Tabuľka 1 Využívanie LMS na pedagogických fakultách slovenských VŠ
Pedagogické fakulty slovenských VŠ
LMS
Pedagogická fakulta KU, Ružomberok
LMS Moodle
Pedagogická fakulta PU, Prešov
LMS Moodle
LMS EKP Gold
Pedagogická fakulta UK, Bratislava
LMS Moodle
Pedagogická fakulta TTU, Trnava
LMS NetDimensions Talent Suite – sys-
tém pre správu a manažment vzdeláva-
nia sprístupňujúci elektronické kurzy
a testy,
Confluence Wiki – systém pre zdieľanie
poznatkov a skúseností medzi študentmi
a učiteľmi,
Xyleme LCMS – systém pre vytváranie
vzdelávacích podkladov a elektronických
kurzov,
Adobe Connect – systém pre vytváranie
virtuálnych učební.
Súčasťou vzdelávacieho portálu je aj prí-
stup do systému MAIS.
Pedagogická fakulta UKF, Nitra
LMS Moodle
Pedagogická fakulta UMB, Banská Bystrica
LMS Moodle, LMS EKP Silver
Zdroj: vlastné spracovanie
Z uvedeného vyplýva, že najčastejšie využívaným LMS v prostredí peda-
gogických fakúlt slovenských vysokých škôl je LMS Moodle, nakoľko jeho
implementácia je možná s minimálnymi finančnými investíciami. Samotné
LMS Moodle je zdarma, fakulty však musia rátať so zvýšenými nákladmi
v oblasti ľudských zdrojov určenými na správu, údržbu a používateľskú
podporu. Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela využíva LMS Moodle,
ktorý zvyšuje efektívnosť e-learningu predovšetkým v dištančnom vzdeláva-
ní študentov a ktorý sa stal dobrým edukačným nástrojom pri doškoľovaní
pracovníkov všetkých katedier v oblasti IKT (Ligas 2004). Okrem LMS Mo-
odle využíva Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici aj LMS EKP Silver.
Počiatočné investície na zakúpenie licencie a tvorbu pilotných kurzov umož-
nil rozvojový projekt Využívanie IT ako prostriedku pre e-vzdelávanie
(e-learning).
34
Medzi najdôležitejšie vlastnosti systému EKP patrí bohatá multijazyčná
podpora (12 jazykov vrátane slovenčiny), vedomostné centrá, široká paleta
komunikačných nástrojov, možnosti jednoduchej výmeny a zdieľania infor-
mácií, prepracovaný systém evaluácie a spätnej väzby, nástroje pre tvorbu
administrátorskej politiky, možnosť prispôsobenia pracovného prostredia
požiadavkám používateľa a veľa ďalších (Gabrhel a Ščesný 2003).
Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave sprístupňuje študen-
tom jeden vzdelávací portál, v rámci ktorého však umožňuje vstup do viace-
rých systémov zameraných na jednotlivé oblasti elektronického vzdelávania
(podrobnejší popis viď tabuľka 1).
Keďže najčastejšie využívanými vzdelávacími systémami sú LMS Moodle
a LMS EKP, zaujímalo nás porovnanie jednotlivých nástrojov oboch systé-
mov, ktoré boli doplnené o LMS Blackboard.
V novembri 2013 sme zrealizovali porovnávaciu analýzu nástrojov LMS:
Moodle 2.5, verzie Blackboard 9.1 a EKP Silver 4.6.
Cieľom analýzy bolo porovnanie uvedených LMS v rámci nasledovných
základných kritérií:
nástroje pre tvorbu obsahu,
komunikačné nástroje,
nástroje pre zber a hodnotenie aktivít,
nástroje pre spoluprácu,
cena.
Konkrétne nástroje LMS boli hodnotené odborníkmi, ktorí majú dlhoročné
skúsenosti s vybranými LMS (Blackboard hodnotila doc. RNDr. Petra Pou-
lová, Ph.D. z Fakulty informatiky a managementu Univerzity Hradec Králo-
vé, LMS Moodle hodnotila doc. PaedDr. Martina Maněnová, Ph.D. z Peda-
gogickej fakulty Univerzity Hradec Králové a EKP hodnotil Mgr. Štefan Li-
gas, PhD. z Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystri-
ci). Hodnotiteľka Moodle mala vytvorený prístup aj k LMS Blackboard
a EKP, čo jej následne umožnilo odskúšať funkcionalitu jednotlivých nástro-
jov.
Výsledky analýzy sú uvedené v prílohe D.
3.3.1
LMS Moodle
Na Prešovskej univerzite v Prešove prebieha realizácia e-learningového
vzdelávania už niekoľko rokov. Priekopníkom v spomínanej oblasti je Peda-
gogická fakulta, ktorá od roku 2005 využíva Moodle ako systém podporujúci
vzdelávanie kombinovanou metódou v externej forme štúdia. V dennej for-
35
me štúdia je LMS Moodle využívaný ako elektronická podpora prezenčnej
výučby. LMS Moodle bol vedením fakulty zvolený vzhľadom na finančné
možnosti, získal si prvých priaznivcov a udomácnil sa na pôde Pedagogickej
fakult dodnes (Burgerová a Beisetzer 2006).
V roku 2012 sa začala na pôde Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity
v Prešove ďalšia fáza rozvoja e-learningového vzdelávania, v rámci projektu
Zvýšenie kvality vzdelávania na Prešovskej univerzite v Prešove, ktorého sú-
časťou bolo vybudovanie infraštruktúry pre zavedenie nového LMS EKP.
V budúcnosti bude zaujímavé sledovať, akým spôsobom sa nové LMS
EKP v prostredí fakulty etabluje a ako si budú počínať oba systémy (Moodle
a EKP) vo vzájomnej konkurencii.
Vzdelávacie prostredie Moodle, najmä jeho špecifické nástroje na komu-
nikáciu a kooperáciu, sme si zvolili za predmet nášho záujmu
a realizovaného výskumu. Z tohto dôvodu si dovoľujeme v krátkosti charak-
terizovať tento systém pre riadenie výučby.
Moodle (Modular Object-Oriented Dynamic Learning Enviroment),
v preklade modulárne objektovo orientované vzdelávacie prostredie, je sof-
tvérový balík pre podporu dištančnej, kombinovanej a prezenčnej výučby. Je
poskytovaný pod licenciou GNU, General Public Licence, ktorá síce produkt
chráni autorským právom, umožňuje však jeho voľnú inštaláciu, šírenie, do-
konca i modifikáciu.
V súvislosti s Moodle sa môžeme stretnúť s jeho priradením ku:
LMS - Learning Management Systmes, systémom na riadenie výučby,
VLE - Virtual Learning Enviroment, virtuálnym vzdelávacím prostre-
diam,
CMS- Course Management Systems, systémom správy kurzov.
Posledná skupina však zahŕňa iba jednu z vlastností, ktorú Moodle ponúka
(Drlík a kol. 2013).
V portfóliu nástrojov Moodle sa nachádza široké spektrum nástrojov na
tvorbu dizajnu e-learningového kurzu, tvorbu obsahu e-learningového kurzu,
ako aj nástroje umožňujúce samotný manažment (riadenie) výučby, nástroje
na komunikáciu a získavanie spätnej väzby od študentov, nástroje určené na
zber a hodnotenie prác študentov, nástroje podporujúce kooperáciu, nástroje
určené na testovanie či sledovanie aktivity študenta.
V ďalšom texte sa podrobnejšie venujme komunikácii a kooperácii
v edukačnom procese s dôrazom na ich podporu v elektronickom vzdelávaní,
v našom prípade v LMS Moodle. Predmetom nášho výskumu sa stali špeci-
fické nástroje podporujúce komunikáciu (Chat, Správy, Diskusné fórum)
a kooperatívny nástroj Wiki.
36
4
KOMUNIKÁCIA A KOOPERÁCIA V EDUKAČNOM PROCESE
4.1
KOMUNIKÁCIA
„Výchovno-vzdelávací proces predstavuje spoločenský proces vzájom-
ných interakcií. Učiteľ spolu so žiakmi tvorí spoločenskú jednotku, vo vnútri
ktorej existuje zložitá spleť sociálnych interakcií, vzťahov a postojov, ktoré
formujú jednotlivcov i triedu ako celok“ (Potašová 2011, s. 278). Pod sociál-
nou interakciou označujú Mareš a Křivohlavý (1989) vzájomné sociálno-
psychologické pôsobenie ľudí, ktoré prebieha na rôznych úrovniach spolo-
čenskej činnosti a na rôznych úrovniach sociálnych vzťahov. Pedagogická
interakcia sa odohráva v konkrétnom sociálnom prostredí, v školskej triede,
kde jednotliví členovia plnia rôzne sociálne statusy a roly.
Symbolickým výrazom sociálnej interakcie je sociálna komunikácia, kto-
rá je dôležitou súčasťou edukačného procesu nielen v klasických triedach,
ale aj vo virtuálnom vzdelávacom prostredí. V širšej súvislosti sociálnej ko-
munikácie, ku ktorej dochádza vo vyučovaní, sa v literatúre stretávame
s termínom pedagogická komunikácia. Průcha (2005) definuje pedagogickú
komunikáciu ako výmenu informácií medzi účastníkmi výchovno-
vzdelávacieho procesu. Slúži na dosahovanie výchovno-vzdelávacích cieľov,
informácie sú sprostredkovávané verbálne a neverbálne. Pedagogická komu-
nikácia sa riadi špecifickými pravidlami, ktoré určujú právomoci jej účastní-
kov. Má priestorové a časové dimenzie.
V najnovšej pedagogickej encyklopédii uvádza Průcha (2009) nasledovné
charakteristiky pedagogickej komunikácie:
uskutočňuje sa prostredníctvom verbálnych a neverbálnych prejavov
ako sled komunikačných aktov a situácií,
je riadená učiteľom a má špecifické pravidlá vymedzujúce rolu
a právomoc komunikačných partnerov,
plní rôzne funkcie - slúži na prezentáciu obsahu vzdelávania,
k uskutočňovaniu cieľov výchovy a vzdelávania, k riadeniu triedy,
k navodzovaniu vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi a medzi žiakmi na-
vzájom, k odovzdávaniu informácií nevzťahujúcich sa priamo
k výučbe,
vytvára konkrétnu psychosociálnu klímu v triede a zároveň je úrov-
ňou tejto klímy ovplyvňovaná,
v školách jednotlivých krajín má svoje špecifické charakteristiky
v závislosti od typu národnej (etnickej) kultúry.
37
V súvislosti s komunikáciou v e-learningu sa často zdôrazňujú jej slabé
stránky, akými sú izolácia študenta vo virtuálnom priestore, absentujúce prv-
ky neverbálnej komunikácie, študenti na necítia byť súčasťou vzdelávacej
komunity (ak sa výučba realizuje výlučne dištančne).
Ani komunikácia realizovaná tradičným spôsobom však nie je vždy opti-
málna. Kasíková a kol. (2007) uvádzajú nasledovné obmedzenia pedagogic-
kej komunikácie:
priestorové obmedzenia pedagogickej komunikácie (prebieha v miest-
nostiach na to určených, učebni, dielni, laboratóriu, telocvični, škol-
skej knižnici atď.),
časová limitovanosť (jednostranne vymedzený čas rozvrhom hodín,
dĺžkou vyučovacej jednotky, absencia komunikácie učiteľa pri domá-
cej príprave žiakov a i.),
vymedzenie obsahu a programu komunikácie (voľnosť učiteľa
ovplyvňovaná v určitej miere učebnými osnovami, rozpisom peda-
gogických úloh na vyučovaciu jednotku, témou hodiny atď.),
vymedzenie pedagogickej komunikácie pravidlami správania (limito-
vané sociálnou rolou učiteľa a žiaka, vzťahom podriadeného a nadria-
deného),
vplyv priestorového rozmiestnenia žiakov na pedagogickú komuniká-
ciu (význam má umiestnenie žiaka a učiteľa v triede),
vplyv vyučovacej metódy na pedagogickú komunikáciu (často pre-
vládali slovné prejavy učiteľa vo výučbe),
pedagogická komunikácia limitovaná organizačnou formou výučby
(spôsob komunikácie ovplyvňujú všetky tri základné formy vyučova-
nia - hromadné, skupinové i individualizované),
vplyv asymetrie sociálnych rolí na pedagogickú komunikáciu (dané
sociálnou rolou učiteľa a rolami žiaka, učiteľovým sociálnym štatú-
tom a štatútom žiaka, ktoré sú rozdielne).
Internet sa s príchodom Webu 2.0 zásadne zmenil a prispôsobil sa potre-
bám používateľov. Vznikli nové komunikačné siete, vďaka ktorým sa inter-
net mení z Read-Web na Read-Write-Web. Nikdy doposiaľ nebolo jedno-
duchšie komunikovať, meniť už existujúce a vytvárať nové texty, obrazy,
videá či multimédiá, ako práve v prostredí Web 2.0.
V uvedenom kontexte považujeme komunikačnú dimenziu technológií,
resp. internetu, za výrazný fenomén, ktorému je nutné venovať pozornosť.
Našu pozornosť sme upriamili na dva dôležité aspekty sociálneho učenia
v e-lerningu, akými sú komunikácia a kooperácia.
38
Haythornthwaite a Kazmer (2008) rozlišujú v e-learningu nasledovné typy
komunikácie, ktoré sú zobrazené v tabuľke 2.
Tabuľka 2 Typy komunikácie v e-learningu
Tri typy komunikácie v e-learningu
Typ výmeny
Komunikácia vzťahujú-
ca sa na obsah
kladenie a zodpovedanie otázok vzťahujúcich sa na
obsah,
zdieľanie informácií,
vyjadrovanie nápadov, myšlienok.
Plánovanie úloh
plánovanie práce, rozdelenie úloh, koordinácia kľúčo-
vých aktivít, posudzovanie návrhov,
negociácia a riešenie konfliktov.
Sociálna podpora
vyjadrovanie kamarátstva, emocionálna podpora, po-
skytnutie rady,
používanie emotikonov, napr. , ,
poskytnutie pomoci, ak sa vyskytnú problémy,
„pokecanie si“ aj o iných témach ako o práci.
Zdroj: upravené podľa HAYTHORNTHWAITE, C. a M. M. KAZMER, 2008. Bringing
the Internet Home: Adult Distance Learners and Their Internet, Home, and Work Wo-
rlds. In: B. WELLMAN a C. HAYTHORNTHWAITE, eds. The Internet in Everyday
Life. Oxford: Blackwell Publishers Ltd., pp. 431. ISBN 9780470774298.
Z hľadiska účastníkov a používaných prostriedkov možno pedagogickú
komunikáciu v dištančnom vzdelávaní rozdeliť na synchrónnu, asynchrónnu
a komunikáciu prezenčnú - ako súčasť dištančného vzdelávania (Rohlíková a
Vejvodová 2012). Synchrónnej a asynchrónnej komunikácii prostredníctvom
online nástrojov sa budeme podrobnejšie venovať v podkapitole 4.3.
Internet ako komunikačné médium priniesol nové prvky a jeho vplyv sa
označuje ako obohacujúci (informačná dostupnosť, interaktivita pri výmene
správ, rýchlosť komunikácie), ale aj ako obmedzujúci (vplyv na kvalitu reči
a myslenie).
Vybíral (2000) poukazuje na vplyv elektronickej komunikácie na jazyk,
v oblasti
štylistiky, syntaktiky, kompozície i štýlu a uvádza, že
k ochudobňovaniu jazyka dochádza z niekoľkých dôvodov:
39
účastníci prejavu reagujú bez premýšľania s menším množstvom ko-
rektúr počas rečového aktu i po jeho skončení,
účastníci si osvojujú spoločne zdieľaný jazyk s obmedzenou slovnou
zásobou,
účastníci majú nedostatočne kultivovanú slovnú zásobu,
používaný jazyk môže byť výrazom odporu voči konformným použí-
vateľom spisovného jazyka.
V kontexte komunikácie vo virtuálnom vzdelávacom prostredí možno ku
ďalším obmedzeniam doplniť nasledovné:
absencia neverbálnej komunikácie, komunikácia neprebieha face to
face,
negatívny dopad na pravidlá správania sa počas komunikácie (kyber-
šikana),
problém s podvádzaním a plagiátorstvom,
zvýšené nároky na organizáciu práce učiteľa (virtuálne konzultačné
hodiny, online chat mimo pracovného času, zapájanie sa do diskusií,
sledovanie aktivity študentov mimo prezenčnej výučby a pod.),
problémy s technickým vybavením (pomalé pripojenie na sieť, ne-
kompatibilita programov, zastarané verzie a pod.).
Aj napriek spomenutým obmedzeniam však prináša komunikácia vo virtu-
álnom vzdelávacom prostredí prostredníctvom nástrojov synchrónnej či
asynchrónnej komunikácie mnohé výhody (viď podkapitola 4.3).
Je už len na tútorovi, učiteľovi, ktorý je v prostredí Webu 2.0 viac kou-
čom, sprevádzateľom, akým spôsobom nové komunikačné výzvy do vzdelá-
vania implementuje, aby aj ich prostredníctvom dosahoval stanovené vzde-
lávacie ciele.
4.2
KOOPERÁCIA
Kooperácia (z lat. cooperare- spolupracovať) je zložitý spoločenský jav,
ktorý sa stal predmetom skúmania mnohých vedných disciplín (sociológia,
politológia, história, psychológia, etika a pod.) a ktorý možno triediť podľa
rôznych hľadísk (Kasíková 2007).
Mareš (2013) poukazuje na terminologickú nejednotnosť prekladu poj-
mov collaborative learning a cooperative learning. Rôzni autori uvádzajú
nasledovné rozdiely:
oba pojmy sa týkajú spolupráce ľudí pri učení sa. Collaborative lear-
ning je však pojmom širším, cooperative learning je jeho špeciálnym
prípadom,
40
ide o rôzne pojmy. Collaborative learning vyjadruje postoj jedinca
k učeniu, jeho životnú filozofiu, ktorá odmieta súťaženie a súperenie
ľudí. Nie je to pedagogická technika či metóda. Cooperative learning
je konkrétna pedagogická metóda, ktorá sa používa v školách,
ide vecne o to isté, rozdiel je iba v tom, že pojem collaborative lear-
ning sa používa na vysokých školách a vo vzdelávaní dospelých
a pojem cooperative learning na stredných a základných školách.
Vzhľadom na túto terminologickú nejednotnosť prináša Mareš (2013) po-
jem kooperatívne vyučovanie, ktoré charakterizuje ako prípad sociálneho
učenia, kde sa žiaci učia v malých skupinách. Skupina má spoločný cieľ
a rieši spoločnú úlohu. Kooperatívne vyučovanie zahŕňa spoločnú deľbu prá-
ce, vzájomnú pomoc, hľadanie spoločného riešenia, diskutovanie rôznych
názorov, vzájomné hodnotenie, vzájomnú sociálnu závislosť pri dosahovaní
spoločného cieľa, skupinovú odmenu za splnenú úlohu a dosiahnutie cieľa.
Kooperatívne vyučovanie obohacuje proces učenia o vzájomnú spoluprácu,
preto obvykle vedie k vyšším výkonom a lepšiemu naučeniu, ako keby sa
učil každý sám.
V pedagogike sa s princípom kooperácie stretávame v kooperatívnom vy-
učovaní, ktoré sa začalo využívať v druhej polovici 20. storočia v USA. Jeho
podstatou je podľa Petláka (2004):
partnerstvo - žiaci sa učia lepšie, keď majú možnosť spolupracovať
na jednom projekte, princíp súťaženia nahrádza partnerstvo,
pružnosť - existuje množstvo spôsobov realizácie kooperatívneho vy-
učovania,
vzájomná pomoc - všetci si musia vzájomne pomáhať, spolupráca je
prínosná pre každého žiaka,
kognitívna zložitosť - žiak sa dostáva do rôznych kognitívnych, psy-
chologických a sociálnych situácií, v ktorých sa učí reagovať,
rozmanitosť sociálnych situácií - vyučovanie vedie k osvojeniu si
hodnotného správania, k eliminácii súťaživosti, ku vzájomnej toleran-
cii a pod.,
zlepšenie sebahodnotenia - pri úspechu skupiny sa žiak učí vidieť aj
seba samého pozitívne, cíti, že nie je sám, že sa môže obrátiť
v prípade potreby na spolužiakov.
Pre efektívnu realizáciu kooperatívneho vyučovania by mal učiteľ rešpek-
tovať nasledovné požiadavky (Turek 2010):
zabezpečiť pozitívnu vzájomnú závislosť členov skupiny - v zmysle
„buď spolu plávame, alebo sa utopíme“,
41
zabezpečiť vzájomný kontakt členov skupiny - priestorové usporiada-
nie, aby si žiaci tvoriaci skupinu videli do tváre,
posilňovať osobnú zodpovednosť členov skupiny - učiteľ by sa mal
presvedčiť, či sú do práce zapojení všetci členovia tímu,
zdokonaľovať interpersonálne a komunikatívne zručnosti žiakov - pre
žiakov nastoľuje kooperatívne vyučovanie nové požiadavky: prispô-
sobenie sa tempu práce, komunikačné zručnosti, líderské zručnosti,
prispôsobivosť, riešenie konfliktov a pod.,
usmerňovať prácu skupín - aby boli dosiahnuté vzdelávacie ciele, aby
boli vzťahy v skupine korektné, aby sa neplytvalo neefektívne pra-
covným časom na úkor iných aktivít a pod.
Kooperácia je jedným z podstatných prvkov fungovania spoločenstiev. Aj
napriek trendom globalizovaného sveta, ktorými sú výchova jedinca schop-
ného presadiť sa v konkurenčnom prostredí, často založenom na súťažení,
sme v reálnom živote súčasťou tímov (či už súkromných alebo pracovných),
v ktorých je kooperácia nevyhnutnou sociálnou zručnosťou. Kooperatívne
prístupy ku výchove a vzdelávaniu reagujúce na aktuálne potreby spoločnos-
ti vytvárajú potenciál, ktorý môže prispievať ku riešeniu podstatných prob-
lémov súčasného sveta.
Ak hovoríme o naliehavosti spolupráce v edukačnom procese, nie je pre-
kvapujúce, že potreby učenia sa sociálnym zručnostiam sa odzrkadľujú aj
v prístupe ku elektronickému vzdelávaniu.
Podľa Mareša (2013) prináša kooperatívne vyučovanie prostredníctvom
počítača dva problémy.
Skutočná sociálna interakcia medzi ľuďmi nie je realizovateľná jednodu-
cho. Nefunguje spontánne, musí sa zorganizovať, rozbehnúť ju prináša väčší
problém, než ju udržať v chode. Sociálna interakcia musí byť dobre premys-
lená a cielene zabudovaná do programu. Systém výučby musí vytvárať to, čo
špecialisti nazývajú pozitívna vzájomná závislosť žiakov či študentov od
priebehu a výsledkov spoločného učenia sa.
Ako druhý z problémov sa javí absencia afektívneho, emočného aspektu
sociálnej interakcie. Práca na diaľku prináša množstvo emočne sýtených si-
tuácií. Obzvlášť náročné je vyhodnotenie prínosu každého člena skupiny,
nakoľko učiteľ nie je pri kooperácii prítomný.
Existujúce nové možnosti podpory kooperácie vo virtuálnom vzdelávacom
prostredí sú predmetom našej diskusie a venujeme sa im v ďalších častiach
predkladanej monografie.
42
4.3
ONLINE NÁSTROJE PODPORUJÚCE KOMUNIKÁCIU A
KOOPERÁCIU
Ak chceme v súvislosti s elektronickým vzdelávaním hovoriť o komu-
nikácii a kooperácii, je potrebné sústrediť pozornosť na vývojové fázy inter-
netu a ich vplyv na vzdelávanie.
Zounek (2012) podrobnejšie popisuje fázy vývoja Web-u 1.0 a Web-u 2.0.
Dostları ilə paylaş: |