7.5.2.4
Spolupráca
V rámci subjektívneho hodnotenia e-leaningového kurzu sme sa v kvanti-
tatívnej časti zamerali aj na hodnotenie dimenzie spolupráce, s ktorou boli
študenti v oboch skupinách (experimentálnej i kontrolnej) v porovnaní
s ostatnými sledovanými oblasťami najmenej spokojní (viď tabuľka 12,
13). V hĺbkových rozhovoroch sme sa pokúsili saturovať danú oblasť ďalší-
mi údajmi, ktoré by nám mohli naznačiť, aké faktory mohli na toto hodnote-
nie vplývať. Oblasť spolupráce bolo pre nás zaujímavé hlbšie analyzovať aj
preto, že spolupráca bola vlastne jedinou dimenziou, kde učiteľ nezasahoval
do práce skupiny.
Študenti kontrolnej skupiny spracovávali záverečné seminárne práce tra-
dičným spôsobom, ktorého logistiku a manažment si volili sami a prácu
odovzdávali v printovej podobe. Študenti experimentálnej skupiny spracová-
vali záverečné seminárne práce v LMS Moodle, prostredníctvom nástroja
Wiki, ktorý im umožňoval priame vkladanie obsahov.
V kontexte dimenzie spolupráce sa nám objavilo niekoľko zaujímavých
kategórií.
Prvou kategóriou, ktorá sa mohla v hodnotení prejaviť, bola kategória
„problematicky spolupracujúcich spolužiakov“. Študenti poukazovali na
skutočnosť, že niektorí spolužiaci na príprave záverečných seminárnych prác
participovali v nedostatočnej miere. Tu by sme si dovolili uviesť, že študenti
boli rozdelení do tímov náhodným vygenerovaním v LMS Moodle, čo spô-
sobilo, že sa v rámci jedného tímu ocitli študenti z rôznych študijných sku-
pín.
Katka: Ako negatívum vnímam, že niektoré sa viezli.
Monika: Každý by mal priložiť ruku k dielu rovnakým spôsobom.
Anka: Mali sme jednu, čo vôbec nespolupracovala a nereagovala na
žiadne výzvy.
Nakoľko je hodnotenie tímovej spolupráce, ktorá prebieha mimo priestor
prezenčnej výučby problematické aj pre samotného učiteľa, bolo študentom
umožnené hodnotiť sa navzájom. Prostredníctvom dotazníka hodnotiaceho
prínos jednotlivých členov tímu (Mareš 2013, s.183) tak mohli vyjadriť na
škále mieru prínosu jednotlivých členov do tímovej spolupráce, čo sa stretlo
s pozitívnym ohlasom, aj keď s objektivitou hodnotenia spolužiakov mali
121
isté problémy. V tomto kontexte by sme radi zdôraznili, že umožniť študen-
tom hodnotiť sa navzájom sme považovali za dôležité z dvoch dôvodov. Vý-
sledky vzájomného hodnotenia bral učiteľ do úvahy ako jednu z dimenzií ich
celkového hodnotenia v rámci predmetu Didaktika IKT v primárnej škole.
Zároveň považujeme dimenziu objektívneho hodnotenia za dôležitú kompe-
tenciu učiteľa (v našom prípade budúcich učiteľov), ktorú je potrebné rozví-
jať i v rámci pregraduálnej prípravy na učiteľskú profesiu.
Karolína: Oceňujem, že bolo možné hodnotiť prínos každej členky.
Simona: Mňa prekvapilo, aké ťažké bolo pre mňa hodnotiť členky tímu,
bola to dobrá skúsenosť.
Katka: Je ťažké hodnotiť objektívne. Zohrávajú tam rolu sympatie, kama-
rátstva, história skúseností...Keď si predstavím, že budem musieť hodnotiť
žiakov a nekrivdiť im...
Monika: Nie som ten typ, ktorý by niekomu dal málo bodov a kritizoval.
Bolo to pre mňa náročné, ale zaujímavé. Je dôležité navzájom sa hodnotiť,
keďže je to skupinová práca.
Zuzana: Bolo super, že sme mohli poukázať na to, ak sa naozaj niekto vie-
zol.
V rámci dimenzie spolupráce sa objavila opäť kategória podpory od uči-
teľa, ktorá však na rozdiel od dimenzie diskusie bola v prípade spolupráce
vo Wiki očakávaná skôr vo význame technickej podpory, smerom
k používaniu nového nástroja, nie v očakávaní didaktickej podpory.
Z výpovedí študentov bolo viditeľné, že v porovnaní s nástrojom Chat
a Diskusné fórum, ktorých základné charakteristiky študenti poznajú z iných
virtuálnych prostredí, bol prvý kontakt s nástrojom Wiki problematický,
podporu učiteľa očakávali a vyžadovali (čo sa prejavilo vo vyššej miere
kontaktovania učiteľa), zatiaľ čo v oblasti komunikácie bola skôr v rovine
ocenenia.
Soňa: Trápili sme sa, potrebovali sme pomoc.
Katka: Wiki je nová, skúšali sme a učili sa na vlastných chybách.
Klára: Museli sme sa vás (učiteľa) veľa pýtať.
V rámci reflexie práce s nástrojom Wiki zaznievali ako najčastejšie výho-
dy flexibilita práce, tvorivý potenciál a zverejniteľnosť výsledkov práce.
Klára: Mne Wiki veľmi vyhovovala. Keby sme sa mali na prípravu stretnúť
osobne, tak by to bolo komplikované...
Simona: My sme sa nemuseli stretnúť osobne vôbec, pár organizačných
vecí na Facebook a už sme len vkladali svoje časti do Wiki.
Monika: Je to úžasné, nemusíme sa stretávať osobne, nemusíme si písať
na Facebook.
122
Zuzana: Je úžasné, že nemusíme projekt tlačiť, že to tam všetky vidíme.
Nie vždy je na hodine možnosť prezentovať spoločnú prácu, riešime kto ide
do Prešova, kto to odovzdá učiteľovi, tak by sme to nahrali tam a môže si to
pozrieť.
Katka: Wiki by sme mohli mať ako prostredie na prípravy na prax, kde by
sme spoločne tvorili námety, pracovné listy.
Monika: Mohli by sme tak vytvárať celé projekty, ktoré by nám zostali pre
prax.
Ako najčastejšie nedostatky Wiki a problémy pri písaní textu uvádzali,
v kontexte voľby jazyka Wiki, nefunkčnosť voľby „krok späť“ a absentujúcu
možnosť práce na rovnakom dokumente, v rovnakom čase, v porovnaní so
službou Dokumenty Google, kde táto možnosť existuje.
V súvislosti s dimenziou tímovej spolupráce by sme mohli konštatovať, že
spolupráca či už tradičným spôsobom alebo prostredníctvom nástroja Wiki
poskytuje niektoré výhody a zároveň má aj limity a obmedzenia.
V oboch prípadoch tímovú spoluprácu sťažilo zmiešanie tímov náhodným
výberom. Študenti spoluprácu „rozbiehali“ náročnejšie, ocitali sa v nových
sociálnych kontextoch, ktoré si vyžadovali iné sociálne zručnosti. Táto sku-
točnosť sa teda mohla premietnuť do nižšieho skórovania v rámci subjektív-
neho hodnotenia, v porovnaní s ostatnými dimenziami (viď tabuľka 12 a 13).
Po úvodných ťažkostiach sa však už pri samotnom spracovávaní zadaní javil
nástroj Wiki ako flexibilnejší, umožňoval vkladanie čiastkových výstupov
jednotlivých členov tímov do prostredia Wiki, bez nutnosti záverečnej kom-
pletizácie niektorým z členov tímu (v porovnaní s tímami, ktoré spracovávali
práce tradičným spôsobom). Taktiež skutočnosť, že záverečné výstupy jed-
notlivých tímov boli dostupné ostatným študentom, ktorí si ich mohli kedy-
koľvek prezerať, prípadne po dohode ďalej dopĺňať, hovoria v prospech ná-
stroja Wiki.
Domnievame sa, že ak by boli eliminované úvodné technické problémy
s nástrojom (nástroj Wiki bol v LMS Moodle Pedagogickej fakulty Prešov-
skej univerzity v Prešove použitý po prvýkrát) a poskytnutá kvalitnejšia
podpora zo strany učiteľa (samotný učiteľ, ako aj administrátor nepoznali
dôkladne jeho charakter a riešili neočakávané problémy „za pochodu“), bol
by vnímaný ešte pozitívnejšie, čo by sa mohlo prejaviť vo vyššom skórovaní
v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Poslednú oblasť, ktorú sme v úvodnej časti individuálnych interview spo-
mínali, bola kategória „vytunovaný“ Moodle (z angl. to get tuning). Pod tou-
to kategóriou sme rozumeli LMS Moodle, v rámci ktorého budú „vyladené“
nedostatky vplývajúce na dimenziu bezpečnosti, stability a kontinuity. Tieto
123
kategórie, spoločne s ostatnými kľúčovými kategóriami analyzovanými
v rámci kvalitatívneho prístupu, sme zahrnuli do záverečnej sumarizácie vý-
skumných zistení a odporúčaní pre prax.
7.6
ZHRNUTIE VÝSLEDKOV VÝSKUMU, NAŠE ODPORÚČANIA
Cieľom nášho výskumu bolo zistiť vplyv využitia špecifických nástrojov
LMS Moodle na subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu z pohľadu
študentov. E-learningový kurz bol súčasťou predmetu Didaktika IKT
v primárnej škole ako podpora prezenčnej výučby u študentov dennej formy
štúdia.
Vo výskume sa zamerali na dve základné kategórie činností spojených
s vysokoškolským štúdiom, komunikáciu a kooperáciu, ktoré boli v rámci
e-learningového kurzu hodnotené v rámci dimenzie dostupnosti učiteľa, ko-
munikácie s učiteľom, diskusie a spolupráce.
Danú problematiku sme sa rozhodli skúmať metódami kvantitatívneho
i kvalitatívneho výskumu, ktorých kombinácia nám umožňovala hlbšie poro-
zumenie výskumných zistení a ich interpretáciu v širších súvislostiach.
Kvantitatívny prístup bol využitý na verifikáciu nami stanovených hypotéz
a v rámci neho bola použitá metóda pedagogického experimentu. Zber vý-
skumných dát bol realizovaný prostredníctvom dotazníkov. Subjektívne
hodnotenie e-learningového kurzu bolo realizované prostredníctvom nami
skonštruovaného dotazníka, na zostavenie ktorého sme ako východiská pou-
žili už existujúci štandardizovaný dotazník Klementa (2011) a kritériá hod-
notenia kvality e-learningových kurzov Wrighta ([sa.]). Vplyv osobnostných
charakteristík na subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu sme testovali
prostredníctvom štandardizovaného osobnostného dotazníka NEO Five Big
Inventory, ktorý zisťoval úroveň jednotlivca v piatich osobnostných vlast-
nostiach: 1) neurotizmus/ emocionalita, 2) extraverzia, 3) otvorenosť voči
zážitkom, 4) prívetivosť a 5) svedomitosť.
Kvalitatívne metódy, v rámci už spomenutej triangulácie, slúžili na validi-
záciu dát získaných v rámci kvantitatívneho prístupu. Z možných dizajnov
sme sa v rámci kvalitatívneho výskumu priklonili ku zakotvenej teórii. Vý-
skumné dáta sme získali prostredníctvom ohniskových skupín a v rámci in-
dividuálnych interview.
V súvislosti s realizáciou kvantitatívneho výskumu si dovoľujeme pouká-
zať na tri oblasti, ktoré považujeme v kontexte získaných a interpretovaných
dát za najvýznamnejšie.
124
Zo špecifických nástrojov LMS Moodle sa javia ako najprínosnejšie tie
nástroje, ktoré zabezpečovali komunikáciu s učiteľom a dostupnosť učiteľa.
V našom prípade to boli nástroje LMS Moodle, Chat a Správy. Tieto skutoč-
nosti boli potvrdené aj v rámci kvalitatívneho výskumu a ich bližšia špecifi-
kácia je súčasťou interpretácie kvalitatívnych dát - výskumných správ.
Ukázalo sa, že na pozitívne hodnotenie e-learningového kurzu z pohľadu
študentov, mohla mať vplyv osobnosť učiteľa. V sledovaných dimenziách,
ako aj celkovo, bol kurz v oboch skupinách hodnotený pozitívne (priemer
nad 0,5), pričom najmenšia spokojnosť bola v oboch skupinách
s hodnotením vzájomnej spolupráce. Najvyššie bola hodnotená dimenzia
komunikácie s učiteľom, v rámci ktorej dochádzalo k najtesnejšej interakcii
medzi učiteľom a študentmi. Naopak, dimenzia spolupráce bola vlastne jedi-
nou dimenziou, kde učiteľ nezasahoval do práce skupiny.
Možný vplyv osobnosti učiteľa na pozitívne hodnotenie sledovaných di-
menzií i na celkové hodnotenie e-learningového kurzu dokumentujú aj nie-
ktoré zistenia v rámci kvalitatívneho výskumu (napr. už len samotná prítom-
nosť učiteľa vo virtuálnom priestore v čase virtuálnych konzultačných hodín
a jeho ochota vyčleniť si čas na vzdelávacie potreby študentov v rámci osob-
ného voľna bola študentmi pozitívne vnímaná).
Ďalším zistením, ktoré je vzhľadom na dostupnosť výskumnej vzorky
z našej strany interpretované skôr ako tendencia, ktorú je potrebné podrobiť
ďalšiemu skúmaniu, je skutočnosť, že v rámci kvantitatívneho výskumu sa
osobnostné charakteristiky študentov nepreukázali ako bariéra pri prijatí no-
vých nástrojov LMS Moodle.
V experimentálnej skupine sa na 5% hladine významnosti potvrdila štatis-
ticky významná súvislosť medzi mierou extraverzie a mierou spokojnosti so
spoluprácou. Extrovertnejší ľudia hodnotili spoluprácu do istej miery nega-
tívnejšie (slabšia korelácia). Môže to znamenať, že extrovertnejší ľudia do
istej miery vnímali nástroj Wiki, ktorý im bol poskytnutý na spoluprácu, me-
nej pozitívne. Túto skutočnosť by sme mohli vysvetliť tým, že hľadanie prie-
storu a času, dodržanie špecifických podmienok na spoluprácu môže byť pre
extrovertov náročnejšie a vnímanie nástroja Wiki negatívnejšie, čo je však
odrazom ich osobnosti ako takej, nie samotného nástroja. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj fakt, že spolupráca v experimentálnej skupine bola hodnotená
celkovo mierne vyššie oproti kontrolnej, čo hovorí v prospech nástroja
(priemerné hodnotenie - kontrolná skupina: 0,57 a experimentálna skupina:
0,62).
V rámci celkového hodnotenia e-learningového kurzu nedošlo k štatistic-
kej významnosti medzi kontrolnou a experimentálnou skupinou. Celkové
125
hodnotenie v experimentálnej skupine bolo však vyššie (0,79) v porovnaní
s kontrolnou skupinou (0,71).
Domnievame sa, že túto skutočnosť mohla ovplyvniť aj kategória „Mood-
le bez očakávaní“, ktorú podrobnejšie analyzujeme v predchádzajúcej časti
textu a ktorá je charakteristická spokojnosťou študentov s podobou LMS
Moodle, ponímaná predovšetkým ako úložisko vzdelávacích materiálov. Ab-
sencia očakávaní navyše v rámci ponuky LMS Moodle sa mohla prejaviť na
subjektívnom hodnotení e-learningového kurzu, v rámci ktorého nedošlo
k štatistickej významnosti medzi hodnoteniami kontrolnej a experimentálnej
skupiny.
V rámci kvalitatívneho prístupu sa nám podarilo realizáciou ohniskových
skupín identifikovať niektoré kľúčové oblasti elektronického vzdelávania.
Oblasti, ktoré bolo potrebné saturovať ďalšími údajmi, sa stali predmetom
nášho záujmu v individuálnych interview, kde bol vytvorený priestor na ich
dôkladnejšiu analýzu.
Kvalitatívne zistenia nám pomohli interpretovať dáta získané v kvanti-
tatívnom výskume a naformulovať opatrenia na skvalitnenie výučby
v prostredí LMS Moodle, nakoľko mnohé z nich majú charakter odporúčaní
a návrhov iniciovaných samotnými študentmi.
V rámci technickej infraštruktúry bola ako základný problém identifikova-
ná nestabilita systému, ktorá spôsobovala výpadky v náporových obdobiach
(skúškové obdobie, testovanie). Z tohto dôvodu študenti využívali na vzde-
lávacie účely alternatívne LMS, sociálnu sieť Facebook, prípadne služby
gmail, ktoré síce považovali za bezpečnejšie, ich nevýhodou však bol zásah
do súkromnej sféry, čo študenti považovali z hľadiska psychohygieny za ne-
výhodu. V súčasnosti je už tento problém vyriešený výmenou pôvodného
servera, na ktorom bol LMS Moodle prevádzkovaný, za výkonnejší.
Študenti poukazovali taktiež na množstvo systémov, s ktorými sa v rámci
manažmentu výučby stretávajú a v rámci ktorých majú pridelené rôzne pri-
hlasovacie údaje, čo vnímajú ako zmätočné a navrhovali zjednotenie prístu-
pov, prípadne prepojenie systémov. V súčasnosti je tento problém vyriešený
prostredníctvom IDM servera. V rámci používateľskej podpory by bolo
vhodné uvažovať o úvodnom zaškolení pre prácu s LMS Moodle, rovnako
ako im je poskytované školenie pre prácu s MAIS.
Prostredie LMS Moodle by mohlo byť obohatené o fóra pre študentskú
prax, kde by mali možnosť vymieňať si poznatky a skúsenosti týkajúce sa
nielen logistiky praxe (napr. problémy s počtami odučených hodín), ale ktoré
by im umožnilo zdieľanie kreatívnych námetov a nápadov. Ďalšou službou
LMS Moodle by mohlo byť vytvorenie absolventského fóra, ktoré by ponú-
126
kalo podobné výhody ako fórum pre študentskú prax, s možnosťou využitia
benefitov, aj po ukončení riadneho vysokoškolského štúdia (pozn.
v súčasnosti už takéto fórum - klub absolventov Pedagogická fakulta Prešov-
skej univerzity v Prešove prevádzkuje). LMS Moodle by mohol taktiež po-
núkať priestor na skupinové fórum, ktoré by bolo určené na manažment
a logistiku študijných skupín. Študenti by tak nemuseli využívať skupinový
gmail, ktorý je z ich pohľadu nespoľahlivý a málo osobný, prípadne sociálnu
sieť Facebook, ktorá by im tak mohla slúžiť výlučne na súkromné účely.
V rámci komunikácie vnímame nevyužitý potenciál LMS Moodle, ktorý
v sebe integruje komunikačné nástroje Chat a Správy. Oba tieto nástroje by
mohli byť využívané bez ohľadu na to, aké webmaily používajú, čo by moh-
lo znížiť riziko spamovania, umožnili by možnosť chatu aj študentom, ktorí
majú registrované e-maily na iných webmailoch ako gmail a pomohli by štu-
dentom v rámci psychohygieny oddeliť súkromnú a pracovnú (školskú) sfé-
ru.
V neposlednom rade by sme radi poukázali na významný vplyv osobnosti
učiteľa, ktorý je v kontexte prijímania nových nástrojov ovplyvňujúcich cha-
rakter komunikácie a spolupráce v e-learningu, vnímaný i na základe zistení
v kvantitatívnej i kvalitatívnej časti výskumu ako kľúčový.
Uvedomujeme si však, že očakávania a nároky, ktoré sú kladené na profe-
sionalitu učiteľov v tradičnej výučbe, a rovnako systémová podpora elektro-
nického vzdelávania administrátormi LMS sú v našich podmienkach často
nereálne - e-learning si vyžaduje vysoké nasadenie učiteľov, často na úkor
osobného voľna.
V budúcnosti by sa preto mala pozornosť manažmentov a zodpovedných
upriamiť na vytvorenie mechanizmov a zavedenie opatrení, ktoré by poskytli
adekvátnu podporu učiteľom, v snahách o skvalitňovanie e-learningového
vzdelávania. Bolo by vhodné uvažovať nad realizovaním doplňujúceho
vzdelávania pre učiteľov zameraného na tvorbu e-learningových kurzov,
administratívu, riadenie ako aj evaluáciu vzdelávania s elektronickou podpo-
rou v prostredí LMS Moodle. Kvalite ponúkaného e-learningu by prospela aj
podpora z inštitúcií systematicky riešiacich inovatívnu výučbu.
V kontexte výskumných záverov by sme si dovolili zdôrazniť, že naše zis-
tenia korešpondujú s ponímaním Y generácie ako technologicky zdatnej. Aj
keď v prípade našich študentov je iniciatíva pri zavádzaní noviniek v elek-
tronickom vzdelávaní očakávaná od učiteľa, študenti sú otvorení voči novým
výzvam a v prípade dostatočnej administratívnej a didaktickej podpory, kon-
tinuity v ich zavádzaní, používateľskej istoty, ich vnímajú pozitívne.
127
Ak by sme zhrnuli kľúčové očakávania študentov od optimálneho vzdelá-
vacieho prostredia, v ktorom je e-learning realizovaný, medzi jeho základné
charakteristiky by patrila stabilita, spoľahlivosť odzrkadľujúca používateľ-
skú istotu vyplývajúcu zo skúseností s jeho využívaním nielen študentkami,
ale aj všetkými zúčastnenými. V tomto prostredí by mal byť vytvorený prie-
stor pre manažment a logistiku študijných skupín, ponuka nových spôsobov
komunikácie a spolupráce podporujúca flexibilitu, dôveru, oddelenie privát-
nej a pracovnej sféry a pod. (viac v časti kvalitatívny výskum). Domnievame
sa, že LMS Moodle, ktorého vzdelávací potenciál nie je v súčasnosti využí-
vaný naplno, by mohol byť pri napĺňaní týchto očakávaní nápomocný.
128
ZÁVER
Problematiku e-learningového vzdelávania v prostredí vysokých škôl po-
važujeme za vysoko aktuálnu, vzhľadom na znižujúcu sa dotáciu prezenč-
ných hodín vo výučbe, potrebnú inováciu študijných programov, charakter
nastupujúcej generácie, pre ktorú je virtuálne prostredie prirodzenou súčas-
ťou privátnej i školskej sféry, ako aj na trvalú udržateľnosť fakúlt či na kon-
kurenčné prostredie, v ktorom prebieha „boj“ o študenta.
V odborných diskurzoch sa e-learningu vyčítajú slabé stránky, ku ktorým
patrí okrem iného absencia priameho kontaktu s vyučujúcim, obmedzené
možnosti podpory študenta počas samoštúdia, problémy s motiváciou, ab-
sencia kooperatívnych dimenzií učenia a pod.
Našou ambíciou nebolo e-learning „glorifikovať“, ale poukázať na jeho
nevyužitý potenciál v rámci prostredia LMS Moodle, najmä v oblasti dimen-
zie komunikácie a spolupráce. Domnievame sa, že aktívne využívanie špeci-
fických nástrojov na komunikáciu a kooperáciu by mohlo prispieť
k čiastočnej eliminácii niektorých slabých stránok elektronického vzdeláva-
nia.
Predmetom nášho výskumu sa stali špecifické nástroje LMS Moodle pod-
porujúce komunikáciu a kooperáciu (Chat, Diskusné fórum, Správy a Wiki).
V rámci kombinácie prístupov (kvalitatívneho i kvantitatívneho) sme zisťo-
vali ich vplyv na subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu z pohľadu
učiacich sa.
Vzhľadom na dostupnosť výskumnej vzorky je interpretácia našich vý-
skumných zistení opatrná a poukazujúca na súvislosti, ktoré by bolo vhodné
skúmať v ďalších kontextoch. Predmetom skúmania by sa mohol
v budúcnosti stať dopad využitia špecifických nástrojov LMS Moodle na
úspešnosť študentov v e-learningovom kurze, vplyv každého nástroja zvlášť
na subjektívne hodnotenie kurzu, skúmanie štýlov učenia v kontexte hodno-
tenia spolupráce a kooperácie podporovanej prostredníctvom špecifických
nástrojov. Obrovský výskumný potenciál ponúka skúmanie osobnostných
charakteristík na dimenziu komunikácie a kooperácie realizovaný na väčšej
vzorke. Taktiež sa tu načrtá možnosť štandardizácie skonštruovaného dotaz-
níka na subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu, vzhľadom na jeho
vysokú reliabilitu.
Na záver by sme si dovolili uviesť, že charakter výskumu si vyžadoval in-
tenzívny kontakt s cieľovou skupinou, ktorý bol obrovským prínosom pre
realizátorov výskumu nielen z hľadiska odborného rastu, ale aj obohatením v
rámci v medziľudských vzťahov.
|