Vzbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta m ax sus ta’lim vazirligi b. Husanov, V. G‘ulomov muomala madaniyati

2.2.  Muomalada  yuzaga  keladigan  ziddiyatlar  va 
inson  fe’l-atvori
Taraqqiyot ziddiyatlaming paydo boTishi,  rivojlanishi va bartaraf 
qilinishi jarayonidan iborat.  Shunga k o ‘ra,  ziddiyatlam ing ko ‘rinishi 
ham  har xil bo Tib,  ular narsa-hodisalam ing harakati va rivojlanishida 
turlicha aham iyat kasb etadi.  Ziddiyatlar ichki, tashqi,  asosiy,  asosiy 
boTm agan kabi kosrinishlarga bo ‘linadi.  Jum ladan,  ichki ziddiyatlar
-   narsa  va  hodisalardagi  ichki  jaray o n lam ing   ifodasi,  h arak at- 
lanishning  m anbai  ham da  rivojlanishning  asosiy  sababidir.  Tashqi 
ziddiyat  -  narsa  va  hodisalar  o ‘rtasidagi  m unosabatlam ing  ifodasi 
hisoblanadi.  Jam iyat  rivojlanishining  m azm uni  va  m ohiyati  ham  
asosan  ichki  ziddiyatlam ing  hal  qilinishi  bilan  belgilanadi.  Biroq 
rivojlanishda tashqi ziddiyatlam ing ishtiroki kam roq boTadi,  degan 
fikrga bormaslik kerak.  (Zero, globallashuv va integratsiya jarayonlarida 
tashqi  ziddiyatlam ing  h am   o ‘z  o‘rni  bor).  N arsa-h o d isalam in g  
m ohiyatini,  holatini,  kelib  chiqish  va  rivojlanish  qonuniyatlarini 
belgilovchi  ziddiyatlar  esa  asosiy  ziddiyatlar  deb  ataladi.  Asosiy
www.ziyouz.com kutubxonasi

z id d iy a tla r  tara q q iy o td a   belgilovchi  (boshqaruvchilik)  vazifani 
bajaradi va barcha boshqa ziddiyatlarga ta’sir ko‘rsatadi.
Jamiyatdagi ziddiyatlar turli shakl va usullar bilan bartaraf qilinadi. 
U lard an   b a ’zilari  eskining  yem irilishi  va  yangining  vujudga  kelishi 
asosida  hal  qilib  borilsa,  boshqalari  shu  ziddiyatni  tashkil  qilgan 
qaram a-qarsh i to m o nlarni  o ‘zaro kelishtirish,  m urosa-yu  madoraga 
keltirish,  ham jihatlik va ham korlikka erishish yo‘li orqali hal  qilinishi 
m u m kin .  K eyingi  v aqtd a  jam iyatdagi  ziddiyatlarni  hal  qilishda 
q o ‘llanilayotgan samarali tam oyillardan biri o ‘zaro kelishuv,  m urosa- 
yu  m adora tam oyilidir.
Z iddiyatlarning  turlarini  bir-biridan  farqlash  kerak,  biroq  ular 
o ‘rtasida chegara q o ‘yib b o lm a y d i: voqelikda ular o ‘zaro chirmashib 
ketadi va  bir-biriga o ‘tib turadi.  Shuning uchun  ziddiyatlarning  har 
biriga  aniq  yondashish,  ziddiyat  nam oyon  b o ‘ladigan  sharoitni, 
m u h itn i,  vaziyatni  to ‘g ‘ri  aniqlash  lozim.
Z iddiyat  qonunlariga  m antiqiy  nuqtai-nazaridan  yondashsak, 
u n d a  ikki  qaram a-qarshi  fikr  ayni  bir  vaqtda  va  ayni  bir  nisbatda 
t o ‘g ‘ri  boMishi  m um kin  em asligini  kuzatamiz.  “ Ziddiyat  qonuni 
tafakk ur  rivojida  qaram a-qarshi  flkrlar to‘qnashuvini  inkor  etm as- 
d an ,  bir  vaqtning  o ‘zida  bir  predm et  haqida  ikki  zid  fikrga  yo‘l 
q o ‘ym aslikni talab qiladi,  ya’ni vaqt,  predm et,  nisbat jihatdan birlik- 
ni  nazarda  tu ta d i” 1.  M asalan,  yaxshilik  va  ezgulik  tushunchalari 
o ‘rtasidagi  m unosabatda  ziddiyat  unsurlari  ko ‘rinm aydi,  ular  bir- 
birini  doim o to ld irib  boradi.  Lekin  ikkala tushuncha ham  axloqning 
ijobiy  sifatlari  h iso b la n sad a ,  yaxshilik  bu  ezgulik  darajasidagi 
tu sh u n c h a   emas.  Z iddiyat  shundaki,  axloqshunoslik  -   etika  faniga 
d o ir  rus  tilidagi  adabiyotlarda  ezgulik  tushunchasi  bilan  yaxshilik 
tushunchasi  aynanlashtirib yuborilgan. Yaxshilik  m a’lum b irp aytd a 
m uayyan  kishilar  u ch u n   ijobiy  xususiyat  kasb  etadi,  ayrim  kishilar 
u c h u n   yom onlik  b o ‘lib  xizm at  qiladi  va  salbiy  holatlarni  vujudga 
keltiradi.  Ezgulik esa m utlaqo ijobiylikka asoslanadi.
H a r  birim iz  ziddiyatli  holatlarga  duch  kelganm iz.  Ziddiyatlar 
ijtim oiy  guruh  va  in stitu tlarn ing   barchasida  ham da  insonlararo 
m unosabatlarda uchrab turadi.  Buning ajablanadigan joyi yo‘q.  Shuni
1  0 ‘zbekiston  M illiy  Ensiklopediyasi.  5-tom.  Т.:  « 0 ‘zbekiston  Milliy 
Ensiklopediyasi»  D avlat  ilmiy  nashriyoti,  2002.  9  b.
www.ziyouz.com kutubxonasi

aytish  kerakki,  h a r  qanday  dahoning  tu g ‘ilishi  va  sh akllan ishi 
ziddiyatlarsiz kechm aydi.  Masalan,  olm o n faylasufi  Fridrix N itsshe 
hayoti davomida bunday ziddiyatlarga juda ko‘p duch keldi. Xususan, 
G e rm a n iy a   ilm iy  ja m o a tc h ilig i  N its h e n in g   ilk  dav r  filo lo g ik  
tadqiqotlarini an cha-m u ncha hurkib-cho‘chib,  yuragi orqaga to rtib 
qarshi oldi.  C hunki uning favqulodda  o ‘tk ir,  serhayqiriq,  fantaziya 
jo ‘sh  urgan asarlarini to ‘g‘ri baholashga  h a m m a   h am  birday  q o d ir 
emas edi.  N itshening «Bemavrid m ulohazalar”  degan to ‘rt kitobdan 
iborat asari Germ aniyanigina emas, b u tu n  Evropani zabt  etdi.  U n da 
fikrlar va original qarashlar dunyosi xuddi  S o m on y o ‘lidek jim irlab 
ochildi.  E vropada  yangi  tafakkur  fen o m en i  yuzaga  kelganligidan 
darak berdi.  Bu asaming birinchi -  uchinchi kitoblari ustida  Evropada 
bahs  q izig a n d an   qizidi.  “ N itsh e n in g   k o ‘p  k u c h li  g ‘o y a la rig a  
q o ‘shilolmagan va  ularni «hazm qilolm agan” Vagner va ustoz  R ichl 
bilan  yosh  m utafakkir  o ‘rtasida  ixtiloflar  chiqdi.  O ralari  uzilish 
darajasiga yetdi” 1...
A m erikalik  psixolog  B.Vul  aytganidek,  “ H ayot  cheksiz  z id d i- 
yatlarni hal etish jarayoni.  Inson ularni chetlab o ‘ta olm aydi,  faqat - 
gina  ularni  hal  etishi  yoki  uni  b artaraf qilishning  o ‘zgacha  usulini 
tan lay d i” .  Shuning  uchu n   h ar  bir  rah b a r  ularn ing   paydo  b o ‘lishi 
va  hal  etish  y o ‘llarini  bilishi  lozim.  Afsuski,  k o ‘pchilik  o d a m la r 
m azkur holatlarda odilona yo‘l topa olm aydilar, ziddiyatlam i chetlab 
o ‘tishga  harakat  qiladilar.  Z iddiyatlam i  chetlab   o ‘tish  ziddiyatni 
b artaraf qilish degani emas.  Bundan tashqari,  ziddiyatli vaziyatning 
vujudga kelishi jam iyat va inson uchun h a m  m oddiy ham  m a ’naviy 
zararni olib  keladi.
Ziddiyat tushunchasi barcha sohalarda, barcha jarayonlarda yuzaga 
kelishi mumkin. Jum ladan, ziddiyat psixologiyada - bir-biriga qaram a 
qarshi  fikrlarning  alohida  individlar,  guruhlar  ham da  shaxslararo 
m unosabatlaridagi  ruhiy  kechinm alar  bilan  bog‘liq  hodisalar  deb 
ta ’riflanadi.  Ziddiyat  m antiqda -  m uhokam a yuritishda,  m atnda va 
nazariyada  biri  ikkinchisini  inkor  etad ig an   ikki  m u lo h azan in g  
mavjudligi tushuniladi. Ziddiyat dialektikada -  predm et va hodisalarga
1 Iqtibos  Ibrohim G ‘afurovning “Hayo  -  xaloskor (1-kitob)  kitobidan 
olindi.  Т.:  “Sharq”  nashriyot-matbaa  aksiyadorlik  kompaniyasi  Bosh 
tahririyati,  2006.  354 b.
www.ziyouz.com kutubxonasi

obektiv ravishda xos b o ‘lgan bir butunning qaram a-qarshi tom onlari, 
belgilari,  y o ‘nalishlari  o ‘rtasidagi  muhim  m unosabatlardan  iborat. 
Z id d iy a t  b a d iiy   a sa rd a   tu rk u m   q a h ra m o n la rn in g   in tilish   va 
h o latlarid an ,  alohida q ah ram o n lar to ‘qnashuvidan,  shuingdek,  aniq 
bir qahram olining o ‘zida kechadigan  psixik holatda maydonga keladi. 
S h u n in g   u ch u n   ziddiyat  hayotdagi  real  qaram a-qarshiliklarning 
badiiy ifodasidir.  Asarda esa u syujetni  harakatga soluvchi  kuch,  rivoj 
beruvchi  asosdir.
Y uqoridagilardan  kelib  chiq q an   holda,  ziddiyat  m uom alada  - 
in so n la r  o ‘rtasidagi  m uloqo tlard a  —  so‘zlashish,  fikr  alm ashish, 
m u zo k ara olib borish,  bahslashishda biri ikkinchisini  inkor etadigan 
ikkita m uom ala natijasida vujudga keladi.
S h u n i  ta ’kidlash  lozim ki,  ziddiyatli  vaziyatlar  asosida  alohida 
shaxslar va guruhlarning qaram a-q arsh i fikrlari,  m aqsadlari  ham da 
shu  m aqsadlarga erishishning vositalari yotadi.  Ijtim oiy psixologiya 
z id d iy a tla m in g   m anbaiga  qarab,  un in g  bir  necha turlarga  ajratadi. 
M asalan ,  ziddiyat  ichki-shaxsiy  (rahbar  bilan  xodim   o ‘rtasida) 
shax s-tash k ilo t  (shaxslar,  g u ru h la r  va  tashkilot  o ‘rtasida)  b o lis h i 
m um kin.  Shuningdek,  ziddiyatlam ing gorizontal tasnifi ham   mavjud 
(bir—biriga bo ‘ysinm aydigan xodim lar o ‘rtasida), vertikal  (bir-biriga 
b o ‘ysinuvchi  x o dim lar  o ‘rtasida)  va  aralash  turdagi  ziddiyatlar 
ham   mavjud.  Kundalik hayotda vertikal va aralash  turdagi ziddiyatlar 
u c h ra b   tu radi.  Agar  bunday zid d iy atlar jam oada  70-80% ni  tashkil 
etsa,  bu  rah b a r  u ch u n   xavfli  hisoblanadi.  B unday  vaziyatlarda 
rah b a rn in g   h a r qand ay  harakatlari  ziddiyatlar prizm asi  orqali  olib 
qaraladi.
M u o m a la   m adaniyatida  ziddiyatlar  anglashilm ovchilik,  bir- 
birini  tushunm aslik ham da o ‘zaro  m an faatlarto ‘qnashuvi  natijasida 
kelib  chiqadi.  Shuningdek,  ziddiyatlam i keltirib chiqaruvchi  sabab- 
larning  xususityalariga  qarab  tavsiflash  mumkin.  R.L.Krichevskiy 
o ‘z in in g   «A gar  siz  ra h b a rs iz ”  k ito b ida  z id d iy a tla m i  keltirib  
chiqaruvchi  om illarni  3 ta guruhga b o ‘ladi:
Birinchi guruh  —  m ehnat jarayonidagi  ziddiyatlar.
Ik k in c h i  guruh  —  in so n la ra ro   m unosabatlarning  psixologik 
xususiyatlari,  y a’ni  sim p atiyav aan tip atiy a,  m adaniy-etnik xilm a- 
xillik,  rah bar  x atti-harakatlari,  psixologik  moslasha  olm aslik  va 
hokazo.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Uchinchi guruh  — jam oa a ’zolarining o ‘ziga xosligi.  M asalan, o ‘zini 
boshqara  olm aslik,  ehtiroslarga  berilish,  tajovuz,  d o ‘q - p o ‘pisa, 
haqoratlash-so‘kinish,  munosabatga kirisha  olm aslik1.
Ziddiyatlar  m a ’muriy  tashkilotlar  va  ishlab  chiqarish  korxo- 
nalari  uchun  aham iyati  va  hal  etish  yo‘llariga  k o ‘ra  farqlanadi  va 
um um iy  m a’noda  konstruktiv  va  destruktiv  ziddiyatlarga  ajraladi. 
Konst ruktiv ziddiyatlarga tashkilotning hayotiy m uam m olarini ham da 
ularni  hal  etish  orqali  samarali  taraqqiyotga  olib  chiqish  xos.  D es­
truktiv  ziddiyatlar  salbiy,  vayronkor  natijalarga  olib  keladi.  S h u ­
ningdek,  ayrim hollarda bu vaziyat janjallarga va tashkilot  faoliyati­
ning susayishiga olib keladi.
Bu  borada  respublikam izning  turli  korxonalarida  “ M uom ala 
m adaniyati”ga  doir  o ‘qigan  m a ’ruzalarim iz  asosida  110  ta   rahbar 
xodim lar  orasida  o ‘tkazilgan  so^ovnom alarim iz  natijalari  quyidagi 
jadvallarda o ‘z aksini topgan:
1. 1-jadval
Rahbar  xodimlarning  o‘z  tashkilot  va  korxonalarda  muomala 
madaniyatiga  boigan  munosabatlari  (foiz  hisobida)
Siz rahbarlik qilayotgan tashkilotda muomala 
madaniyatiga qay darajada e ’tibor qaratiladi?
%
Bu masalaga bizning tashkilotda katta e’tibor beriladi
14,29
Muomala madaniyatiga amal qilmaslik jamoamizdagi 
muhitni tez-tez taranglashtirib turadi
14,29
Rahbar sifatida qo4l ostimdagilardan bir-birlariga va 
tashqaridan kelganlarga xushmuomala bo‘lishlarini talab 
qilaman
57,14
Javob berishga qiynalaman
14,29
1.2-jadval
Rahbar  xodimlarning  muomala  madaniyatiga  amal  qilmaydigan 
xodimlarga  bo‘lgan  munosabatlari  (foiz  hisobida)
Qo 7 ostingizda ishlovchi muomala madaniyatiga amal 
qilmasa Siz rahbar sifatida unga:
%
Qattiq tanbeh beraman va tartibga chaqiraman
85.71
Biizning jamoada bunday insonga o‘rin yo‘q
14.29
1  Кричевский  P.J1.  Если  вы  -  руководитель.  М.: Дело,  1993.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Rahbarlarning  xodimlar  muomalalariga  nisbatan  o‘z  munosabatlari 
haqidagi  fikrlari  (foiz hisobida)
Xodimlaringizni muomalangizga bergan baholari siz 
uchun qanday ahamiyatga ega?
%
Men  uchun juda muhim
42,86
Meni qiziqtirmaydi
14,29
Xodimlaming bergan bahosini  chuqur tahlil qilaman
42,86
1.4-jadval
Rahbarlarning  xodimlar  bilan  munosabatlari  darajasi  to‘g‘risidagi 
fikrlari  (foiz hisobida)
Siz rahbar sifatida xodimlaringiz bilan munosabatingizni qay 
darajada qo ‘ygansiz?
%
Xodimlarim bilan juda kam  suhbatlashaman
14,29
Xodimlarim bilan  doimo suhbatlashaman, jamoadagi muhit, 
kamchiliklar va muammolar bilan qiziqaman
71,43
Xodimlarim bilan  samimiy munosabatni yo‘lga 
qo‘yganman
14,29
1.5-jadvcil
Ishlab  chiqarish jarayoniga  salbiy  ta’sir  ko‘rsatadigan  holatlar 
to‘g‘risidagi  rahbarlarning  fikrlari  (foiz  hisobida)
Ushbu holatlardan qaysi biri ishlab chiqarish jarayoniga 
salbiy ta
 
’sir ко ‘rs at is hi mumkin?
%
Q o‘pol  muomala
42.86
Layoqatsizlik
14.29
Dangasalik
14.29
M as’uliyatsizlik
28.57
www.ziyouz.com kutubxonasi

Rahbar  xodimlarning  tanqidga  nisbatan  munosabatlari 
(foiz hisobida)
Tanqidga mimosabatingiz?
%
Har qanday tanqidni ko‘tara olmayman, xodimni"joyiga" 
qo‘yib qo‘yaman
14,29
Tanqid asosli bo‘lsa uni qabul qilaman
71,43
Tanqid kelajakning mevasi deb hisoblayman
14,29
1.7-jadval
Rahbarlarning  xodimlarga  nisbatan  haqorat  qo‘llash  to‘g‘risidagi  fikrlari
(foiz hisobida)
Faoliyatingizda xodim laringizn i 
haqoratlaganmisiz?
%
Ha
14,29
Yo‘q
28,57
Lozim  bo‘lsa haqoratlayman
28,57
Sabr kosam to‘lib ketsa,  baqirishim  mumkin
28,57
1.8-jadval
Rahbarlarning  xodimga  nisbatan  tanbehi  uning  ishidan  ketishiga  sabab 
bo‘lishi  yoki  bo‘lmasligi  to‘g‘risidagi  fikrlari 
(foiz hisobida)
Ish faoliyatingizda Siz bergan tanbeh orqali 
xodimingizni ishdan ketgan holatlari bo
 ‘
Iganmi?
%
Hech qachon bo‘lmagan
57,14
Gohida boMib turgan
28,57
Ish men uchun birlamchi  ahamiyatga ega
14,29
www.ziyouz.com kutubxonasi

Rahbar  xodimlarni  muomalaning  ahamiyati  to‘g‘risidagi  fikrlari 
(foiz  hisobida)
Qanday holat bo
 
‘lishidan q a t’iy nazar,  Sizjamoada 
muomalaning birlamchi ahamiyatga ega ekanligini 
e
 
’tiro f etasizmi?
%
Bu men uchun muhim emas
28,57%
QattiqqoMlik va yana qattiqqo‘llik
28,57%
Muomala qilib kokzlangan maqsadga erishgan 
emasman
14,29%
Javob berishim qyiyin
28,57%
B undan  tashqari,  quyidagi  savollar  ishlab  chiqarish  korxonasi 
rahbarining  xodim   bilan  m unosabatida  yuzaga  keluvchi  ziddiyatli 
h o latla m i  oydinlashtirish  u ch u n   y o ‘naltirilgan  edi:
1. 
Savol:  “Agar  xodim ingiz  kamchilikka  yo‘l  q o ‘ysa,  uning 
xushm uom alaligi siz bilan b o ‘ladigan ziddiyatni yum shata oladim i?” 
Javob:  « H a” .
2.  Savol:  “ D eylik  x o d im in g iz   o ‘z  ishini  yaxshi  biladigan 
tashkilotchi.  Biroq uning m uom alasi yomon.  Siz bunday xodim bilan 
qand ay m unosabat o ‘m atgan b o ‘lardingiz?” Javob:  “A w alo tartibga 
c h aq iram an ,  natija b o ‘lm asa,  ch ora  ko‘ram an” .
3.  Savol:  “ R a h b a rlik   q ila y o tg a n   ko rx o n an g izd a  m uo m ala 
m a d a n iy a tin i  m u sta h k a m la sh g a   d o ir  q a n d ay   ish larn i  am alga 
o sh irg a n siz ? ”  Javob:  « O d o b -a x lo q q a   oid  k o ‘rgazm ali  ste n d la r 
tayyorlatganm an.  X odim larim ning  barcha  tadbirlarini  o ‘zim  bosh 
b o ‘lib  o ‘tkazam an.  Ranjitilgan  b iro r  xodimni  e ’tibordan  chetda 
q o ld irm ay m an ” .
4.  Savol: “ M uom ala madaniyatidagi eng asosiy xususiyatni nimada 
deb  hisoblaysiz?”  Javob:  «Insonga b o ‘lgan e ’tiborda,  deb bilaman».
5.  Savol: “ R ahbar sifatida kadrlarni tanlashda shaxsning qanday 
xususiyatlarini birlam chi deb hisoblaysiz?” Javob:  “T o ‘g ‘riso‘zligini 
va samimiyligini».
6.  Savol: “ Rahbar sifatida so‘zning qadrini  nim ada deb bilasiz?” . 
Javob:  «Xodimga o ‘z fikrimni tushuntira olsam,  shu gapim ning qadri 
hisoblanadi».
www.ziyouz.com kutubxonasi

Ziddiyatlarning bosqichlari.  Ziddiyatlar o ‘ziga xos xususiyatlarga 
ega  boMsa-da,  um um iy o ‘tish bosqichlariga ega:
1 -b o sq ic h   -  q a r a m a - q a r s h i  m a n f a a tla r ,  q a d r i y a tl a r   va 
m e’yorlam ing  salohiyatli  shakllanishi;
2-bosqich  -  potensial  ziddiyatlardan  real  holatga  o ‘tish;
3-bosqich  -  ziddiyatli  xatti-harakatlar;
4-bosqich  -  ziddiyatning  hal  bo‘lishi.
Ziddiyat  tuzilmasi.  H ar  bir  ziddiyat  aniq  tuzilm aga  ega.  H ar 
qanday  ziddiyatda  ziddiyatning  obekti  mavjud  boMib,  u  tashkiliy 
yoki texnologik ham da m ehnat haqini to ‘lash, tom o nlam ing shaxsiy 
yoki  ishbilarmonlik  xususiyati  bilan  b og ‘liq.  Ziddiyatning  keyingi 
elem enti,  maqsadi,  ishtirokchilam ing subyektiv  m otivlari,  ularning 
m oddiy,  m a’naviy  qarashlari  bilan  bogMiq  jaray o n   hisoblanadi. 
Shuningdek,  ziddiyat  opponentlar,  aniq  shaxslar  m avjudligini  ham  
e ’tiro f etadi.  Shu bilan birga,  ziddiyatda bahona va asl sababni ajrata 
olish  nihoyatda  m uhim .
R a h b a r-a m a liy o tc h i  h a r  doim   s h u n i  e sd an   c h iq a rm a slig i 
lozim ki,  ziddiyatning  m azkur  elem entlari  m avjud  ek an ,  u larn i 
b artaraf etish  mushkuldir.  Ziddiyatni  kuch  ishlatish  yoki  m urosaga 
keltirishga  harakat,  boshqa  insonlam i  m azkur jarayonga  q o ‘shilishi 
ziddiyatni  yanada  keskinlashtirib,  vaziyatni  m urakkablashtiradi. 
D em ak,  ziddiyatni,  hech  b o ‘lm aganda,  bir  unsurini  yo ‘qotishga 
erishish  lozim.
M utaxassislar  tom onidan  insonlarning  ziddiyatli  vaziyatlardagi 
xatti-harakatlari,  hal  etish  y o ‘llari  ishlab  chiqilgan.  A w alam bo r, 
insonning  m uom ala jarayonidagi  ziddiyatli vaziyatini  olib  qaraylik. 
Y u q o rid ag i  b o ‘lim la rd a   a y tg a n im iz d e k ,  in s o n la rn in g   o ‘z aro  
m unosabatidagi m uom ala jarayoni uch am alni taqozo  etadi.  Bular - 
idrok etish,  hissiyotlar,  axborot almashinuvchi.  Ziddiyatli vaziyatlarda 
m uhim  ahamiyatga ega bo‘lgan quyidagi asosni ko‘rsatib o ‘tish m aq- 
sadga muvofiq.
Ijtim oiy-psixologik  asoslar.  Bu  boradagi  dastlabki  qiyinchilik 
sizning  qarashlaringizn ing  boshq alar  fikriga  m os  kelm asligida 
ko‘rinadi.  Insonlar xohlagan  narsalarini ko 4rishni  istaydilar.  Istagan 
dalillardan faqatgina o ‘zimizga keraklisini olib,  qolganlarini xato deb 
o ‘ylaymiz.  Lekin,  ayni  paytda,  boshqaning  fikrini  tush un a  olish 
unga q o ‘shilish degani emas.  Bunday holatlar ziddiyatni kamaytirishi 
mumkin.  Shuningdek,  ikkinchi tom onning fikr-m ulohazalarini salbiy
www.ziyouz.com kutubxonasi

jih a td a n  talqin etish  kerak emas.  Chunki bu holat  ziddiyatni yanada 
kuchaytiradi.  O datda bunday holatlarda bizga nisbatan aytilgan salbiy 
fikr  o ‘m in i  bosishni  istab,  shu  kabi javob  beram iz.  Shu  bilan  birga, 
berilgan  javob  u ndan d a  kuchliroq  bo‘lishi  kerak,  deb  o'ylaym iz. 
M urosaga  borish,  hazil-m utoyiba,  mag‘lub  b o ‘lgan  vaziyat  haqida 
eslatib  turish  ziddiyatli  vaziyat  uchun  asosdir.
M uom ala  jarayonida  yuzaga  keladigan  ziddiyatlardagi  keyingi 
m uam m o shundaki,  insonlar m uom alada bo ‘lib, b a ’zida bir-birlarini 
um u m an   tushunm aydilar,  hattoki  raqibingiz  aniq,  lo ‘nda  gapirsa 
ham .  Sizningcha,  insonlar  g o ‘yoki  sizni  eshitm ayotgandek.  Xuddi 
shuningdek,  ayrim   hollarda  siz  h am   ularni tinglamaysiz.
M uom ala jarayonidagi qiyinchiliklarni inobatga olib,  E.M elburd, 
V .Zigert  va  L.Longe  to m o n id an   insonning  ziddiyatli  vaziyatlarda 
xatti-h arak atiarin i  psixologik  standart  bilan  mos  ravishdagi  modeli 
ishlab  chiqildi1.  Bu borada ziddiyatni konstruktiv hal  etish quyidagi 
om illarga bog‘liq:
-  ziddiyatni  adekvat  tarzda  idrok  etish,  ya’ni  shaxsiy  kechin- 
m alarsiz  ikkala  to m o n n i  ham  t o ‘g ‘ri baholay olish;
-  m uom alaning  samimiyligi  va  samaradorligi,  m uam m oni  har 
to m o n lam a echim ini topish,  ziddiyatlarda xolislikka amal qilish;
-  o ‘zaro  ishonch  va  ham korlik  m uhitini  yaratish.  Rahbarning 
ziddiyatlarni  vujudga  keltiruvchi  individual  xususiyatlarni  bihshi 
m uhim  ahamiyatga ega.
P six o lo g larn in g   bu  b o rad ag i  tad q iq o tla rin i  um um lash tirib  
quyidagilarni  k o ‘rsatish  m um kin:
-  o ‘z  im koniyatlarini  t o ‘g‘ri  baholay  olmaslik,  m azkur  holatda 
atrofdagilarning  to ‘g sri  fikrlariga  zid  kelib,  ziddiyat  uchun  zam in 
yaratiladi;
-  ustunlik qilishga  intilish;
-  o ‘z  fikriga  sodiqlik tufayli  yangiliklardan  voz  kechish;
-  fikrlarni bayon etishda ortiqcha to‘g‘rilik,  haqiqatni ayta olish;
-  q a t’iylik;
-  shaxs em otsional yig‘indisi -  bezovtalik,  darg‘azablik,  qaysarlik.
1 Qarang:  Зигерт В., Ланг Л.  Руководить без конфликтов.  М.:  Эко­
номика,  1990.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Ziddiyatlar  yuqoridagi  holatlar  bilan  birga  ziddiyatga  moyillik 
tufayli  ham   vujudga  keladi.  Shaxslararo  va  ijtim oiy  psixologik 
m unosabatlarda  fikrlarning  bir-biriga  mos  kelmasligi  shular  ju m ­
lasidandir.  M asalan,  m a’lum bir shart-sharoitlarda  faoliyat  olib  bo- 
ruvchi turli temperamentdagi  insonlarni olib ko‘raylik.  Odatiy muhitda 
xalerik va  flegmatik  tem peram entli  kishilar  ishni  sam arali  bajaradi- 
lar  (flegmatikning  favqulodda  mulohazakorligi  va  xalerikning shid- 
dat  bilan  harakat  qilishi).
Shuningdek,  ko‘p  hollarda  shaxslararo  ziddiyatlarning  asosini 
m anfaatlarva  m aqsadlar egallaydi.  M asalan,  korxona  rahbari  ishlab 
chiqarish  k o la m in i  kengaytirish  va  ish  sam aradorligini  oshirishdan 
m anfaatdor bo‘lsa,  xodim lam i  esa ko‘proq  oylik  m aosh  qiziqtiradi. 
Bunday  holat  ham  ziddiyatni  vujudga  keltiradi.  Aksariyat  hollarda 
ziddiyat shaxsning imkoniyatlariga nisbatan q o ‘yilgan yuqori talablar 
tufayli vujudga keladi.
Real hayotda ziddiyatning asosiy sababini bilishning K .Tom as va 
R.K lim ens tom onidan  ishlab chiqilgan ziddiyatli vaziyatlarda o ‘zini 
boshqarish  va  ulardan  chiqish  yo‘llari  strategiyasi  bilan  tanishish 
maqsadga  muvofiq  hisoblanadi.  T adqiqotchilar ziddiyatlarda o ‘zini 
boshqarishning  quyidagi  usullarini  ko‘rsatadilar:
Raqobatchilik.
Ham korlik.
M urosa (kompromiss).
Moslashish.
Chekinish.
Ularning fikricha, u yoki bu ziddiyatli vaziyatda boshqarish  usuli 
sizning m anfaatlaringizga ham da faol yoki sust  ishtirok etishingizga 
b o g liq .  M azkur  usullarni  maqsadga  muvofiq  ravishda  ishlatish 
yuzasidan  quyidagi  tavsiyalarni  havola  etam iz:
Raqobatchilik  usuli.  M azkur  usul  eng  tip ik  holat  hisoblanadi. 
M a ’lum otlarga  qaraganda,  ziddiyatlarda  o ‘z  m anfaatlarini  70% 
qondirish,  g‘olib  boyish  hisoblanadi.  B unda  raqib  tom onga  bosim 
o ‘tkazish  vujudga  keladi.  U ni  kuchli  irodaga  ega  b o ‘lgan  shaxsgina 
bajarishi  m um kin.  Bu  usuldan  o ‘z fikri  va  kuchiga  ishongan  ham da 
ziddiyat  natijasi  m uhim   b o ‘lgan  insongina  foydalana  oladi.  Buning 
uchun  shaxs:  a)  imkoniyatlari  keng,  hokim iyat  egasi,  e ’tiborli  kishi 
boMishi va tanlagan yo‘li to ‘g‘ri ekanligiga ishonishi  lozim.  b) boshqa 
y o ‘l  yo‘qligiga  ishonch  hosil  qilish. v)  m azkur y o ‘lni  tanlash  uchun
www.ziyouz.com kutubxonasi

etarli  im koniyatlarga  ega b o ‘lish.  g)  avtoritarlikni  m a’qul  ko‘ruvchi 
x o dim lar  bilan  ishlashi  kerak.
S huni  unutm aslik  kerakki,  bu  usul  kam dan-kam   hollarda  uzoq 
m u d d atli  natijalarni  olib  keladi,  chunki  m ag‘lub  to m o n   sizning 
xatti-harakatingizni yoqlam asligi mumkin.  Bundan tashqari,  bugun 
m ag ‘lub to m o n  ertaga siz bilan hamkorlikdan voz kechishi mumkin. 
Bu  usulni  yaqin  ham korlik  va  shaxsiy  m unosabatlar  m ustahkam  
b o llg a n   h o la tla r   u c h u n   q o ‘lla sh   m aq sa d g a   m u v o fiq   em as. 
S huningdek,  m azkur  usuldan  hokimiyatga  ega  b o ‘lm agan  taqdirda 
h a m  q o ‘llamaslik kerak.
H a m k o rlik   usuli.  Bu  usullarning  ichidagi  eng  m urakkabi  va 
e n g  sam aralisidir.  Bu  usulnig  afzal  to m o n i  shundaki,  ikkala  to ­
m o n   u c h u n   ham   m urosali  echim   topilish  ehtim oldan  xoli  emas. 
M azku r  usul  ziddiyatni  hal  etish  uchun  ziddiyatning  barcha  a ’zo- 
larining ishtirok etishini talab etadi.  Bu kabi yondashuv ish va shaxsiy 
h ay o td a  om adga  olib  keladi.  Bu  usulni boshlashdan  a w a l  quyidagi 
s o ‘zlam i aytish  m aqsadga muvofiq:  “ Men ikkalamiz u ch un  adolatli 
y o ‘lni  tan la m o q c h im a n ” ,  “ Ikkalamiz  nim ani  xohlashim izni  bilib 
olaylik” ,  “ M en  m u am m o ni  echish  uchun  keldim ”  kabilar.  Tadqi- 
q o tla r  shuni  ko‘rsatadiki,  ikkala  tom onning  g‘olib  b o ‘lishi  qabul 
qilingan  qarorlam ing ijrosini  muvoffaqiyatli garovidir.  Biroq bu us- 
lub  o ‘z  qarashlari  va  fikrlarini  izohlab  berish  ham da  ikkinchi  to - 
m o n n i tinglay olish qobiliyatini talab qiladi.  M azkur usulni quyidagi 
ziddiyatli vaziyatlarda  q o ‘llash  mumkin:
-  m uam m oning echim i m uhim  bo‘lib,  m urosaga yo‘l  qolm agan 
vaziyatlarda;
-  ziddiyatli  to m o n   b ilan   u zoq   m uddatli  aloq alar  o ‘rnatish 
k o ‘zlanganda;
-  asosiy m aqsad  o ‘zaro tajribaga  ega b o ‘lish b o ‘lganda;
-  fikrlarning  integratsiyasi  zarur  bo‘lsa  ham da  xodim lar  shu 
jarayonga jalb etilsa.
M urosa  usuli.  M urosa  usulining asosiy  m aqsadi ikkala tom onni 
o ‘zaro  kelishuvga  keltirish hisoblanadi.  Shu  m a ’noda  bu  usul ham - 
korlikka  o ‘xshab  ketadi,  b iroq  ancha  yuzaki  amalga  oshiriladi.  Bu 
usul  tom onlarning  m anfaati  m os  kelib,  buni  qanday  hal  etishida 
juda samaralidir.  Murosa kelishuvni amalga oshirishda m a’lum m a’no­
da  k o ‘nikm a  b o ‘lishi  lozim ,  h ar bir a ’zo  nim agadir  erishishi  zarur. 
M azk u r  usulning  kam chiligi  shundaki,  birinchi  tom on   ikkinchi
www.ziyouz.com kutubxonasi

tom onga  nisbatan  o ‘z  im koniyatlarini  oshirib  yuborsa,  ko ‘zlangan 
m aqsadga erishib bo‘lmaydi.
M urosa usulini quyidagi ziddiyatli vaziyatlarda qo‘llash  mumkin:
-  ikkala tom on ham  birday imkoniyatlarga ega bo4sa;
-  bir  tom onning  ehtiyojlarini  qondirish  m um kin  boMsa;
-  aniq qaror qabul qilinguniga qadar vaqtinchalik  m urosa y o ‘lini 
tanlash.
Chekinish  usuli.  Bu  usul,  asosan,  to m o n larn in g   to ‘g ‘ridan- 
to ‘g‘ri  m anfaatlariga zid  kelm asa,  yoki  m u am m o   u nch alik  m uhim  
b o ‘lm asa,  ziddiyatning keskinlashuviga t a ’sir etm asa,  yoki to m o n - 
lar  m uam m oni  hal  etish  uchun  o ‘z  k uchlarini  sarflashni  istam a- 
gan  hollarda  o ‘zining  sam arasini  beradi.  Shuningdek,  bu  usuldan 
tom on lar teng kuchga ega b o lm a g a n  holda foydalinshlari  m um kin. 
Aks  holda,  aloqalar  uzilishi  m um kin.  Z iddiyatli  to m o n   bu  usul­
dan  agarda:
-  ziddiyat  m anbai  asossiz va  m uhim   b o ‘lmasa;
- o ‘z m anfaatiga hal eta olmasligini bilsa;
-  m uam m oni yechish  uchun yetarli  kuchga  ega  b o lm a sa ;
- qo‘shimcha axborotga ega bo‘lish uchun vaqtdan yutishni istasa;
-  zudlik  bilan  m asalani  hal  etish  xavfli  b o ‘lsa;
-  hodim larning  o 4zi  bu  m uam m oni  hal  eta  olsa;
-  m asalani  hal  etish  sogMiqqa  zarar  b o ‘lsa;
- ziddiyatda murakkab  insonlar -  q o ‘pollar,  noluvchilar ishtirok 
etsa,  ishlatish  m um kin.
Bu usul m uam m odan qochish  emas,  aslida cheklanish ziddiyatli 
vaziyatlarda qo‘l  kelishi  mumkin.
Moslashish  usuli.  Bu  usul  ikkinchi  to m o n  bilan  aloqada  b o ‘lib, 
m uhitni yaxshilash  uchun o ‘z  m anfaatlarini oqlam aslik tushuniladi. 
Ayrim hollarda bu ziddiyatni hal etishning yagona yo‘li hisoblanadi. 
Chunki  uning  paydo  bo ‘lish  paytiga  kelib,  ikkinchi  to m o n n in g  
m anfaatlari  siznikidan  zarurroq  b o iib   qolishi  m um kin.  M oslashish 
usuli  quyidagi  hollarda qo ‘llanilishi  m um kin:
- asosiy vazifa tinchlikni saqlashga  qaratilganda;
-  ziddiyat  masalasi  tom onlar  uchun  m uhim   bo‘lm aganda;
- boshqalar bilan aloqani  m ustahkamlash  o ‘z m anfaatidan ustun 
kelganda;
-  haqiqat siz tom onda  ekanligini  bilganda;
- yetarli kuch va imkoniyatlarga ega b o lm ag an d a.
www.ziyouz.com kutubxonasi

Yuqoridagi usullar shaxslar tom onidan samarali ishlata olinsagina 
o ‘zining  ijobiy  natijasini  beradi.