Biologik kimyo



Yüklə 13,42 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə17/42
tarix01.11.2019
ölçüsü13,42 Mb.
#29484
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   42
Biologik kimyo (Sobirova R.A.) - 2006 у.


Z n ....

G o'sht, jigar, 

g'alla

Rux tutuvchi fermentlar



M n

K o'pchilik ozuqa 

mahsulotlari

Fermentlar

Cu

G o'sht, baliq, 



sabzavotlar, 

va mevalar

Oksidazalar

Co

Baliq



B „  vitamini

Mo

G‘alla va dukkakli 



o ‘simliklar, 

yong'oq


Oksireduktazalar

Se

Go'sht, sabzavotlar



Selen tutuvchi fermentlar

I

Dengiz balig'i, 



yodlangan osh tuzi 

va ichimlik suvi

Tiroksin

F

Ftorlangan 



ichimlik  suvi, 

sut, choy

Suyak va tish emali

N a tr iy n in g   b io lo g ik   v azifalari  xilm a-xildir.  A sosan   u  hujayra 

sirtidagi suyuqliklarda (lim fa va qon zardobida) ko'pdir va protoplazma 

ham da  b io lo g ik   suyuqliklarda  doim iy  osmotik  bosim   m uvozanatini 

b elg ila y d i.  Natriy suv-tuz alm ashinuvida muhim vazifa bajaradi.

K a liy  organizmdan  suv  va natriy  ionlarini  chiqarishda yetakchidir. 

Shu  sababli  «kaliyli» parhezlar diurezni kuchaytirishda ishlatiladi.

K a ls iy   asosan  plastik  m aterial  b o ‘lib  xizm at  qiladi  va  tayanch 

to'q im a la m i  shakllanishiga  xizm at  qiladi.  U   qonning  tarkibiy  qismi 

b o ‘lib  qon  ivish   jarayonida  qatnashadi,  muskullar  qisqarishida  ham 

m uh im   aham iyatga  ega.  B iogen   mikroelementlarga  temir,  rux,  mis, 

kobalt,  ftor, yod, marganets va boshqalar kiradi.

Yod asosan qalqonsim on bezda 20-40 mg% tashkil etadi va tiroksin 

ham da triyodtironing tarkibiga kiradi. Uning yetishm ovchiligi endemik 

buqoq rivojlanishiga olib keladi.

T em ir  xrom oproteinlar  tarkibiga  kiradi.  Masalan:  gem oglob in , 

m io g lo b in ,  sitoxromlar,  katalaza  va  glutationperoksidaza  fermentlari 

v a  boshqalar.  Uning yetish m esligi kamqonlikka olib keladi.

M a rg a n e ts  elem entining  yetishm asligi  generativ  funksiyalam ing 

b u zilish iga  sabab  b o ‘ladi.  Bunda  gipogalaktiya,  hom ilaning  surilishi, 

urug'donlar degeneratsiyasi kuzatiladi.


M is  yetishm asligi  mikrotsitar  norm oxrom   anem iyaga,  n afas  olish  

zanjirida  sitoxrom   s  va  sitoxrom ok sid aza  fermentlari  m iq d orin in g  

kam ayishiga olib keladi.

R u x   y etish m asligi  pubertat  d avrid a  o 's is h   va  r iv o jla n ish n in g  

susayishiga sabab b o ia d i.  Bunda ikkilam chi jinsiy a ’zolar rivojlanish i 

sekinlashadi.

F to r   tishlar  rivojlanishida,  d en tin   va  em al  sh ak llan ish id a  faol 

qatnashadi. Uning yetishm asligi  k ariyes rivojlanishiga olib  k elad i.

Metabolizm to‘g‘risida tushuncha va metabolik yo‘llar



M etabolizm   -   bu  yuqori  integrallashgan,  maqsadli  y o ‘naltirilgan 

jarayon b o‘lib, bunda multiferment tizimlar ishtirokida muhit va hujayra 

o ‘rtasida  modda  va  energiya  alm ashinuvi  ta’minlanadi.  M etab olizm  

hisobiga hujayrada quyidagi jarayonlar kechadi:

1.  Tashqi  muhitdan  energiyani  o lish .  Bu  organik  m o d d a la m in g  

kim yoviy energiyasi, yoki quyosh energiyasi shaklida bo'lish i m um kin.

2.  Ekzogen moddalaming  hujayra organellalarida parchalanishi  va 

hujayra makromolekulyar kom panentlari  o ‘tm ishdoshiga aylan ish i.

3.  Makromolekulalar sintezi  va parchalanishi.

M etabolik  reaksiyalaming  ketm a-ket  kechishi,  ayniqsa,  m arkaziv 

m etabolik y o ‘llar,  barcha tirik  organizm larda bir xildir.  Bularga Krebs 

sikli. glikoliz, oqsil, yo g ‘lar, karbon suvlar biosintezi va boshqalar kiradi. 

Bu bilan birga har bir turdagi tirik organizm  o ‘zining spetsifik m etabolik 

y o ila r ig a  egadir.  Masalan: odam , qushlar,  reptiliyalarda  purin  asoslari 

siy d ik   k islotasigach a  p arch alan ad i,  boshqalarda  -   s iy d ik c h il  va 

glioksalat yoki  allantoin hosil  b o'lad i.

Tirik organizm tashqi muhit ta’sirida va qanday ozuqa m ahsulotlari 

ishlatilishiga qarab metabolizm yo'nalishlari m a’lum darajada o ‘zgarishi 

mumkin.  Masalan:  anaerob sharoitda glik oliz jarayonlari ustun  turadi, 

aerob sharoitda esa -  Krebs sikli v a  oksidlanish-fosforillanish jarayonlari 

ustunlik  qiladi.

M etabolik y o ila m in g  bir n ech a  x ili  tafovut qilinadi:

1.  Markaziy  m e ta h o lik   voMlar  -   bir  necha  yuz  gramm  oqsillar, 

karbon  suvlar,  y o g ‘lar  parchalanishi  natijasida  CO„  H ,0   va  en ergiya 

hosil  b o ‘ladi.

2.  Ikkilam chi  m etabolik  y o ‘llar  -   bu  sp etsifik   m o d d a la m in g  

hujayrada  hosil  b o iish i.  M asalan,  gormonlar,  toksinlar,  koferm entlar 

va boshqalar.  Ularning miqdori  m g  larda  o ‘lchanadi.

3. 

S iklik   m etabolik  y o ila r .  Ular mikroorganizmlarga  x os  b o ‘lib, 

hujayra y o n ilg ‘isi sifatida ok salat ishlatishadi.

H ozirgi  vaqtda  2 0 0 0   dan  ortik  fermentlar  hujayra  m etabolizm ida 

ish tir o k   etish i  an iqlangan .  U la rn in g   bir  qism i  a sosiy,  boshqalari 

ik k ila m c h i  m etabolik   h od isalard a  ishtirok  etadi.  A m m o  ularning 

barchasi  bir-biri  bilan  u zv iy   b o g ‘liqdir.  Ularning  sxematik  k o ‘rinishi 

m etab olik  kartani  tashkil  qiladi.

Modda almashinuvining o‘rganish yo‘Hari



M e ta b o lik   jarayonlarni  o ‘rganish  y o ‘llari  asosan  ikki  guruhga 

b o 'lin a d i:  y axlit  organizm   u stid a  olib   boriladigan  tekshirishlar  va 

o r g a n iz m n in g  

ajratib  

o lin g a n  

q ism la r id a  

o 't k a z ila d ig a n  

dezintegratsiyalovchi usullar.

Yaxlit organizmda moddalar almashinuvini o ‘rganish 

.Bu jarayon 

bir n ech a x il usullarda olib  boriladi. X X  asr boshlarida R noop nishonli 

m o le k u la   sifatid a  fe n il  rad ik alid an   foyd alan ib   organ izm d a  y o g ‘ 

k islotalari b-oksidlanish y o i i  bilan parchalanishini aniqlangan. Modda 

a lm a sh in u v in i  o ‘rganishda  turli  x il  o g ‘ir  izotoplar  yo k i  rad iofaol 

izotoplardan (deyteriy,  2H ,  15N ,  l3C,  180 ,  

“ P, *P, 



l4C , 35S,  l311 ,59Fe,  *N a) 

k en g foydalanilanadi. Shuningdek, turli moddalar almashinuvi bilangina 

aniqlash, nafas koefFitsiyentini aniqlash usullari yordamida ham modda 

alm ashinuvining holatini aniqlash mumkin.

D ez in te g ra tsiy a la sh

Dezintegratsiyalash usullardan foydalanilganda organizmning ajratib 

o lin g a n   q ism lari  —  o rgan lar,  to ‘q im alarn ing  k esm alari,  hujayra 

organellalarini fraksiyalari hatto ayrim ferment va boshqa sistem alam i 

ham  tekshirish obyektlari b o ‘lib  xizmat qilishi mumkin. Bunda olingan 

natijalar butun  organizmda kechayotgan  metabolik jarayonni  ma  lum 

bir bosqichi  tariqasida qimmatlidir.

Organizntdan  ajratib  olingan 

organlarda  turli  b io k im y o v iy  

ko'rsatkichlarining arterio-venoz tafovutini o ‘rganish yo  li bilan ularda 

k e c h a d ig a n   b io lo g ik   ja rayon larn i  o ‘rganish  m um kin.  Jum ladan, 

am  nokislotalar  parchalanishidan  h osil  bo'lgan  ammiakdan  jigarda 

siy d ik ch il  h osil  b o iis h i  shu  y o ‘l  bilan  aniqlangan.  Shu  usul  bilan 

m uskuldan  oqib  chiqayotgan  qonda  sut kislota ko'pligi, jigardan  oqib 

ch iqayotgan  qonda sut k islota y o 'q lig i  aniqlangan.

To ‘q im a ta r kesm asin i ozuqa m oddalar mavjud m axsus eritm alarga 

so lib   in k u b atsiya  qilin sa,  eritm a  tark ib in in g  o 'z g a rish ig a   k o 'r a , 

to ‘qimada kechayotgan metabolik jarayon haqida fikr yuritish rnum kin.

T o'qim a g o m o g e n a ti tarkibidan tabaqalashtirib sentrifugalash y o ‘li 

bilan turli organellalam i hamda turli subhujayra zarralarini ajratib o lis h  

mumkin. Subhujayra elementlarini alohida-alohida o'rganish y o 'li b ilan  

u larning  q aysi  jarayonlarda  ish tiro k   etish i  aniqlangan.  M a sa la n : 

ribosom al -  oqsil  sintezida; m itoxon d riya  fermentlari -  to'qim a  n a fa s 

olishida ishtiroki  aniqlangan.

V III BOB

BIOLOGIK  MEMBRANALAR



Biom em braitalar vazifasi va tuzilishi

Barcha  hujayralar  v a   u la m in g   organ oid lari  m em brana  bilan 

o ‘ralgandir.  U lam ing  u m u m iy  miqdori  hujayra  m assasini  80%  gacha 

tashkil qilishi mum kin.  B archa membranalar polyardir, y a ’ni tashqi va 

ich k i tomonlari  Uizilishida  farq bordir (44-rasm).

44-rasm.  Plazmatik membrana tuzilishi.

45-rasm .  Membrana funktsiyalari. 

170

Biomembranalar quyidagi  funksiyalam i  bajaradi:

1.  Hujayra  va   hujayra  organ oid larini  o ‘rab  turadi  va  ajratadi. 

Jumladan,  hujayrani  tashqi  gardish  m uhitidan  plazmatik  membrana 

ajratadi va uning m exanik hamda k im y o v iy  ta ’sirlardan him oya qiladi. 

Shu  bilan  birga  plazm atik  membrana  hujayra  ichi  va  tashqi  muhiti 

o ‘rtasida metabolitlar va anoiganik ionlar konsentratsiyasining  farqini 

saqlaydi  (45-rasm ).

2.  Hujayra ichiga metabolitlar v a  ionlar tashilishini boshqaradi  va 

gom eostazni  saqlashda muhim vazifani  bajaradi.

3.  Hujayra tashqarisidagi sign allam i qabul qilish va hujayra ichiga 

uzatish.

4.  Fermentativ  kataliz.  Jumladan,  m itoxon d rial  membranalarda 

joylashgan  nafas  zanjiri  ferm entlarining  en ergiya  alm ashinuvida, 

e n d o p la z m a tik   tu r d a g i  fe r m e n t  t iz i m la r   k s e n o b io t ik la r n i 

detoksikatsiyasida,  y o g ‘lar biosintezida  qainashadi.

5.  Hujayralararo matriks va boshqa hujayralar bilan bog'lanish va 

ta’sirlanish,  hujayralarning q o'shilishida  va  to'qim alar hosil  qilishida 

ishtirok etadi.

6.  Hujayra  va  organellalar  sh a k lin i  v a   harakatini  ta’m inlash, 

sitoskeletni h osil qilish.

Biom em branalar  yog'lar,  oq sillar  v a   karbon  suvlardan  tashkil 

topgan. Membrana komponentlari nokovalent b o g ia r  bilan bog‘langan, 

bu  esa  ulam ing  nisbiy  harakatchanligini  b elgilayd i.  Membrananing 

suyuq  holati  ulardagi  to ‘yin m agan   y o g ‘  k islo ta la rig a   b o g ‘liqdir. 

Membrana oqsilalari  ham  harakatchandir.  A gar ular  membrana ichiga 

chuqur kirmagan b o ‘Isa,  lipid qavati da su zib yu rish ad i.  Shuning uchun 

biomembranalar suyuq-m ozaik  shaklga  egadir (46-rasm ).

Y og‘lar,  oqsillar  va  karbon  suvlar  nisbati  biomembranalar  turiga 

b o g ‘liq.

Masalan: m iyelinning V* qismi yog'lardir, mitoxondriyalarning ichki 

membranasida esa oqsillar k o‘p, plazmatik membranalar tashqi qavatida 

esa  karbon  suvlar  mavjud.  M em branalarda  lipidiar  tarkibi  u lam ing 

hujayra  va  to 'q im a   sp e tsifik lig i  b ila n   b o g ‘liq .  U la m in g   a so sin i 

fosfolip id lar  (fo sfa tid ilh o lin ,  fo sfa tid ile ta n o la m in ,  fosfatid ilserin , 

kardiolipin, sfingom iyelin) hosil qiladi, s o ‘ng glikolipidlar va xolesterin 

tash k il  q ila d i.  M em brana  m in or  k o m p o n e n tla r ig a   m ito x o n d ria l 

membranalardagi  ubixinon, tokoferollar kiradi.

m em brana tarkibyu  qism lari

turli  liptdlami nisbati

ichki m e m b ra n a

1 ¿  I  Hptótar 

m

  ugle vod lar 



f e . .'j  QQisllar

erltrotcitlar plazmatik m e m b ra n a »

vV m s'-

järß*?

gepatotsitlar plazmatik m em branas)

mitohondriya

fosfolipidlar

8 H 3   fosfatidilholin 

1  fosfatidilserin



ikkalla  membrana 

(tashqi+íchkii)

y g   glikolipidlar 

j j j l l   fosfatidiletanolamin  I B H Í   xolesterín 

 

ngom ielin 



  ^


46-rasm.  Membrana tarkibi.

M em b ran a  oq sillari

Membrana oq sillarin ing asosiy qismi fermentlardir. Shuning uchun 

m em branalam in g  ferm entativ  faoliyati  qanchalik  xilm a-xil  bo  Isa, 

shunga k o‘ra undagi oqsillar miqdori ham shuncha k o ‘p bo  ladi. M iyelin 

tarkibida  20%  o q sil  b o'lad i.  Fermentativ faoliyati juda yuqori  b o ig a n  

m itoxon d riyan in g  ich k i  membranasi  tarkibida  75%  ga  qadar  oqsil 

b o i a d i .  F er m e n ta tiv   fa o liy a ti  b o ‘ lm agan  b iron ta  xil  m em brana 

b o ‘lmaydi. M em brana fermentlari esa lipidiar mavjudligidagina faoldir. 

Har  qanday  sito p la zm a tik   membranada  ad en ozin trifosfatn i  (ATF) 

parchalovchi  adenozintrifosfataza  fermenti  (ATF-aza)  mavjuddir.  U  

hujayra ichida natriy (N a) konsentratsiyasi k o ‘payganda faollashadi yoki 

kaliy (K) konsentratsiyasining hujayra tashqarisida ortganida faollashadi

(K, Na bilan b og‘liq b o ig a n  ATF-aza). Bu ferment kaliy, natriy ionlarini 

membrana orqali tashilishini ta’minlaydi. Yana biri Ca-ATF-aza muskul 

endoplazmatik to ‘r membranalaridan kalsiy ionlarini tashilib o'tilishini 

ta ’m inlaydi.Joylashishi  b o 'yich a  mem brana  o q sillari  ikki  guruhga 

b oiin ad i:

1  -   periferik  oqsillar,  ular  membrana  sirtiga  elektrostatik  kuch 

asosida yopishgan;

2  — integral oqsillar,  ular g o ‘y o  lipid  den gizid a aysberg  kabi  suzib 

yuruvchi  oqsillar  b o ‘lib,  ularning  b a’zilari  m em brananing  har  ikki 

tomonidan b o ‘rtib chiqadi.

M isol tariqasida eritrotsit membranasi tarkibiga kiruvchi 2 ta oqsilni, 

y a ’ni  periferik  oqsil  -   spektrin  va  integral  oq sil  glikoforinni  k o’rib 

chiqamiz. Spektrin -  eritrotsit membranasi oqsillarining 20% ini tashkil 

etad i.  U   eritrotsit  m em branasinin g  ic h k i  to in o n ig a   ion   kuchlari 

yordamida  yopishgan.  Uning  globulyar  m olekulasi  o g 'irligi  200  000 

dalton  bo'lgan  ikkita  polipeptid  zanjiridan  tarkib  topgan.  Spektrin 

eritrotsit  sharsimon  shaklini  saqlashda  va  mem brananing  pishiqligini 

ta’minlashda muhim ahamiyatga  ega.

Glikoforin -  tarkibida 50% dan ortiq u glev o d  tutuvchi glikoproteid 

membrana  oqsillarining  10%  ini  tashkil  etadi.  M olek ula  og'irligi  50 

0 0 0   dalton,  2 9 9   ta  am in ok islota  q o ld ig 'id a n   tarkib  topgan.  Bitta 

polipeptid zanjiridan iborat. Unga 4 - 1 2  ta m onosaxariddan tuzilgan 20 

dan  30  tagacha  oligosaxarid  zanjiri  yopishgan.  O ligosaxarid  oxirgi 

u ch id a g i  g a la k to za   q o ld ig 'ig a   sia l  k islo ta   b irik k an .  G lik o fo rin  

molekulasi uch qismdan iborat: ulardan biri hujayraning sirtqi tomonida 

joylashgan  bo  lib,  uning  uchidagi  N H ,  guruhiga  oligasaxarid  zanjiri 

birikkan,  molekulaning  karboksil  uchi  sitoplazm a  tom onga  chiqqan: 

ular  orasida  gidrofob  qism i  lipid  qo'shqavati  orasida joylashgan  a -  

spiral shakliga ega. Eritrotsit membranasi tarkibidagi glikoforin xilma- 

xil  vazifani  o  taydi.  Undagi  oligosaxarid  zanjiri  m anfiy  zaryadga  ega 

bo  lgani  uchun  er itro tsitla r n i  b ir-b iriga  y o p is h ib   q o lm a s lig in i 

ta  minlaydi.  Eritrotsitlar  hayoti  davom ida  glikoforin  tarkibidagi  sial 

k isiotalar  k am ayib ,  o x ir g i  u ch ida  g a la k to za   q o ld ig 'in i  tutuvchi 

oligosaxaridlar k o ‘paya boradi.  Bu «qarigan» eritrotsitlar jigar va taloq 

hujayralarida  ushlab  qolinadi  va  parchalanadi.  Hujayra  membranasi 

tarkibiga kiruvchi glikoforin kabi oqsillam ing asosiy vazifalaridan biri 

ularning hujayra sirtidan uning sitoplazmasiga turli axborotlarni o'tkazib 

berishdir.

M em brana uglevodlari:  glikoproteinlar, glikolipidlar

Biom em branalarda uglevodlar erkin holda b o im a y d i. Ular lipidiar 

bilan birikkan -   glikolipid,  yoki  oqsillar bilan  birikkan -  glikoproteid 

holatida uchraydi. Glikoproteidlaming uglevod  qism i hujayraning sirtida 

joylashgan b o 'lib  glikokaliksni hosil qiladi. Glikokaliks hujayralaming 

o ‘zaro  ta ’sirin i,  ularning  agregatsiyasini,  hujayra  ichiga  k im yoviy 

axborotlam i  u zatish   kabi  muhim  vazifalam i  bajaradi.  Glikolipidlarda 

k o‘pincha oligosaxarid zanjiri sfingozinning gidroksil guruhi, galaktoza 

yoki fukoza orqali glikozid bog‘i orqali b o g ia n g a n  b o ia d i. Glikolipidlar 

m olekulasida  bitta  oligosaxarid  zanjiri  b o ‘ladi,  glikoproteidlarda  esa 

bunday  zanjirlar  bir  nechtadir.  Ular  oq sil  m olekulasi  bilan  besh  x il 

m o n o sa x a r id n in g   birontasi  orqali  b irik ish i  m um kin.  G likoprotoid 

m olek ulasid agi  oligosaxaridlarning joylash ish   tartibi  Golji  apparatida 

mavjud b o ig a n  glikoziltransferazalar faoliyati bilan bog'liq. Membrana 

g lik o lip id   v a   glikoproteidlarining  m oh iyati  katta.  Ular  gormonlar, 

mediatorlar,  viruslar,  toksinlar  va  ko'pgina  fiziologik   faol  moddalar 

uchun retseptor  vazifasini  o ‘tab,  immunitetda  ishtirok  etadi.  Eritrotsit 

m em branasidagi  glik olip id   glikoproteidlari  qon  guruhini  belgilaydi. 

Hujayra sirtining harakatchanligi ham uning tarkibidagi glikoproteinlar 

xususiyati  bilan  b o g iiq .

M embranalardagi lipid qo‘shqavat



F o s f o lip id la r   b ilan   g lik o lip id la r   m o lek u la la rin in g   xarakterli 

xu susiyati ularning amfifilligidir. M olekulasining gidrofob uchini y o g ‘ 

kislotalari  v a   sfingozinning uglevodorodli radikallari  tashkil etadi:  bu 

m olek u la  u ch i  uzunligining  3\4  qism ini  tashkil  etadi.  Glikolipidlar 

m olekulasi  gid rofil  uchi  uglevod   qismidan,  fosfolipidlam ing  gidrofil 

uchi  x o lin ,  etanolam in  yoki  serinni  biriktirib  oigan  fosfat  qoldig‘idan 

hosil  b o ‘lad i.  T u zilish i  va  fizik -k im yoviy  xususiyatining  mana  shu 

x o ssa si  fo sfo lip id la r   bilan  glik olip id larn in g  b iologik   membranalar 

tuzilishidagi  o ‘m ini belgilab  beradi;  mem braning  asosiy  qismini  lipid 

q o‘sh-  qavati  tashkil  etadi.

B iom em b ran alar  tuzilishini  tasvirlovchi  bir  necha  xil  m odellar 

tavsiya etilgan:  Birinchi  m odel  D aniyel va  D avson  (1931)  taklif etgan 

«buterbrod»  m odelidir;  unga  k o ‘ra  membrana  lipid  q o‘shqavatidan 

tarkib topgan  b o'lib ,  lipidiar gidrofob qism i membrana o ïta sid a , oqsil 

q is m la r i  e s a   lip id   q a v a tn in g   har  ik k i  to m o n ig a   jo y la s h g a n . 

Ikkinchi  m od el  bo'yicha  lipidlam ing  gidrofob  dum  qismi  va  oqsillar 

gilam  iplari kabi bir-biri bilan chirmashib ketgan va ularning turg‘unligi

elektrostatik  kuch  h isob iga  em a s,  balki  gid rofob   b o g ‘lar  e v a z ig a  

ta’minlanadi.  Uchinchi  xil  m odel  b o'yich a  («m ozaik»)  membranalar 

oqsil molekulalaridan tarkib topgan b o‘lib, ulaming orasidagi b o‘shliqlar 

lipidiar bilan qoplangan.

M e m b r a n a la r n in g   u n iu m iy   x o s s a l a r i g a   s u y u q lik   ta b ia ti, 

k o ‘ndalang  asimmetriyasi,  m oddalarai  tanlab  o ‘tkazishi  kiradi.  Lipid 

qo'shqavati suyuq kristallik tuzilishiga egadir. Lipid m olekulalari qavat 

doirasida membrana yuzasiga parallel ravishda diffuziyalanish xossasiga 

ega (lateral diffuziya). Oqsil molekulalari ham lipid qavatida g g ‘y o  suzib 

yuradi.  Membranalarda  k o ‘ndalang  diffuziya  cheklangan  holda  sodir 

b o ‘ladi. Membranalarning ikkinchi um um iy xossasi kom ponentlarining 

Yüklə 13,42 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   42




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin