S o g liq n I s a q L a s h V a z ir L ig I s a m a r q a n d d a V l a t t I b b I y o t I n s t I t u t I qon aylanish tizimin

Rasm. 11. Bolalarda  me'yori yelektrokardiogramma  (Kapitan  T.V, 

2006

).

Y u ra k n in g   e le k trik   o 'q i  -   QRS  ning  natijali  vektori  hisoblanadi. 

Elektrik  o 'q n in g   frontal  tekislikdagi  y o 'n a lish i  a   burchagi  bilan 

aniqlanadi.  Y urak  o 'q in in g   m e'yoriy   y o 'n alish i  a   burchagining  +30D   - 

+69 □  sektorida,  vertikal  -  +70 □   -  +90 □ ,  gorizontal  -  +29 □  -  0П  ga 

to 'g 'r i  keladi.  Y urak  elektrik  o 'q in in g   o 'n g g a   siljishi  +91D  -  +120П 

burchak  sektorida  joylashadi,  elektr  o 'qining  o 'n g g a   tez  (patologik) 

siljishi  +120D  dan  ziyod  b o ’lganda  kuzatiladi.  Y urak  elektr  o 'qinin g 

chapga  siljishi  сф  burchak  sektorining  0Q-3OD,  tez  (patologik)  siljishi 

a|3  burchak sektori  30D -90D   da kuzatiladi.

Y urak  elektrik  o 'q in in g   vizual  y o 'n a lish i  standart  ulanishlardagi 

tishchalar  am plitudasining  nisbati  bilan  aniqlanadi.  Agar  RII>RI>RII1 

Y uE O '  m e'y o riy   y o 'n a lish g a  ega,  gorizontal  y o 'n alish d a  R1>RII>RIII, 

vertikal yunalishda  R III>RII>RI  bo'ladi.

31

---

Yurak  elektrik  o'q in in g   yo'nalishi  k o'pg in a  faktorlarga  bog'liq 

(yosh,  gavda  to'zilishi,  ko'krak   qafasida  yurakning  joylashishi,  yurak 

qism larining gipertrofiyasi, qorinchalar  ichi  blokadalari  va boshqalar).

C h a q a lo q la rn in g  E K G si.

Chaqaloqlik  davrida  EKG  yurakning  elektrogenerator  faolligining 

shakllanishi  postnatal  davrdagi  gem odinam ikaning  o'zgarishi  bilan 

bo g'liq.  H ayotining  birinchi  soatlarida  sinus  ritmi  100  dan  120 

zarbgacha  bir  daqiqada,  keyinchalik  ritm  tezlashib  bir  daqiqada  o 'rta  

hisobda  136  ta  zarbni  tashkil  etadi.  Bolalarda  YU U Sning  eng  ko'rinarli 

chegaralari  hayotining  birinchi  haftasida  aniqlanib,  keyinchalik  ritm 

stabil  bo'ladi.  T ug'ilgan da  yurakning  elektrik  o 'q i  o 'n g g a  siljigan 

burchak  sekinlik  bilan  kichrayib  o ’rtacha  +119(1  ni  tashkil  etadi.  R 

tishchaning  davom iyligi  0.05-0.07  sckund  atrofida  bo'lib,  II,  III,  aVF 

ulanishlarida  cho'qqisi  o'tkirlashgan.  keyinchalik  hayotining  uchinchi 

kunidan  boshlab  R  tishcha  amplitudasi  barcha  ulanishlarda  birm uncha 

kichiklashadi,  bu  esa  bo'lm achalar  miokardida  o'tkazuchanlikning 

yaxshilanishi  va  bo'lm acha  ichi  bosim ining  kamayishi  bilan  bog'liq,  PQ 

intervali  0.08  dan  0.13  sekundgacha,  o 'rtach a  0.1  sekundni tashkil  etadi. 

C haqaloqlik  davrida  hom ila  kom m unikatsiyalarining  anatom ik yopilishi 

va  chap  qorincha  m ushaklari 

vaznining  ko 'p ay ish i  qorinchalar 

kom pleksidagi  tishchalar dinam ikasining asosida yotadi.

1-12  oylik  k o 'k r a k  yo shidagi  b o la la rn in g  E K G si.

K o'k rak  yoshidagi  bolalrda  m e'yoriy  EKG  chaqaloqlam ikidan 

anchagina  farqlanadi.  Bu  bolalak  davrida  hali  nafas  aritmiyasi 

uchram aydi,  lekin  puls  bolaning  bezovtaligida osongina tezlashadi;  o 'rta 

hisobda  YuUS  bir  daqiqada  138=tl4.9  ni  tashkil  etadi.  Yurakning 

elektrik  o 'q i  k o 'pincha  vertikal  sektorda  joylashib.  QRS  ni  o 'rta 

hisobdagi  a   burchagi  64.3±22.0  da  bo'ladi.  R  tishcha  bolalar  hayotining 

birinchi  yilida  barcha  ulanishlarda  yaxshi  nam oyon  bo'lgan,  uning 

davom iyligi  o 'rtacha  0.05±0.004  sekundga  teng.  Q orinchalar  kompleksi 

am plitudasi  yurak  elektrik  o'qi 

bilan  aniqlanadi. 

K o'pincha  R 

tishchaning 

standart 

ulanishlardagi 

nisbati 

RII>R11I>R1

(norm ogram m a)  bo'ladi.  Bu  yoshda  RV1  tishcha  am plitudasining  SV1 

tishcha  am plitudasidan  ustun  bo'lishi  kuzatilishi  mumkin.  K o'pincha 

Giss tolalari  o 'n g  oyog'ining  noto'liq  blokada kom plekslari  aniqlanadi.

1-6 y o sh d ag i b o la la r  EK G si  (rasm   12.  Belokon  N.A., 2006).

32

---

Bu 

davrda 

Y uU Sning 

anchagina 

kam ayishi 

kuzatiladi  (98-126  daqiqada),  sinus  aritm iyasi  paydo 

bo'ladi. 

aQ R S 

burchagi 

Y uE O 'n ing   m e'yoriy, 

vertikal, 

kam dan-kam  

holatlarda 

gorizontal 

yo 'n alish i 

haqida 

guvohlik 

qiladi. 

R 

tishcha 

kengayadi  (0.05-0.075  s.),  am plitudasi  esa  k o 'k rak  

yoshidagi  bolalarga qaraganda kam roq bo 'ladi.

R  tishcha  am plitudasi  har  xil  ulanishlarda  Y uE O 'n ing   y o 'n alish i 

bilan  aniqlanadi.  K o ’pgina  holatlarda  m aktabgacha  yoshdagi  bolalarda 

k o 'k ra k   yoshidagi  bolalarga  qaraganda  RV6>RV1.  ST  segm enti  III 

standart  ulanishda  taxm inan  20%   holatlarda  m anfiy  b o 'lishi,  kam roq- 

ikki  fazali  yoki  izoelektrik  bo'lishi  m um kin.  C haqaloqlarga qaraganda T 

tishcha yuqori  b o 'lib ,  ST  segm enti  izoelektrik chiziqda joylashadi.

7-15 y o s h a r  b o la la rd a   E K G   (ra s m   13.  B elo ko n N.A., 2006).

YuUS  m aktab  yoshidagi  bolalarda  bir 

daqiqada  65  dan  90  gacha,  k o 'p in ch a 

nafas  aritm iyasi  bo'lad i.  aQ R S   burchagi 

Y uE O 'ning  m e'yo riy,  gorizontal  yoki 

vertikal  yunalishiga  to 'g 'r i  keladi.  R 

tishcha 

kichik 

yoshdagi 

bolalarga 

qaraganda 

absolyut 

kichik

ko'rsatgichlarg a  ega,  lekin  R  tishchaning 

uzunligi  analogik  ko 'rin ish d a  qoladi.  R  tishcha  davom iyligi  0.07dan

0.095s.gacha b o 'lish i  m um kin.  Bu yoshda anchagina  RV1-2  tishchaning 

am plitudasi  kam ayadi,  shu  bilan  bir  qatorda  m aktabgacha  yoshdagi 

bolalardan  farqli  o 'la ro q   RV5-6  tishchaning  am plitudasi  o'zgarm aydi.  T 

tishcha  k o 'p in ch a  V l-2 d a   m anfiy  (55% ),  ikkifazali  (26% )  va  19%- 

m usbat bo'lishi  mum kin.

R en tg en o lo g ik  s im p to m  v a   belg ilar.

M e 'y o riy  y u r a k  sh ak li.

Y urak-qon  tom ir  tizim i  soyasi  m e 'e rd a   chapdan  4ta  yoy,  o 'n g d a n   2ta 

yoy  bilan chegaralangan (rasm   14.  K apitan T.V .,  2009).

И Й

m

riadilL r

-

33

---

J