Biologik kimyo

Mstriks 

N A D   H * H  

2 H ’

2H

Ichki

membrana

v   » • -

»  

FM N H j2—

2c

- Z  O H ,   —

Membralar 

orasidagi 

-  ‘ ; 2 

b o 's h liq

-

i

*

'

v '  

;-

-i*'- 

. 

:

H+-,

n

Q

Tashqi

membrana

51-rasm . 

M itohondriyalarda 

protonlan membrana orqali o'tkazish 

va ATF síntezi

Nafas olish va fosforillanfah Ingibitorlari

Turli xil moddalar ta’sirida oksidlanish jarayoni fosforillanishdan 

ajralib  chiqadi.  Bunda  elektronlami  nafas  olish  zanjiri  orqali  o'tishi 

o‘zgarmay  energiya  hosil  qilmaydi.  Bunday  moddalar  ajratuvchilar 

deyiladi. Bularga 2,4-

tiroksin,  bakterial  toksinlar,  salitsilatlar,  papavcrin,  streptomitsin, 

penitsillin,  gramitsidin,  strofantin va boshqalar kiradi.  Quyidagi fizik 

omillar ham shunday ía’sir etadi: sovqotish, rentgen va radiofaol nurlar,

ochlik, toiiqish va boshqalar.

Shu  bilan  birga  elektronlami  nafas  olish  zanjirida  tashilishini 

susaytiruvchi  moddalar  ham  bor.  Bularga  rotenon,  amital  (flavin 

fermentlarini spetsifik ingibitorlari); antimitsin A (sitoxrom b ingibitori); 

sianidlar (sitoxromoksidaza ingibitorlari) kiradi.

ATF  sintezini  ingibirlovchi  moddalarga  oligomitsin,  rutamitsin, 

auroverdinlar kiradi.  Ko‘pchilik  gipoksik holatlarda  (kamqonlik,  tog 

kasalligi,  qon  tashilishining  buzilishi)  to'qima  nafas  olish jarayoni 

buziladi  va  hujayrada  energiya  tanqisligi  kuzatiladi.  Bunday  holat 

gipovitaminozlarda  (vitamin  PP  va  B2),  infeksion  kasalliklarda, 

intoksikatsiyalarda kuzatilishi mumkin.

Mikrosomal oksidlanish

Umuman  olganda  hujayrada  2  xil  to'qima  nafas  olishi  mavjud: 

fosforillanuvchi nafas  olish  va  fosforillanmasdan (erkin) nafas  olish. 

Fosforillanish bilan nafas olish mitoxondriyaning ichki membranasida

kechadi  va  ATF  sintezi  bilan  boradi.  Erkin  nafas  o lish  zan jiri 

mitoxondriyaning  tashqi  membranasida  kechadi  va  bunda  energiya 

issiqlik sifatida ajralib chiqadi.

F P 5—

—>c—> 3(3j)  —> 0 2.

Ikki  turdagi  nafas  zanjirining  bo'lishi  fiziologik  ahamiyatga  ega. 

Chunki ba’zi paytlarda organizm k o ‘p miqdorda ATFga muhtoj, boshqa 

paytlarda  esa  issiqlikka.  Bunda  organizm  bir  nafas  olish  zanjiridan 

ikkinchisiga o'tishi mumkin va organizmni adaptatsiya-kompensatsiya 

(moslashuv) jarayonlar holatini belgilaydi.

Turli zaharli moddalami jigarda zararsizlantirilishi o ‘ziga xos y o ‘llar 

bilan ikki bosqichda boradi. Birmchi bosqich endoplazmatik turda boradi, 

reaksiyalarni  oksidazalar  va  gidroksilazalar  katalizlaydi.  U lam ing 

kofermenti sitoxrom P-450, b5, gem va vitaminlar hisoblanadi. Sitoxrom 

P-450  ni  bir  qancha  o'xshash  shakllari  bo'lib,  ular  substratlarga 

monandligi  bilan  farqlanadilar.  Quyida jigar  mikrosomalarida  zaharli 

moddalami zararsizlantirilishining birinchi bosqichi keltirilgan (52-rasm).

52-rasm. 

Mikrosomal oksidlanish zanjiri

Bu  jarayonlarda  reaksiyalarni  mikrosomal  gidroksilazalar  yoki 

m onooksigenazalar  katalizlaydi.  G epatotsitlarda  bu  ja ra y o n la r 

endoplazmatik  turda  ro‘y  beradi.  Jigaming  bu  faoliyatini  o'rganish 

Yaponiya olimlari T.  Omuza va S.  Sato (1964) jigardan mikrosomani 

(silliq endoplazmatik retikulum bo‘laklari -  vezikulalami) ajratib olishga 

muyassar  bo'lganidan  so‘ng  rivojlanadi.  Endoplazmatik  retikulum  

donador va silliq xillarga bo‘linadi.  Donador endoplazmatik retikulum 

oqsil  sintezida  faol  ishtirok  etadi  (album inlar,  globulinlar,  silliq 

m uskullar  oqsili).  M embrana  yuzasiga  ribosom alarni  joy lanishi 

endoplazmatik retikulumni kimyoviy  va  fermentativ  tarkibini  deyarli 

o ‘zgartirmaydi.  Ammo  donador  membrana  maxsus  funksiyaga  ega 

bo’ladi  oqsil sintezi markaziga aylanadi.

S illiq   endoplazm atik  re tik u lu m   organizm ga  tushgan  begona 

m oddalam i zararsizlantiradi  (dori-darmonlar,  zaharlar,  ba’zi  endogen 

substratlar, xolesterin, o‘t kislotalari, to‘yinmagan yog‘ kislotalar, steroid 

g o rm o n la r,  p ro sto g la n d in la r).  U ning  donador  en d o p lazm atik  

retikulumdan asosiy farqi -  NADFH-sitoxrom P-450-reduktaza fermenti 

b o iib , gidroksillash reaksiyalarini amalga oshiradi. Mikrosomaluming 

asosiy gidroksillash sistemasiga sitoxrom P-450 va NADFH-sitoxrom 

P -450-reduktaza  kiradi.  M ikrosom alarda  gidroksillash  reaksiyasi 

monooksigenaza fermentlari ishtirokida amalga oshiriladi. Bu reaksiya 

sitoxrom  P-450 ishtirokida quyidagi bosqichlarda boradi:

1.  Sitoxrom   P-450  fe rm en ti  (F e3+)  substrat  (S)  bilan  birikib 

fermentsubstrat kompleksi hosil qiladi.

2.  Sitoxrom  P-450  tarkibidagi  Fe2+  ga  qaytariladi.  Bu  reaksiya 

NADFH-reduktaza  ishtirokida  borib,  u  ferment-substrat kompleksiga 

kislorodni birikishini amalga oshiradi.

3.  B ir atom kislorod substratni oksidlanish uchun, yana bir atomi 

suv  molekulasini  hosil  qilishga  sarflanib  sitoxrom  P-450  tarkibidagi 

ternir yana uch valentlikka (Fe3T) o'tadi.

4.  Oksidlangan  substratning  eruvchanligi  oshadi  va  metabolitik 

reaksiya osonlashadi. Sitoxrom P-450 substratning keyingi molekulasi 

bilan reaksiyaga kirishadi.

K eltirilgan  reaksiyada  N A D FH , bilan  ta’minlovchi  fermentlar: 

izotsitratdegidrogenaza;

glyukoza-6-fosfatdegidrogenaza;

6-fosfoglyuqonatdegidrogenaza.

Sitoxrom  P-450  bilan  ro ‘y   beradigan  reaksiyalar  oraliq  va  oxiri 

zaharli  moddalar  hosil  b o iis h i  bilan  o ‘tadi  (H ,0„  OH,  0 , \   CO  va 

boshqalar).  Bu  moddalami  zararsizlantirishda  hujayra  membranasi 

tarkibigakiruvchi antioksidant vitaminlar (A, E, C va boshqalar), erkin 

radikallarga qarshi faollikka ega bo ig an  mikroelementlar (Zn, Cu, Ni, 

S e  

v a 

b o sh q alar), 

a n tio k s id a n t 

him oya 

fe rm en tlari 

(superoksiddismutaza, glutationperoksidaza, katalaza) va fosfolipidlar 

him oya vazifasini bajaradi.

Sitoxrom P-450 ni katalitik faolligi 3  xil yo‘l bilan boshqariiadi:

1.  Molekula  ichida  o'zgarishlar  qilib  sitoxrom  P-450ni  substrat 

spetsifïkligini o'zgartirish bilan.

2.  Molekuialararo  ta’sirlar  natijasida  sitoxrom  P-450  reduktaza 

ferm enti faolligini o'zgartirishi bilan.

3.Sitoxrom P-450 fermenti sintezini kuchaytirish (induksiya) y o ‘li 

bilan.Uchinchi  boshqaruv  y o ii  tibbiyotda  keng  qoilaniladi.  Buning 

uchun fenobarbital (lyuminal), ziksorin, benzonal kabi dorivor m oddalar 

ishlatiladi.

Zaharli  moddalarni  zararsizlantirilishining  ik k in c h i  b o sq ic h i 

konyugatsiyalanish,  y a’ni  glyukuron  yoki  sulfat  kislota  unum lari, 

glutation,  atsetillanish,  am inokislotalarini  biriktirish  bilan  boradi, 

reaksiyalarni  jigar  endoplazm atik  turi  ferm entlari  k a ta liz la y d i. 

Konyugatsiya yo‘li bilan aminokislotalar almashinuvi jarayonida hosil 

b o ‘lgan  fenol,  krezol,  indol,  skatol  va  boshqa  zaharli  m o d d alar 

z a h a rsiz la n tirila d i.  K o n y u g a tsiy a g a   uchragan  m o d d a la rn in g  

m olekulalarida  gidrofil  guruhlar  hosil  b o ia d i,  m oddaning  suv da 

eruvchanligi  ortadi.  N atijada  organizm dan  chiqarib  y u b o rilish i 

osonlashadi. Yo‘g‘on ichakda triptofan aminokislotasidan hosil b o 'lg an  

skatol,  indol,  jigarda  indoksil  va  indoksilsulfatga  aylanadi  va  kaliyli 

tuzlari,  bo'lmish  indikan  m iqdorini  siydikda  tekshirish  am aliyotda 

ichakdagi  chirish jarayonining  borishi,  jigam ing  zararsizlantirish 

faoliyati haqida ma’lumot beradi.

Turli  dorivor  moddalar  ham   jig ard a  metabolik  o 'z g a rish la rg a  

uchraydi.  Masalan:  lyuminal (fenobarbital) yuqorida ko'rsatilganidek 

oksidlanishga va konyugatsiyaga uchrab oksifenobarbitalglyukuronidi 

shaklida zararsizlantirilsa,  atsetilsalitsilat kislotasi (aspirin) esa  o ‘ziga 

xos  o ‘zgarishlarga  uchraydi.  D astlab  aspirin  deatsetillash  reaksiyasi 

n a tija sid a   salitsi I at  hosil  q ilib ,  s o ‘ng  UDFGK  is h tir o k id a  

salitsilatglyukuronidga aylanadi. Hosil  bo'lgan moddani oksidlanishi, 

gomogentizinat kislotasini glitsin kislotasi bilan birikishi salitsilpiruvat 

kislotasini hosil bo‘lishga va organizm dan chiqarilib yuborilishiga olib 

keladi. Organizmda ayrim metabolitlar (salitsilat, o ‘t kislotalari, benzoat 

va  nikotin  kislotasi)  glitsin bilan  birikib juft kislotalarni  paydo  qilib, 

ulami zararsizlantirishini amalga oshirgani uchun, bu usuldan jig am in g  

zararsizlantirish qobiliyatini aniqlashda foydalaniladi. Bu usul birinchi 

bo‘lib, Kvik tomonidan tavsiya qilingani uchun uning nomi bilan ataladi.

A yrim   m oddalarn ing  z a ra r s iz la n tir ilis h i  m e tilla n is h   y o k i 

d e m itilla n ish   bilan  ham  b o ra d i.  V itam in  PP  -   n ik o tin a m id  

metilnikotinamid holida zararsizlantirib chiqariladi. Jigarda turli xildagi 

biologik  faol moddalar (adrenalin,  noradrenalin,  gista’min,  serotonin, 

tironin)  aminooksidazalar  ta ’sirid a  oksidlanib  zararsizlantirilad i, 

estro g en ,  androgen,  k o rtik o s te ro id   gorm onali  esa  o k s id la n ib  

ketosteroidlar holatida siydik  bilan  chiqarib yuboriladi.

Yangi  tu g 'ilg a n   b o lala r  va  chaqaloqlarda  jig arning  kse- 

nobiotaklaming zararsizlantirish qobiliyati yetilmagan bo'ladi. Masalan: 

b ir  oylik  bolalarda  konyugatsiyalovchi  glyukuroniltransferaza, 

atsetilovchi va dealsetillovchi fermentlaming faolligi katta yoshdagilarga 

nighatan  to'rt-besh  marotaba  past  bo‘ladi.  Shuning  uchun,  bolalar 

organizmida hosil  bo‘lgan  zaharli moddalaming  va berilgan  dorivor 

innHHalaming metabolizmi sust kechadi. Shu sababli bolalarga tavsiya 

qilimktigm dorilaming miqdori ularning yoshiga qarab belgilanadi.

Katabolizmning urnumiy yo‘llari

Jonli  oiganizm modda  va  energiya  almashinuvi  xususiyati  bilan 

jonsiz tahiatHan farq qiladi. Ovqatlanish va nafas olish organizmni tashqi 

mnhit hilan bogiovchi omil boiibgina qolmay, balki modda va energiya 

almashinuvining asosiy bosqichlaridan hisoblanadi. Ovqatning asosiy 

komponentlari: oqsil, uglevod, yogiar, organizm uchun ham energetik 

manbai  hamda  plastik  material  hisoblanadi.  Organizmning  kundalik 

energiyaga bo'lgan ehtiyojining 5,5% uglevodlar hisobiga,  15% oqsil 

va 30% foizi y o giar parchalanishi (katabolizmi) hisobiga qoplanadi. 

Katabolizm 3 bosqichdan iboratdir (53-rasm):

Atsetil KoA

COj. H,0

53-rasm. 

Katobolizmning uraumiy yoilari sxemasi 

194

Birinchi bosqichda uglevodlardan -  geksozalar, glyukoza, fniktoza, 

galaktoza:  oqsillardan -  aminokislotalar; yog'lardan glitserin va y o g ‘ 

kislotalari hosil boMadi. Bu jarayonlarda ajraladigan energiya m iqdori 

deyarli ko'p emas va ozuqa moddalar umumiy energiyasining taxminan

0,6-1% ini tashkil qiladi.

Tkkinchi bosqichda monosaxaridlar va glitserin piruvatga aylanadi, 

yog‘  kislotalari esa -  atsetii-KoA  ga,  aminokislotalar -  piruvatga,  a- 

ketoglutaratga, atsetoatsetat,  suksinat va atsedl-KoA ga aylanadi.  Bu 

bosqichda ozuqa moddalardagi taxminan 30% energiya ajralib chiqadi.

Uchinchi bosqichda hosil boigan 4 ta oxiigimahsuiot: atsetil-KoA, 

a-ketoglutarat,  suksinat  limon  kislotasi  siklida  CO,  va  H ,0   gacha 

parchalanadi.  Natijada  ozuqa  moddalar dan  qolgan  60-70%  energiya 

ajralib chiqadi.

1 

molekula glyukozani parchalanishi misolida olib qaralsa, jam i 38 

molekula ATF sintezlanadi, bundan 1 -bosqichda -  2 molekula pirouzum 

kislotasi  va  8  molekula ATF  sintezlanadi;  2-bosqichda — 2 molekula 

atsetil-KoA,  2  molekula  C 0 2  va  6  molekula  ATF  sintezlanadi;  3- 

bosqichda -  4 molekula CO, va 24 molekula ATF hosil bo‘ladi.

Pirouzum kislotasining oksidlanish yo‘li bilan dekarboksilhmishi

Piruvatdegidrogenaza  (PDG)  kompleksining  tuzilishi.  Pirouzum 

kislotasi  sitoplazmadan mitoxondriyaga konsentratsiya gradiyenti  har 

xilligi  tufayli  osongina  o‘tadi.  Pirouzum   kislota  atsetil-K oA ga 

aylanishini piruvatdegidrogenaza ferment kompleksini tezlashtiradi. U 

poliferment bo‘lib, uchta har xil ferment va beshta kofermentdan tashkil 

topgan.  Bu  ferment kompleksi  pirouzum  kislotani  dekarboksillanish 

yo‘li  bilan  oksidlanish  reaksiyasini  tezlashtiradi.  Birinchi  ferm ent 

dekarboksillovchi  piruvatdegidrogenaza  (E,-TPF)  (yoki  piruvat- 

lipoatoksidoreduktaza) tetramer bo‘lib, ikkita TTF tutuvchi massasi -  

36  000  daltonga  teng  b-zanjirdan  va  C,  -  birliklarini  lipoat  kislota 

qoldig'iga  tashuvchi  ikkita  a-zanjirdan  iborat.  Ikkinchi  ferm ent 

digidrolipoiltransatsetilaza  yoki  lip o atatsetiltran sferaza  ( E 2), 

massasi 52 000 ga teng bo‘lgan bitta zanjirdan iborat bu ferment lipoat 

kislota qoldig'i bilan bogiangan.Qaytarilgan digidrohpoiltransatsetilaza 

uchinchi ferment  digidrolipoatdegldrogenazaning (E^) ichki disulfïdi 

bilan bog‘lanib oksidlanadi. Digidrolipoatdegidrogenaza fermentining 

molekulyar massasi -   100 000 ga teng.  Bu fermentning disulfid (HS- 

SH) gruppasi  oqsil  bilan  birikkan  FAD  molekulasini  qaytaradi,  u esa 

o‘z navbatida NAD ta’sirida oksidlanadi.

PDG kompleksining  tarkibiga  quyidagi  kofermentlar kiradi:  TPF, 

lipoat kislota, koferment A,  FAD+,  NAD+. Kompleksning molekulyar 

massasi 9.106 ga teng.

R cak siy a ia rn in g   k e tm a -k e tlig i.  Pirouzum  kislota  glyukoza, 

glitserin va ayrim aminokislotalaming o‘ziga xos katabolizmi jarayonida 

hosil bo'ladi.  Hujayralarda pirouzum kislotasi  oksidlanish yo‘li bilan 

d ek a rb o k silla n ib   a tse til-K o A ,  C 0 2,  H ,0   ga  p arch alan a d i.  Bu 

reaksiyalaming ketma-ketligi quyidagicha (54-rasm).

I bosqich.  Pirouzum kislota TPF (tiaminopirofosfai) bilan birikib, 

uning faol shakliga aylanadi.

II bosqich. Aktivlangan pirouzum kislota koferment lipoat kislota 

ish tiro k id a   d e k a rb o k s illa n a d i.  Bu  reak siy an i  p iru v a t-lip o a t- 

oksidoreduktaza (yoki PDG) fermenti katalizlaydi.

III bosqich. Atsetil-KoAning hosil bo‘lishi.

IV bosqich. Digidrolipoat kislotaning elektron va protonlarni ajratish 

bilan oksidlanishi.

Bu  reaksiyani  digidrolipoatdegidrogenaza  fermenti  tezlashtiradi. 

Shunday qilib lipoat kislota vodorod tashisb vazifasini bajaradi.

°

T

T

/

3

U

- ;

c o . - ^ | E 

I

CH.—C—s 

8H 

I

l

  U

- .  

!

HS-KoA 

CH—Ç—S—КоЛ

О

HS 

SH

NAD 

NAD-H4H

S— S 

¡ 

k > E, ---------------

54-rasm.  Pirouzum kislotasining oksidlanishli dekarboksillanish sxemasi

Bu  siklning  limon  kislotasi  sikli  deb  atalishiga  sabab,  siklning 

birinchi mahsuloti limon kislotasidir.  Bu siklni trikarbon (uch karbon) 

kislotalari sikli ham deb ataladi, chunki siklning birinchi mahsuloti limon 

kislotasi  uchkarbon  kislotadir.  Ammo  ko'pincha  siklda  reaksiyalami 

Gans  Krebs  tomonidan  aniqlanganligi  uchun  bu  siklni  muallif nomi 

bilan aytiladi. Limon kislota sikli, elektron tashish zanjiri bilan birgalikda 

modda  almashinuvining  oxirgi  fazasi  hisoblanadi  va  oksidlanuvchi 

moddadan 60-70% energiyani ajratib chiqaradi.

sis-Akonitat 

HjO 

/

 

\

 

H

2

O

y  

\

Sitrat 

Izotsitrat

5 5 - r a s m .  K r e b s   h a lq a s i. 

197

Krebsning limón kislota sikli uglevodlar, yog'lar va aminokislotalar 

parchalanishidagi umumiy yo‘1 hisoblanadi.  Uglevodlar bilan y o g iar 

bu  siklga  atsetil-KoA  shaklida,  aminokislotalar  esa  -   a-ketoglutarat, 

suksinat va fumarat shaklida qo'shiladi. Bir sutkada oqsillar, uglevodlar 

va lipidiar almashinuvi natijasida odam tanasining har bir kg og'irligiga

10  ga yaqin  atsetat hosil  bo‘ladi. Agarda tana  og‘irligi  70 kg ga teng 

bo'lsa, unda 700 atsetat hosil bo‘ladi. Bu miqdordagi atsetil-KoA ning 

C 0 2  va  H ,0   gacha  parchalanishi  natijasida  hosil  bo'lgan  energiya 

organizm  uchun  asosiy  energiya  manbai  hisoblanadi.  Aktivlangan 

atsetatning koenzim  A shakli oksidlanishi Krebs siklida boradi. Bu sikl 

1937-yilda Krebs tomonidan taklif qilingan. Gans Adolf Krebs (1904- 

yilda tug'ilgan) O. Varburgning shogirdi bo‘lib, u siydikchil hosil bo‘lish 

nazariyasini va limón kislotasi  siklini kashf qilganligi uchun  1954-yil 

ñziologiya  va  m editsina  sohasida  Nobel  mukofotiga  sazovor  bo‘ldi. 

Limón  kislotasi  sikli  yopiq  metabolitik  y o ‘l  b o ‘lib,  8  ta  alohida 

reaksiyalardan iborat. Oksaloatsetat bu reaksiyada boshlang'ich hamda 

oxirgi mahsulot bo ‘lib hisoblanadi (55-rasm):

I 

reaksiya:  Atsetil-KoAning  oksaloatsetat  bilan  qondensatsiya 

reaksiyasi  natijasida  limón kislotasining hosil  bo‘lishi.  Sitratsintetaza 

allosterik  ferm entdir.  Uning  manfíy  effektorlari  ATF  va  NAD.H 

hisoblanadi.

C H 3

o = c — C O O H

H , o  

h s

- K

o

A

Lo 

+ 

| 

---^

^

—

c S s -H o A  

H 2C “ C O O H  

Sitrat-sintaza

C H 2— C O O H  

H O C — C O O H  

H , ¿ — C O O H

Atsetil-KoA

Oksaloatsetat

Sitrat

II 

reaksiya.  Sitratning sis-akonitat orqali izotsitratga aylanishi. Bu 

reaksiyani  (aqonitaza)  aqonitgidrataza  fermenti  boshqaradi.  Ferment 

suvni sis-akonitatning qo‘sh bog'iga biriktirib izolimon kislotasini hosil 

qiladi.

C O O H

o  — ¿ — C O O H

h

—

h

O O H   A k o n ita t-g id ro ta z a

C O O H

¿Ha

- L

HJD

V

<■ 

^

 

= £  

H— C — C O O H

h o

—

h

Hjp 

j

A k o nitat-g idro taza  

C O O H

Izotsitrat

I l l  

reaksiya.  Izotsitratning  a-ketoglutaratga  oksidlanishi.  Bu 

reaksiyani izotsitratdegidrogenaza fermenti boshqaradi.

COOH

COOH

H— c — c

HO— 

H

H— C — C O O H

Izotsitratdegidrogenaza 

^

¿OOH

COOH

« -  Ketoglutarat

Izotsitrat

To'qim alarda  ikki  xil  izotsitratdegidrogenaza  ferm enti  b o ‘lib, 

ulardan bittasi ko ferment sifatida NAD, ikkinchisi esa NADF ni tutadi. 

NAD* ga hog‘liq izotsitratdegidrogenaza faqatgina m itoxondriyalarda 

uchraydi. NADF+ gab o g 'liq  degidrogenaza esa mitoxondriyalarda va 

sitoplazmada uchraydi. NAD+ izotsitratdegidrogenaza (IDG) allosterik 

ferment bo‘lib, ADF ta’sirida faollashadi va bunda Mg+2 yoki marganets 

(Mn+2) ionlari ishtirok  etishi  lozimdir.  Bu ferment m onom er va dimer 

shaklida uchraydi. Monomer shaklidagi fermentning molekula massasi 

330  000  bo‘lib,  u  ADF  ishtirokida  o'zaro  birikib  (agregatsiyalanib) 

dimer  shakliga  o ‘tadi.  IDG  ning  dim er  shakli  m onom er  shakliga 

qaraganda ko'proq faollikka egadir.

IV 

reaksiya.  Bu  reaksiyalarda  a-ketoglutaratning  suksinil-KoAa 

gacha oksidlanishi.

a-ketoglutarat oksidlanish yo‘li bilan dekarboksillanib suksinil-KoA 

va  CO,  ga  aylanadi.  Bu  reaksiya  piruvatning  oksidlanish  y o ‘li  bilan 

dekarboksillanishiga o'xshashdir.  Reaksiyada TPF,  lipoat kislota,  HS- 

KoA, FAD+, NAD+va a-ketoglutaratdegidrogenaza qatnashadi.

V 

reaksiya.  Bu  suksinil-KoAning  makroergik  b o g ‘i  hisobiga 

substratli fosforlanishdan iboratdir.

pnnu

COOH

co o H

«•Ketoglutarat

S u k ts in il-K o A

COOH 

ÇOOH

CHo 

C H j

¿ Hj 

+  GDF +  F  H Suktsinil-KoA sintaza  ¿

h

2 

GTF 

HS H°A

A ^ S - H

o

A 

COOn

Suktsinil-KoA 

Suktsinat

Bu  reaksiyani  suksiniltiokinaza  (suksinil-KoA-sintaza)  fermenti 

tezlashtiradi.

V I  r e a k s i y a .  Bu  re a k siy a d a   su k sin at  FAD  tu tu v ch i 

suksinatdegidrogenaza fermenti  (SDG) ta’sirida oksidlanib  fumaratga 

aylanadi.  SDG  mitoxondriya membranasi  bilan mustahkam birikkan. 

U  m urakkab  strukturaga  ega  b o ‘lib,  kichik  birliklardan  tuzilgan. 

M olekulyar massasi  175000  ga  teng,  uning tarkibida gem bo‘lmagan 

ternir ioni  bo'lib, uning valentligi  o'zgarishi mumkin.  SDG aüosterik 

ferment bo'lganligi uchun fosfat, suksinat, fumarat ta’sirida faollanadi, 

oksaloatsetat esa bu fermentning qonkurent ingibitori hisoblanadi.

E -F A D  

E -F A D H 2  

? 0 0 H

,  

I"

Süktsinatdegidrogenaza 

H C  

!

C O O H

S uk tsin at 

Fumarat

VII reak siy a. Bu reaksiyada fumarat qaytar yo‘l bilan suv biriktirib 

m alatga  (olm a  kislotasiga)  aylanadi.  Reaksiyani  fumaraza  fermenti 

tezlashtiradi.  Fumaraza  kristallik  holida  olingan,  uning  molekulyar 

massasi  200000  ga  teng  bo‘lib,  4   ta  promerdan  tuzilgan.  Fumaraza 

stereospetsifik  xossusiga  ega  b o ‘lib  uning  stereoizomeri  b o ‘lgan 

maleinat kislotasi bilan reaksiyaga kirishmaydi.

C O O H

!

ç h

,

C H ,

I

C O O H

Ç O O H  

H 

p

 

COOH

C — H 

'V  

HO— ¿ - H

II 

s — ,- t . 

I

H - c  

Z

'

 

H—

C - H

1 

'  

I

C O O H  HjO 

F u m a ra za  

COOH

F u m a rat 

L-m alat

V III 

reaksiya.  Bunda  m alat  oksaloatsetatgacha  oksidlan adi. 

Reaksiyani malatdegidrogenaza (MDG) fermenti tezlashtiradi.

Hujayralarda  MDG  ning  ikki  xil  shakli  mavjuddir,  ulardan  biri 

m itoxondriyada,  ikkinchisi  esa  sitoplazm ada  bo  ladi.  U larnin g 

molekulyar og‘irligi bir xil bo'lib, aminokislota tarkibi, elektroforetik 

xossasi va katalitik faolligi bilan bir-biridan farq qiladi.

Katabalizm üing umumiy yo‘lla ri bilan elektronlar tash ish  

zanjirining bog‘lanishi

Limon kislota sikli elektron tashish zanjiri (ETZ) bilan bog'liq bo'lib, 

energiyaning  asosiy  qismi  shu  sikldagi  qaytarilgan  kofermentlaming 

oksidlanishi  natijasida  hosil  b o ‘ladi.  K rebs  siklin in g  q u y id agi 

reaksiyalari vodorod ajratish y o ‘li bilan boradi, ajralib chiqqan vodorod 

atomlari ETZ ga beriladi.

Limon kislotasi sikli bilan ETZ o'zaro bogiangan.

Tzotsitrat-------- ► a-ketoglutarat + NAD.H

a-ketoglutarat---------►  Suksinil-KoA + NAD.H

Suksinil-KoA+ GDF+NzROi---------► Suksinat + GTF

Suksinat 

-------- ►  Fumarat + FAD.H,

Malat  -------- ► 

Oksaloatsetat + NAD.H

Limon  kislota  siklining  asosiy  vazifasi  -   potensial  kim yoviy 

energiyani metabolikenergiyaga aylantirishdir: bu energiya ATF shaklida 

zaxira holda to‘planadi. Krebs siklida I mol atsetil-KoA oksidlanishidan 

ETZ bogTiq holda  11  molekula ATF va  1  mol GTF hosil boTadi, jam i

12 molekula ATF energiyasiga teng energiya to‘planadi. I molekula GTF 

esa suksinil-KoA ning suksinatga o'tishida ya’ni substratli fosforlanish 

natijasida hosil boiadi.

L -m a la t

Oksaloatsetat