Тошкент тиббиёт академияси ҳузуридаги педагог кадрларни қайта тайёрлаш ва уларнинг



Yüklə 5,52 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə226/285
tarix24.12.2023
ölçüsü5,52 Mb.
#191523
1   ...   222   223   224   225   226   227   228   229   ...   285
ANATOMIYA-MAJMUA

 
 


414 
 
Yurak (uzunasiga kesilgan). 
1 – Fossa ovalis; 2 – Ostium v. cavae inferioris; 3 – Auricula dextra; 4 – Tm. pectinati; 5 – 
Valvula sinus coronarii; 6 – Sinus coronarius cordis; 7 – Valva atrioventricularis dextra (v. 
tricuspidalis 
a
) cuspis septalis; 
b
) cuspis posterior; 8 – Chordae tendineae; 9 – Mm. papillares; 10 – 
Myocardium (o‘ng qorincha devori); 11 – Trabeculae corneae; 12 – Lamina visceralis (epicardium); 
13 – Endocardium; 14 – Trabeculae corneae; 15 – Pars muscularis septi interventricularis; 16 – 
Myocardium (chap devori); 17 – Mm. papillares; 18 – Chordae tendineae; 19 – Valva 
atrioventricularis sinistra (v. mitralis); 20 – Pars membranacea septi interventricularis; 21 – Vasa 
cordis; 22 – Septum interatriale; 23 – Ostium v. pulmonalis sinistrae; 24 – V.pulmonalis sinistra; 25 
– Ostium v. pulmonalis dextra; 26 – V. pulmonalis dextra.
 
 
Yurakning o‘ng bo‘lmachasi va qorinchasi. 
1 – V. cava superior; 2 – Fossa ovalis; 3 – Ostium v. cavae inferioris; 4 – V. cava inferior; 5 – 
Valvula v. cavae inferioris; 6 – Valvula sinus coronarii; 7 – Sinus coronarius; 8 – Chordae 
tendineae; 9 – Trabeculae carneae; 10 – Apex cordis; 11 – Lamina visceralis (epicardium) pericardii 
serosi; 12 – Cavum ventriculi; 13 – Mm. papillares; 14 – Myocardium; 15 – Valva atrioventricularis 
dextra (v. tricuspidalis): 
a
) cuspis posterior; 
b
) cuspis septalis; 
c
) cuspis anterior; 16 – Vasa cordis; 
17 – Mm. pectinati; 18 – Foramina venorum minimarum; 19 – Limbus fossae ovalis; 20 – Ostium v. 
cavae superioris; 21 – Auricula dextra; 22 – Aorta. 
 


415 
O‟ng bo‟lmacha
– atrium dextrum. Yurakning o‘ng bo‘lmachasida (devorning 
qalinligi 2–3 mm) kubsimon bo‘shliq bo‘lib, chap bo‘lmachadan septum interatriale 
(bo‘lmacha to‘sig‗i) bilan ajralib turadi. O‘ng bo‘lmacha bo‘shlig‗ining hajmi uning 
oldida joylashgan uchburchak shaklidagi o‘ng qulog‗i – auricula dextra bo‘shlig‗i 
bilan ancha kattalashadi. Bo‘lmachaning ichki sirti, asosan, silliq bo‘lib, quloq 
qismida muskul tutamlari bir xil joylashgan taroqsimon muskullar (musculus 
pectinati)ni hosil qiladi. 
1
O‘ng bo‘lmachaga Yuqori kavak vena – vena cava superior, pastki kavak vena – 
vena cava inferior quyiladi. Ana shu ikkala kavak vena quyiladigan teshiklar orasida 
(bo‘lmachaning ichki sirtida) bitta do‘ng – tuberculum intervenosum bor. Pastki 
kavak venaning pastki qirrasida ingichka burma – valvula venae cavae inferioris 
bo‘lib, septum interatriale tomonga yo‘nalib joylashgan. Ana shu burma embrionning 
rivojlanish davrida vena qonini o‘ng bo‘lmachadan oraliq devorda joylashgan 
ovalsimon teshik orqali chap bo‘lmachaga, so‘ngra esa ostium atrioventriculare 
sinistrum orqali chap qorinchaga o‘tish vazifasini bajaradi.
O‘ng bo‘lmachaga kavak venalardan tashqari, Yurakning o‘ziga xos vena 
qonini yig‗adigan sinus – sinus coronarius cordis va birmuncha mayda vena 
teshikchalari – foramina venosum minimarum (thebesii) ochiladi. Sinus coronarius 
cordis ning bo‘lmachaga ochiladigan joyida endokarddan hosil bo‘lgan valvula sinus 
coronarii (thebesii)ni deyarli hamma vaqt ko‘rish mumkin.

Yüklə 5,52 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   222   223   224   225   226   227   228   229   ...   285




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin