S o g liq n I s a q L a s h V a z ir L ig I s a m a r q a n d d a V l a t t I b b I y o t I n s t I t u t I qon aylanish tizimin

12

---

es-xushini,  holatini, 

jism oniy  rivojianishini, 

} 

rivojlanish

d isproportsiyasini  baholash  f*

teri qoplam lari -  tsianoz, 

oqim tirlik , sariqliq, shishlar

yurak ch o ’qqi turtkisining

|  xarakteristikasi

;  p atologik pulsatsiya -  ep igasyi at,

1  yurak asosida

ko’krak qafasining shakli, 

d cform atsiyalar, «yurak 

bukriligi»,  ch  o ’qqi, yurak 

turtkisi,  p atologik pulsatsiya

a r t e r iy a s i p u ls a ts iy a s i, b u vm  

'e n a la r i s tiis h i  p u ls o i  te k s h ir is h

yurak d irilla sh i -  «mushuk 

d iriliashi sim ptom i»

yurakning nisbiy 

tnm toqligi

i  

perkussiva yL

fy u  ra k n in g a b sb ly u f 

tum toqligi

shovqinlarni  esbitish

Rasm.1.  Bolalarda  yurak-qon  aylanish  tizimi  ob'ektiv  tekshirish 

algoritmi.

K o 'k r a k  q a fa si d eform atsiyasi.

Y u ra k  b u k rilig i (gibbus card iacu s)

Erta  yoshdagi  bolalarda  hali  suyaklari  egiluvchan  bo'lganida, 

yurakning  anchagina  kengayganligi  va  gipertrofiyalashganligi  belgisi 

hisoblanadi.  Yurak  tug'm a  nuqsonlarida,  kardit  va kardiom iopatiyalarda 

kuzatiladi.

K o'krak  qafasining  burtishi  parasternal  (ko'pincha  yurakni  o 'n g  

qism larining  kattalashganida)  yoki  chap  tom onlam a  (yurakni  chap 

qism ining kattalashganida) bo'lishi mumkin.

Yurak  bukriligini  raxitda  paydo  bo'ladigan  suyak  deform atsiyalaridan, 

nasliy  anom aliyalardan,  travm adan  keyingi  holatlardan  farqlash  lozim. 

Yurak  sohasini  burtishi  suyakdagi  o'zgarishlarsiz  surunkali  ekssudativ 

perikarditlarda 

kuzatilishi 

mumkin. 

Yurak 

patologiyasi ni 

k o 'p

13

---

uchraydigan  belgisi,  ayniqsa  erta  yoshdagi  bolalarda,  bu  k o 'k ra k  

qafasini  elastik devorlari  osongina o'zgarishidir.

K o 'k r a k   q a fa sin in g   o 'n g   q o v u r g 'a   osti  yoyi  s o h a sid a g i 

d e fo rm a tsiy a si.  T ush  suyagi  dastasi  sohasidagi  k o 'k rak   qafasining 

pulssim on  deform atsiyasi  aortaning  lldizi  yoki  k o'tarilu vchi  qism ining 

anevrizm asi  b o'lishi, 

b a 'z a n   palpatsiya  vaqtida  ikkinchi-uchinchi 

q o v u rg 'a o ra lig id a  pulsatsiyani his  qilish h am k u za tilish i m um kin.

K o 'k rak   qafasi  yurak  oldi  sohasining  (voussure)  deform atsiyasi 

diffiiz  vaqtinchalik  b o 'lishi-yurak  oldi  sohasining  burtib  chiqishi, 

perikardial  xaltada  k o 'p   m iqdorda  suyuqlik  y ig 'ilish id a  q o v u rg 'alar 

oraligi kengayishi v a to 'lish ish i kuzatiladi.

P alpatsiya  pulsni  tekshirishdan  boshlanadi  (rasm   2),  bu  qorinchalar 

sistolasi 

bilan 

birgalikda 

periferik 

arteriyalarning 

devorining 

chayqalishidir.  Puls  a.radialis,  a.fem oralis,  a.dorsalis  pedis  tekshiriladi. 

B oshida  a.radialis  ikkala  qulda  pulsni  sinxronligi  tekshiriladi,  o 'z g arish  

b o 'lm asa  keyingi  puls  sifatlarini  tekshirish  bitta  qulda  davom   etadi. 

B olaning  quli  b o 'sh ash g an   holatda  yurak  sohasi  bilan  bitta  satxga 

q o'yiladi,  shifokor  bolaning  qulini  shunday  ushlashi  kerakki,  bosh 

barm o g 'i  bilakning  orqa  yuzasida,  o 'rta   va  k o 'rsa tg ic h   barm oqlari  esa 

bilak  arteriyasini  palpatsiya  qilishlari  kerak.  Puls  a.fem oralis 

da 

bolaning  vertikal  v a  gorizontal  holatlarida tekshiriladi,  paypaslash  o 'n g  

qul  bilan  chov  sohasida  arteriyaning  pupart  boglam idan  chikish jo y id a  

k o 'rsatg ich   va  o 'rta   barm ok  bilan  am alga  oshiriladi.  dorsalis  pedis 

aiteriyasida  puls  gorizontal  holatda  aniqlanadi.  Teksliiruvchining  quli 

bola  tovonining  tashqi  qirrasiga  joylashadi,  arteriya  2-3-4  barm oqlar 

bilan  paypaslanadi.  K o 'k rak   yoshidagi  bolalarda  pulsni  a.  tem poralis  da 

ham   aniqlash  m um kin.  Pulsni  q o 'y id ag i  k o 'rsatgichlari  baholanadi: 

tezligi,  ritm i,  to 'lalig i va  tarangligi,  shakli.  Puls  sonini  aniqlash  1  daqiqa 

davom   etishi  kerak,  bu  bilan  parallel  yurak  urish  soni  aniqlanishi  kerak

14

---

(yurak  turtkisidan yoki  auskultatsiyada),  agarda yurak  urish  soni  va  puls 

orasida  farq  bo'Isa,  bu  holatga  puls  lanqisligi  deyiladi.  1-jadvalda  har xil 

yoshdagi  bolalarda puls  m e'yori  berilgan  (jadval  1).

T ab litsa  1.

l i a r   x il  y o s h li  b o l a l a r d a   p u ls   c h a s t o t a s i   ( Г и г  A . F . ,  19 6 7 )

Y o s h i

P u ls  

( c h a s to ta )   1  d a q

Y o s h i

P u ls  

( c h a s t o t a )   1  d a q

Chaqaloq

120-140

8 yoshar

80-85

6  ovlik

130-135

9 yoshar

80-85

1  yoshar

120-125

10 yoshar

78-85

2 yoshar

110-115

11  yoshar

78-84

3 yoshar

105-110

12 yoshar

75-82

4 yoshar

100-105

13  yoshar

72-80

5  yoshar

98-100

14 yoshar

72-78

6 yoshar

90-95

15 yoshar

70-76

7  yoshar

85-90

Puls 

ritmi 

puls 

urishlarining 

interval Iarini 

tengligi 

orqali 

baholanadi  (ritmik  va  aritmik  puls  farqlanadi).  Nafas  olish  bilan  bog'liq 

b o 'lg an   aritmik  puls  maktab  yoshidagi  bolalar  uchun  fiziologik  holat 

hisoblanib,  nafas olishda puls tezlashadi, chiqarishda sekinlashadi. Nafas 

olm agan  holda  bu aritm iyaning turi yo'qoladi.

Puls  tarangligini  arteriyada  puls  urilishlari  to'xtagancha  sarflangan  kuch 

bilan  aniqlanadi.  Normal  taranglikdagi,  tarang,  qattiq  -  pulsus  durus  va 

yum shok  puls  -  pulsus  mollis  (tom irlar  tonusi  pasayganida  kuzatiladi) 

tafovut  kilinadi.  Pulsni  to'laligi  o 'n g   qulning  ikicita  barm og'i  bilan 

tekshiriladi.  Proksimal  joylashgan  barmoq  arteriyani  puls  yo'qolgancha 

bosishi  kerak,  keyin  barmoq  bosimi  kamaytiriladi  va  distal  joylashgan 

barmoq  arteriyani  qonga  to'lishini  sezishi  kerak.  Pulsni  to'laligi 

farqlanadi:  qoniqarli  to'lalikka,  to 'la   puls  -  p.  plenus  (to'laligi 

odatdagidan  ko'proq)  va  bush  puls  -  p.vacuus  (to'laligi  odatdagidan 

kamroq).

Puls  to'lqinining  ko'tarilish  va  tushish  tezligiga  puls  shakli 

farqlanadi  (arteriyani  ikkala  barmoq  bilan  sekingina  bosishiga  qarab). 

Agarda  pulsni  palpatsiya  qilganim izda  puls to'lqinining tez kutarilishi  va 

tez  tushishi  sezilsa,  bunaka  pulsga  tez,  sakrovchi  deyiladi.  Agarda  puls 

to'lqini  sekin  kutarilib,  keyin  sekin  tushsa,  и  sekin,  bo'shashgan  puls 

deyiladi.  Bundan  tashqari  yuqori  puls  -  p.  altus  (tez  yaxshi  to'lishi  va 

puls  to'lqinini  tez  tushishi  bilan  harakterlanadi)  va  kichik  puls  -  p.

15

---

parvus  farqlanadi,  u n d a sust,  kuchsiz to 'lish ish  v a sekin  puls to 'lq in in in g  

tushishi  harakterlidir.  U lar  k o 'p in c h a   pulsni  boshqa  shakllari  bilan 

birgalikda  uchraydi.  M asalan:  celeret  parvus  (puls  tezda  yaxshi 

to 'lash ad i  va  keyin  tezda  puls  to 'lq in i  tushishi  kuzatiladi),  tardus  et 

parvus  (puls  to 'lq in i  sekinlik  bilan  kutarilib,  kam   to 'lish ad i  va  keyin 

sekinlik bilan tushadi).

P u ls n i  b u zilish  v a r ia n tla ri.

P.  a lte rn a n s .  M e'y o riy   puls  to 'lq in lari  bilan  past  sezilarli  to 'lq in la r 

bilan 

navbatm a-navbat 

kelishi. 

M iokardning 

qisqarish 

vazifasi 

pasayganda  kuzatiladi.

P .a rh y h n ic u s . N otugri, noritm ik puls.

P.  big em in u s  (sin,  T r a u b e   pulsi).  Har  ikkita  puls  zarbidan  so 'n g  

uzunroq pauza kuzatilishi.

P.  c a p riz a n s .  Y uqori  dikrotik  puls;  b itta  pulsa ko'tarilishi  em as ikk itasi 

kuzatiladi,  kichigi xuddi asosiy to 'lq in g a sakrayotganga o'xshayd i. 

P .c eler.  (sin,  G riz in g e r-K u s s m a u l  pulsi,  K o rr ig a n   pulsi).  Tez 

(sakrovchi)  puls;  puls  to 'lq in i  tez  k o'tariladi  va  tez  tushadi  (m asalan, 

aortal klapan etishm ovchiligida).

P .debilis.  Sust, tezd a bosiluvchi puls.

P .deficien s.  1  daqiqada  sanalgan  puls  zarbalari  soni  o 's h a   vaqtda 

auskultatsiyada  yurak  urishi  soniga  qaraganda  kam roq 

b o'lishi 

aniqlanishi.  Perikardit,  perikard  tam ponadasida,  m ertsal  aritm iyada 

kuzatiladi.

P .d ic ro tic u s.  Puls  to 'lq in in in g   tushuvchi  qism ida  y an a  q o 'sh im ch a 

kichik 

k o 'tarilish  

sezilishi. 

Periferik 

qon 

tom irlarni 

tonusi 

bo'shashtiruvchi infektsion kasalliklarda kuzatiladi.

P .d iffe re n s.  Ikkala bir xil  arteriyalarda har xil kuchga ega bo' lgan pulsni 

bo 'lish i  (m asalan,  aorta  anevrizm asida,  aorta  koarktatsiyasida,  T akayasu 

kasalligida).

P .d u ru s .  Q attiq,  tezda  bosilm aydigan  puls.  A rterial  gipertenziyada 

kuzatiladi.

P .filo fo rm u s.  Ipsim on,  sust, ju d a  kiyin  seziladigan puls  (m asalan,  yurak 

etishm ovchiligida,  kollapsda).

P .fo rtis. K uchli puls (m asalan,  fiziologik sportli yurak).

P .fre q u e n s.  Tez  uruvchi  puls  (taxikardiya).  K o 'p g in a  kardial  va 

ekstrakardial  genezli  fiziologik  va  patologik  holatlarda  kuzatiladi. 

M asalan, jism o niy  va  em otsional  zo'riqishda,  isitm ada,  tireotoksikozda, 

aritm iyalarga  xos.  Taxikardiyaning  asosiy  kardial  sababi 

yurak 

etishm ovchiligidir.

16

---

P .in a e q u a lis.  N otekis puls,  bunda b a 'z i  bir zarbalam ing  davom iyligi  va 

kuchi  notekis b o 'lib ,  aritm iya uchun xosdir.

P .in a n is  (P .v acu u s).  B o 'sh  puls,  arteriyalam ing kuchsiz to 'lish i. 

P .in cid en s.  M e'y o riy   zarbadan  s o 'n g   bir  nechta  kuchayuvchi  to 'lq in la r 

aniqlanadi,

P .in te rc u rre n s . 

U  yoki  bu  puls  zarbasi  oldingidan  va  keyingidan 

kuchsizroq bo'lishi.

P .in te rm itte n s .  Vaqt-vaqti  bilan puls to'lqinining  tushib qolishi. 

P .irre g u la ris .  N o to 'g ri  v a  notekis  puls  (har  xil  tanaffuslar,  b a'zi 

zarblarning  har  xil  kuchi).  K o 'p in c h a  aritm iyalarda  (ekstrasistoliya, 

m ertsal  aritm iya)  kuzatiladi.

P .irr e g u la ris   p e rp e tu u s .  T artibsiz  aritm iya,  b un da  tanaffus  vaqti  va 

puls to 'lq in i  bir-biriga o 'xsham as (m asalan, m ertsal  aritm iyada). 

P .m a g n u s.  K atta puls, yaxshi to 'la lik d a  va taranglikda.

P.m ollis.  Y um shoq,  tezda  bosiluvchi  puls  (barm oq  bilan  bosganda 

yo'q o lad i). 

A iterial 

gipotenziyada, 

kollaps, 

m iokard 

infarktida 

kuzatiladi.

P .m y u ru s .  Puls to 'lq in in g  ketm a-ket kam ayish katori. 

P .m y u ru s re c u rr e n s .  Pulsning kam ayganidan  so 'n g  kupayishi. 

P .o p p re ssu s.  Q attiq kichik puls.

P .ra rv u s .  Kichik puls (sust taranglikda va to'lalikda).

P .p le n u s.  To  la puls.

P .p a ra d o x u s   (K u ss m a u l  p ulsi).  N afas  olishda  pulsni  sekinlashishi yoki 

yo'qolishi,

P .r a r u s .  Sust  puls  (bradikardiya).  K o 'p g in a  holatlarda  kuzatiladi: 

gipotireoz,  atrioventrikulyar blokada,  kalla suyagi  ichi  gipertenziyasi. 

P .re s p ira to riu s .  N afas  aritm iyasida uchraydigan puls.

P .saliens.  Sakrovchi puls,  p.celer.ni yuqori  darajasi.

P .ta r d u s .  Puls  to 'lq in in in g   sekin k o 'tarilish i  v a pasayishi,  aortal  stenoz 

uchun harakterli.

P .tre m u lu s.  S hunchalik sust pulski,  qaltirish kabi  seziladi.

P .trig e m in u s.  H ar  uchta  m e'y o riy   zarbalardan  so 'n g ,  uzunroq  tanaffus 

seziladi.

P .v ib ra n s.  T om irlarda  qon  paydo  qiluvchi  qaltirash,  shovqindek 

seziladi.

P alpatsiya yordam ida yurak ch o 'q q i turtkisining xususiyatlari  aniqlanadi 

(rasm  4.).

17

---

Buniiig  uchun  tekshiruvchi  o 'n g   qul  kaftim   bolaning  k o 'k ra k   qafasiga 

shunday  q o 'yishlari  kerakki  kaft  asosi  tush  suyagining  chap  qirrasiga, 

barm oqlari esa c h o 'q q i turtkisi  sohasini yopishi kerak.

orqadan  oldinga  v a  chapdan  o'ng ga.  Shuning  uchun  yurak  ch o 'q q isi 

bilan  k o 'k ra k   qafasiga  uriladi,  bu  esa  davrli  chegaralgan  chiqishlar- 

pulsatsiyani ta'm inlaydi.

Ikki  yoshgacha  b o 'lg an   so g 'lo m   bolalarda  ch o 'q q i  turtkisi  4- 

q o v u rg 'a  oraligida  o 'r ta   um rov  chizigidan  2  sm  chapda;  2  yoshdan  7 

yoshgacha -  5-qovurg' a oraligida o 'rta  um rov chizigidan  I  sm chapda;  7 

yoshdan  so 'n g   -  5 -q o v u rg 'a  oraligida  o 'rta   um rov  chizigida  yoki  undan

0,5  sm   ichkarida.  S o g 'lo m   bolada  ch o'qqi  turtkisi  m aydoni  1-2  kv.sm . 

tashkil  etadi.  Agar  zarba  m aydoni  2  kv.sm.  dan  kattarok  b o 'lsa,  u 

kengaygan,  agar  1  kv.sm .dan  kam   b o 'lsa   cheklangan  deyiladi.  Y urak 

ch o 'q q isi  turtkisi  balandligi  turtki  sohasida  q o 'z g 'a lis h   am plitudasini 

harakterlaydi:  baland va past ch o 'q q i  turtkisi  farqlanadi.  C h o 'q q i turtkisi 

kuchi  yurak  cho'q q isin i  p al’patsiya qiluvchi barm oqlarning  bosim i  bilan 

o'lchanadi-turtki  o 'rta ch a  kuchda,  kuchli  va  kuchsiz  b o 'lish i  m um kin. 

Turtkini  kasal  tarafga  siljishi  pulm ofibrozning  o'p k an in g   qurishi  bilan 

b o 'lganida,  qaram a  qarshi  tom onga  -   ekssudativ  plevrit,  gidrotoraks, 

gem otoraks,  pnevm otoroksda  kuzatiladi.  C h o 'q q i  turtkisi  balandligi 

qo v u rg 'a  o ralig’ining  q o 'z g 'a lish   am plitudasi  bilan  aniqlanadi.  Y urak 

urishining  к  o 'payishi  yoki  kam ayishida,  yurakni  k atta  yuzasining 

k o 'k ra k   qafasi  devoriga yopishishida  turtki  balandligi  kupayadi.  Turtki 

balandligi  sezilarli  darajada  kuchsizlanishi  (yoki  turtkini  um um an 

aniqlanm asligi)  perikardit,  chap  taraflam a  ekssudativ  plevrit,  sem irishda 

kuzatiladi.  B unday  holatlarda  past  cho'qqi  turtkisi  deyiladi.  C h o ’qqi

Y urak  ch o 'q q i  turtkisi 

k o'rsatgich ,  o 'r ta   va 

to 'rtin ch i  barm oq  bilan 

ozroq  bukilgan  holatda 

paypaslanadi.  C h o 'q q i 

turtkisi 

xususiyatlari 

aniqlanadi:  joy lashg an 

jo y i, 

m aydoni,

balandligi,  kuchi.

tu rtk is i. 

S istola

vaqtida  yu rak 

qivin 

harakat 

bajaradi:

Y u r a k  

c h o 'q q i

PKM 4. Юрам 

турткисини «ии»иаш: а - к^якннт пеняй к*фт со*яск бил»*} б •