Masarykova univerzita, Filozofická fakulta Psychologický ústav

VII.2Vymedzenie konfliktu práce a rodiny

Teoretické pozadie konfliktu práce a rodiny vyplýva už zo skorých čias sociálnych vied, jeho história ako explicitného objektu vedeckého skúmania je však relatívne krátka. Prvá štúdia, v ktorej sa spomínajú interpersonálne dôsledky konfliktu práce a rodiny, pochádza z roku 1949¹¹ (autorom Oscar Lewis). Prvá štúdia, ktorá sa zaoberá konfliktom práce a rodiny ako intrapersonálnym zážitkom, pochádza z roku 1955¹² (autorkou Elise Boulding). Tieto rané výskumy konfliktu práce a rodiny (obvykle u žien) boli motivované obavami z negatívnych dôsledkov životného štýlu žien vybočujúcich z tradičných genderových rolí tým, že boli zamestnané. (MacDermid, 2005) Tento trend zameriavania sa na skúmanie konfliktu práce a rodiny iba u zamestnanej ženy postupne vymizol, pravdepodobne preto, že spoločnosť prijala pracujúcu ženu, čím vzrástol počet dvojzárobkových rodín¹³. To do centra záujmu priviedlo nielen ženu, ale aj muža a deti.

História konfliktu práce a rodiny ako uceleného konceptu začala v 60. rokoch 20. storočia, kedy Kahn vytvoril teóriu rolí, kde definoval rolový konflikt ako súčasné pôsobenie dvoch (alebo viacerých) tlakov, pričom vyhovenie jednému sťaží vyhovenie druhému. (Kahn, 1964, cit. podľa MacDermid, 2005). Podľa Goodeho teórie¹⁴ je konflikt rolí definovaný ako vnímaná obtiažnosť v napĺňaní rolových očakávaní. Táto teória je pre vznik konceptu konfliktu medzi prácou a rodinou kľúčová, pretože Goode predpokladal, že povinnosti spájané s určitou rolou jedinca obvykle presahujú jeho kapacitu reagovať. Jedinci pritom majú len obmedzené množstvo zdrojov (energie, času a podobne) a ich investovaním viac do jednej oblasti, zákonite vzniká nedostatok v inej oblasti. (MacDermid, 2005).

VII.2.1Tradičná teória konfliktu práce a rodiny

Prvá konkrétna definícia konfliktu práce a rodiny vznikla až v roku 1985, formulovali ju Greenhaus a Beutell, pričom vychádzali z teórie Khana, ktorú som spomenula už skôr. „Konflikt práce a rodiny je forma medzirolového konfliktu, kedy tlaky rolí v oblasti práce a rodiny sú po istej stránke vzájomne nekompatibilné.“ Tento konflikt rozdelili do troch špecifických typov konfliktov (cit. podľa MacDermid, 2005):

• 
  konflikt založený na čase (time-based conflict)– angažovanosť v jednej roli je obmedzená z dôvodu času, v ktorom je človek vyťažený druhou rolou. Teda čas, ktorý človek trávi aktivitami jednej role, nemôže byť venovaný aktivitám inej role. Konkrétnejšie povedané, dĺžka pracovného času, frekvencia nadčasov, nepravidelná práca na smeny, nemožnosť flexibilne upravovať pracovný čas podľa vlastných potrieb, čas strávený s partnerom, počet závislých detí, ktoré vyžadujú opateru a časová pracovná vyťaženosť partnera zvyšujú konflikt práce a rodiny. (Greenhaus, Beutell, 1985)
  
• 
  konflikt založený na napätí (strain-based conflict) – napätie vznikajúce v jednej roli ovplyvňuje výkon jedinca v druhej roli. Toto napätie môže vznikať na základe nízkej sociálnej opory (pracovnej a rodinnej), vysokých psychických a fyzických požiadaviek, záťaže, nefunkčnej komunikácie, vyčerpanosti, úzkosti, či depresii. (Greenhaus, Beutell, 1985)
  
• 
  konflikt založený na správaní (behavior-based conflict) – špecifické vzorce rolového správania môžu byť v nesúlade s požiadavkami druhej role. Napríklad mužský manažérsky stereotyp je charakteristický vysokou sebadôverou, emocionálnou stabilitou, agresivitou a objektivitou. (Schein, 1973; cit. podľa Greenhaus, Beutell, 1985) Na rozdiel od toho, od členov rodiny sa očakáva, že budú starostliví, vrúcni, emocionálni a prístupní interakcii. Konflikt práce a rodiny teda vzniká, ak osoba nie je schopná prispôsobiť svoje správanie rozličným rolám. (Greenhaus, Beutell, 1985)
  

V raných výskumoch konfliktu práce a rodiny sa nerozlišovalo medzi smerom tohoto konfliktu, teda či zasahuje rodina do práce alebo práca do rodiny, hoci keď sa pozrieme na zdroje troch typov konfliktu, môžeme usúdiť, že tento smer bol do istej miery braný do úvahy (napríklad bola odlišovaná rodinná a pracovná sociálna opora ako rozličné zdroje konfliktu). Neprejavil sa však v metódach tejto teórie, ani nebol ďalej rozpracovaný. Avšak vzhľadom k faktu, že rodina aj práca sú oddelenými dimenziami života jedinca, došlo aj k explicitnému oddeleniu dvoch základných typov konfliktov, čím vznikla nová (dvojdimenzionálna) teória.

VII.2.2Dvojdimenzionálna teória konfliktu práce a rodiny

Guteková a kol. (1991; cit. podľa Carlson, Kacmar, Williams, 2000) postrehli, že konflikt práce a rodiny má dva smery. Toto ich poňatie bolo široko rozpracované a vychádzajúc z ich teórie sa v súčasnosti konflikt práce a rodiny všeobecne rozdeľuje na dve roviny:

1. 
   práca zasahuje do rodiny (tzv. work-to-family conflict alebo work interference with family) – požiadavky v pracovnej oblasti (roli) sú tak vysoké, že bránia adekvátnemu napĺňaniu požiadaviek v rodinnej sfére (roli). Teda hoci by človek rád trávil voľné chvíle so svojou rodinou a vhodne plnil rodičovské a manželské povinnosti, má pocit, že jeho práca naňho kladie také požiadavky, že v mu je v napĺňaní týchto rodinných rolí zabránené.
   
2. 
   rodina zasahuje do práce (tzv. family-to-work conflict alebo family interference with work) – je v podstate opakom predchádzajúceho konfliktu, kedy má človek pocit, že rodinné záležitosti a povinnosti ho odpútavajú od pracovnej role.
   

Obe tieto zložky konfliktu práce a rodiny spolu síce úzko súvisia (o čom sa dozvedáme zo štúdií nachádzajúcich medzi nimi korelácie, viď ďalej), vyjadrujú však kvalitatívne odlišné dimenzie. Ich odlíšenie je preto z hľadiska výskumu veľmi vhodné.

Rozlíšenie dvoch zložiek konfliktu práce a rodiny bolo významným príspevkom k jeho skúmaniu a odrazilo sa aj vo vývoji metód. Každá z týchto dvoch oddelených škál sa vzťahuje k iným externým kritériám. Výskumy naznačujú, že zasahovanie práce do rodiny (work-to-family conflict) koreluje silnejšie s pracovnou záťažou a pracovnou spokojnosťou, zatiaľ čo zasahovanie rodiny do práce (family-to-work conflict) sa viac spája s rodinnou oporou a životnou spokojnosťou (Eby, Casper, Lockwood, 2005).

Rozdelenie konfliktu práce a rodiny na dve dimenzie samozrejme vyžadovalo adekvátne empirické overenie. Štúdia Magnusovej a Viswesvarana (2005) sa zoberala práve metaanalýzou 23 metód skúmajúcich súčasne zasahovanie práce do rodiny a rodiny do práce a potvrdila opodstatnenú odlišnosť týchto dvoch konceptov.

Keďže zasahovanie práce do rodiny a rodiny do práce spolu do istej miery súvisia, pretože spolu tvoria jeden konštrukt, črtá sa otázka, kde medzi nimi leží hranica. Práve na túto otázku sa zamerali niektoré štúdie a výsledky naznačujú, že hranice sú asymetrické, a to v tom zmysle, že práca viac zasahuje do rodinného života, a súčasne rodina menej zasahuje do práce. Teda respondenti obvykle vyššie skórujú v škále, ktorá meria mieru zasahovania práce do rodiny, ako v škále, ktorá meria zasahovanie rodiny do práce. (napr. Eagle, Miles, Icenogle, 1997)

Vedecké výskumy sa zamerali aj na overenie stálosti konfliktu práce a rodiny. Longitudinálych štúdií je veľmi málo, ale ich zistenia dokazujú, že ľudia, ktorí referujú, že aktuálne zažívajú konflikt práce a rodiny, ho nakoniec zažívajú aj o niekoľko rokov neskôr, čo dokazuje, perzistenciu tohto konfliktu. (napr. Rantanen a kol., 2008)

Dvojdimenzionálna teória konfliktu práce a rodiny je dnes široko využívaná pre výskumné účely, pretože je už dobre empiricky overená, zakotvená a má vyvinutú vlastnú metodológiu. V našom výskume sa o túto teóriu opierame aj my.

Pre úplnosť konceptu teórií konfliktu práce a rodiny uvedieme ešte, že bádanie v tejto oblasti pokračuje ďalej a vo vývoji sú ďalšie teórie, ktoré konflikt práce a rodiny chápu ako viacdimenzionálny. Ako zástupcu takejto teórie predkladáme multidimenzionálnu teóriu konfliktu práce a rodiny Carlsonovej, Kacmarovej a Williamsa (2000), ktorá postupne naberá na vplyve a dá sa očakávať, že po adekvátnom empirickom overení jej metód nahradí dvojdimenzionálnu teóriu.

VII.2.3Multidimenzionálna teória konfliktu práce a rodiny

Teória Carlsonovej, Kacmarovej a Williamsa (2000) vychádza z poňatia konfliktu práce a rodiny ako dvoch rozdielnych dimenzií, avšak naviac hovorí, že konflikt práce a rodiny má dokonca viac aspektov, ako sú spomenuté dva. Kombinujú preto rovinu zasahovania práce a rodiny (WFC) a rodiny do práce (FWC) s dimenziami tradičnej teórie Greenhausa a Beutella, ktorú som popísala na strane 39 a 40. K tomuto kroku došlo preto, aby sa jasnejšie rozlíšilo medzi zdrojom konfliktu (ktorý je zachytený v tradičnej teórii Greenhausa a Beutella) a smerom konfliktu (ktorý zas rozpracováva dvojdimenzionálna teória Gutekovej a kol.) Týmito kombináciami vzniká 6 typov konfliktu práce a rodiny (Carlson, Kacmar, Williams, 2000):

1. 
   Konflikt zasahovania práce do rodiny založený na čase – zdrojom konfliktu sú pracovné časové faktory (napr. práca na smeny, dĺžka pracovnej doby), pričom človek distribuuje čas, ktorý má k dispozícii v prospech pracovnej oblasti a v neprospech rodiny, teda trávi viac času pracovnými aktivitami, ako rodinnými. (Lapierre a kol., 2008)
   
2. 
   Konflikt zasahovania práce do rodiny založený na napätí – zdrojom je napätie vznikajúce v pracovnej oblasti (napr. vysoká pracovná záťaž), ktoré sa prenáša do rodinnej oblasti (napr. človek je vyčerpaný po príchode z práce domov)
   
3. 
   Konflikt zasahovania práce do rodiny založený na správaní – správanie, ktoré si vyžaduje pracovná rola sa prenáša do rodinnej role a je s ňou nekompatibilné.
   
4. 
   Konflikt zasahovania rodiny do práce založený na čase – zdrojom konfliktu je čas venovaný rodinným záležitostiam, na úkor čoho nemá človek čas na efektívne plnenie povinností spojených s pracovnou rolou.
   
5. 
   Konflikt zasahovania rodiny do práce založený na napätí – vzniká na základe napätia, ktoré vyplýva z rodinných povinností. Napríklad človek prichádza do práce príliš unavený, pretože má doma povinnosti spojené s rodinnou rolou (napríklad rodinná oslava, malé dieťa vyžadujúce školskú prípravu alebo plnenie domácich prác).
   
6. 
   Konflikt zasahovania rodiny do práce založený na konaní – vzniká na základe správania, ktoré je síce efektívne v domácom prostredí, ale v práci je neefektívne až kontraproduktívne.
   

Pravdou však je, že takéto multidimenzionálne poňatie konfliktu práce a rodiny potrebuje ešte adekvátne empirické overenie, hoci má skutočný potenciál.

V predchádzajúcich kapitolách sme už načrtli metódy merania konfliktu práce a rodiny. Bližšie sa im budeme venovať v nasledujúcej kapitole.