Obrázok 3 E-learning = web-based learning = online learning
Zdroj: NOCAR, D. a kol., 2004. E-learning v distančním vzdělávání. 1. vyd. Olomouc:
Univerzita Palackého. ISBN 80-244-0802-3.
23
Autorky Rohlíková a Vejvodová (2012) okrem technologického vymedze-
nia e-learningu uvádzajú aj sieťové ponímanie tohto pojmu. E-learning po-
tom spočíva vo využití počítačových sietí na transfer vedomostí a zručností.
Sieťové ponímanie je však príliš úzke a nezahŕňa napr. výučbu prostredníc-
tvom CD-ROM.
Vychádzajúc z etymológie pojmu electronic learning - elektronické vzde-
lávanie, za najvhodnejšie vymedzenie e-learningu považujeme nasledovné:
E-learning je vzdelávanie realizované v prostredí podporovanom IKT.
Ak sa v ďalšom texte budeme venovať otázkam vybraných dimenzií
e-learningu, považujeme v tomto kontexte za vhodné pripomenúť základné
terminologické otázky. Medzi také patria bezpochyby základné delenia.
Podľa spôsobu využitia IKT je možné e-learning rozdeliť na online výučbu
a offline výučbu (viď obrázok 4).
Obrázok 4 Formy e-learningu
Zdroj: KOPECKÝ, K., 2006. E-learning (nejen) pro pedagogy. 1. vyd. Olomouc: Hanex.
ISBN 80-85783-50-9.
Offline výučba nevyžaduje, aby bol počítač pripojený k počítačovej sieti.
Učebné materiály sú distribuované na pamäťových médiách (napr. CD -
ROM, DVD, pevný disk). Hoci je tento spôsob vzdelávania v súčasnosti na
ústupe, je stále veľmi často využívaný najmä pre domácu prípravu žiakov,
ktorí pracujú s výučbovými programami. Výučbové programy sa využívajú
najmä na základných a stredných školách, kde dochádza ku spojeniu pre-
zenčného vzdelávania s e-learningovou podporou.
Online výučba predstavuje vzdelávanie, ktoré k distribúcii učebných mate-
riálov využíva počítačovú sieť. Najčastejšie využívanými typmi sietí sú in-
ternet alebo intranet (lokálna počítačová sieť).
Online výučba existuje v dvoch podobách:
synchrónna výučba,
asynchrónna výučba.
24
Synchrónna výučba vyžaduje neustále pripojenie k sieti. Vďaka tomu pre-
bieha komunikácia medzi učiteľom (tútorom) a študentom v reálnom čase.
Pre tento typ komunikácie je nutné, aby boli vyučujúci a študent pripojení
v rovnakom čase, nemusia sa však nachádzať na rovnakom mieste. Výučba
prebieha v tzv. virtuálnej triede (Nocar a kol. 2004), v ktorej sa študenti a
vyučujúci nachádzajú vo vopred dohodnutom termíne. Študenti aj učitelia
považujú tento spôsob za viac sociálny, nakoľko prispieva ku eliminácii frus-
trácie z izolácie vo virtuálnom priestore, možnosťou pýtať sa v reálnom čase.
Študenti sa tak cítia ako participanti, nie ako „izolanti“ (Hrastinski 2008).
Asynchrónna výučba je reprezentovaná spôsobom komunikácie, ktorej sa
účastníci nezúčastňujú v reálnom čase, čo je jednou z výhod e-learningu, je-
ho flexibility, nakoľko je pri tomto type vzdelávania možné zosúladenie prá-
ce, rodiny či osobného voľna. Účastníci komunikujú prostredníctvom správ
v diskusných fórach alebo e-mailom. Diskusné fóra môžu študenti využívať
nielen na komunikáciu s vyučujúcim, ale aj medzi sebou. Pri asynchrónnom
spôsobe výučby sa môžu študijné materiály prenášať do počítača študenta
a v štúdiu je možné pokračovať aj offline formou. Táto forma výučby je ča-
sovo flexibilnejšia a menej náročná na investície, vyžaduje však vysokú mo-
tiváciu zo strany študentov.
3.1.1
Technologické formy e-learningu
Elektronické vzdelávanie sa vyvíjalo niekoľko rokov, rovnako ako sa vy-
víjali technológie pre zdieľanie vzdelávacieho obsahu, administráciu a ko-
munikáciu. Postupne vzniklo niekoľko úrovní elektronického vzdelávania
(viď obrázok 5), ktoré sú predstavené v nasledujúcom texte.
Obrázok 5 Vývoj foriem elektronického vzdelávania
Zdroj: KOPECKÝ, K., 2006. E-learning (nejen) pro pedagogy. 1. vyd. Olomouc: Hanex.
ISBN 80-85783-50-9.
Prvá úroveň elektronického vzdelávania predstavuje CBT (Computer-
Based Training), vzdelávanie podporované počítačom. Počítačový program
ponúka študujúcemu prehľadné a didakticky upravené informácie v zmyslu-
plných krokoch. Na základe interaktivity môže študent vstúpiť do dialógu
25
s výučbovým softvérom počítača. CBT programy sú vystavané tak, že študu-
júcemu nie sú informácie sprostredkované krok po kroku iba pasívne, ale ich
musí aktívne spracovávať. Po každom kroku ponúka CBT program prostred-
níctvom cvičení možnosť nové učivo prehĺbiť a na základe odpovedí na
otázky preveriť úroveň vedomostí. Nevýhoda CBT spočíva najmä v neľahkej
či nemožnej aktualizácii výučbových materiálov a v obmedzených možnos-
tiach komunikácie študentov s vyučujúcim (IT Wissen 2014).
Druhá úroveň, ktorá už využíva podporu počítačovej siete najčastejšie
pomocou webových technológií, sa nazýva WBT (Web-Based Training).
Kurzy a vzdelávacie programy vypracované na úrovni WBT sú najčastejšie
distribuované pomocou internetu. Tento druh elektronického vzdelávania
ponúka dostatočné možnosti pre komunikáciu študujúcich a učiteľov ako na
synchrónnej, tak aj asynchrónnej úrovni. Asi najväčšou výhodou WBT je
možnosť okamžitej aktualizácie informácií bez komplikácií a dodatočných
finančných nákladov. Informácie môžu byť ponúkané ako texty, grafy, fotky,
obrázky, diagramy, tabuľky. Podporiť vzdelávací proces môžu animácie, au-
dio a video. Dôležitou súčasťou je interaktivita. Popri didaktických obsahoch
zohrávajú rozhodujúcu úlohu navigácie kurzom a vzdelávacím obsahom.
Pretože zavedenie WBT umožnilo prístup ku vzdelávaniu širokým vrst-
vám obyvateľov, vznikla potreba administrácie a riadenie online kurzov.
WBT totiž skoro žiadne nástroje na administratívu nezahŕňa. Bolo teda po-
trebné vytvoriť riešenie, ktoré by umožňovalo komplexnejšiu prácu s účast-
níkmi kurzu.
Nástupcom WBT sa stali systémy pre riadené vzdelávanie, označované
ako LMS (Learning Management Systems). Ich základ je postavený na
WBT, obsahujú však navyše niekoľko dôležitých nástrojov, ktoré Kopecký
(2006) kategorizuje nasledovne:
nástroje pre tvorbu a správu kurzov. Umožňujú vytvárať a modifiko-
vať vzdelávacie moduly a disciplíny jednotlivých kurzov, sledovať
aktivity študentov v kurzoch atď.,
nástroje pre testovanie a spätnú väzbu. Každý LMS by mal obsaho-
vať nástroje, ktoré umožňujú testovať študentov a získavať od nich
spätnú väzbu. Súčasné LMS ponúkajú dostatočné množstvo druhov
testových otázok, z ktorých je možné zostaviť testy pre potreby väč-
šiny pedagógov,
nástroje pre administráciu kurzov. Pomocou týchto nástrojov možno
vykonávať pokročilú administráciu kurzov a disciplín. Vďaka nim je
možné sledovať študijné výsledky študentov, činnosti tvorcov a účast-
26
níkov kurzov, prideľovať používateľom práva podľa ich úlohy v kur-
ze atď.,
nástroje pre využitie štandardov. Dôležitou súčasťou moderných
LMS je podpora štandardov, ktoré umožňujú prevádzať dáta kurzov
alebo ich častí medzi viacerými rôznymi LMS. To umožňuje, okrem
iného, poskytovať vytvorené kurzy ďalším vzdelávacím inštitúciám,
ktoré používajú odlišné LMS, v ktorých je podpora zodpovedajúcich
štandardov zahrnutá,
komunikačné nástroje. Zahŕňajú všetky nástroje, ktoré umožňujú syn-
chrónne či asynchrónne komunikovať v rámci študijného systému,
nástroje pre hodnotenie. Umožňujú študujúcim ohodnotiť kurz. Naj-
častejšie sa na tento účel používajú elektronické hodnotiace dotazní-
ky.
Samotný systém beží na serveri a všetci účastníci pristupujú do LMS, naj-
častejšie cez internetový prehliadač (viď obrázok 6). Pritom sa vždy nemusí
jednať o prehliadač spustený na bežnom stolnom počítači, k systému je mož-
né pristupovať aj prostredníctvom niektorých mobilných telefónov a vrecko-
vých počítačov, ktoré majú prístup na internet.
Obrázok 6 Možnosti pripojenia k LMS v praxi
Zdroj: upravené podľa KOPECKÝ, K., 2006. E-learning (nejen) pro pedagogy. 1. vyd.
Olomouc: Hanex. ISBN 80-85783-50-9.
LMS, vzhľadom na ich kľúčové postavenie v e-learningu, sme venovali sa-
mostatnú podkapitolu 3.4.
27
Rovnako ako pri každom vzdelávaní, ani pri e-learningu neexistujú uni-
verzálne použiteľné riešenia. E-learning je v mnohých prípadoch užitočný a
efektívny, nie vždy je však pre daný typ výučby vhodný. Niektoré vedomosti
a zručnosti nie je možné študujúcim odovzdať len pomocou e-learningu.
Jedná sa napríklad o výučbu komunikačných a vyjadrovacích schopností a
nácvik zručností. V takýchto prípadoch je vhodnejšie využiť blended lear-
ning.
Blended learning (kombinované vzdelávanie) je termín, ktorý sa použí-
va pre označenie kombinácie zodpovedajúcich kategórií.
Podľa Zounka a Sudického (2012) je možné v blended learningu kombi-
novať:
tlačené a elektronické výučbové materiály,
offline a online učenie, materiály alebo zdroje (napr. výučba v klasic-
kej triede prepojená s učením pomocou technológií využívajúcimi ši-
rokú paletu výučbových materiálov a zdrojov),
individuálne a skupinové učenie (je možné prepojiť individuálne
učebné aktivity rešpektujúce vlastné tempo študenta so skupinovými
formami učenia, ktoré môžu byť dynamickejšie, založené na diskusii
či zdieľaní poznatkov, pričom obe formy učenia môžu byť realizova-
né s podporou technológií, a pod.),
štruktúrované a neštruktúrované učenie (je možné napr. využívať vý-
učbový text v učebnici, ale aj neštruktúrované zdroje učenia, ktorými
môžu byť dokumenty na internete, odborná literatúra, e-mail a iné),
vytvorený učebný materiál pre špecifický cieľ a všeobecný, univer-
zálny učebný materiál (možno používať napríklad zakúpený výučbo-
vý multimediálny program, ktorý je doplnený špeciálne vytvoreným
materiálom, ktorý zodpovedá individuálnym potrebám konkrétnej
skupiny študentov).
V súčasnosti uplatňované kombinované vzdelávanie pracuje so širokou
škálou vzdelávacích objektov charakteristických pre prezenčnú alebo diš-
tančnú metódu vzdelávania (viď obrázok 7). Z jednotlivých vzdelávacích
objektov je možné vyskladať komplexné vzdelávacie programy kombinujúce
prvky prezenčného a dištančného vzdelávania, ktoré môže prebiehať syn-
chrónne alebo asynchrónne (Džubáková 2013).
28
Obrázok 7 Možnosti kombinácie nástrojov pre tvorbu kombinovaných študijných
programov, kombinovaných predmetov
Zdroj: DŽUBÁKOVÁ, M., 2013. Hodnotenie kvality kombinovaného vzdelávania (im-
plementácia modelu ELQ v podmienkach blended learning). In: Ekonomika, financie a
manažment podniku 2013: zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie
Fakulty podnikového manažmentu EU v Bratislave pri príležitosti 60. výročia jej založe-
nia. Bratislava: FPM EU, s. 38. ISBN 987-80-225-3651-6.
Rozhodnutie, do akej miery bude vo vzdelávacom procese využitý blended
learning, nezávisí len od vyučujúceho, do úvahy by sa mali brať aj názory
študentov, ako aj vedenia vzdelávacích inštitúcií. Stále je však potrebné uva-
žovať v nasledovnom kontexte: pokiaľ sú vzdelávacie ciele efektívnejšie do-
29
siahnuteľné kombináciou prostriedkov moderných technológií s tradičnými
výučbovými metódami, nie iba prostriedkami elektronickými, potom je na
mieste uvažovať o blended learningu (Zounek a Sudický 2012).
S rozvojom mobilných technológií sa stále častejšie stretávame s pojmom
m-learning, ktorým sú označované všetky formy vzdelávania, ku ktorým
dochádza prostredníctvom mobilných zariadení a bezdrôtových sietí. Zatiaľ
čo stacionárne počítače a internet vedú v školách ku vzniku samostatných
miestností či vyhradených priestorov, čo má za následok separáciu
e-learningového vzdelávania, môžu byť práve mobilné technológie pro-
striedkom k rozšíreniu a flexibilite bežných školských dní (Lehner a kol.
2003).
Mobilné zariadenia, bez ktorých by m-learning nebol možný, označované
aj ako zariadenia do ruky (handheld device), sú vreckové prístroje vybavené
displejom a prípadne klávesnicou, môžeme si ich zobrať so sebou a ich po-
tenciál využiť bez nároku pripojenia k sieti, prípadne s využitím bezdrôtové-
ho pripojenia. Okrem kalkulačiek sú dnes najrozšírenejšie tieto mobilné za-
riadenia:
mobilný telefón,
MP3 prehrávač,
iPod - multimediálny prehrávač obrazu, audia a videa, ktorý je pokro-
čilejšou verziou MP3 prehrávača,
USB flash disk - pamäťové zariadenie na prenos dát,
prenosné videohry - prenosné zariadenia a konzoly implementujúce
videohry,
PDA - osobný digitálny asistent je programovateľné, k sieti pripoji-
teľné zariadenie, využiteľné pre tvorbu poznámok, prehrávanie audia
a videa či sieťovú komunikáciu. Ide o vreckový počítač, ktorého roz-
hranie tvorí dotykový displej a stylus, t.j. pero umožňujúce písať na
displeji,
E-book čítačka - čítačka elektronických kníh upravená pre čítanie
a označovanie pasáží v texte rovnako, ako ich rýchle vyhľadanie,
Smartphone - telefónne zariadenie s pokročilými počítačovými funk-
ciami a schopnosťou pripojenia k internetovej sieti,
Laptop/notebook - prenosný počítač vybavený displejom, klávesnicou
a touchpadom (náhrada za počítačovú myš),
Tablet PC - je celý integrovaný v displeji, pričom tento displej je do-
tykový a slúži súčasne ako (jediné alebo takmer jediné) vstupné aj vý-
stupné zariadenie (nahradzuje teda klávesnicu a myš). Tablety sa vy-
rábajú pre použitie s rôznymi operačnými systémami (Android, Apple
30
iOS, Windows). Niektoré modely zvládajú aj desktopový Windows
(od verzie 8.1), čím tablet vyhovie štandardu PC (osobný počítač).
Ten sa potom nazýva aj tabletové PC či tablet PC. Typický tablet je
osobné prenosné zariadenie zhruba veľkosti 7" – 12" tvorený najmä
relatívne veľkým integrovaným dotykovým displejom, niekedy se-
kundárne doplnený klávesnicou pripojenou káblovo alebo cez blueto-
oth. Tablet sa často používa v prípadoch, keď sú klasické notebooky
nepraktické alebo neposkytujú potrebné funkcie.
Ďalším pojmom, ktorý sa objavuje v súvislosti s najnovším technolo-
gickým vývojom, je U-learning, ktorý Lorenz (2011) definuje v porovnaní
s m-learningom ako širšiu platformu vzdelávania. Umiestňuje mobilné vzde-
lávanie do prostredia, ktoré vníma kontext (context aware). Ide o formu
vzdelávania, ku ktorému dochádza prostredníctvom mobilných zariadení pri
interakcii so všadeprítomnou výpočtovou technológiou (ubiquitous compu-
ting technology), rozmiestnenou v okolitom prostredí. K tejto technológii
radíme MEMS (Micro Electro-Mechanical Systems), RFID (Radio Frequen-
cy Identification) tagy a karty, interaktívne tabule a používateľské hmatateľ-
né rozhrania, GPS a ďalšie technológie vybavené senzormi a efektormi. Ak
m-learning umožňuje učiť sa kedykoľvek a kdekoľvek, tak u-learning je
podľa Yahya, Ahmada a Jalil (2010) paradigma vzdelávania uskutočňujúca
sa vo všadeprítomnom počítačovom prostredí, ktoré umožňuje učiť sa vhod-
né veci na správnom mieste a v pravý čas náležitým spôsobom.
3.2
E-LEARNING V STRATEGICKÝCH DOKUMENTOCH EÚ
Elektronické vzdelávanie sa dostalo aj do stratégií rozvoja Európskej únie.
V dňoch 23. – 24. marca 2000 sa konalo v Lisabone zasadanie Európskej ra-
dy, na ktorom si vedúci predstavitelia štátov Európskej pätnástky stanovili
cieľ, „stať sa najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou vedomostnou
ekonomikou vo svete.“
Následne na to bol vo Fiere prijatý akčný plán eEurope, ktorý je sumá-
rom úloh na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie. Členské krajiny EÚ,
Európsky parlament a Európska komisia sa zaviazali ku vzájomnej spoluprá-
ci a koordinácii aktivít pri rozvoji európskej informačnej spoločnosti.
V marci 2002 na zasadaní Európskej rady v Barcelone vznikla požiadavka,
aby Európska komisia prijala akčný plán zameraný na širokú dostupnosť a
používanie internetového pripojenia v celej Európskej únii do roku 2005,
vypracovanie protokolu Ipv6 a vznik e-Government, e-Learning, e-Health a
31
e-Business. Plán bol prijatý v decembri 2002 a dostal názov eEurope 2005
(Beňová 2007).
Pre univerzity a ich rozvoj ako konkurencieschopných inštitúcií európske-
ho formátu mal kľúčový význam Boloňský proces (stretnutie 32 ministrov
školstva), ktorý sa spája s reformným procesom univerzít smerovaným ku
vybudovaniu „Európskeho vysokoškolského priestoru.“
V októbri 2000 bolo Európskou komisiou odsúhlasené Memorandum
o celoživotnom vzdelávaní, na ktorom sa zdôraznila nutnosť podpory celoži-
votného vzdelávania, ako reakcie na spoločenské a technologické zmeny a
postupné budovanie európskej spoločnosti založenej na vedomostiach.
Uvedené stratégie, a v rámci nich prijaté opatrenia a akčné plány, sa stali
hnacím motorom rozvoja vzdelávacích inštitúcií. Implementácia dištančného
vzdelávania s elektronickou podporou, ako súčasti celoživotného vzdeláva-
nia, sa stáva jednou z významných inovácií študijných programov sloven-
ských vysokých škôl. Na rozvojové projekty zamerané na vybudovanie in-
fraštruktúry a rozvoj ľudských zdrojov mali vysoké školy možnosť čerpať
financie v rámci skráteného programovacieho obdobia 2004-2006, čerpajú
finančné dotácie z grantov, v rámci programového obdobia 2007-2013
a definujú projektové vízie pre programové obdobie 2014-2020.
3.3
LEARNING MANAGEMENT SYSTEMS
Aby sme mohli e-learningové vzdelávanie realizovať v plnom rozsahu, je
potrebné zabezpečiť nielen tvorbu vzdelávacieho obsahu a jeho distribúciu
študujúcim, ale samotné vzdelávanie aj riadiť (manažovať). Ako už bolo
spomenuté, potreba efektívnejšieho riadenia elektronického vzdelávania
viedla k vzniku LMS (Learning Management Systems, systémov na riadenie
výučby), ktorých súčasťou sú v porovnaní s CBT a WBT aj rozličné nástroje
umožňujúce riadenie e-learningového vzdelávania. Podľa Klementa (2011),
v prípade LMS neexistuje jednoznačná terminológia a uvádza niekoľko vy-
medzení pojmu LMS.
LMS je softvérová aplikácia pre správu dokumentácie, sledovanie a podá-
vanie správ o vzdelávacích programoch, triedach a online udalostiach,
e-learningových programoch a vzdelávacom obsahu postavená na Web tech-
nológii, ktorá má za úlohu plánovať, realizovať a hodnotiť konkrétny proces
učenia.
LMS poskytuje inštruktorovi spôsob, ako vytvoriť a dodávať obsah, moni-
torovať účasť študentov a hodnotiť ich výsledky. LMS môže poskytnúť štu-
32
dentom možnosť využiť interaktívne prvky, ako sú štruktúrované diskusie,
videokonferencie a diskusné fóra.
LMS možno použiť na sledovanie účinnosti organizácie pri vzdelávaní a
odbornej príprave. Tento systém je tiež prínosný, hneď ako je potrebné za-
bezpečiť včasnú realizáciu kurzov vyžadovaných štátnou správou.
Vzdelávací portál e-Teaching.org (2014) uvádza nasledovné funkcie, ktoré
by mali byť súčasťou LMS:
používateľská správa (registrácia s heslom),
správa kurzov (kurzy, správa obsahov, správa dát),
zadania rolí a diferencovaných práv,
komunikačné nástroje (chat, fórum, atď.) nástroje na učenie (tabuľa,
poznámky, kalendár, atď.),
zobrazenia obsahov kurzu, výučbových objektov a médií, v sieťova-
nie umožňujúcom prehliadači.
Za najkomplexnejšie vymedzenie, vystihujúce podstatu LMS, považuje
Klement (2011) nasledovné:
LMS sú systémy, ktoré v sebe integrujú najrôznejšie online nástroje pre
komunikáciu a riadenie štúdia (nástenka, diskusné fórum, chat, tabule, evi-
dencia atď.) a zároveň sprístupňujú študentom učebné materiály či výučbový
obsah online alebo aj offline.
LMS systémy možno rozdeliť do troch základných skupín, a to podľa roz-
sahu služieb, ktoré poskytujú vzdelávaciemu procesu:
CMS – zabezpečujúce prevažne riadenie kurzov,
LCMS – zabezpečujúce prevažne tvorbu obsahu štúdia,
ELMS – zabezpečujúce komplexné riadenie, tvorbu a správu vzdelá-
vania (Klement 2011).
V praxi sa možno stretnúť s využitím rôznych LMS, ktoré závisí aj od fi-
nančných možností vzdelávacích inštitúcií (EKP, Blackboard, WebCt, Uni-
form, Moodle a i.).
V marci 2014 sme zrealizovali analýzu webových stránok slovenských
pedagogických fakúlt, cieľom ktorej bolo zistiť, aké LMS využívajú na reali-
záciu elektronického vzdelávania. Výsledky analýzy sú uvedené v tabuľke 1.
|