Biologik kimyo



Yüklə 13,42 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə15/42
tarix01.11.2019
ölçüsü13,42 Mb.
#29484
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   42
Biologik kimyo (Sobirova R.A.) - 2006 у.


H-C—с —с—



coqs

m e ^ lm a to n il'C o A



t

T

9  


h

 

h



__  I!  i  i

S

- C



~

C



C - H  

L



» 

I

H  СООЭ

suktsinit-CcA

feraient tizimlar 

n w s t a x k a m to 'v c h is i. 

askorbat 

koferment, 

-----------------

i

 

anttoksidant



Karboksil  g u ru h la r 

<  : 

tashllishi

0 . 1

 

mg 



hamirturish  mahsulotl; 

dukkaklilar,yong‘oq



42b- rasm .  Suvda  eruvchan vitaminlar

A v ita m in o z   B ,  b e lg ila r i:  o ‘sishd an   t o ‘x ta y d i,  so c h   to 'k ila d i 

(alopesiya), til,  tab sh illiq  qabatlari, o g ‘iz burchaklari, teri epiteliysida 

keratit,  katarakta,  m ushakda  um um iy  va yurak  mushagida  kuchsizlik 

kuzatiladi.

B io lo g ik   vazifasi:  F M N   v a   FAD  holatida  flavin li  k ofennentlar 

tark ib iga  k irad i.  B u   m o d d a la r  nafas  o lis h   zan jirida  elek tron   va 

protonlam i tashish, piruvat, suksinat, a-ketoglutarat, a-glitserofosfat va 

yog*  kislotalar oksidlanishida  ishtirok etadi.

D eyarli barcha h ayvon  to ‘qimalari va o ‘simliklarda saqlanadi. Qora 

non,  boshoqliklar  doni,  tuxum ,  sut,  g o ‘sht,  yangi  sabzavotlarda  k o ‘p 

saqlanadi.  Sutkalik m e ’yori  1,7 mg.

V itam in  PP

Vitam in  PP  (nikotin  kislota,  nikotinamid,  niatsin)  1937-yilda  K. 

E lvegeym  tomonidan jigar ekstraktidan ajratilgan. Nikotin kislota piridin 

q a to r ig a   k ir u v c h i  b ir ik m a   b o ‘lib ,  k a rb o k sil  g u ru h n i  sa q la y d i 

(nikotinam id am id guruhi  borligi bilan farqlanadi).

Avitaminoz belgilari: asosiy belgi bo‘lib, pellagra hisoblanadi. Bunda 

ieri  (derm atit),  o sh q o z o n -ic h a k   y o 'li  (diareya)  va  m arkaziy  nerv 

sistem asida (dem ensiya) o'zgarishlar ketadi.

B iologik  vazifasi: V itam in PP oksidlanish-qaytarilish reaksiyalarida 

q a tn a sh u v c h i  k o 'p g in a   d e g id r o g e n a z a lla r n in g   N A D   va  N A D F  

koferm enti  tarkibiga  kiradi.  Jumladan,  ular  proton  va  elektronlam i 

tashilishida, sintetik jarayonlarda va fermentlarda allosterik regulyator 

funksiyalam i  bajaradi.

Tabiatda  tarq alish i  v a   su tk alik   eh tiyoji:  o ‘s im lik   va  h ayvon  

organizm larida  k eng  tarqalgan  b o'lib,  inson  uchun  asosiy  manbai 

hisoblanadi:  guruch,  n on ,  kartoshka,  go'sht,  jigar,  buyrak,  sabzi  va 

boshqalar.  Sutkalik m e ’yori  18  m g.

V itam in   B 6

Vitamin B 6 (piridoksin, antidermatit)  1934-yilda P.  Derdi tomonidan 

ochilgan. U  3-oksipiridin,  xususan 2-metil-3-oksi-4,5-dioksimetilpiridin 

unumi  hisoblanadi.  Vitam in  faolligiga  3-oksipiridinning  uchta  unumi 

ega:  piridoksin (piridoksol), piridcksal  va piridoksamin. Kofermentlik 

fu n k s iy a s in i  p ir id o k s a l- 5 - f o s f a t   bajaradi.  U   o k sid o r e d u k ta z a , 

transferaza, gidrolaza, liaza va izomerazalar tarkibiga kiradi ( 14-jadval).

Piridoksal-5-fosfatning asosiy biokimyovty funksiyalari

Ferment

Bajaradigan  funksiyasi

M onoam inooksidaza,

diaminooksidaza

B iogen am inlarni zararsizlantirilishi

Aminotransferazalar

A m inokislotalam i  katabolizm i  va 

transaminirlanish  reaksiyalari

Yodtirozin va yodtironin 

aminotransferazalari

Yodtironinlam i qalqonsim on  bezda 

sintezi va periferik  to'qimalarda 

ulam i  parchalanishi

y-aminobutirat

aminotransferazasi

y-am inom oy kislotasini 

zararsizlantirilishi

Kinureninaza va 

kinurenmaminotransferaza

Triptofandan nikotinam id biosintezi

Aminokislotalar

dekarboksilazasi

B iogen aminlarni  h osil  b o iis h i

Aminolevulinatsintetaza

Gern va  gern  tutuvchi  oqsillar 

b iosin tezi

3-ketodegidrosfingozin

sintetaza

Sfm golipidlar b iosin tezi

Aminokislotalar

izomerazalari

Organizmda  D -am inokislotalar 

utilizatsiyasi

glikogen  fosforilaza

G lik ogen oliz

Avitam inoz  B 6  belgilari:  kalamushlarda  o ‘rganiiganda  dermatit, 

terining qurishi, sochlam ing to'kilishi kuzatiladi. Bannoqlar gangrenasi 

rivojlan ish i  m um kin.  Odam larda  B 6  a v ita m in o z i  kam   uchraydi, 

pellagrasim on  derm atitlar  rivojlanadi.  T riptofan  alm ashinuvining 

buzilishi natijasida siydik tarkibida ksanturen kislota miqdori ko'payadi, 

kinuren  k islo ta   esa   kam ayad i.  S h u n in g d ek ,  g o m o tsistin u riy a   va 

sistationuriya kuzatiladi.

Biologik vazifasi: N A D  va N A D Fga b o g 'liq  degidrogenazallam ing 

koferm enti  tarkibiga  kiradi.  P irid ok salfosfat  am inotransfenaza  va

d e k a r b o k s ila z a la r n in g   k o fe r m e n ti  h is o b la n a d i.  S h u n in g d e k , 

p iridoksalfosfat  b a ’z i  am inokislatalam ing  (serin,  treonin,  trigtofan) 

alm ashinuvida qatnashadi.

Vitamin B 6 o'sim lik  va hayvon mahsulotlarida keng tarqalgan. Uning 

asosiy m anba’lari b o iib , non, n o‘xat, loviya, kartoshka, g o ’sht, buyrak, 

jigar v a  boshqalar hisoblanadi.  Ichak m ikroflorasi bu vitaminni yetarli 

miqdorda sin tezlash i mumkin.  Sutkalik m e ’yori  2m g (42-rasm, b).

Biotin (vitamin H)



B iotin  1 9 35-yild a  tuxum  sarig‘idan  ajratilgan.  Uning  molekulasi 

siydikchilning siklik unumi b o iib , yon zanjirini valerian kislota tashkil 

etadi.

Ovqat  bilan  tushuvchi  biotin  ichak  proteazalari  ta’sirida  oqsildan 

ajraladi va erkin holda ingichka ichakda suriladi. Qonda u albumin bilan 

b o g ia n a d i v a  to ‘qimalarga o'tadi. Asosan jigar va buyrakda ushlanadi, 

o ‘zgarm agan h old a peshob va najas orqali chiqariladi.

T o‘qimalarda erkin biotin «biotin» ferm entlam ing faol markazidagi 

lizinning  am inoguruhlari  bilan  b o g ia n a d i,  uning  koferm ent  shakli 

b o iib ,  H 5-karbok sib iotin   hisoblanadi.  K arboksibiotin  to ‘qimalarda 

gidrokarbonatlarni o'zlashtirilishini ta’m inlaydi. U  piruvatkarboksilaza, 

atsetil-K oA -k arb ok silaza,  p rop ion il-K o A -k a rb o k sila za   fermentlar 

tarkibiga  kirib  karboksillanish  reaksiyalarida  ishtirok  etadi.  Shu  bois 

biotin glyu k on eogen ez, yog*  kislotalar sintezi, Krebs siklida propionat 

k islota  q o ld iq la rin i  oksidlanish  jarayonlarini  m e ’yoriy  kechishini 

ta’m inlaydi.

A vitam inozning  klinik  k o ‘rinishlari  odamlarda  kam  o'rganilgan, 

chunki  ichak  m ikroflorasi  uni  yetarli  m iqdorda  sintezlaydi.  U ning 

y e t is h m o v c h ilig i  k o ‘p  m iqdorda  x o m   tu xu m   yo k i  su lfan ilam id  

preparatlar va antibiotiklar qabul qilganda rivojlanadi.  Bunda dermatit, 

soch  to'k ilish i,  tim oqlarning  jarohatlanishi  kuzatiladi.  Mushaklarda 

og'riq,  charchash,  depressiya,  shuningdek,  anoreksiya  va  anem iya 

kuzatiladi.

Barcha  o 'sim lik   va  hayvon  mahsulotlarida  saqlanadi.  Bu  vitamin 

jigar,  buyrak,  sut,  tuxum  sa rig id a   k o ‘p  saqlanadi.  Kartoshka,  piyoz, 

pomidor, k o ‘katlardaham erkin, ham b o g ia n g a n  holda b oiad i.  Sutkalik 

m e’yori 0 ,2 5  m g.

Folat  (pteroilglutamin)  k islota  1941-yilda  o 'sim lik la m in g   yashil 

bargidan  ajratilgan.  U   uchta  strukturali  birlikdan  tuzilgan:  pteridin, 

paraaminobenzoat va glutamat kislotalar.

Ovqat tarkibidagi  folat kislota ichaklarda s o ‘riladi.  S hilliq  qavatda 

tetragidrofolat kislotasi (TGFK) va N 5-metil-TGFK h o sil bo'ladi. Qonda 

folat  kislotasining  a so siy   87%   eritrotsitlarda,  q olg a n la ri  plazm ada 

bo'ladi.  U  jigar,  buyrak,  shilliq  qavatlarda  saqlanadi.  Tanadan  ter  va 

siydik  orqali chiqariladi.-

Folat  k islotasin in g  b io k im y o v iy   funksiyalari  u n in g   koferm ent 

shakllari:  N 5-formil-TGFK,  N ‘°-formil-TGFK,  N 5,N 10-m etenil-TG FK , 

N 5,N l0-m etilen -T G F K   v a   N 5-m etil-T G F K   b ila n   b o g ‘liq .  Barcha 

kofermentlar  bir-biriga  o ‘tib  turishadi.  TGFK  shaklida  bir  uglerodli 

guruhlami tashishda qatnashadi. Bir uglerodli guruhlar koferm entning 

bir  shaklidan  ikkinchi  shakliga  k o ‘chiriladi  hamda  purin  va  pirimidin 

asoslari  sintezida,  y o k i  ba’z i  am inok islotalarni  (serin d an   g litsin , 

gom otsisteindan  m etionin)  hosil  b o ‘lishida  qatnashadi.  Kofermentlar 

dUM F dan dTMF hosil b o iish in i ta’minlaydi.  S huning uchan, nuklein 

kislotalar sintezida va hujayra b o iin ish id a  m uhim  rol  o'yn ayd i.

Kalamushlarda  folat  kislota  yetishm aganida  a w a l   le y k o ‘peniya, 

k eyin   esa  anem iya  rivojlanad i.  Folat  k islota  ta n q is lig i  natijasida 

eritropoez  sodir  b o‘ladigan  suyak  k o ‘m igi  hujayralarida  D N K   sintezi 

buziladi  va  periferik  qonda  DN K ni  kam  saqlovchi  y o sh   hujayralar -  

megaloblastlar paydo  bo'ladi,  leyko'peniya  kuzatiladi.

O 'sim lik la r  y a sh il  bargi  va  xam irturush  f o la t   k is lo ta g a   boy 

hisoblanadi.  Shuningdeku jigar, buyrak, g o ‘sht va boshqa mahsulotlarda 

boTadi.  Ichak  mikroflorasi  uni  yetarli  miqdorda  sin tezlaydi.  Sutkalik 

m e ’y ori-1-2  mg.

V itam in   B I2

Vitamin  B p  (kobalam in,  antianemik  vitam in)  1948-yild a jigardan 

kristall  liolda  ajratilgan.  1955-yilda  D.  X odjkin  u n in g   strukturasini 

aniqlagan.

Vitam in  B p  s o ‘r ilish i  uchun  ichki  o m il  (K a stl  o m ili)  kerak. 

Kobalaminlar  so'rilishi  quyidagicha  kechadi:  a)  V itam in  B p  va  ichki 

om il  bilan  kom p lek s  h osil  b o iis h i;   b)  bu  k o m p le k sn i  Ca  ionlari 

ishtirokida  shilliq  qavatning  ep iteliysi  membrana  retseptorlari  bilan 

birikishi;  d)  Endotsitoz  y o ‘li  bilan  uni  transporti;  e)  qopqa  venasida

k om p lek sn i  gidrolizlanishi.  Jigar  va   buyrakda  vitamin  B [2  faol  shakli 

h o sil b o 'la d i  v a  to ‘qimalarga tarqaladi.

Ferm ent sistemalarda erkin vitamin B 12 em as, balki B l2 kofermentlar 

prostetik  gu ru h   sifatida  qatnashadilar:  m etilkobalam in  (m etil-B ,,)  va 

dezok siad en ozilkob alam in   (D A -B 1:).  Vitam in  B l2  koferment  sifatida 

transm etillanish  v a   izomerlanish  reaksiyalarida  qatnashadi.  M etil-B 12 

gom otsisteinm etiltransferazaning koferm enti  hisoblanadi va N 5-metil- 

TGFK b ilan  birgalikda metil guruhni gom otsisteinga k o‘chirilishi hamda 

m etionin  h o s il b o‘lishida ishtirok etadi. B u  jarayonda kobalamin TGFK 

bilan sin erg ist ta’sir etadi.

D A - B , ,   m e tilm a lo n il-K o A -m u ta z a   ferm en tin in g   k oferm en ti 

hisoblanadi v a  m etilm alonil-K oA  su k sin il-K oA  aylantiradi. Bu jarayon 

K rebs  h a lq a sid a   p ropionil-K oA   qoldiqlarini  yon ishini  ta’m inlaydi. 

P r o p io n il  k is lo t a   q o ld iq la ri  to q   u g le r o d   a to m li  yog*  k islo ta la r 

o k s id la n is h i,  x o le ste r in n i  y o n   za n jirlarin i  ok sid la n ish i  va  b a ’z i 

a m in o k islo ta la m in g   (m etionin,  iz o ley tsin ,  treonin,  valin)  uglerodli 

radikallarini ham da timinni oksidlanishida hosil bo‘ladi. Kobalamin folat 

k islo ta si  k o fe r m e n tli  hosilalarini  h o sil  b o ‘lish i  va  zaxiralanishini 

ta’m in la y d i.  D N K   sintezi  va  qon  hujayralari  yetilishi  shu  yo'sin d a 

p roliferatsiyasid a  ishtirok etadi.

V itam in   B p  yetishm aganda  m ikrotsitar,  m egaloblastik  anem iya 

rivojlanadi. N erv sistemasi faoliyatining buzilishi va oshqozonning shira 

k i s l o t a l i g i   k e s k in   p a sa y a d i.  O s h q o z o n   sh ir a si  ta rk ib id a g i 

g a stro m u k o * p r o tein   (transkorrin,  K astl  o m ili)  bilan  vitam in   B l2 

b o g ‘la n ib ,  y a n g i  murakkab  k om p lek s  h o sil  qiladi  va  ichak  orqali 

s o ‘riladi.

M ikroorganizm lar  vitamin  B pni  sintezlaydi.  A sosiy  manba’lar  -  

g o 'sh t,  m o l jigari,  buyrak,  baliq,  sut,  tuxum.  Sutkalik m e’yori -  0,003 

m g.

P antoten   k islota (B 3  vita m in i)

Bu  v ita m in   1933-yilda  R.  U ilyam s  va  hammualliflar  tomonidan 

och ilgan .  19 4 0 -y ild a   strukturasi  aniqlangan  va  kim yoviy  sintez  y o ‘li 

bilan tasdiqlangan. b-alanin va 2,4-dioksin-3,3-dim etil m oy kislotaning 

k o m p lek s  birikm asi  hisoblanadi.

P an toten at  k islota  ingichka  ichakda  o d d iy  diffuziya  y o ‘li  bilan 

3 0 ‘ riladi  v a  

qon  bilan to'qimalarga o ‘tadi. Hujayrada undan koferment

-   4 -fo sfo p a n to te in ,  d efo sfo -K o A   va  K o A   sintezlanadi.  Pantotenat

kislotasining ahamiyati uning kofermentlarini b iokim yoviy jarayonlarda 

o ‘m i bilan belgilanadi. 4-fosfopantotein y o g 4 kislotalar sintezida ishtirok 

etuvchi  atsiltashuvchi  oqsil  tarkibiga  kiradi.  D efo sfo -K o A   sitratliaza 

va alillar almashinuvi reaksiyalarining kofermenti, K oA  esa hujayraning 

a so siy   koferm enti  h isob lan ad i.  U n in g   ish tirok id a  atsetat  v a   yog* 

kislotalarini faollashuvi, y o g ‘ kislotalarini oksidlanishi, xolesterin hamda 

boshqa  steroid  m oddalam ing,  keton  tanachalar  sintezlari  yu z  beradi. 

Bu  jarayonda  sitratni  h o sil  b o 'lis h i  va   su k sin il-K o A n i  su b stra tli 

fosforillanishi, suksinil-KoA ishtirokida kechadigan sintetik reaksiyalar, 

a t s e t ilh o lin ,  a ts e tilg ly u k o z a m in la r   s in te z i,  b io g e n   a m in la r   v a  

k sen ob iotik lam i  zararsizlantirilishi,  piruvat  hamda  k eto-glu taratn i 

oksidlanishi  kechadi.

B 3 avitaminoz belgilari: dermatit, shilliq qavatlarining jarohatlanishi, 

ichki sekretsiya bezlarida (buyrak usti bezi) va nerv sistem asida (nevrit, 

p aralich)  distrofik  o ‘zgarish lar,  yurak  va  buyrakda  o ‘z g a r ish la r , 

sochlam ing oqarishi, o'sishdan to'xtashi, ishtaha y o ‘q olish i kuzatiladi.

Jigar, tuxum sarig'i, xamirturush va o ‘sim liklaryashil qism i iste ’m ol 

uchun  asosiy manba hisoblanadi.  Sutkalik m e’yori -  3-5   mg.

V itam in  C

V ita m in   C  (a sk o rb in   k is lo t a ,  a n tisk o r b u t 

v itam in)  k u ch li  k islota  b o ‘lib ,  2  va  3 -u g le r o d  

a to m la rid a   q a yta  d is s o t s ia n illa n u v c h i  y e n o l 

gidroksil  guruhlarini  saqlaydi.A skorbin  kislotasi 

oshqozon-ichak  y o ila r id a   oddiy  d iffu ziya  bilan 

s o ‘riladi.  Q onda  qism an  erkin  va  oq sillar  bilan 

b og'lan gan   h old a  uchraydi.  A sk orb in   k islo ta si 

k o ‘p m iqdorda buyrak usti bezi, jigar va  o ‘pkada 

joylashadi.  Erkin holatda yok i uning m ahsulotlari 

s iy d ik   o r q a li  c h iq a r ila d i.A s k o r b in   k is lo t a s i 

CH2OH 


ok sid lan ish -q aytarilish   reaksiyalarida  v o d o ro d  

, ,  

.  , 

,.  

donatori hisoblanib, degidroaskorbin k islota bilan 



o t ?   "  red o k s -ju ftlik   h o sil  q ila d i.  D e g id r o a s k o r b in  

k islotasin i  qaytarilishi  qaytarilgan  glu tation   va 

dezoksias-korbinreduktaza ishtirokida boradi.Askorbin kislota quyidagi 

jarayonlarda  ishtirok  etadi:

1) triptofanni gidroksillanishi  (serotonin  biosintezi);

2)  3.4 -digidroksifeniletilam indan  noradrenalin h o sil  b o 'lish i;

3 )  p - g id r o k s if e n ilp ir u v a t n i  g o m o g e n tiz in   k i s l o t a s i g a c h a  

gidroksillanishi;

0 = C ------ 1

H O -C 2 

1

h

  9


H O -C 3 

I

H - C ----- '



I

H O -C H


I

4 )  buyrak  usti  bezining  p o ‘stloq  qism ida  gormonlar  biosintezida 

ster o id la m i  gidroksillanishi;

5)  k a m itin  biosin tezid a beta-butirobetainni gidroksillanishi;

6 )  ich ak d an   tem im i  s o ‘rilishida F e3~  ni  Fe2+  aylanishi;

7 )  te m im i  transferrindan ajralishi va to'qim alarga o ‘tishi;

8 )  fo la t kislotani  koferm ent  shakliga o ‘tishi;

9 ) k o lla g e n   sintezida prolin v a   lizin qoldiqlarini gidroksillanishi.

A v ita m in o z  С  belgilari:  K ollagen   sintezining  buzilishi  natijasida

q o n -to m ir  devorlari  va  tayanch   to‘qim alar  strukturasi  o ‘zgaradi. 

G likop roteinglikan lar  h osil  boUishi  buziladi,  gem oragik  holatlar  va 

suyak to g 'a y  to'qimalarida spetsifik o'zgarishlar vujudga keladi. Tana 

v a zn in in g   pasayishi,  um um iy  h olsizlik ,  yurak urishi,  yurakda  og'riq  

k u z a t i l a d i .   S in g a   k a s a llig i d a   a s o s a n   q o n -to m ir la r   m o ‘rt, 

o 't k a z u v c h a n lig i  ortad i,  n atijad a  teri  v a   teri  o stig a   m ayd a  qon 

q u y i l i s h l a r   ( p e t e x iy a ) ,  m ilk la r n in g   q o n a s h i,  o d o n to b la s tla r  

d e g e n e r a tsiy a sig a   sabab  b o ‘lad i.  B io lo g ik   vazifasi:  o k sid la n ish - 

qay tarilishi jarayonlarida qataashadi-Prolin va lizinning gidroksillanish 

reaksiyalari,  buyrak usti  b ezi gorm onlari,  trintofan  sintezida ishtirok 

etadi.

V itam in   С  asosan  o ‘sim lik   tabiatiga  ega  bo'lgan  mahsulotlarda 

u ch rayd i.  Garmdori,  salat,  karam,  xren,  ukrop,  qora  sm orodina kabi 

m a h su lo tla r   askorbin  k islo ta n in g   m anbai  hisoblanadi.  Bir  kunlik 

is t e ’m o l  m e ’yori  -  75  m g  .

V itam in sim on   m odd alar

V ita m in sim o n   m oddalar  d eb   vitam inlarga  o 'x sh a sh   b io lo g ik  

x u s u s i y a t g a   e g a   b o ‘Igan,  a m m o   k o ‘ p  m iqd ord a  ish la tila d ig a n  

m o d d a la r g a   a y tila d i.  V ita m in sim o n   m odd alarga  e s se n sia l  yog* 

k islo ta la r  (vitam in  F),  u bixinon ,  holm,  bioflavonoidlar,  inozit  lipoat 

k islo ta ,  k am itin ,  orotat  k islota,  pangam  kislotasi,  S -m etilm eiionin, 

p araam in ob en zoy  kislotalari  kiradi.

U b ixin on

U b ix in o n   inson  to ‘qim alarida  m evalonat  kislota  va  fenilalanin 

h a m d a   t ir o z in   a lm a s h in u v id a n   h o s il  b o 'lg a n   m a h su lo tla r d a n  

sin tezla n a d i.  N afas  olish   zanjirida proton  va elektronlar  tashilishida 

is h tir o k   e ta d i.  U n in g  ta q c h illig i  in sonlarda  k uzatilm agan ,  b a ’zi 

paytlarda  unga  b o ig a n   ehtiyoj  ortadi.

Essensial yog‘  kislotalar (vitamin F)

Bu  vitam in  organizmda  sin tezlan m ayd igan   to'yinm agan,  a m m o  

hayot uchun zarar bo'lgan y o g ‘  kislotalar y ig ‘indisi hisoblanadi. U  teri 

epiteliysi o ‘sishi va regeneratsiyasi, prostaglandinlar sintezi uchun kerak.

To'yinm agan yog*  kislotalam i  s o ‘rilish i ingichka ichakda k ech a d i, 

qonda  x ilo m ik r o n la r   tarkibida  ta s h ila d i.  T o ‘qim alarda  b io lo g ik  

membranalar  tarkibiga  kiruvchi  a so siy   y o g ‘lar  va  bioregulyatorlar 

sin te z id a   is h la tila d i.  V itam in   F n in g   b io k im y o v iy   f u n k s iy a la r i 

Yüklə 13,42 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   42




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin