7.3.1
Pedagogický experiment
Vzhľadom na charakter formulovaných hypotéz, ktoré predpokladajú, že
využitie špecifických výskumných nástrojov LMS Moodle bude mať štatis-
ticky významný vplyv na subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu zo
strany študentov, sme sa na ich verifikáciu rozhodli využiť metódu experi-
mentu.
Podľa Ferienčíka (2000) slúži experiment predovšetkým na zisťovanie
kauzálnych vzťahov. Aby sme mohli predpokladať kauzalitu medzi dvoma
premennými (v našom prípade špecifické nástroje LMS Moodle
a hodnotenie študenta), musia byť splnené tri základné podmienky:
to, čo považujeme za príčinu, musí časovo predchádzať predpoklada-
nému efektu (následku). V našom prípade zmena A (zaradenie špeci-
fických nástrojov LMS Moodle do e-learningového kurzu) predchá-
dza zmene B (hodnotenie študentov e-learningového kurzu),
predpokladaná príčina a jej efekt musia spolu kovariovať, t.j. spoloč-
ne sa meniť. Zmena A predpokladá zmenu B,
okrem vysvetlenia zmeny javu B premennou A, neexistuje žiadne iné
vysvetlenie.
73
Domnievame sa, že nami navrhnutý experiment bol v súlade s požadova-
nými podmienkami a v kombinácii s ďalšími výskumnými metódami prispel
k získaniu validných dát a následnému naplneniu cieľov výskumu.
Pre overenie nutných vstupných predpokladov pedagogického experimen-
tu bolo nutné porovnať kontrolnú a experimentálnu skupinu z hľadiska ve-
domostí a z hľadiska typológie osobnosti. Pre účely tohto testovania sme po-
užili na testovanie vedomostí vstupný test, umiestnený v LMS Moodle, kto-
rého autorkami boli vyučujúce predmetu Didaktika IKT v primárnej škole.
Typológia osobnosti bola sledovaná pomocou štandardizovaného osob-
nostného dotazníka NEO Five Factor Inventory v piatich osobnostných
vlastnostiach:
1) neurotizmus/emocionalita,
2) extraverzia,
3) otvorenosť voči zážitkom,
4) prívetivosť a
5) svedomitosť.
Na realizáciu experimentu sme ako nástroj použili nami skonštruovaný ne-
štandardizovaný dotazník so škálovými položkami (viď príloha A). Výcho-
diskom pre zostavenie položiek dotazníka bol už existujúci štandardizovaný
dotazník Klementa (2011) a kritériá hodnotenia kvality e-learningových kur-
zov Wrighta ([sa.]). Validita dotazníka bola posúdená dvoma nezávislými
odborníkmi, Mgr. Dávidom Bosým, PhD. a doc. RNDr. Štěpánom Hubálov-
ským, Ph.D. Reliabilita (vnútorná konzistencia výskumného nástroja) bola
určená prostredníctvom Cronbachovho koeficientu α, ktorý je pre nedicho-
tomické položky, v našom prípade škály, vhodným spôsobom zistenia relia-
bility.
Dotazníkové položky boli zamerané na tri dimenzie:
všeobecné informácie o e-learningovom kurze,
komunikáciu,
kooperáciu.
Na porovnanie komunikácie a kooperácie v experimentálnej a kontrolnej
skupine sme vytvorili indexy spokojnosti v jednotlivých oblastiach. Každý
index bol súhrnnou charakteristikou, kde súhlas s odpoveďami na jednotlivé
otázky bol prevedený na spoločnú škálu. Index vznikol ako podiel sumy
hodnotení jednotlivých výrokov a maximálneho možného hodnotenia. Index
môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1, pričom 0 znamená veľmi nízku a 1
veľmi vysokú spokojnosť. Otázky zahrnuté do jednotlivých indexov sú uve-
dené nižšie. Súhrnný index vyjadroval spriemerovanú hodnotu všetkých in-
dexov.
Dimenzia komunikácie bola sledovaná v troch oblastiach.
74
Dostupnosť učiteľa:
K tejto sledovanej oblasti sa vzťahovali nasledovné položky dotazníka:
Mimo prezenčných hodín bol vyučujúci dostupný v dostatočnej mie-
re.
Mala som problém zariadiť si čas tak, aby som stihla konzultačné ho-
diny učiteľa.
V prípade potreby som mala možnosť kontaktovať učiteľa aj inak
(e-mail, správy).
Som spokojná s množstvom času, ktorý nám učiteľ mohol venovať
mimo prezenčných hodín.
Komunikácia s učiteľom:
K tejto sledovanej oblasti sa vzťahovali nasledovné položky dotazníka:
Počas komunikácie s učiteľom som mal a pocit, že sa plne sústredí na
môj problém.
Pokiaľ som potrebovala, bol učiteľ k dispozícii v primeranom časo-
vom horizonte.
Množstvo (kvantita) pripomienok alebo rád, ktoré nám učiteľ posky-
tol, bolo vyhovujúce.
Spätnú väzbu, ktorú nám učiteľ poskytol počas trvania kurzu, považu-
jem za prínosnú.
Diskusia:
K tejto sledovanej oblasti sa vzťahovali nasledovné položky dotazníka:
Mala som dostatok času diskutovať o obsahu kurzu s kolegami (mimo
prezenčných hodín).
Diskusie s kolegami mimo prezenčných hodín boli pre mňa veľkým
prínosom.
Do odborných diskusií sa zapájal aj vyučujúci predmetu.
K zaujímavým myšlienkam, ktoré vyplynuli z diskusií, som sa mohla
kedykoľvek vrátiť.
Dimenzia kooperácie bola sledovaná v jednej oblasti.
Spolupráca:
K tejto sledovanej oblasti sa vzťahovali nasledovné položky dotazníka:
Naše možnosti pracovať na projekte boli obmedzené, kvôli iným ter-
mínom.
75
So spolupracovníkmi (spolužiakmi) na projekte sme nemali problém
nájsť si čas na prácu.
Spôsob, akým sme boli v kontakte so spolupracovníkmi, mi vyhovo-
val.
Pokiaľ som narazila na problém pri riešení projektu, mala som prob-
lém skontaktovať sa so spolupracovníkmi.
Spôsob, akým sme komunikovali o sporných miestach projektu, zni-
žoval efektivitu našej práce.
Reliabilita jednotlivých indexov vytvorených pre účely výskumu bola sle-
dovaná na základe Cronbachovho α (tabuľka 5).
Tabuľka 5 Reliabilita dotazníka
Oblasť
Reliabilita
Dostupnosť učiteľa
0,830
Komunikácia s učiteľom
0,910
Diskusia
0,680
Spolupráca
0,670
Celková hodnota
0,980
Zdroj: vlastné spracovanie
Na získanie ďalších dát sme použili štandardizovaný osobnostný dotazník
NEO Five Factor Inventory. Inventár je jedným z najpoužívanejších osob-
nostných dotazníkov na diagnostiku faktorov tzv. veľkej päťky. Tento prí-
stup v rámci psychológie osobnosti čerpá z lexikálnej analýzy, t.j. hľadaní
významných osobnostných dimenzií na základe faktorovej analýzy prídav-
ných mien identifikovaných v slovníkoch. Inventár zisťuje úroveň jednotliv-
ca v piatich osobnostných vlastnostiach: 1) neurotizmus/emocionalita, 2) ex-
traverzia, 3) otvorenosť voči zážitkom, 4) prívetivosť a 5) svedomitosť. Res-
pondent počas administrácie odpovedá na 60 položiek, 12 pre každý faktor.
Slovenský manuál inventára je pôvodným autorským dielom I. Ruisela a P.
Halamu (Hogrefe Testcentrum 2014).
Dotazník bol distribuovaný a vyhodnotený v spolupráci s psychologičkou
PhDr. Monikou Bobákovou, PhD., z Katedry predškolskej a elementárnej
76
pedagogiky a psychológie Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity
v Prešove.
Pôvodným zámerom využitia tretieho dotazníka podľa Tureka (2010), za-
meraného na zistenie hodnotenia predmetu, vrátane učiteľa (viď príloha B),
bolo získanie spätnej väzby od študentov na predmet Didaktika IKT
v primárnej škole. Z tohto dotazníka sme využili časť, ktorá sa zamerala na
osobnosť učiteľa.
7.3.2
Kvantitatívna analýza špecifických nástrojov LMS Moodle
Špecifické nástroje LMS Moodle podporujúce komunikáciu a kooperáciu
v e-learningovom kurze boli podrobené kvantitatívnej analýze z hľadiska
frekvencie a času prostredníctvom interných nástrojov pre administratívu
v spolupráci s administrátorom verzie LMS Moodle 2.5.1+ (Build:
20130802).
7.3.3
Ohniskové skupiny
Metóda ohniskovej skupiny (Focus Group) je typickým predstaviteľom
kvalitatívnych výskumných postupov. Jej podstatou je skupinové interview
s vybranými účastníkmi. Ohnisková skupina predstavuje výskumnú metódu,
pomocou ktorej sa získavajú dáta za využitia skupinových interakcií, ktoré
samovoľne vznikajú a prebiehajú v debate na vopred určenú tému (Maněno-
vá 2012). Téma diskusie je preto vždy zvolená výskumníkom, ktorý ju tak-
tiež následne predstaví skupine. Ohnisko diskusie býva obvykle definované
voľnejšie, aby sa skupinová debata mohla rozvíjať vo viacerých smeroch.
Ohniskové skupiny sú efektívne pri skúmaní oblastí, u ktorých je z nejakého
dôvodu dôležitý skupinový fenomén (Patton 2002).
V rámci ohniskových skupín sa stretávame s rolou moderátora, ktorý
vplýva na diskusiu skupiny. Vzhľadom na dynamiku skupiny, vzájomné in-
terakcie respondentov, výskumník získava dáta (údaje, pohľady, názory),
ktoré by v klasickom rozhovore (výskumník verzus respondent) nevznikli.
Cieľom skupinovej diskusie nie je spoločný prístup k téme, ale cieľom je zis-
tiť rôznorodosť názorov na problém a postoje k nim (Maněnová 2012).
V rámci kvalitatívneho prístupu sa nám podarilo realizáciou ohniskových
skupín identifikovať niektoré kľúčové oblasti elektronického vzdelávania
z pohľadu študentov. Zo získaných dát sme identifikovali kľúčové oblasti,
ktoré vnímali ako problémové, resp. ako podporné pre prácu s LMS Moodle.
77
7.3.4
Interview
„Interview je špeciálne vedený rozhovor výskumníka so skúmanou osobou
(osobami). Vyznačuje sa priamym kontaktom obidvoch aktérov, teda ide
o komunikáciu tvárou v tvár“ (Gavora 2007, s. 83). Interview slúži na ziste-
nie názorov, presvedčení, faktov k pochopeniu ľudí, situácií a prostredia,
v ktorom žijú. Výhodou tejto metódy je flexibilita, keďže výskumník prispô-
sobuje svoje otázky, sled, tempo, tón, prestávky a povzbudenie podľa reakcie
respondenta (Gavora 2007). V kvalitatívnom výskume je možné využiť po-
loštruktúrované interview a neštruktúrované (naratívne interview). V rámci
zakotvenej teórie sa používa pološtruktúrované interview, s vopred stanove-
nými témami, ktoré sú dopĺňané ďalšími podotázkami, podľa reakcií respon-
denta (Švaříček, Šeďová a kol. 2007). Pološtruktúrované interview bolo pou-
žité aj v našom výskume a doplnilo tak dáta získané z dotazníkov
a ohniskových skupín. Kľúčové oblasti identifikované v rámci ohniskových
skupín, ktoré bolo potrebné saturovať ďalšími údajmi, sa stali predmetom
nášho záujmu v individuálnych interview, kde bol vytvorený priestor na ich
dôkladnejšiu analýzu.
7.3.5
Spracovanie dát
Získané kvantitatívne dáta boli spracované pomocou štatistických progra-
mov NCSS 2007 a SPSS verzia 18. Grafy boli prevzaté zo štatistických
programov alebo vytvorené v programe MS Excel. Pri spracovaní dát boli
určené popisné veličiny (priemer, smerodajná odchýlka, minimum, maxi-
mum, rozptyl). Pri testovaní normality sme vychádzali z Kolmogorov-
Smirnov a D'Agostinových testov normality. Hypotézy sme testovali na zá-
klade Studentovho t-testu a neparametrického Mann-Whitney testu. Korelá-
cie boli skúmané na základe určenia Pearsonovho koeficientu korelácie, Spe-
armanovho koeficientu korelácie a Kendallovho koeficientu korelácie. Tes-
tovanie prebiehalo na hladine významnosti α = 0,05, niektoré korelácie boli
významné aj na hladine 0,01.
7.3.6
Výskumná vzorka
Pre účely kvantitatívneho výskumu tvorili výskumnú vzorku študenti 2.
ročníka magisterského štúdia, študijného programu Učiteľstvo pre primárne
vzdelávanie, absolvujúce predmet Didaktika IKT v primárnej škole. Šlo
o šesťdesiat denných študentov rozdelených na dve skupiny - experimentál-
nu a kontrolnú. Podľa Gavoru a kol. (2010) možno takýto výber charakteri-
78
zovať ako dostupný výber a z hľadiska zovšeobecniteľnosti je považovaný
za najslabší. Uvedomujeme si nízky počet opýtaných, avšak vychádzali sme
len z reálnych možností. Zovšeobecnenia zistení považujeme za obmedzené,
možno ich vzťahovať iba na skúmané osoby v rámci predmetu Didaktika
IKT v primárnej škole, ale sú predpokladom našich záverov a prípadných
zovšeobecnení.
V rámci výskumu boli realizované ohniskové skupiny (Focus Group),
vždy po piatich študentoch, ktorých cieľom bolo identifikovať kľúčové ob-
lasti elektronického vzdelávania z pohľadu študentov. Interview bolo reali-
zované so zameraním na podrobnejšiu analýzu získaných kategórií, reflektu-
júc tak skúsenosť respondentov s LMS Moodle, ako aj komunikačných
a kooperatívnych dimenzií e-learningu v predmete Didaktika IKT v primár-
nej škole.
7.3.7
Etapy výskumu
Tabuľka 6 Etapy výskumu
Etapy
výskumu
Fázy
výskumu
Akademický
rok 2010/2011
Akademický
rok 2011/2012
Akademický
rok 2013/2014
ZS
2010
LS
2011
ZS
2011
LS
2012
ZS
2013
LS
2014
Etapa
teoretickej
prípravy
Informačná prí-
prava
výskumu
X
X
Identifikácia ob-
lasti
skúmania
X
Realizácia
predvýskumu
X
Príprava
e-learningového
kurzu
X
Voľba
výskumných
metód
X
Príprava
výskumných
nástrojov
X
Empirická
etapa
Realizácia
pedagogického
experimentu
X
79
Realizácia
ohniskových
skupín
X
Realizácia
interview
X
X
Spracovanie
údajov
X
Interpretácia
údajov
X
Formulovanie
záverov
X
Zdroj: vlastné spracovanie
7.4
VÝSLEDKY KVANTITATÍVNEHO VÝSKUMU
V tejto časti uvádzame zistenia nami predkladanej výskumnej štúdie zís-
kané prostredníctvom realizácie pedagogického experimentu a na základe
kvantitatívnej analýzy špecifických nástrojov LMS Moodle.
7.4.1
Výsledky pedagogického experimentu
Vzhľadom k použitej výskumnej metóde, pedagogickému experimentu,
boli študenti rozdelení do kontrolnej a experimentálnej skupiny. Aby bola
splnená základná požiadavka pedagogického experimentu, rovnaké vstupné
parametre v kontrolnej aj experimentálnej skupine, študenti absolvovali
vstupný vedomostný test (pretest). Základné veličiny popisnej štatistiky pre-
testov kontrolnej aj experimentálnej skupiny sú uvedené v tabuľke 7.
Tabuľka 7 Popisné charakteristiky - vstupný vedomostný test
Priemer Smerodajná
odchýlka
Minimum Maximum
Kontrolná skupina Pretest
48,40
9,85
27,08
63,33
Experimentálna skupina Pretest
46,60
11,20
13,33
70,00
Zdroj: vlastné spracovanie
Pre splnenie vstupných parametrov pedagogického experimentu bola tes-
tovaná štatistická hypotéza o neexistencii rozdielov medzi kontrolnou
a experimentálnou skupinou v preteste prostredníctvom Studentovho t-testu a
neparametrického Mann-Whitney testu.
80
10,00
25,00
40,00
55,00
70,00
S_vs_K
S_vs_E
Box Plot
Variables
Amount
Výsledky testov sú uvedené v tabuľke 8. Bolo potvrdené, že nebol preuká-
zaný štatisticky významný rozdiel medzi výsledkami vstupných testov u
kontrolnej a experimentálnej skupiny študentov.
Tabuľka 8 Porovnanie – vstupné vedomostné testy
Priemer
T-hodnota Z-hodnota
H
0
Kontrolná skupina
48,40
0,619
0,966
Áno
Experimentálna skupina
46,60
Zdroj: vlastné spracovanie
Pre lepšiu názornosť sú na krabicovom grafe 1 znázornené mediány
a celkové rozloženie hodnôt vstupných testov.
Graf 1 Výsledky pretestu u kontrolnej a experimentálnej skupiny študentov
Zdroj: vlastné spracovanie
Jedným z kritérií, na ktoré sme sa taktiež zamerali, bolo rozloženie skupín
z hľadiska typológie osobnosti. V tabuľke 9 a 10 sú uvedené popisné charak-
teristiky oboch skupín z hľadiska typológie osobnosti a tabuľka 11 uvádza
výsledky testovania. Na testovanie bol použitý t-test významnosti rozdielu
medzi dvoma priemermi.
81
Tabuľka 9 Popisné charakteristiky: kontrolná skupina typológia osobnosti
Minimum Maximum Priemer
Smero-
dajná
odchýlka
Rozptyl
Neuroticizmus/
Emocionalita
15,00
32,00
23,34
5,09
25,95
Extraverzia
17,00
44,00
30,45
6,04
36,54
Otvorenosť
k zážitkom
20,00
38,00
29,24
5,45
29,69
Prívetivosť
22,00
37,00
31,21
3,98
15,81
Svedomitosť
22,00
45,00
33,52
5,39
29,04
Zdroj: vlastné spracovanie
Tabuľka 10 Popisné charakteristiky: experimentálna skupina typológia osobnosti
Minimum Maximum
Priemer
Smero-
dajná
odchýlka
Rozptyl
Neuroticizmus/
Emocionalita
10,00
33,00
22,69
5,96
35,51
Extraverzia
18,00
42,00
30,66
6,10
37,16
Otvorenosť
k zážitkom
8,00
36,00
25,14
6,02
36,20
Prívetivosť
22,00
38,00
30,93
4,21
17,71
Svedomitosť
21,00
45,00
33,03
6,09
37,03
Zdroj: vlastné spracovanie
Tabuľka 11 Kontrolná a experimentálna skupina – t-test
Skupina
Priemer
T-hodnota Z-hodnota
H
0
Neuroticizmus/
Emocionalita
K
23,34
0,450
0,288
Áno
E
22,69
Extraverzia
K
30,45
-0,130
-0,171
Áno
E
30,66
82
Otvorenosť
k zážitkom
K
29,24
2,722
2,548
Nie
E
25,14
Prívetivosť
K
31,21
0,257
0,218
Áno
E
30,93
Svedomitosť
K
33,52
0,320
0,335
Áno
E
33,03
Zdroj: vlastné spracovanie
Rozloženie dát v kontrolnej a experimentálnej skupine je znázornené
v krabicových grafoch (2, 3, 4, 5, 6).
Graf 2 Kontrolná a experimentálna skupina – dimenzia Neuroticizmus/
Emocionalita
Zdroj: vlastné spracovanie
83
Graf 3 Kontrolná a experimentálna skupina- dimenzia Extraverzia
Zdroj: vlastné spracovanie
Graf 4 Kontrolná a experimentálna skupina- dimenzia Otvorenosť
Zdroj: vlastné spracovanie
84
Graf 5 Kontrolná a experimentálna skupina - dimenzia Prívetivosť
Zdroj: vlastné spracovanie
Graf 6 Kontrolná a experimentálna skupina - dimenzia Svedomitosť
Zdroj: vlastné spracovanie
85
Štatisticky významný rozdiel bol preukázaný len v jednej položke (Otvo-
renosť k zážitkom).
Experimentálna skupina preukázala teda nižšiu mieru otvorenosti (priemer
experimentálnej skupiny bol 25,14, smerodajná odchýlka 6,016, priemer
kontrolnej skupiny bol 29,24, smerodajná odchýlka 5,449), čo mohlo mať
vplyv na prijatie nových výziev, v našom prípade špecifických nástrojov
LMS Moodle.
V ostatných položkách nebol preukázaný štatisticky významný rozdiel
medzi kontrolnou a experimentálnou skupinou a môžeme teda považovať
kontrolnú a experimentálnu skupinu z hľadiska typológie osobnosti za rov-
nocenné.
Na základe testovania vstupného vedomostného testu a testu typológie
osobnosti môžeme konštatovať, že kontrolná a experimentálna skupina, až
na jednu položku, nevykazuje štatisticky významné rozdiely v sledovaných
položkách.
Subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu
Po splnení vstupných predpokladov sme pristúpili ku subjektívnemu hod-
noteniu e-learningového kurzu na základe nami vytvoreného neštandardizo-
vaného dotazníka (viď príloha A).
V tabuľkách 12 a 13 sú uvedené popisné charakteristiky indexov u oboch
skupín.
Dostları ilə paylaş: |