M. F. Ziya yeva, G. X. Ma VL yano va ginekologiya


səhifə48/220
tarix16.08.2023
ölçüsü
#139571
1   ...   44   45   46   47   48   49   50   51   ...   220
Зияева М.Ф. Гинекология. 2-нашри

mumkin em as.
T ash q i jin siy a ’z o la rn in g rivojlanish
nuqsonlari
T a s h q i 
jin siy a ’z o la r n in g rivojlanish n u q s o n la ri n isb a ta n
k a m u c h ra y d i. Bu n u q s o n la r b a ’z a n yangi tugMlgan c h a q a -
lo q la rd a kuzatiladi. B a’z a n sh u n u q s o n b ilan birga, q o rin old 
d e v o r in in g pastki qism i, q o v b irla sh m a si (sim fiz), k litor va 
q o v u q sfinktcri ikkiga ajralgan (ke rtik ) boMadi.
S iy d ik
c h i q a r i s h
k a n a li o r q a d e v o r i n i n g c h a l a
riv o j­
la n ish in in g
(gipospadiya)
belgisi sh u k i, u r e tr a teshigi q in d a h -
lizida boMmay, q i n n in g ic h id a boMadi.
O r q a c h i q a r u v te sh ig in in g b itib qolishi 
(atresia ani)
yoki 
q in d ahlizi sohasiga oMib qolishi 
(anus 
vestibularis)
singari
h o la tla r , k a tta va kichik jin siy la b la r n in g b ir-b irig a yopishib 
o ‘sishi, g o h o g ip ertrofiya ja ra y o n la ri k u zatiladi (k lito r u z a y g an , 
k i c h i k j i n s i y l a b l a r u z u n c h o q ) .
Y u q o r i d a q a y d
e t i l g a n
rivojlanish n u q s o n la ri o p e r a tsiy a yoMi b ila n d a v o la n a d i.
69


G e m ia f ro d itiz m
C h i n g e m i a f r o d i ti z m n u q s o n ida jin siy b e z la rd a e r k a k va 
ayol e le m e n tla r i boMishi bilan birga, h a r b ir b e z o ‘z jinsiga 
y a r a s h a b a r a v a r ishlayveradi.
T a sh q i yoki ichki jin s iy a ’z o la r n in g n o n o r m a l tuzilishi 
yoki jin siy a ’z o la r tu z ilis h in in g ik k ila m c h i jin siy belgilarga m o s 
kelmasligi sababli 
xu n a sa lik
(g e m ia f r o d itiz m ) kelib c h iq ad i. 
B u n d a y h o l a t n i s o x ta g e m i a f r o d i t i z m yoki p s e v d o g e r m a -
fro d itizm d e b a ta s h t o ‘g ‘ri boMadi, c h u n k i jin siy a ’z o la r n in g
tuzilishi va ikk ila m c h i jin siy belgilar e m a s , balki fa q at jinsiy 
b e z va u n in g ishlashi belgilab beradi.
S o x ta g e m i a f r o d i t i z m e r k a k va a y o l p s e v d o g e r m a f r o -
d itiz m ig a boMinadi.
A y o l p s e v d o g e r m a f r o d i t i z m i d a
k l i t o r a n c h a
kattalash ib , ch e ti y a q q o l k o T in a d i, k a tta va kichik jin siy lablar 
bir-b irig a y o p is h g a n boMadi; jin s iy belgilar ayolga xos tip d a
boMadi.
E r k a k p s e v d o g e r m a f r o d i t i z m i d a
j i n s i y b e z
e r k a k k a x o s t i p d a boMadi. C h a l a riv o jla n g a n ji n s iy o la t 
g i p e r t r o f i y a l a n g a n k lito r g a o ‘x s h a y d i; u r e t r a tesh ig i c h a la
ta ra q q iy e tg a n jin s iy o la t u s tid a , p a s tr o q d a jo y la s h a d i; ikkiga 
ajralgan y o r g ‘o q ( m o y a k xaltasi) k a tta jin siy lablarga o ‘xshab 
k etadi; m o y a k la r q o r in b o ‘shligMdan yo b u tu n la y tu s h m a y d i, 
yo c h o v k a n a lid a , y o x u d jin siy lablarda boMib, p a y p a sla g a n d a
qoMga u n n a y d i. 
E rk a k p s e v d o g e rm a fr o d itiz m i ayol p s e v d o - 
g e r m a fro d itiz m ig a n is b a ta n k o ‘p ro q u c h ra y d i. S h u n g a a s o s la n ­
g a n h o ld a , b u n d a y sh ax slarn i, sh u b h a li h o lla r d a erk a k tipiga 
q o ‘shish kerak.

Yüklə

Dostları ilə paylaş:
1   ...   44   45   46   47   48   49   50   51   ...   220




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin