Forobiv foz1l odamlar t o s h k e n t «o z b e k I s t o n m I l L i y e n s I k L o p e d I y a s i» d a V l a t L m I y n a s h r I y o t I 84(5U)1 a b u n a s r f o r o b I y. F 4 Fozil odam lar shahri


OSM ON J IS M L A R I N IM A L A R D A ISHTIROK



Yüklə 4,76 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə13/89
tarix13.12.2023
ölçüsü4,76 Mb.
#176499
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   89
Fozil odamlar shahri 42-bet

12. OSM ON J IS M L A R I N IM A L A R D A ISHTIROK
ETISHI H A Q ID A SO‘Z
O s m o n jismlari t o ‘qqiz tu r k u m d a n i bo rat boMgan t o ‘qqiz 
darajalardan tashkil topadi. H a r bir tu rk u m doiraviy bir jismni 
q a m ra b oladi. U n in g birinchisi faqat yagona jis m d a n i bo rat 
b o l i b , u faqat doiraviy tusda tez h arakatda b o 'lad ig an jism
ich id a bo'ladi. Ikkinchisi esa biror m u sh ta ra k harakatga sohib 
boMgan jism n i q a m ra b oladi. Bu esa faqat ikki harakatga 
sohibdir, ular darajasida ishtirok etadilar. U ch in c h isid a n key in 
k u t i l g a n y e tti j i s m g a q a d a r b o ‘lg a n h a r b i r j i s m o lz 
harakatlariga o ‘ziga xos b o ‘lgan k o kp jism larni q a m ra b oladi.
Bu jism larn in g h a r birining o ‘ziga xos harakatlari bilan 
birga boshqalari bilan m ush tarak boMgan b o sh q a harakatlari 
h a m bo'ladi.
26


F O Z I L O D A M L A R S H A H R I
Bu jism larn in g barchasi jin s n u q tai n a z a rd a n ayni b ir xil 
b o i i b , t u r j i h a t id a n b ir-b irid a n farq qilad ig an lard ir. H a r 
bir tu rd a b ir jis m d a n bosh q a jism boMmaydi. S hu shaklda bu 
jis m b ila n h e c h q a n d a y q o 's h i l i b k e ta d ig a n n a rsa h a m
bo'lm aydi. Masalan, quyoshni olsak, uning turiga sherik b o l i b
ketadigan bosh q a biror nav narsa boMmaydi. U o ‘z borligida 
yakkayu yagonadir. Oy va sh u n g a o 'x sh a sh sayyorlarda ham
ahvol ayni sh u n in g o ‘zidir. Bular barchasi o sm o n iy jism lar 
b o l i b , ular m o d d iy jism larni eslatadi, ular shakl va asos -
substansiyaga o ‘xshash shaklni qabul qiladigan bir xil sababga 
egadir. Bu shakllar m a n a shu sabablar (a l-m a v zu o t) ichidadir. 
Shunisi ham borki, bu suvrat - shakllar qaram a-qarshiliklarga 
ega emasdirlar. Bu o sm o n iy jism larn in g hech qaysisi h a m o ‘z 
shaklidan bosh q a hech q a n d a y shaklni qabul qilishga qobil 
b o ‘la olm aganlari kabi usiz h a tto mavjud h a m boMolmaydilar. 
C h u n k i bu sabablarni tashuvchi unga m os h a r q a n c h a suvrat- 
shakllar y o 'q b o 'lm a y d i, sababi shuki, unin g suvratlari aql 
qabul qilishiga to 'sq in lik qilmaydi yoki o ‘z m o h iy at e ’tibori 
bilan aql qabul qiladi.
S h u n d a y qilib. h a r bir sam oviy jism o 'z suvrat-shakllari 
orqali aql qabul qiladiganlardan sanaladi, y a ’ni bilfe’l aqldir. 
Bu esa m a 'l u m bir borliqni biladi va ilk borliqni tu sh u n ad i 
d egan so'z dir. O 'z zo tid an aql oladigan b a r c h a narsalar ham
aql b o 'la olm aydi, chu n k i un in g (ayni bir h olda) o ' z sababini 
aql q a m ra b ola oladi. V aholanki, bu narsa (y a 'n i sabab) unga 
aql q a m ra b oladigan narsa e m a s edi. D e m a k , m o d o m ik i, 
o 'z in i tu sh u n g a n suvratda aql b o 'lish bilan birga o 'z shaklida 
aql qabul qila o lm aydigan bir aql ham b o r bo 'lad i. B un d an
c hiqdi, o 's h a narsa b arc h a javharlan ad ig an va tasvirlanadigan 
narsani aql qabul qiladi. D e m a k , u o 'z m o h iy a ti bilan bir 
shakl va saba bdan tuzilgan bo'ladi. Xuddi m a n a shu bilan 
m o d d a d a n va birinchi saba bdan va h a r turli uni tashuvchi 
b o 'lm ish ilk borliq va o ' n t a m o d d iy borliq va b o sh q a b archa 
saba bla rdan farq qiladi, in so n b o 'ls a shu m u s h ta ra k b ir narsa 
bilan qatnashadi.
H a r bir o s m o n jism lari o 'z zoti e ’tibori bilan o 'z id a n
lazzatlanadi. U faqat o 'z zoti bilan bog'liq b o 'lg a n narsalarni 
bilib ulgurgani bilangina em as, balki birin ch i sababni bilib
27


A B U N A S H F O R O B I Y
u l g u r g a n i b i l a n l a z z a t l a n a d i , u n d a n s o ‘n g o ‘z z o t i d a n
ajralgan v u ju d d a n aql oladi. S h u bilan birga u b irin c h ig a b o 'lg an
ishqi b i l a n , o ‘zi b ila n o ‘zi m a h liy o lig i b ilan q a t n a s h a d i . Bu 
n arsa B irin c h i s a b a b d a n s o d i r b o 'l a d i g a n g o 'z a llik va j a m o l
b ila n y u z a g a keladi. A slid a e sa b u n a r s a l a r n i n g b a r c h a s i o 's h a
o ‘n ( a q l d a n ) p a s td a tu ra d i.
B u n d a ishtirok e t a d ig a n la rd a n h ay u llo n iy - m o d d iy lari ular 
ic h id a e n g sharaflisi va e n g afzali sa n a la d i. C h i n d a n h a m bu 
n a r s a n in g e n g u s tu n b o 'lg a n shakllari b o 'la d i, bu d o ir a shaklida 
b o 'l a d i . U l a r n i n g e n g yaxshi k o 'rin is h li sifatlari b o 'l a d i . Bu 
e s a z i y o d u r . C h i n d a n h a m u n i n g b a 'z i q i s m l a r i d a n ziy o
c h iq a rila d i. C h u n o n c h i , b u n g a y u ld u z la r n i m is o lg a olsak h a m
b o 'l a d i . U l a r n i n g b a 'z i q is m ia ri shafTof b o 'l a d i , c h u n k i u la r 
o 'z l a r i d a n - o ' z l a r i n u r g a t o 'l a , b a 'z isi n u r n i y u l d u z d a n oladi. 
U l a r d a e n g a f z a l h a r a k a t l a r i h a m b o ' l a d i . Bu d o i r a v i y
h a r a k a t d a n ib o ra td ir.
O s m o n j i s m l a r i n i n g o ' n t a s i a v v a l b o s h d a n u l a r n i n g
j a v h a r l a r i n i ta sh k il e t a d i g a n e n g afzal m u k a m m a l asoslari 
b ilan b irla sh a d ila r. S h u b ila n birga u la r o 'z la r ig a xos b o 'l g a n
u lu g 'lik , sh a k lla ri va kayfiyatlari k o 'r i n a d i g a n t o m o n l a r i bilan 
k a m o l o t hosil qiladilar.

Yüklə 4,76 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   89




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin