O‘zbek tili fonologiyasi va morfonologiyaSI



Yüklə 0,78 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə23/39
tarix24.12.2023
ölçüsü0,78 Mb.
#191054
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   39
125398 (1)

4.
g – k. 
Masalan: 
o‘sgan – o‘skan 
(talaffuzda), 
tokga – tokka. 
5.
i – z (-ki) (-zi).
Masalan: 
bizni – bizzi, sizni – sizzi 
(Namangan shevasi). 
6.
i – o (-ni) (-i).
Masalan: 
bizni – bizi, sizni – sizi, (men) (-me-) men – 
meni, mening, sen – seni, sening. 
7. n – d (-ni) (-di).
Masalan: 
bizni – bizdi, sizni – sizdi, tolni – toldi 
(«j»lovchi shevalar)

8. i – t (-ni) (-ti).
Masalan: 
otni – otti, o‘tni – o‘tti, itni – itti. 
9. n – sh (-ni) (-shi).
Masalan: 
oshni – oshshi, toshni – toshshi. 
10. n – r (-ni) (-rr).
Masalan:
 qorni
– qorri, shaharni – shaharri (
Toshkent, 
Namangan shevalari). 
11.
n – l (-ni) (-li).
Masalan: 
tolni
– tolli, qo‘lni – qo‘lli, yaqinlash – 
yaqillash (
Namangan
). 
12. n – m (-ni) (-mi).
Masalan:
 qizimni – qizimmi, o‘zimni – o‘zimmi. 
13. n – p (-ni) (-pi).
Masalan: 
gapni – gappi, qopni – qoppi. 
14. r – d (ber) (bed): berdi – beddi, ko‘rdi – ko‘ddi, yurdi – yuddi, turdi – 
tuddi 
(Namangan). 
15.
r – m (ber) (bem): bermasa – bemasa. 
16.
r – t: kekirdak – kekittak, shartta – shatta 
(Namangan). 
17.
r – l: birla – billa 
(Namangan, Toshkent). 
18.
r – s: bersa – bessa 
(Namangan). 
19.
ri – ni: burni – bunni, o‘rni – o‘nni. 


20. ch – s: ichsa – issa, kechsa – kessa 
(Namangan). 
21.
t – s: aytsam – ayssam 
(Namangan).
 
22. t – o: sust – susay, past – pasay. 
23. il – o: qizil – qizar. 
 
Singarmonizm 
O‘zbek adabiy tilida ham ba’zan bir bo‘g‘inli so‘zlarning struktur elementlari 
– unli va undosh tovushlar o‘rtasida tovush qatorlari bo‘yicha o‘zaro xoslanish 
holatlari ko‘zga tashlanadi. Xususan, GS, SGS strukturali so‘zlarda tovushlar 
palatal garmoniyaga muvofiq birikadi: 
qыl, xыl, g‘ыsh; bil, til, siz, jil
kabi. 
Ba’zan old va orqa qator variantlari ma’no farqlash funksiyasini ham bajarishi 
mumkin. Masalan, 
tiq – tik. 
Bir qator so‘z yasovchi va forma yasovchi affikslar variativlikka ega. O‘zak 
fonetik strukturasiga muvofiq, affikslarning variantlaridan biri qo‘llanadi. Affikslar 
variantlari shu fonetik qurshovda biri o‘rnida ikkinchisi qo‘llanolmaydi. Masalan: 
-
ыq 
yo
 -ik
(
qыlыq – kichik), -qы (-g‘ы), -gi (chopqы, cholg‘ы, suzgi), -qa, -ga 
(toqqa, bizga) 
kabi. 
Bu faktorlar turkiy tillar uchun xarakterli bo‘lgan singarmonizm 
qonuniyatining o‘zbek tilida ham ayrim o‘rinlarda mavjudligini ko‘rsatadi. 
Yuqoridagi o‘rinlarda fonema (unli va undosh) hamda morfemalarning orqa 
variantlari fonologik va morfematik qimmatga ega emas. Ular morfonologiyaning 
o‘rganish ob’ektidir. 
Singarmonizm tovushlar moslashuvining alohida turidir. Tovushlarning 
bunday moslashuvi agglyutinatsiya bilan chambarchas bog‘liq. Turkiy tillarda so‘z 
va so‘z formalari ko‘pincha ma’lum affikslar qo‘shib yasaladi. Bu affikslarning 
yasovchi affiksga qo‘shilishida tartib mavjud. So‘z yasovchi affikslar so‘zning 
material qismiga, leksik ma’no ifodalovchi qismiga kiradi. Shuning uchun ular 
forma yasovchi affikslardan oldin qo‘shiladi. Forma yasovchilarning sintaktik 
munosabat ifodalamaydigan turi sintaktik munosabat ifodalaydigan turidan oldin 
qo‘shiladi: o‘zak + so‘z yasovchi affiks + sintaktik munosabat ifodalamaydigan 
shakl yasovchi affiks + sintaktik munosabat ifodalaydigan affiks.
Ko‘rinib turibdiki, turkiy tillarda so‘z leksik va grammatik ma’no 
ifodalaydigan morfemalar bilan cho‘zilib boradi. Affikslarning bunday silsilali 
o‘sib borishi turkiy so‘zlarning tovush qiyofasini ham shartlab qo‘yadi: o‘zaro 
maksimal yaqin tovushlardan tashkil topadi. Tillarni tarixiy

Yüklə 0,78 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   39




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin