  distrofiyasi  va  m ushak  tolalarini  noziklashishiga  o lib  

keladi.  Karnitin keng  tarqalgan m odda,  ayn iqsa,  go'sht mahsulotlarda 

uning m iqdori  k o ‘p.  Bir kunlik ehtiyoj m iqdori:  500 mg.

Lipoat  k islo ta

Lipoat kislota ozuqa mahsulotlari bilan tushadi. T o‘qimalarda lipoat 

fermentlarining apofermenti faol m arkazidagi  lizinning NH,-guruhlari 

bilan  kovalent  bog'lanadi.  Lipoat  k islo ta   piravat,  a-ketoglutorat  v a  

boshqa ketokislotalar  oksidlanishidagi  ferm ent  komplekslar  tarkibiga 

kiradi.

Lipoat  k islota  sut  va  go'sht  m ahsulotlarida,  xamirturushda  k o ‘p 

uchraydi.

Pangam   k islotasi  (v ita m in   B |5)

Pangam   k islo ta si  glyukon  k is lo ta s in in g   N :d im etilg litsin   e fir i 

hisoblanadi.  M etioninga  o'xshash  m etil  guruhlarai  tashishda  ishtirok 

etadi,  jum ladan,  xolin ,  fosfoholin  va   k reatin  sintezida  m etillan ish  

reaksiyasida ishtirok etadi.  Lipotrop xu su siyatga ega.

Pangam kislotasi  barcha oziq-ovqat mahsulotlarida mavjud.

X olin

X olin  ingichka ichakda oddiy d iffu ziya yo k i  past konsentratsiyada 

faol  transport  y o i i   bilan  so'riladi.  Ichak  devorida  u  fosforillanadi  va  

x o lin fo s fa tla r n i  h o s il  q ilad i.  Q o n d a   lip o p r o te id la r   ta sh k ib id a  

to'qim alarga  tashiladi.  Hujayrada  x o lin   fosfatid lar  va  atsetilh o lin  

sin te z id a   q a tn a sh a d i.  M etil  g u r u h la r   d o n o r i,  tr a n sm e tilla n ish  

reaksiyalarida  ishtirok  etadi.  Lipotrop  xu susiyatga  ega.

G o'sht  va  don  mahsulotlari  x o lin ga  boydir.  Qisman  xolin  ichak 

m ikroflorasi  tom onidan  sin tezlanad i.  B ir  k un lik   ehtiyoj  m iq d ori 

250-600  m g.

A lim en ta r va  ikkilam chi  a v ita m in o z   gip ovitam in ozlar

Avitam inozlar -  ovqat tarkibida qandaydir vitaminning bo'lm asligi 

yoki  so'rilishining  buzilishi  natijasida  k elib   chiqadigan  kasallik  turi 

hisoblanadi.  Gipovitaminozlar  -   ovqat  tarkibida  vitaminlaming  kam

qabul  qilinishi  y o k i  so'rilish in in g  pasayishi  natijasida  kelib  chiqadi. 

A lim en tar  a-  va  g ip o v ita m in o zla r  ovqat  tarkibida  vitam in lam in g 

bo'lm asligi yoki kam  saqlanishi natijasida vujudga keladilar. Ikkilamchi 

a-  va gipovitam inozlar vujudga keladi:

a) vitaminning osh qozon-ichak  yo'lida yom on  so  rilishi natijasida,

b)  ba’zi  f iz io lo g ik   v a   patologik  holatlarda  vitam inlarga  ehtiyoj 

ortganda (hom iladorlik,  em izish ,  tireotoksikoz, k axek sik  kasalliklar);

d)  ichakda  m ik roflora  rivojlanishi  natijasida  vitam inlam in g  tez 

parchalanishi;

e) jigar, oshqozon osti b ezi kasalliklarida y o g ‘lam ing so'rilishi bilan 

boradigan  kasalliklarda  y o g ‘da  eruvchi  vitam inlam ing  so'rilishi  ham 

buziladi.

Oxirgi ikki o ‘n y illik d a  ilgari ma’lum b o‘lm agan k o ‘p sondagi irsiy 

kasalliklar  ochilgan  b o ‘lib ,  ulam ing  klinik  belgilari  avitaminozlarni 

eslatadi.  Ular  ilk  y o sh lik   davrida  rivojlanib,  organizm ning  m a’lum 

b o ‘lgan vitaminlar bilan ta ’m inlanganligiga b og'liq  bo'lm aydi. B a’zan 

k asallikni  m eg a v ita m in   terapiya  bilan,  y a ’ni  vitam in n i  fizio lo g ik  

m e ’yorga nisbatan  5 0 -1 0 0  barobar ko‘p berilganda davolash mumkin. 

Boshqa holatlarda kasallikni katta miqdorda vitaminni qabul qilish orqali 

ham davolab  b o'lm ayd i  (vitam inga rezistent holatlar).  Ular juda o g ‘ir 

kechadi  va  o 'lim ga  o lib   keladi.  Vitamin  D  ga  rezistent,  vitamin  D  ga 

b o g ‘liq  raxit,  tiam inga  b o g 'liq   megaloblastik  anem iya,  piridoksinga 

b o g ‘liq  tutqanoq  sin d rom i,  pernitsioz  anem iya  va   boshqalar  tibbiy

adabiyotlarda yoritilgan.

To'plangan  klinik  m a ’lumotlar,  genetik  va  b ioxim ik   tekshiruvlar 

ushbu  k asallik lam i  m o d d a   alm ashinuvining  irsiy  b u zilish i  hamda 

vitaminlar  fun ksiyasin ing  buzilishi  bilan  b o g liq lig in i  k o ‘rsatdi,  ular 

tiamin, piridoksin, b iotin, folat kislotasi, vitamina B 12, nikotin kislotasi, 

A ,  D , E, K vitam inlari  va  boshqalar uchun  taalluqlidir.  X ozirgi  vaqtda 

bu  k asallik larn in g  riv o jla n ish in in g   a so siy   sab ab i  b o ‘lib  genetik  

v e t is h m o v c h ilik la r   e k a n lig i  a n iq la n g a n .  U la r n in g   n a tija sid a  

vitam inlam in g  s o 'r ilis h i,  nishon  hujayralarga  transport  q ilinishi, 

kofermentlarga aylan ish i  buzilgan.  B a’zi  irsiy  vitam inlar  almashinuvi 

va  funksiyasining  b u z ilish i  asosida  ferment  oq sil  qism i  sintezining 

buzilishi  aniqlangan.  Shuningdek,  koferm entning  sp etsifik   oqsil  -  

apoferment bilan b o g ‘lanishi,  holoferment  hosil  b o'lish in ing  buzilishi 

kuzatiladi.

Antivitamfnlar

Vitaminlam ing  ochilishi  k o ‘pgina  yu q u m li  kasalliklam i  davolash 

va oldini olishda muhim rol o'ynadi. Chunki 

bakteriyalar 



o'zining o ‘ sishi 

va ko'payishi uchun vitaminlaming b o‘lishi, koferm entlam i sintezlashga 

m u h tojd ir.  O r g a n iz m g a   v ita m in la r   s tr u k tu r   a n a lo g la r in i  -  

antivitam inlam i,  kiritish  m ikroorgan izm lam i  h alok   b o ‘lishiga  olib  

keladi. Antivitaminlar odatda fermentlaraing faol markazlarini bog'lab 

olib, u yerdan vitaminlami (koferment) siqib chiqarib, ulaming raqobatli 

in gib irlan ish in i  vu ju d ga  keltiradilar.  A n tiv ita m in la r   organ izm ga 

kiritilgandan keyin gipo- va avitaminozning klassik  ko'rinishini keltirib 

chiqaradigan m oddalar kiritiladi.

Hozirgi vaqtda antivitaminlar 2 guruhga b o ‘linadi:

1.  N ativ  vitam in   tuzilishiga  o ‘x sh a sh   b o ‘lgan   strukturaga  ega 

bo'lgan  antivitamin.

2.  Vitaminlar  k im yoviy  tabiatini  o'zgartirad igan   yok i  ulam ing 

so ‘rilishi,  transport qilinishini  pasaytiradigan  antivitaminlar.

Shunday  qilib,  ta’sir  m exanizm iga  b o g ‘liq   b o im a sd a n   vitaminlar 

biologik faolligini pasaytiruvchi yoki um um an y o ‘qotuvchi moddalarga 

antivitaminlar deb aytiladi.  Qurilishi  o ‘x sh ayd igan   antivitaminlar  tub 

m a’noda antimetabolitlar bo‘lib,  apoferm ent bilan  birikkanda noaktiv 

ferment  kom p lek slarin i  hosil  qiladilar.  V ita m in la m in g   strukturasi 

o ‘xshaydigan  analoglaridan  tashqari  b io lo g ik   tabiatga  ega  bo'lgan 

antivitaminlar  tafovut  etiladi.  Ularga  tiam inaza  1  va  2  kiradi,  tiamin 

molekulasi parchalanishini vujudga keltiradi, askorbatoksidaza, vitamin 

Cni parchalanishini katalizlaydi,  avidin o q sili biotinni  b og‘lab noaktiv 

kompleks  hosil  qiladi.

K o'pchilik  antivitaminlar  davolash  vositalari  sifatida  bioxim ik  va 

fiziologik jarayonlarga bevosita ta’sir etuvchi sifatida qoMlaniladi. Qon 

ivishiga qarshi  preparat sifatida y o g ‘da eruvchi vitam in K antivitamini 

sifa tid a   d ik u m arol,  varfarin  va  tro m e k sa n   q oM lan ilad i.  Y axshi 

o ‘rganilgan  antivitaminlarga  tiamin  antivitam ini  oksitiam in,  piri-  va 

n eo p iritia m in ,  rib o fla v in n in g   -   a ter v in ,  a k r ix in ,  g a la k to fla v in , 

izoriboflavin  (ular  barchalari  FAD,  F M N   sin tezid a  vitamin  B,  bilan 

raqobatlanadi),  p irid ok sin   uchun  -   d e z o k sip ir id o k sin ,  sik loserin , 

izoniazid tuberkuloz mikobakteriyalariga antibakterial  ta’sirga ega.

V II BO B

MODDA  ALMASHINUVIGA  KIRISH 

OVQATLANISH  BIOKIMYOSI

M odda almashinuvi va uning asosiy bosqichlari



Tiriklikning a so siy  xususiyatlaridan 

biri -  tashqi muhit 



bilan modda 

alm ashinuvidir.  B io lo g ik   kim yo 

fani  esa 



buning  n egizida  yotuvchi 

k im yoviy  jarayon lam i  o'rganadi. 

Organizmning  tashqi 



muhit  bilan 

modda  alm ashinuvida  murakkab 

biokimyoviy jarayonlar 



kechadi  va 

buning  n atijasid a  ozu q a  m ahsulotlari  -  

oqsillar, 



karbon  suvlar  va 

y o g ‘larga  k im y o v iy   ish lov  berilib 

organizmning 



energetik  va  plastik 

ehtiyojlarini  qoplashga ishlatiladi.

O rganizm da a sosiy ozuqa 

mahsuloüarining o'zgarishi 4 



bosqichda 

boradi:

1.  Ovqatlanish v a  ovqat mahsulotlarining  hazm bo'lishi.

2.  H azm langan m ahsulotlam ing so'rilishi.

3.  To'qim a  m etabolizm i,  yoki  ozuqa  m ahsulotlam ing  hujayradagi 

o ‘zgarishlari.

4.  M e ta b o liz m n in g   ox irg i  m ah su lotlarin in g  (C O ,,  H ,0 ,  N H 3, 

siydikchil,  kreatinin,  siydik kislotasi)  ekskretsiyalanishi.

M od d a  a lm a sh in u v i  bir-biriga  u z v iy   b o g 'liq   b o 'lg a n   2  katta 

jarayonlam i  o ‘z  ichiga oladi.  Bu  assim ilyatsiya va dissimilyatsiyadir.

A s s im ily a ts iy a   -   murakkab  k im y o v iy   jarayon   b o ‘lib ,  buning 

natijasida  tashqi  muhitdan  kirgan  organik  va  anorganik  moddalardan 

organizmga x o s spetsifikasi: oqsillar, nuklein kislotalar, y o g ia r , karbon 

su v la r   v a   b o s h q a   m o d d a la rn in g   h o s il  b o ‘ 1 ish id ir.  Bu  jara y o n  

organ izm n in g  o 'sish in i,  rivojlanishini,  yan gilan ishini  ta’m inlaydi. 

A ssim ilyatsiya jarayonida ATF energiyasi sarflanadi.

D issim ilya tsiya  -  bu organizmdagi murakkab organik moddalarning 

parchalanishi va ulam ing oxirgi mahsulotlari: CO,, H ,0 , NH3, siydikchil, 

kreatinin,  siy d ik   k islotasi  va  boshqalarga  ayíanishi.  Bu  jarayonda 

ajralgan energiyaning  bir qismi  ATF  holida to ‘planadi.

Organizmga  tashqi  muhitdan  turli  m oddalaraing  kirib  turishi  va 

m etabolizm   m ahsulotlaraing  chiqarib  turilishi  o'zaro  b o g 'liq   b o ‘lib, 

organizm  bilan  muhit  o'rtasida  m oddalar  alm ashinuvini  ifodalaydi. 

Q u y id a g i  1 5 -ja d v a ld a   v a z n i  7 0   k g   b o 'lg a n   o ‘rta  y o s h li  odam  

organizmida  sutkalik  m odda  alm ashinuvining  ayrim   k o ‘rsatkichlari 

keltirilgan.

15-jadval

Odam organizmida sutkalik modda almashinuviningayrim 

ko‘rsatkichlari

m oddalar

O rganizm dagi 

m iqdori, g.

Sutkada iste’m ol 

qilinishi, g.

Sutkada 

chiqarilishi, 

g .

o 2


-

850


co2

-

-

1000

Suv


42000

2200


2600

O rganik


moddalar:

Oqsillar


15000

80

-



Lipidlar

10000


100

-

U glevodlar



700

400


-

N uklein


kislotaiar

700


M ochevina

(siydikchil)

_

30

Mineral tuzlar



3500

20

20



J a m i:

71900 


3650

3650


Iste  mol qilinayotgan moddalar niassasi shu vaqt ichida organizmdan 

ajralib chiqayotgan moddalar m assasiga teng b o ‘lgani uchun odamning 

tana m assasi o'zgarm aydi.

A ssim ily a tsiy a   va  d issim ily a tsiy a   jarayonlari  o rasid agi  u z v iy  

b o g   la n ish   to 'q im a la r n i  d o im iy   y a n g ila n is h in i  t a ’m in la y d i. 

D issim ilyatsiya  jarayonini  assim ilyatsiyadan  ustun  turishi  patologik 

holatlarda  (ochlik,  infeksion  kasalliklar  va  boshqalar)  kuzatiladi  va 

ozishga olib keladi.

O vq a tla n ish  b io k im y o si

Ozuqa mahsulotlaming asosiy va minor komponentlari

O v q a tla n is h   -   bu  organizmni  tashqi  muhit  bilan  b og'lovch i  om il 

hisoblanadi vam od d a almashinuvining birinchi bosqichidir. Ovqat bilan 

organizm ga  kerakli  organik  v a   anorganik  moddalar  kiradi.  Organiq 

m oddalar  -   bu  oqsillar,  karbon  suvlar,  y o g ‘lar,  nuklein  kislotalar, 

v itam in  la rriir. M ineral moddalarga esa natriy, kaliy, kalsiy, fosfor, xlor, 



temir, yo d , m is, rux va boshqalar kiradi. U lar organizmga doim o yetarli

miqdorda kiritilishi kerak.



K atta  y o s h d a g i  od am   kun dalik   o vq at  tarkibida  a so siy   ozu q a 

m ahsulotlaridan  8 0 -1 0 0  g  oqsil,  80-100  g  yog*  va 400 -5 0 0  g  u glevod  

b o ‘lm o g ‘i loziin .

B a la n sU   o vq a tla n ish n in g   birinchi  v a   m uhim   prinsiplaridan  biri 

ovqat tarkibida  asosiy ozuqa mahsulotlarini,  biologik  faol moddalarni 

va mineral elem entlam ing nisbatini inson yoshiga, jinsiga, ish faoliyatiga 

va  turmush tarziga qarab to ‘g ‘ri belgilashdir. Oqsillar, y o g ‘lar va karbon 

suvlar uchun bu  nisbat  1:1:4  tengdir.

R a tsio n a l o vq a tla n ish  — bu o ‘z vaqtida (ertalabki, tushki va kechki 

ovqatlarda) m oddalam ing miqdorini va tarkibini to ‘g ‘ri taqsimlashdir.

Balansli ovqatlanishda organizm uchun hayotiy zarur bo'lgan asosiy 

ozuqa  m ahsulotlaridan  tashqari  minor  komponentlarini  ham  to  g  ri 

ta n la s h   za r u r d ir.  U la r g a   a lm a s h in m a y d ig a n   a m in o k islo ta la r , 

to 'y in m a g a n   yog*  kislotalar,  vitam inlar,  m ineral  elem entlar  kiradi 

(16-jadval).

16-jadval

O v q at  m inor k om ponentlarning sutkalik ehtiyojl

A m lashtirib

bo lm ay d ig an

am inokislotalar

mg

Anorganik



elementlar

mg

Vitaminlar



mg

Izolevtsin

3-4

Natriy


U 00-  3300

VitaminA


1,5-2,5

Levtsin


4-6

Kaliy


1900-5800

VitaminD


12-25mki>

Lizin


3-5

Fosfor


800

Vitamin E

10-20

M etionin



2-4

Kalsiv


800

Vitamin K

2

Fenilalanin



2-3

Xlor


1700-5100

VitaminB,

2


Treonin

T-T~

Magniy


300-500

Vitamin  B,

2-3

Triptofan



1

Mis


2-3

Vitamin  Bfi

2

Valin


4

Temir


10

VitaminB12

0,002

Yod


0,1-0,2

Vitamin Bs

1-2

Rux


15

Vitamin C

50-100

Oltingugurt



200

Marganets

2-5

Kobalt


<1

Molibden


0.15-0.5

Selen


0.05-0.2

H a y o t  u ch u n   zarur  b o 'lg a n   m in e r a l  e le m e n tla r   m a k r o -  va  

mikroelementlarga  bo'linadi.  M akroelem entlarga natriy,  k aliy,  fosfor, 

kalsiy,  xlor,  m agniy kiradi.  Bu  elem entlar  sut,  sabzavot  va   m evalarda 

k o ‘p uchraydi.  Ularning asosiy  funksiyalari  17-jadvalda keltirilgan.

17-jadval

Mineral moddalar va ularning funksiyalari

Mineral moddalar

Mahsulotlar

Funksiyasi

Na

Osb tuzi



Osmoregulyatsiya, mem brana 

potensiali, m ineral m oddalar 

almashinuvi

K

G 'alla, sabzavot, 



mevalar

Membrana potensiali, 

mineral m oddalar m etabolizm i

Ca

Sut va  sut 



mahsulotlari

Suyak to'qim asi  shakllanishi, 

qon ivishi, signal vositasi

Mg

K o‘katlar,



sabzavotlar

Suyak to'qim asi shakllanishi, 

fermentlar kofaktori

CI

Osh tuzi



Mineral moddalar almashinuvi

P

Go'sht, sut, g'alla, 



sabzavotlar

Suyak to'qim asi  shakllanishi, 

energiya va nuklein kislotalar 

almashinuvi

S

S-tutuvchi



aminokislotalar

Karbon suvlar va y o g 'lar 

almashinuvi,  konyugatlam i 

hosil qilish

Fe

G o‘sht, jigar, 



tuxum, sabzavotlar, 

kartoshka.  g'alla

Gemoglobin, mioglobin, 

sitoxromlar, Fe\S -  markazlar



Yüklə 13,42 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   42




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin