O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s



Yüklə 5,47 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə31/275
tarix16.12.2023
ölçüsü5,47 Mb.
#181108
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   275
N.A. Muslimov, Sh.S. Sharipov, mehnat talimi oqitish metodikasi kasb tanlashga yolash pdf

M ustahkam lash uchun savollar:
1. M e h n a t t a ’lim i d a rs la rin i k u zatish ga q a n d a y talablar q o '­
yiladi?
2. M e h n a t t a ’lim i d a rsla rin i q a n d a y m a q s a d la rd a kuzatiladi?
3. M a s h g 'u lo tla r n i ku z a tish natijasida o 'q itu v c h in in g m a s h ­
g 'u lo tla rn i ta s h k il q ilishdagi faoliyati q a n d a y k o 'rsa tk ic h lar a s o ­
sida s a m a rali b a h o la n is h i m u m k i n ?
4. M a sh g 'u lo t u c h u n ta n l a n g a n t a ’lim m e to d la r in in g talabga 
javob berish darajasi q a n d a y k o 'r sa tk ic h la r y o rd a m id a o 'rn a tila d i?
5. T a ’lim ja ra y o n id a o g 'z a k i t a ’lim m e to d la r id a n fo yd ala nish­
n in g yu tuq lari n i m a d a ko 'rin ad i?
6. M e h n a t t a ’limi d a rs la rid a n i m a u c h u n a m a liy t a ’lim m e t o d ­
larini q o'llash yaxshi natijalarn i beradi?
7. K uzatilg an d a rs n in g tah lili q a n d a y a m alga oshiriladi?
8. M e h n a t t a ’lim id a d id a k tik t u s h u n c h a la r n i izohlab bering.
2 .3 . M ehnat ta ’lim i, kasb tanlashga yo‘llashning didaktik
tizim lari
Reja:
1. T a ’lim n in g d id a k tik tiz im i h a q id a u m u m iy tu sh u n c h a .
2. P re d m e t tiz im i, operatsiya tiz im i, o p e ra tsiy a -p re d m e t tiz i­
m i, m o to rli-m a s h q tiz im i, o p e ra tsio n -k o m p le k s va boshqa tiz im -
lar.
3. M e h n a t t a ’lim i d id a k tik t iz im la r in i tak om illashtirish.
51


Tayanch ihorular:
tiz im , b u y u m tiz im i, o p e ra tsiy a tiz im i, 
operatsiy a b u y u m tiz im i, m o to rii m a s h q tiz im i, o p e ra ts iy a k o m ­
pleks tiz im i, k o n s tr u k s io n - te x n o lo g ik tizim .
1. 
Ta’limning didaktik tizimi haqida umumiy tushuncha. 
T a ’lim
tizim i deb, am aliy k o 'n ik m a va m e h n a t m a la k a la rin i t o ‘g ‘ri tarkib 
to pishiga, kasbiy faoliyatga tayyorlashni t a ’m in la y d ig a n o 'quv 
m a te ria lin in g m aq sad ga muvofiq tu zilm a siga , u n i ta s h k il etish va 
izchilligiga aytiladi.
D id a k tik a va m e to d ik a bir-biri bilan uzviy bog'Iiq. M e to d ik a
d e g a n d a, ilm iy u su lla r haqidagi fan tu sh u n ila d i. Bu fan d id ak ti- 
k a n in g xususiy holidir. D id a k tik a «kimni», « nim a ga » va «q anday 
qilib» o'qitish kerak degan savollar bilan s h u g 'u lla n s a , u bilan 
uzviy bog'Iiq holda m e to d ik a esa «qaysi tarz d a» va « n im a la r y or­
d a m id a » o'qitish m asalalari bilan s h u g 'u lla n a d i. B o sh q a c h a qilib 
a y tg a n d a , o'qitish m etodik asi bu turli xil y o'llar va u s u lla r tizim i 
bo'lib, o'quv d id a k tik m a te ria lla rd a n foydalanib, belg ilard an 
m aq sa d larg a erishish u c h u n nazariy dars va y o 'r iq n o m a vaqtida 
q o i la n il a d i.
D id a k tik a va m e to d ik a bir m e d a ln in g ikki to m o n id ir: « n im a
u c h u n va nim a», y a ’ni d id a k tik a n i, «qaysi ta r z d a va n i m a la r yor­
d am id a » , y a ’ni m e to d ik a n i belgilaydi.
T a ’lim jara y on i o 'z a ro bog'Iiq va aylana h a ra k a td a am alga 
osh a d ig a n o'qitish tadbirlari m o d uliga a so sla n g a n , ya ’ni ular 
m a s h g 'u lo t ja ra y o n id a yoki ish o 'rn i m e h n a t t a ’lim i o'qituvchisi 
t o m o n id a n m u n ta z a m ravishda ta k ro rla n a d ig a n tad b irla rn i bildi- 
radi. U la r biror j a r a y o n n in g b arc h a e le m en tlarin i q a m r a b oladi, 
misol u c h u n , a n iq bir n azariy d ars yoki y o 'r iq n o m a n i o 'tk az ish
u c h u n «tayyorgarlik ko'rish — o 'tk a z is h — baholash» kabi ha - 
ra k a tla r kerak. D id a k tik x a tti- h a ra k a tla r quyidagi savollar bilan 
uzviy bo g 'lan gan :
1. M a ’lum ot yig'ish. O 'quvchi berilgan ish to p s h ir ig 'in i tahlil 
qiladi, kerakli h a m m a m a ’lu m o tla rn i m u staqil ravishda yig'adi.
2. Reja tuzish. O 'q u v c h i m ustaqil ravishda b o s h q a kerakli ish 
bo s q ic h la rid a n iborat ish rejasini tuzadi.
3. Q a r o r qabul qilish. O 'quvchi o 'qituvchi bilan birgalikda ish 
rejasini a m a lg a o shirish to'g'risida q a ro r qabul qiladi.
4. A m a lg a oshirish. O 'q uv ch i ish rejasi asosida ish n i m ustaqil 
bajaradi.
52


5. Tekshirish. 0 ‘quvchi ish natijasini m ustaqil tekshiradi va 
« ba ho la r varag'ini» t o ‘ldiradi.
6. Xulosa c h iq a rish . 0 ‘quvchi va 
0
‘qituvchi birgalikda ish 
j a r a y o n in i, s h u n in g d e k , ish n atijalarini ta h lil qiladi va xulosa 
ch iq a rad i.
B ilim la rn i o'z la s h tiris h (ta ’lim olishda) faqat xotira xususi- 
yatlari e m a s, balki shaxsiy qobiliyatlari, f ik rn i j a m la s h , m aqsad 
h a m d a tiris h q o q lik k a h a m b o g ‘Iiq. M a q sa d g a in tilu v c h a n lik n in g
z a ru riy sh a rtla ri k o 'p ro q va m u s t a h k a m r o q o ‘zlashtiriladi.
« K a d rla r tayyorlash m illiy d a s tu r i» n in g m a q s a d i t a ’lim s o ­
h a s in i t u b d a n isloh qilish, u n i o 't m i s h d a n q o lg an m afk u rav iy
q a r a s h l a r d a n va s a rq itla rd a n to 'la xalos etish, rivojlangan de- 
m o k r a tik davlatlar d a ra jasid a , y u k s a k m a ’naviy va axloqiy ta- 
lablarga jav ob b e ru v c h i yuq o ri m a la k a li k a d rla r tayyorlash m i l ­
liy tiz im i n i yaratishdir. Bu esa o 'z n a v b a tid a t a ’lim jaray on iga 
b o s h q a ko'z bila n q a r a s h n i ta la b e tadi. X u s u s a n , t a ’lim tizim i 
u c h u n yangi p o g 'o n a h is o b la n g a n m e h n a t t a ’lim i tiz im id a bu 
m u a m m o o 'z do lzarbligi b ilan a lo h id a ajralib tu ra d i. D unyo ga
yangi ko 'z b ilan q a ra y d ig an u d d a b u r o n , is h n i n g k o 'z in i biluv- 
ch i, ke lajagim iz p oyd e v o rin i q u r u v c h i va y u k sa ltiru v c h i ishchi 
m u ta x a ssis k a d rla rn i tay yorlash re s p u b lik a m iz old id a tu rg a n eng 
m u h i m va m a s ’uliyatli vazifadir. K eyingi y illarda bu b o r a d a h a m
k a tta ish lar olib b o r ilm o q d a .

Yüklə 5,47 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   27   28   29   30   31   32   33   34   ...   275




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin