Biologik kimyo


konsentratsiyasi qancha k o ‘p b o is a , shuncha k o ‘p  ferment molekulasi



Yüklə 13,42 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə12/42
tarix01.11.2019
ölçüsü13,42 Mb.
#29484
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   42
Biologik kimyo (Sobirova R.A.) - 2006 у.


konsentratsiyasi qancha k o ‘p b o is a , shuncha k o ‘p  ferment molekulasi 

u  bilan  b ogian ad i  va  substratning  parchalanish  tezligi  shuncha  past 

b o ia d i.  A llosterik   ak tivatorlar  ta’sir  etganda  xu dd i  shu  yo'sin d a 

fermentning faolligi  ortadi.

M isol  tariqasida,  uridintrifosfat  (UTF)  sintezining  boshqarilishini 

k o ‘rib  chiqamiz.  Tuzilishi  b o ‘yicha UTF ATFga o ‘xshaydi:

C 0 2 + Glutamin +2 ATF 



y

------ ------------ Glutamat + 2 ADF+H3P 0 4

H,N  - C  - OPO.H,







I!



o

e ! 


karbamoilfosfat



\





7 reaktsiya)



\

' ------------------- UTF



UTF  sin tezin in g  metabolik  y o ‘li  8  reak siyan i  o ‘z  ichiga  o la d i. 

B irin ch i  reak siya  k a rb am oilfosfatsin tetaza  II  bilan  b osh q arilad i. 

Reaksiya natijasi -  karbomoilfosfat -  u glerod  ikki oksidi, glutam inning 

amid guruhi va ATFning fosfat q old ig'id an  h o sil b o ia d i; ATF en ergiya 

manbai  b o iib  ham xizmat qiladi.

Karbamoilfosfatsintetaza II -  allosterik ferment: metabolik y o in in g  

oxirgi m ahsuloti  -  UTF -  uning  allosterik  ingibitori hisoblanadi.  U T F  

konsentratsiyasi qancha yuqori b o is a , shuncha UTF sintezi past b o ia d i. 

Sarflanish  te z lig i  hujayraning  e h tiy o jig a   b o g i i q   b o ia d i.  B u n d a y  

boshqarilish m anfiy qayta b o g ia n ish  orqali boshqarilish deb ynritiladi.

Oqsil  ingibitorlari  bilan  boshqarilish. 



O q sillam i  fo sfo rlo v ch i 

fer m e n tla r   p r o te in k in a z a la r   f a o l l i g i n i n g   in g ib ito r la r i 

b ila n  



boshqarilishning  muhim  misollaridan  hisoblanadi.  Proteinkinaza  faol 

shaklda bitta polipeptid zanjirdan iborat (C  subbirlik). Hujayrada C o q sil 

bilan birika oladigan oqsil mavjud (R  subbirlik). H osil b o ig a n  tetramer 

R ,C ,kom pleks fermentativ faollikka ega 

emas. 


Fermentning faollanishi 

sÂM F  ishtirokida  boradi.  R  subbirlik  y u za sid a   sAM Fni  b o g io v c h i 

markaz  bor:  sA M F   b ogiangandan  k e y in   oq siln in g   konform atsiyasi 

o'zgaradi  v a   R   subbirlikning  C  su b b irlik k a  m os  kelishi  p asayad i, 

kom pleks  dissotsiatsiyaga uchraydi:

R2C2 + 2sAMF -► R Js AMFj + 2C



Bu jarayon qaytar b oigan ligi sababli, hujayrada sAM F m iqdorining 

ortishi  proteinkinazaning  faollanishiga  o lib   keladi.  Bu  jarayonning 

pasayishi  esa -   ingibirlanishni  vujudga keltiradi.

Proteolitik  fermentlaming  oqsil  in gibitorlari  keng  tarqalgan.  B u  

ingibitorlarning  funksiyasi  -   organ izm   t o ‘qim a  va  su yuq lik larida 

oq sillarn in g  barvaqt  p arch alan ish in in g  o ld in i  o lish   h iso b la n a d i. 

X usu san ,  q on   p lazm asidagi  p r o tein a za la rn in g   o q sil  in g ib ito rla ri 

f iz io lo g ik   fa o l  p ep tid ,  qon  iv is h i,  q o n   la x ta la rin in g   erish i  k a b i 

jarayonlami  boshqarishda  qatnashadilar.  O q sil  effektorlarining  ta ’sir 

mexanizmi  ferment konformatsiyasining o'zgarishi hamda metabolitlar 

bilan  allosterik  boshqarishdagi  kabi b o i i s h i   mum kin.

Fermentlar faolligining fosforillanish -  defosforillanlsh yo‘li bilan 

b o sh q a rilish i. 

P ro tein k in a za la r  o q s illa r n in g   f o s f o r illa n is h in i 

katalizlaydilar.  Fosforillanuvchi  oqsillar  ham   ferment  boisalar,  unda 

fosforillanish  natijasida  ba’zi  ferm entlam ing  faolligi  pasayadi,  b a ’zi 

fermentlaming faolligi ortadi. Masalan, y o g ‘  to'qim asi hujayralarida ikki 

xil  shaklda uchraydigan lipaza  fermenti bor.  B u   shakllar bir-biriga o ‘tib 

turishi mumkin. Fosfoprotein proteinkinaza ta’siri natijasida hosil b o ia d i:


Lipaza + ATF -» Lipaza.OPO}Hj + ADF

F o s fo r la n g a n   lip a z a   y a n a   qaytadan  o d d iy   o q s il  sh a k lig a  

fosfoproteinfosfataza (fosfoproteinlardan fosfor kislotani gidrolitik y o ‘l 

bilan  ajratuvchi  ferm ent) yordamida o'tishi mumkin:

Lipaza.O PO JH :!+ H20 -> Lipaza + H3P 0 4 



Fosforillangan  lip aza  fosforillanm agan  lipazaga  nisbatan  yuqori 

faollik xususiyatiga ega.

P roteinkinazalar  -   sp e tsifik lig i  bilan  bir-biridan  farqlanuvchi 

fermentlar guruhidir: turli proteinkinazalar turli oqsillam i fosforlaydilar. 

Bunday m exanizm  k o ‘p chilik  fermentlar faolligini  boshqaradi.

Adenilat sinlaza sistemasi. 



Adenilatsiklaza va proteinkinazalar bir 

butun  boshqarilish  siste m a sin i  hosil  qiladi,  hujayra  sirtidan  ichiga 

fiziologik  signal o ‘tkazishga imkon beradi. B a’zi gormonlar signalning 

birinchi  xabarchisi  b o ‘lib,  adenilatsiklazani  faollashtiradilar.  Natijada 

sA M F  h osil  b o'lad i.  Ikkinchi  (hujayra  ichi)  xabarchi  signal;  sAMF 

proteinkinazani  fa ollayd i,  proteinkinaza  ba’zi  fermentlam i  fosforlab, 

ular faolligini o'zgartiradi. Bu y o ‘l bilan gormon hujayra ichiga kirmay 

turib undagi m etabolizm ni  o'zgartiradi.

Qisman proteoliz yo‘li bilan faollantirish. 



K o ‘pchilik  fermentlar 

faol  bo'lm agan oqsillardan (proferment) peptid zanjirining  bir qismini 

ajralib  ch iq ish i  n a tija s id a   h o sil  b o ‘ladilar.  M asalan ,  o q silla m i 

hazm lashda  ishtirok  etu vch i  proteolitik  ferment  tripsin  proferment 

tr ip sin o g e n d a n   h o s il  b o ‘la d i.  T r ip sin ogen   o s h q o z o n   o sti  b ezi 

hujayralarida  sintezlanadi  va  pankreatik  shira  bilan  o ‘n  ikki  barmoqli 

ic h a k k a   ajralib   c h iq a d i.  Ich ak   hujayralari  p r o te o litik   ferm ent 

enteropeptidazani  ish la b   chiqaradilar,  u  tripsinogen  m olekulasi  N- 

oxiridan geksapeptidni  ajratadi:

enteropeptidaza

T rip sin ogen ---------------------------- >  tripsin +  gek sap ep tid

229  am inokislota  q o ld ig 'i 

223  am inokislota qoldig'i

P olipeptid  zan jirn in g  m a ’lum  qism i  ajratilgandan  keyin  uning 

fazoviy  strukturasi  o'zgarad i  va  faol  markazi  shakllanadi,  y a ’ni  faol 

bo'lm agan o ‘tm ishdosh faol tripsin fermentiga aylanadi. B a’zi holatlarcia 

qism an  p roteolizn ing  ketm a-ket  ketuvchi  shalola  reaksiyalari  sodir 

b o ‘ladi.  F a ollash gan   ferm en t  o ‘z  navbatida  k e y in g i  ferm entning 

faolligini  oshiradi  v a   hk.  Masalan:  qon  ivishi  bir  qator  fermentlaming 

faollanishi shalola m exan izm i asosida sodir bo'ladi, oxirgi ferment qon 

plazm asining  eruvchi  o q sili  fibrinogenni  erim aydigan  oqsil  fibringa 

aylantiradi.

Q ism a n   p r o te o liz   orqali  fer m e n t  f a o llig i n in g   b o sh q a r ilish i 

p r o t e o litik  

fe r m e n tla r  

( p e p t id g id r o la z a )  

u c h u n  

x o s d ir . 

P eptidgidrolazalam ing  substratlari  b o i g a n   oq sillar  faollanib  k etsa  

hujayraga  zarar  keltirishlari  m um kin.  S h u n in g   uchun,  evolyu tsiya 

davom ida  p roteolitik   ferm entlam i  fa o l  b o im a g a n   holda  b o iis h i, 

hujayrada  saqlanishi  va  kerak  b o ig a n   h o ld a   faollanish  m exanizm i 

ishlab chiqilgan.

Klinik enzimologiya

K linik en zim o lo g iy a   quyidagi  3  y o 'n a lish d a  rivojlanadi:

1.  E n zim opatologiya.

2.  E nzim odiagnostika.

3.  Enzim oterapiya.

E n z i m o p a t o l o g iy a .  K o ‘p c h ilik   k a s a llik la r n in g   r iv o jla n ish  

m exanizm i to'qim a va a ’zolarda  ferm entlar faollig in in g  o ‘zgarishiga 

asoslangandir.  M a iu m  guruh  kasalliklar b ork i, ularda organizm ning 

normal  ferm ent  statusi  o ‘zgargan  b o ia d i.

Kasalliklarda fermentlar faolligining o ‘zgarishi quyidagi om illarga 

b o g iiq  b o ‘ladi:

1.  F erm en ta tiv   jarayon  ayrim   z v e n o la r in in g   k o n stitu tsio n a l 

pasayishi  (irsiy   enzim opatiyalar)  n atijasid a  ferm entlar  sin tezinin g 

y o'q olish i.

2.  Fermentlar biosintezini  p asaytiruvchi  toksik  omillar.

3.  A lim e n tä r   o m illa r  (v ita m in ,  o q s il,  m ik r o e le m e n tla r n in g  

yetish m asligi,  ovqat ratsionida  o'zgarishlar).

4.  Ferm entativ jarayonlam ing  hujayra  ichid a  sodir  b o‘lishining 

buzilishi.

E n zim o p a to lo g iy a   o ‘z   ichiga  in so n   p atolo g iy a la rin in g   deyarli 

b a rch a sin i  o la d i,  ch u n k i  fe r m e n ta tiv   o 'z g a r is h la r   b o im a g a n  

kasalliklam i  m um kinligini  tasavvur  etish   q iy in .  E nzim opatologiya 

nuqtai  nazaridan  patologik jarayonning k e lib   chiqishini  quyidagicha 

tasavvur etish mumkin: kasallikni vujudga keltiruvchi etiologik o m il, 

bir  yoki  bir  n echa  ferment  sistem alarin ing  ish in i  izdan  chiqaradi. 

T egish li  m od d a  alm ash inu v  ja r a y o n la r in in g   k e ch ish i  to 'x ta y d i, 

natijada  o ‘ziga  x os  simptomga  ega  b o ig a n   k asallik   vujudga keladi.

Yurak  q o n -to m ir  k asallik lari,  o n k o lo g ik   p a to lo g iy a ,  d ia b et, 

h om iiad orlar  to k sik o z i,  asab  k a sa llik la r i  p a to g e n e z id a   a ’z o   v a  

to'qim alardagi  oqsil,  nuklein  kislota,  u g le v o d ,  lipid,  am inokislotalar

biokim yoviy o  ‘zgarishlarining yemirilib borishi isbotlangan. Pankreatit, 

kuyish  travmasi,  n efro z,  allergik  va boshqa kasalliklarda  kallikrein  — 

kinin  sistem asi fu n k siyasin in g buzilishi  aniqlangan.

E n z im o p a to lo g iy a n i  tek shirish   b o ‘y ic h a   ish lar  k engaym oqda, 

x u su sa n   p a t o lo g ik   h o la tla r d a   ferm en tlar  f a o l l i g i   v a   sin te z in i 

bosbqarishning o 'z ig a  x o s  tomonlari  o ‘rgamlmoqda:

Etiologik om il

4

Ferm ent sistem alari ishining buzilishi

4

M etab olik  y o ila rn in g   bloklanishi

4

K asallikning rivojlanishi

Irsly   e n zim o p a tiy a la r. Hozirgi vaqtda 5 0 0  dan ortiq ferment yoki 

izoferm entlam ing  g en etik   sintezlanishi  b uzilishi  natijasida  vujudga 

kelgan  m odda  alm ashinuvining  buzilishi  bilan  boradigan  kasalliklar 

m aium d ir. Bularga q on  kasalliklari, gem olitik anem iya, koagulyatsiya 

va fibrinolizning b uzilish i, uglevod, oqsil, aminokislota almashinuvining 

b u zilish i  kiradi.  E n zim op atiyalar  ichid a  a so siy   o ‘rinni  to'planish  

kasalliklari egallaydi, ular lizosom al fermentlarning yetishm asligi yoki 

kam sintezlanishi natijasida vujudga keiadi (masalan: glik ogen oz  1.4 — 

giyukozidaza  ferm entining  yetishm asligi  sababli,  Farbi  kasalligi  -  a - 

galaktozidaza  ferm entining  y o ‘qligidan  va  boshqalar).  Bu  kasalliklar 

umumlashtirilib,  lizo so m a l kasalliklar deb ataladi.

F erm en tod iagn ostik a. Qonni plazmasida kasalliklami tashxis qilish 

maqsadida  ferm entlarni  aniqlash.  Qon  plazm asining  ferment  tarkibi 

s o g ‘lom   organ izm d a  d o im iy   b o ‘lib,  ayrim  p a to lo g ik   holatlarning 

vujudga kelishida sezgir va nozik indikator hisoblanadi. Turli holatlarda 

kuzatiladi:

• 

G iperferm entem iya.

• 

G ipoferm entem iya

• 

D isferm entem iya.

Tashxisning  ferm entativ  usullari  tibbiyotda  ishonchli  vositalardan 

hisoblanadi va sh ifokorga, qiyin holatlarda  to ‘g ‘ri qaror qabul qilishga 

yordam  beradi.

Fermentativ  tahlil  o ‘ta  n ozik   jarayon  b o ‘lib ,  b o sh q a   d iagnostik  

testlardan qolishmaydi. Shuning uchun, hozirgi vaqtda qon  plazmasidagi 

fermentlaming  faolligin i  aniqlashda,  kasalliklarga  tash xis  q o ‘yishda 

k en g   f o y d a la n ilm o q d a .  H o z ir g i  v a q td a   f e r m e n t a t i v   ta h lil 

avtom atlash tirilgan   v a   m axsu s  apparatlarda  o 't k a z ila d i.  B u n d ay 

apparatlarga «Texnikon», «Lab -  sistema» va boshqalar kirib, ular orqali 

bir ish kuni davom ida ikki yuzga yaqin kasallikni an iqlash  mum kin .

Tashxisning  fermentativ  usullari  boshqa  tash xis  usullaridan  farqli 

ravishda spetsifik b o ‘lib, kasallikning turli bosqichlarida foydalaniladi. 

Bu  u su lla r  q u y id a g i  a fz a llik la r g a   e g a d ir la r :  q o n d a g i  fer m e n t 

spektorlarining yuqori darajadagi  a ’zoga nisbatan  sp etsifik ligi.

Qonda  qator  fermentlar  faolliginin g  ortishi  h a y o t  uchun  muhim  

bo'lgan a ’zolam ing o g ‘ir jarohatlanishi, h ujayralam ing halok boMishi, 

m embranalar  o'tk a zu v ch a n lig in in g   b u zilish i  h a q id a   xabar  berishi 

m um kin.  B u n d ay  ferm en tla rg a   kiradi:  L D G ,  ß -o k sib u tir a tD G , 

izotsitratDG, M DG, a-glitseratdegidrogenaza, fosfogeksoizom eraza,  1,6

-  fruktozodifosfataza, AST, ALT va  boshqalar.

H o z ir g i  v a q td a   ayrim   k a s a llik la r n in g   i s h o n c h l i   fe r m e n t 

simptomlarini aniqlashga keng imkoniyatlar yaratilgan. M asalan: o'tkir 

gepatitlar  A ST   va  A LT lam in  faolligi  osh ish i  b ila n   xarakterlanadi. 

M e x a n ik   (o b t u r a ts io n )   s a r iq lik   u c h u n   is h q o r i y   fo s fa ta z a , 

am inotransferazalar  fa o llig in in g   o sh ish i  xosd ir.  Q on d a  fermentlar 

f a o llig in i  a n iq la sh   d iff e r e n s ia l-d ia g n o s tik   a h a m iy a tg a   egad ir. 

F erm entod iagnostik a  yordam ida  infarkt  m io k a rd   yurak  fao liy a ti 

funksional  o  ‘zgari shLaridan  farqlanadi.  Yurak  infarkt  m iokardi uchun 

L D G ,  A ST ,  iz o ts itr a t- D G ,  1,6  -   f r u k t o z o - d ifo s f a t a ld o la z a   va 

kreatinkinazalar faolligining oshishi xarakterlidir.  Ferm ent testlarining 

izofemientlarini  aniqlash orqali  tashxis  qiym atini  osh irish  mumkin.

Q on  va orqa  m iya  suyuqligida  glik oliz,  am in ok islota  almashinuvi 

ferm entlarini  an iqlash,  o ‘sim talar  bilan  ja ro h a tla n ish n in g   tashxis 

im koniyatlarini  kengaytiradi  va  b iop siya  m aterialid a  b iok im yoviy 

‘zgarishlami topish morfologik o ‘zgarishlardan avval vujudga kelishini 



h isobga  olganda  bu  kasalliklarga  barvaqt  ta sh x is  q ilish g a   imkoni 

tug‘iladi.

Turli  kelib  ch iq ish   sabablariga  ega  b o ig a n   le y k o z la m i  tashxis 

qilishda  purin  nukleotidlari  alm ashinuvida  ishtirok  etadigan  adenaza 

fermentining faolligi trombotsitlarda aniqlanadi. U shb u  ferment sogMom 

odamlar trombotsitida b o ‘lmaydi va faqat leyk o zd a g in a  mavjuddir. Bu 

test  kasallikni  boshlang'ich  davrida  aniqlashga  im k on   beradi  va  o ‘z

vaqtida davolashni o'tkazish mumkin. Davolashning samaradoriigini ham 

trom botsitlarda  adenazaning  faolligini  aniqlash  orqali ko‘rish mumkin. 

D a v o la sh   y a x sh i  natija  bersa  ferm entning  faolligi  sezilarli  darajada 

pasayadi.

E n z i m o t e r a p i y a   -   fer m e n tla rd a n   k a s a llik la m i  d a v o la sh d a  

foydalanish:

1.  O shqozon-ichak y o ‘lida tegishli bezlardan fermentlar kam ishlab 

chiqarilganda (pepsin, pankreatin,  festal, panzinorm).

2.  T u rli  y ir in g li-y a llig ia n ish   jarayonlarini  davolashda:  tripsin, 

xim otripsin v a  boshqalar.

3.  Q on  va  boshqa suyuqliklarda ferment yetishmaganligida ferment 

preparatlari yuboriladi.

4.  Tomirlardagi tromblami eritish uchun (insult, infarkt miokardda) 

proteolitik  fermentlardan  foydalaniladi:  fibrinolizin,  brinaza,  brinolaza 

(aktinomitsetlardan), streptokinaza va urokinaza.

5.  Z a r a r li  o ‘ sim ta la rn i  k o m p le k s   d a v o la sh d a ,  m a sa la n , 

asparaginazalimfoblast leykozlam i davolashda qo'llaniladi (bu hujayralar 

asparaginning  yetishm asligiga  sezgirdirlar,  chunki  asparaginsintetaza 

ferm entini saqlamaydilar). Poliaminooksidazaeksperimental o'sm alanu 

d a v o la sh d a   foydalaniladi  (ular  p oliam in lam i  ok sidlovch i  ferm ent 

saqlam aydilar, shu sababdan to‘planishi vujudga keladi).

6.  Ferm ent ingibitorlari o'tkir pankreatit, artrit, allergik kasalliklami 

d a v o la s h d a  

q o 'lla n ila d i. 

X o lin e s te r a z a , 

k arb o a n g id ra za , 

m o n o a m in o o k s id a z a   v a   p r o te o litik   ferm entlar  in g ib ito r la r id a n  

foydalaniladi.

F er m e n tla r d a n  analitik reagen tlar sifatida laboratoriya tashxisida 

q o ila n ila d i. Klinik va biokim yoviy laboratoriyalarda organik moddalami 

f e r m e n ta tiv   u su llar  y ord am id a  an iq lash d an   m u vaffaq iyat  b ilan  

foydalanilm oqda.  Fermentlardan  foydalanish  qon,  siydik,  to ‘qima  va 

b o sh q a   b io lo g ik   materiallarda  kam   m iqdordagi  glyu koza,  etan ol, 

s iy d ik c h il,  siy d ik   k islo ta si,  am in ok islotalar,  lipidlar,  x o le ste rin , 

n u k leo tid la r  va  boshqalam ing  m iqdorini  aniqlashga  im kon  beradi. 

G lyu k oza v a  boshqa uglevodlam i  fermentativ aniqlash usullari spetsifik 

fermentlardan foydalanishga asoslangandir.  Glyukozani aniqlash uchun 

quyidagi  fermentlardan foydalaniladi:

a)  glyukozoksidaza,  glyukozani  glyukon  kislotasi  va  H 20 ,  gacha 

oksidlaydi;

b ) geksokinaza, ushbu reaksiyani katalizlaydi

glyukoza+A T F  ->  glyukoza-6-fosfat+A D F

d ) 

glyukoza -  6 -  fosfatdegidrogenaza glyukozani N A D  yordam ida 

glyukozolaktongacha oksidlaydi.

G lyukozani biomateriallarda glyukozoksidaza yordam ida aniqlash 

keng tarqalgan ferment usuli hisoblanadi. Glyukozaning m iqdori haqida 

eritmada  kislorod  konsentratsiyasining  kamayishi  yo k i  h o sil  b o ‘lgan

H ,0 ,  miqdori bo'yicha tahlil  qilinadi.

E ta n o ln in g  

m iq d o r in i 

a n iq la s h  

a l k o g o lo k s id a z a  

y o k i 

alkogoldegidrogenazadan foydalanishga asoslangan.  A lk ogolok sid aza  

etanolning havo kislorodi bilan atsetaldegid va H ,0 2 gacha oksidlanishini 

katalizlaydi.  A lkogol D G  etanolni aldegid va N Ä D H , gacha oksidlaydi. 

K e y in g i  yillarda  etan olni  an iq lash n in g  ferm entativ  elek tr o d   u su li 

yaratilgan.

Siydikchilni aniqlash ureaza fermenti yordamida uning N H 4+ va CO, 

ga   parchalanishiga  asoslangan.  Ureaza  eritmalaridan  anilizatorlarda 

foydalaniladi. Hosil  b o ig a n  N H 4+ishqor ta’sirida gazsim on  am m iakka 

a y lan ad i  va  u  N H 3  ni  s e z u v c h i  elek trod   yord a m id a   a n iq la n a d i. 

Shuningdek,  fermentli  m em bran  elektrodlardan  ham   foyd alan ilad i, 

ularda ureaza eritmasi dializ  plenkalari orasiga joylashtiriladi.

S iy d ik c h iln i  an iq la sh   u c h u n   ik k i  ferm en tli  s is te m a d a n   ham  

foydalaniladi  (ureaza-glutam atdegidrogenaza)  va  m iqdoriy  aniqlash 

spektrofotometrda  N A D H , ni  aniqlashga  asoslangan.  S iyd ik   kislotani 

ferm entativ  aniqlash  uning  k islo ro d   bilan  allontoin  va   H T0 ,  gach a 

urikaza  ishtirokida  o k sid la n ish ig a   asoslangan .  T e sh ik li  sh ish a g a  

immobillangan  urikaza oqar mikroreaktorlarda ishlatiladi.

A m in o k islo ta la rn i  a n iq la sh   L -a m in o o k sid a za   fer m e n tla rid a n  

Yüklə 13,42 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   42




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin