podpora (študentov a zamestnancov) - podpora študentov a pedagó-
gov musí zahŕňať viac než technické otázky. V rámci e-learningového
vzdelávania je sociálna podpora považovaná za minimálne rovnako
dôležitú ako technická podpora. Pre učiteľov by v tejto súvislosti ma-
la byť zabezpečovaná podpora od expertov a administrátorov,
kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov – kvalifikácia pracovníkov
a ich skúsenosti s e-learningom sú kľúčové faktory úspechu,
vízia - dôležité pri e-learningu je budovať stratégie a poskytnúť všet-
kým zainteresovaným víziu rozvoja,
alokácia zdrojov - v e-learningu musia byť zdroje presunuté z fyzic-
kých objektov (posluchárne, knižnice, kancelárie) do technickej infra-
štruktúry, oddelení podpory a rozvoja zamestnancov. Je zrejmé, že
vývoj interaktívneho obsahu a online materiálov si vyžaduje osobitné
nároky, ideálne odmenené finančnými prostriedkami.
Za základné prvky fungovania e-learningu teda budeme považovať:
technickú infraštruktúru,
organizačnú infraštruktúru,
hodnotovú infraštruktúru (vrátane procesov, istú firemnú kultúru a
pod.).
V prípade technickej infraštruktúry máme jasne definované podmienky,
ciele a kritériá - potreba hardvérového a softvérového zabezpečenia, výber
vhodného LMS produktu, potreba administrácie a štrukturácie práv osôb zú-
častňujúcich sa vzdelávania z akejkoľvek pracovnej úrovne.
Posledné zmienené zasahuje aj do organizačnej infraštruktúry, kde za
základ považujeme zmysluplnú organizáciu e-learningu, či už v zmysle
kompetencií, legislatívy, správcovstva, zainteresovanosti učiacich sa a učite-
ľov.
63
Z hľadiska hodnotovej infraštruktúry ide o pochopenie potrieb realizo-
vať e-learning, chápať zmeny, ktoré prináša, rešpektovať jeho pozitíva a
chápať a čo najviac eliminovať jeho negatíva. Nebrániť sa zmenám, inová-
ciám, vyvinúť počiatočné úsilie prekonať zastarané, nadobúdať nové zruč-
nosti, preorganizovať čas venovaný vzdelávaniu, realizovať systém odmeňo-
vania zainteresovaných je rovnako súčasťou hodnotovej infraštruktúry.
Z analýz, pozorovaní a zo skúseností s realizáciou e-learningového vzde-
lávania môžeme konštatovať, že najväčšie rezervy, resp. príčiny menšej
úspešnosti e-learningu sú spojené s hodnotovou infraštruktúrou. Technická
platforma ponúka možnosti pre všetkých, ktorí chcú e-learning v zmysle
moderného vyučovania a učenia sa realizovať aj v prostrediach open source
s minimálnymi finančnými nákladmi a dokonca veľmi úspešne. Aj organi-
začné hľadisko vyplývajúce z implementácie e-learningu je pomerne dobre
zvládnuteľnou oblasťou, avšak je nutné poznamenať, že záleží na iniciáto-
roch. Máme skúsenosti, že je ďaleko úspešnejšie začať a realizovať
e-learning, ak iniciátorom je organizácia, resp. jej vedúci pracovníci. Ale to
len pokiaľ hovoríme o organizačnej, resp. technickej infraštruktúre. Takže
vraciame sa k tvrdeniu, že najproblematickejšou oblasťou je oblasť hodnoto-
vá. Ako máme argumentovať za? Môžeme si pomôcť argumentmi Turčáni-
ho (2006), ktorý v e-learningu vidí:
inováciu a modernizáciu súčasnej ponuky na vzdelávanie,
snahu otvoriť vzdelávanie aj pre ľudí, ktorí z rozličných dôvodov
nemajú možnosť navštevovať denné štúdium,
potrebu odstránenia prekážky dostupnosti a distribúcie študijných
materiálov,
využitie flexibilnosti e-learningovej podpory,
zapojenie lektorov z iných inštitúcií alebo z iných krajín sveta,
zrušenie obmedzenia priestorových kapacít univerzít a vysokých škôl
v snahe dať možnosť vzdelávať sa väčšiemu počtu záujemcov,
snahu univerzít a vysokých škôl zoštíhliť náklady na prevádzku,
organizáciu štúdia, ktorá môže byť prispôsobená aj pre menší počet
účastníkov súbežne.
Doplnené pozitívami, ku ktorým pripisujeme:
zohľadnenie individuality študujúceho v tempe a náročnosti učiva,
odstánenie bariér študentov so zdravotným postihnutím,
nižšie náklady na vzdelávanie a distribúciu materiálov,
jednoduchá aktualizácia dokumentov,
vyššia miera interaktivity za pomoci multimediálnych elementov,
simulácie reality a i.
64
Je teda zrejmé, že hnacím motorom je snaha vzdelávanie inovovať,
modernizovať prostredníctvom IKT. Z dotazníkových prieskumov, napr.
z prieskumu, ktorý sa konal na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity
v Prešove v roku 2011 je nespochybniteľné, že študenti e-learning vítajú.
Tvrdíme, že aj pre menej počítačovo gramotných (najmä staršie ročníky
externých študentov) nie je prekážkou, naopak motiváciou. V čom teda
vidíme najväčšie prekážky úspechu? Je ňou absencia spomínanej snahy
inovovať, modernizovať a meniť zabehané, odskúšané postupy, spojená so
zvýšeným úsilím naučiť sa ovládať nové softvérové prostredie, vytvárať
elektronické materiály (často bez technického suportu), venovať aj osobné
voľno vzhľadom na časové špecifiká štúdia, vytvárať hodnotiace nástroje a
budovať dôveru v takto realizované vzdelávanie. E-learning je v našich
podmienkach prácou najviac - najmä pre učiteľa, tútora. A zväčša prácou
nehonorovanou. Motiváciou môže byť vytvorenie databázy študijných
materiálov v celom rozsahu, ktorá poskytuje vyučovanie na vyššej úrovni
so zachovaním požiadaviek na vzdelávanie. V snahe zachovať objektivitu
pri hodnotení e-learningu uveďme aj najčastejšie uvádzané argumenty
„proti“:
závislosť od prístupnosti k sieti a funkčnosti IKT,
nekompatibilita kurzu, nepoužiteľnosť v rôznych systémoch,
strata priameho kontaktu s tútorom a kolektívom študujúcich,
neschopnosť samostatne študovať a spracovávať veľký prísun
informácií,
zdravotné ťažkosti, spojené s používaním počítača,
E-podpora vzdelávania sa javí v niektorých prípadoch ako nevhodná, napr.
v prípade získania niektrorých zručností, ktoré nie je možné osvojiť si
prostredníctvom e-learningu (napr. rétorika, remeselné zručnosti, zručnosti
v práci s prístrojmi alebo strojmi a pod.) (Turčáni 2006).
Všetko je v e-learningu iné... Učiteľ, študent, prostredie, forma, metóda,
prostriedky, len obsah by mal byť totožný s klasickou metódou. Ako tento
systém nastaviť tak, aby fungoval každý jeho prvok a zároveň bol funkčný
ako celok? Nároky na študujúceho sú podstatne odlišné než pri prezenčnom
štúdiu. Študujúci si musí dobre plánovať čas, rozvrhnúť štúdium a ostatné
aktivity tak, aby dodržal termíny skúšok, odovzdávanie zadaní, termíny
testov. V e-learningu nie je nič, čo by študenta nútilo učiť sa. Jedine silná
motivácia ho môže „nútiť“ štúdium dokončiť. V prezenčnom štúdiu sú
motivujúcimi faktormi napr. spolužiaci. Pri e-learningu musí byť študent
celkovo viac aktívny a zodpovedný. Nevyhnutnosťou je schopnosť
samostatného štúdia, zodpovednosť, schopnosť organizácie a rozplánovania
65
vlastného času, počítačová gramotnosť na určitom stupni a dostupnosť
technológií. Študent v e-learningu nesmie byť na problémy sám - online
kurzy umožňujú interakciu nielen medzi tútorom a študujúcimi, ale i medzi
študentmi navzájom. Izolovanosť sa dá prekonať technickými online
prostriedkami, prenosom zvuku, videa, prostredníctvom chatu. Je potrebné
dať študujúcemu možnosť prispievať svojimi inováciami, nápadmi, názormi
k predmetu, ktorý študuje. Študujúci si musí uvedomiť, že v e-learningu tútor
nie je jediným zdrojom informácií, študujúci sa môže mnoho naučiť od
svojich kolegov. Dôležitá je aj možnosť porovnania úrovne získaných
vedomostí s ostatnými študujúcimi. Rola učiteľa sa mení vo všeobecnosti,
nielen v e-learningu, aj keď v ňom obzvlášť. Učiteľ je konzultant, školiteľ,
poradca a pomocník študujúceho, moderátor diskusií, overovateľ vedomostí,
hodnotiteľ. Učiteľ úspešný v prezenčnej výučbe nemusí mať schopnosti
úspešného tútora online výučby.
Kvalita vzdelávania jednoznačne závisí od nástrojov použitých v celom
jeho kontexte. Inovatívne nástroje môžu byť prínosom s efektom zvýšenia
kvality pri zachovaní pravidiel spomenutých vyššie.
Sumarizujme: vysoká škola, resp. univerzita má zabezpečiť:
vzdelávanie vyššieho stupňa ako stredoškolské,
odbornosť, zručnosť, vedomosti,
rozvíjať etické princípy, morálku, etiku, kritické myslenie,
rovnosť šancí v prístupe k vzdelávaniu,
plniť úlohy vo vede a výskume (zákon č. 131/202 Z. z. o vysokých
školách, zákon č. 132/2002 Z. z. o vede a technike).
Možno len súhlasiť s Florekovou (2002) v definovaní atribútov kvality.
Vzdelanie chápeme v kontexte vymedzení kvality ako službu poskytovanú
vzdelávacou inštitúciou. Každá služba je prioritne pre niekoho určená a má
jasný cieľ. Úroveň – kvalitu vzdelávania možno hodnotiť, prevláda viac
subjektivizované, kvalitatívne hodnotenie ako objektivizované, kvanti-
fikovateľné. Vysokoškolské vzdelávanie je nepovinné, čo ho istým
spôsobom posúva do roviny služieb. „Službu“ podľa Florekovej (2002) je
potrebné pripraviť, realizovať a hodnotiť v postupnosti reťazca vzťahov CPS
(Customer – Process – Supplier), resp. IPO (Input – Process –Output). Treba
vedieť zodpovedne zodpovedať na mnohé otázky, ale najmä:
Kto sú zákazníci vysokoškolského vzdelávania a aké sú ich požiadav-
ky?
Aká je nadväznosť, obsah, forma, organizácia, realizácia procesov
sledujúcich uspokojenie očakávaní zákazníkov?
66
Kto je dodávateľom „pridanej hodnoty produktov vzdelávania“, aká
je jeho „kvalita“?
Existuje medzi zainteresovanými zložkami (stakeholders) žiadaný
prienik, či neviditeľná stena?
Existuje podpora STTEEP faktorov (sociálne, technické, technologic-
ké, ekonomické, environmentálne, politické) vzdelávania?
Univerzita nie je len miestom taxatívnych faktorov, existuje genius loci,
ktorý dotvára medziľudská komunikácia pedagóg - študent a vôbec - komu-
nikácia všetkých zainteresovaných. Symbióza éthos (vierohodnosť, mravné
zásady), páthos (schopnosť angažovať sa, pôsobiť) a logos (vysvetliť,
dokázať, usmerniť) tak veľmi vítaná u pedagóga, môže mimoriadne
podnetne vplývať na študenta. Snažme sa teda všetkými silami, vytvárajme
akademickú pôdu, komunitu, aby výsady, ktoré mala, jej právom patrili.
67
7
VÝSKUM A Z NEHO VYPLÝVAJÚCE ZISTENIA
7.1
VÝCHODISKOVÝ STAV DISKUTOVANEJ PROBLEMATIKY
Medzi často diskutované nevýhody e-learningu patrí nedostatočná motivá-
cia študentov, neschopnosť samostatnej práce a jej organizácie či samostat-
ného učenia sa. Bežnou praxou v e-learningu je individuálne štúdium. Štu-
dent sa však v kyberpriestore môže cítiť izolovaný, osamotený. Učiteľ ne-
musí byť k dispozícii vždy, keď ho študent potrebuje, čo môže samotu
a bezradnosť študenta prehlbovať (Zounek a Sudický 2012), absentuje ko-
munikácia „face to face“ a pod. V individuálnom štúdiu absentujú prvky
kooperácie, ktorá je považovaná za dôležitú súčasť nielen vzdelávania, ale aj
úspešného fungovania v „tímoch“ (pracovných či súkromných).
Počas informačnej prípravy projektu, v procese oboznamovania sa
s problematikou, sme zároveň zistili, že existujúce výskumy v oblasti
e-learningu prinášajú najmä kvantitatívne prístupy (Burgerová 2001; Kle-
ment 2011; Šimonová a kol. 2010, 2011; Mokriš 2012)
.
V oblasti komuniká-
cie, ktorú považujeme za dôležitú súčasť e-learningového vzdelávania, sme
sa stretli s výskumom komunikácie prostredníctvom virtuálneho pozorova-
nia, realizovaného na pôde Fakulty informatiky a manažmentu UHK (Šimo-
nová 2012). Aj v tomto výskume bol však použitý už spomínaný kvantitatív-
ny prístup.
Spomedzi zahraničných štúdií, by sme mohli spomenúť štúdie, ktoré sa
zaoberajú e-learningom z aspektu jeho možností zvyšovania komunikačných
zručností (Catana 2014; Nistor 2014). Komunikácia je vo výskumoch
e-learningu skúmaná na jednej strane ako predpoklad pre úspešné
e-learningové vzdelávanie (Slotte a Tynjäla 2005), na druhej strane je pred-
metom záujmu vplyv osobnostných charakteristík a zručností (Fuller, Vician
a Brown 2006) na efektívnu komunikáciu v e-learningu. V neposlednom ra-
de je dôležitou výskumnou otázkou, ako podporujú samotné vzdelávacie sys-
témy (LMS) komunikáciu v distatnčnom a elektronickom vzdelávaní (Alfad-
ly 2013).
V rámci predvýskumu, ktorý sme realizovali v novembri 2011 na vzorke
36 (73,47 % výberového súboru) učiteľov Pedagogickej fakulty Prešovskej
univerzity v Prešove, ktorý monitoroval stav využívania LMS Moodle, sme
dospeli k nasledovným zisteniam, ktoré sa stali východiskami pre dizajnova-
nie nášho výskumu:
68
1.
Najbežnejšou súčasťou e-learningových kurzov boli učebné materiály
určené k samoštúdiu, úlohy zamerané na samostatnú prácu študentov
a priebežné, resp. záverečné testy.
2.
Komunikačný nástroj Chat využívalo iba 8 % používateľov LMS
Moodle.
3.
Komunikačný nástroj Diskusné fórum využívalo 32 % používateľov
LMS Moodle.
4.
Nástroj na kooperáciu Wiki nevyužíval žiaden z používateľov.
5.
Iba 44 % učiteľov v prostredí LMS Moodle vyjadrilo názor, že aktu-
álne vzdelávacie potreby študentov sú v rámci e-learningových kur-
zov uspokojené.
V kontexte
uvedeného sa domnievame, že takto koncipované
e-learningové kurzy, nezohľadňujú dôležité aspekty vzdelávania, akými sú
komunikácia, spolupráca a vzájomná interakcia aktérov vzdelávania vo vir-
tuálnom priestore a nevyužívajú potenciál, ktoré systémy pre riadenie výuč-
by ponúkajú.
Vzhľadom na načrtnuté teoretické a metodologické východiská sme sa
rozhodli pre zmiešaný dizajn výskumného projektu, ktorého predmetom bolo
skúmanie špecifických nástrojov LMS Moodle - Chat, Správy, Diskusné fó-
rum a Wiki (viď subkapitola 4.3.1).
7.2
FORMULÁCIA VÝSKUMNÉHO PROBLÉMU, VÝSKUMNÝCH
CIEĽOV, HYPOTÉZ A ÚLOH VÝSKUMU
Pre účely nášho výskumu sme koncipovali nasledovný výskumný prob-
lém: Využitie špecifických nástrojov LMS Moodle z pohľadu študentov.
Za špecifické nástroje LMS Moodle sme v kontexte výskumu považovali
nástroje zamerané na komunikáciu (Chat, Diskusné fórum, Správy)
a kooperáciu (Wiki).
Z výskumného problému nám vyplynula nasledovná výskumná otázka:
Ako ovplyvňujú špecifické nástroje LMS Moodle, podporujúce komuniká-
ciu a kooperáciu, subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu študentmi?
Hlavným cieľom výskumu bolo teda zistiť vplyv využitia špecifických
nástrojov LMS Moodle, podporujúcich komunikáciu a kooperáciu, na sub-
jektívne hodnotenie e-learningového kurzu z pohľadu študentov.
Z hlavného cieľa výskumného projektu nám vyplynuli nasledovné čiast-
kové ciele:
1.
Porovnať subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu „klasické-
ho“, t. j. bez využitia špecifických nástrojov, podporujúcich komuni-
69
káciu a kooperáciu, a e-learningového kurzu s využitím týchto špeci-
fických nástrojov.
2.
Zistiť využitie špecifických nástrojov LMS Moodle, podporujúcich
komunikáciu a kooperáciu, prostredníctvom interných štatistík LMS
Moodle z pohľadu frekvencie a času.
3.
Zhodnotiť význam špecifických nástrojov LMS Moodle, podporujú-
cich komunikáciu a kooperáciu, z pohľadu študentov.
4.
Vytvoriť a overiť evaluačný nástroj na subjektívne hodnotenie
e-learningových kurzov.
H: Predpokladáme, že e-learningový kurz, v rámci ktorého budú využité
špecifické nástroje (komunikačné a kooperatívne), bude mať pozitívnejšie
hodnotenie ako e- learningový kurz bez využitia týchto nástrojov.
V tomto kontexte pozitívne znamená, že časť študentov, ktorí absolvovali
kurz s využitím špecifických nástrojov podporujúcich komunikáciu a koo-
peráciu v e-learningovom kurze (experimentálna skupina), vykážu vyššie
skóre v porovnaní so študentmi, ktorí hodnotili e-learningový kurz bez špeci-
fických nástrojov (kontrolná skupina). V rámci overovania tejto hypotézy
sme zisťovali, či je medzi týmito hodnoteniami štatisticky významný rozdiel.
V závislosti na formuláciu hlavnej hypotézy a celkovom subjektívnom
hodnotení kurzu, sme ďalej vychádzali z čiastkových hypotéz, zameraných
na hodnotenie jednotlivých oblastí.
Ha
:
Predpokladáme, že subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu
v oblasti dostupnosť učiteľa bude pozitívnejšie v experimentálnej skupine.
Hb
:
Predpokladáme, že subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu
v oblasti komunikácia s učiteľom bude pozitívnejšie v experimentálnej sku-
pine.
Hc
:
Predpokladáme, že subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu
v oblasti diskusie bude pozitívnejšie v experimentálnej skupine.
Hd
:
Predpokladáme, že subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu
v oblasti spolupráce bude pozitívnejšie v experimentálnej skupine.
Využitie špecifických nástrojov podporujúcich komunikáciu a kooperáciu v
e-learningovom kurze je nezávisle premenná. Od toho sa odvíja hodnotenie
študenta, ktoré považujeme za závisle premennú.
70
Operacionalizácia nezávisle premennej:
Vzhľadom na ciele nášho výskumu sme sa rozhodli sledovať dve základné
kategórie činností spojených s vysokoškolským štúdiom. Týmito kategória-
mi boli komunikácia a kooperácia. V každej kategórii sme sledovali znaky,
ktoré boli podobné (strávený čas, frekvencia... viď príloha A), ale aj tie, kto-
ré boli špecifické. V oboch kategóriách sme sledovali rozdiel v subjektívnom
hodnotení kurzu študentmi, ktorí mali k dispozícii špecifické nástroje LMS
Moodle, a tými, ktorí ich k dispozícii nemali. Pod špecifickými nástrojmi
LMS Moodle, ktoré boli predmetom nášho výskumu a zároveň súčasťou
e-learningového kurzu experimentálnej skupiny, sme rozumeli nástroje na
komunikáciu (Diskusné fórum, Chat, Správy) a nástroj na kooperáciu Wiki.
Nástroj Diskusné fórum bol využitý vo forme jednoduchej diskusie, kedy
sa študentom zobrazila len jedna diskusná téma. Našou ambíciou bolo získať
názory študentov na „pravidelné využívanie tabletov, notebookov, prípadne
smartphonov pri výučbe na 1. stupni ZŠ“.
Nástroj Chat umožňoval experimentálnej skupine komunikáciu medzi uči-
teľom a študentom. Komunikácia s učiteľom prebiehala v presne stanove-
nom čase (čas virtuálnych konzultačných hodín, 1x týždenne), kedy bol uči-
teľ prítomný a študenti sa na neho mohli obrátiť so svojimi požiadavkami.
Nástroj Správy umožňoval účastníkom kurzu výmenu jednoduchých a
krátkych odkazov zo strany učiteľa študentom, prípadne medzi študentmi
navzájom.
Kooperatívny nástroj Wiki v systéme LMS Moodle ponúkal študentom
možnosť tvorby kooperatívnych stránok priamo v okne webového prehliada-
ča, bez nutnosti poznať jazyk (X)HTML. Stránky mohli študenti vytvárať
v režime Spoločná Wiki, ktorá umožňovala študentom upravovať stránky aj
ostatných členov skupiny. Študenti boli rozdelení do šiestich skupín náhod-
ným vygenerovaním prostredníctvom LMS Moodle. Každá skupina mala päť
členov a úlohou skupín bolo spolupracovať na tvorbe záverečných seminár-
nych prác, podľa konkrétneho zadania témy.
Operacionalizácia závisle premennej:
Závisle premenná bola miera subjektívneho hodnotenia e-learningového
kurzu v jednotlivých kategóriách, ktorá bola vyjadrená ako súhrnný index
hodnotení na škále. Každý index bol súhrnnou charakteristikou, kde miera
súhlasu s odpoveďami na jednotlivé otázky bola prevedená na spoločnú šká-
lu. Index vznikol ako podiel sumy hodnotení jednotlivých výrokov
a maximálneho možného hodnotenia. Index môže nadobúdať hodnotu od 0
do 1, pričom 0 znamená veľmi nízku a 1 veľmi vysokú spokojnosť. Otázky
71
zahrnuté do jednotlivých indexov sú uvedené v subkapitole 7.3.1. Súhrnný
index vyjadroval spriemerovanú hodnotu všetkých indexov. Sledovali sme
vplyv nezávisle premennej na subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu
v nasledovných oblastiach: dostupnosť učiteľa, komunikácia s učiteľom, dis-
kusia a spolupráca.
V rámci výskumu sme riešili nasledovné výskumné úlohy:
Modifikovať e-learningový kurz v predmete Didaktika IKT
v primárnej škole, s akcentom na komunikačné a kooperatívne nástro-
je,
pripraviť a zaktivizovať vybrané špecifické nástroje LMS Moodle
(Chat, Diskusné fórum, Správy, Wiki),
pripraviť a následne distribuovať výskumné nástroje (vstupný vedo-
mostný test, dotazník na subjektívne hodnotenie kurzu),
distribuovať štandardizované dotazníky na testovanie osobnosti (pod-
ľa autorov Ruisel a Halama, in: Hogrefe Testcentrum 2014) a hodno-
tenie predmetu Didaktika IKT v primárnej škole (podľa Tureka 2010,
viď príloha B),
špecifikovať témy pre skupinové študentské práce,
naformulovať tematické okruhy a otázky pre focus skupiny,
naformulovať položky pre realizáciu interview.
7.3
METODOLÓGIA VÝSKUMU
V pedagogike a psychológii sú uplatňované dva základné prístupy
k výskumu: kvalitatívny a kvantitatívny. Niektorí autori tieto dva základné
prístupy dopĺňajú, čím vytvárajú priestor pre zmiešaný prístup (dizajn, mo-
del).
Nakoľko je, podľa našich zistení, väčšina výskumov v oblasti e-learningu
zameraná na skúmanie kvantitatívnych javov, rozhodli sme sa pre kombiná-
ciu oboch prístupov.
Kvalitatívne a kvantitatívne prístupy vychádzajú z iných epistemologic-
kých predpokladov, väčšinou skúmajú iné problémy, používajú iné analytic-
ké prístupy a dávajú odlišné závery. Tieto závery nie sú lepšie, horšie, ani
súperiace (Švaříček, Šeďová a kol. 2007). Našou snahou bolo využitie meto-
dologickej triangulácie, ktorá zahŕňa trianguláciu medzi metódami, s cieľom
maximalizovať validitu získaných dát.
Kvantitatívny prístup bol využitý na verifikáciu nami stanovených hypotéz
a v rámci neho bola použitá metóda experimentu a dotazníkov. Keďže jed-
72
ným zo špecifických cieľov výskumu bolo zistiť využitie nástrojov LMS
Moodle, boli špecifické nástroje LMS Moodle podrobené kvantitatívnej ana-
lýze z hľadiska frekvencie a času.
Kvalitatívne metódy, v rámci už spomenutej triangulácie, poslúžili na va-
lidizáciu dát získaných v rámci kvantitatívneho prístupu. Z možných dizaj-
nov sme sa v rámci kvalitatívneho výskumu priklonili ku zakotvenej teórii,
ktorá predstavuje sadu systematických, induktívnych postupov pre plánova-
nie kvalitatívneho výskumu zameraného na vytváranie teórie. Teória, ktorá
je vytváraná na základe metódy zakotvenej teórie, sa sústredí predovšetkým
na sociálne procesy, ktoré formujú ľudskú interakciu (McCallin 2003).
Ako konkrétne metódy zberu kvalitatívnych dát v našom výskume sme
využili ohniskové skupiny a pološtruktúrované interview.
Metodológia kvalitatívneho výskumu, podľa Gavoru (2007), nie je len sú-
bor metód a postupov na získavanie údajov, je to zároveň špecifický prístup
ku skúmanej realite. Pod špecifickým prístupom autor rozumie aj prístup vý-
skumníka a jeho osobné preferencie a zameranie, v našom prípade záujem
autoriek monografie o sociálne aspekty e-vzdelávania, čo v nemalej miere
prispelo k tvorbe dizajnu výskumného projektu.
Dostları ilə paylaş: |