Web 1.0, prvá fáza, charakteristická prevažne statickým publikovaním in-
formácií či poznatkov na webe v hypertextovej podobe, je preto označovaná
ako fáza kognitívna. Prevládalo jednostranné šírenie informácií, pretože
možnosť publikovať na webe nemal každý, ale iba používatelia disponujúci
drahými a pomerne zložitými technológiami. Ostatní používatelia síce mali
dostupné množstvo informácií, ale nemohli sa takmer vôbec podieľať na ich
(spolu) vytváraní či evaluácii (napr. pomocou komentárov).
Okolo roku 2005 sa objavujú nové platformy a aplikácie, ktoré prinášajú
zásadnú zmenu. Ich filozofia je postavená na komunikácii používateľov, spo-
lupráci a zdieľaní rôznych typov informácií. Navyše sú na internete k dispo-
zícii používateľom prevažne zadarmo a sú user friendly, relatívne ľahko
ovládateľné, nevyžadujú žiadne špecifické (technické) zručnosti. V tomto
kontexte dochádza k postupnej premene internetu do podoby všeobecne
označovanej ako web 2.0 alebo dokonca web 3.0. Túto fázu môžeme vše-
obecne označiť ako fáza (sociálno) konštruktívna. Od pôvodnej podoby celo-
svetovej siete sa web 2.0 líši predovšetkým vznikom priestoru pre komunitnú
tvorbu a zdieľanie zdrojov, v rámci ktorého používateľ internetu opúšťa rolu
pasívneho príjemcu a začína sa zapájať ako spolutvorca jeho dynamického
obsahu.
Vo vzťahu k učeniu Adler a Brown (2008) považujú za najvýznamnejší
dopad internetu na proces učenia sa práve schopnosť podporovať
a rozširovať rozličné aspekty sociálneho učenia.
Online nástroje podporujúce komunikáciu a kooperáciu (viď tabuľka 3)
predstavujú jeden z hlavných pilierov konceptu e-learningu 2.0, ktorého
princíp spočíva v utváraní, zdieľaní a opätovnom používaní („recyklácii“)
informácií, skúseností a zručností v rámci komplexnej učiacej sa komunity) a
v naplnení všetkých rozmerov sociálneho učenia.
43
Tabuľka 3 Nástroje podporujúce spoluprácu a komunikáciu
Nástroje podporujúce komunikáciu a kooperáciu
Asynchrónna
komunikácia
Synchrónna
komunikácia
Tímová spolupráca
Email (Gmail)
Diskusné fóra
Mikroblog (Twitter)
Instant Mesaging (ICQ)
Internetová telefónia
(Skype)
Zdieľanie obrazovky
(Join.me)
Live streaming
(Ustream)
Live blogging (Coverit
Live)
Webinár (Adobe
Connect)
Výmena súborov
(Ulož to)
Weblog (Blogger)
Wiki (Mediaw Wiki)
Správa a zdieľanie
dokumentov
(Google
Dokumenty)
Zdroj: upravené a doplnené podľa KITSANTAS, A. a N. DABBAGH, 2010. Learning to
learn with Integrative Learning Technologies (ILT): A practical guide for academic suc-
cess. Greenwich, CT: Information Age Publishing. ISBN 978-1-60752-302-4.
V tabuľke 4 sú uvedené možnosti využitia synchrónnej a asynchrónnej
komunikácie.
Tabuľka 4 Možnosti využitia synchrónnej a asynchrónnej komunikácie
Kedy? Prečo? a Ako? využívať synchrónnu vs. asynchrónnu komunikáciu
Asynchrónny e-learning
Synchrónny e-learning
Kedy?
reflexia zložitejších otázok
ak nie je možná realizácia
synchrónnych stretnutí
(kvôli práci, rodine a pod.)
diskusia menej zložitých tém
zoznámenie sa
plánovanie úloh
Prečo?
Študenti majú viac času na ref-
lexiu, nakoľko nie je očakávaná
okamžitá odpoveď.
Študenti sú viac angažovaní
a motivovaní, keďže sa očakáva
okamžitá odpoveď.
Ako?
Využitím mailu, diskusií, blogov.
Využitím videokonferencií, chatu, in-
stant messagingu a kombinácie face
to face.
Zdroj: upravené podľa HRASTINSKI, S., 2008. Asynchronous and Synchornous
E-learning. [online]. In: Educause Quarterly. Vol. 2008, No. 4, pp. 51-55. ISSN 1528-
5324. [cit. 2013-04-19]. Dostupné z: http://net.educause.edu/ir/library/pdf/eqm0848.pdf.
44
Uveďme základné charakteristiky najčastejšie využívaných online nástro-
jov podporujúcich komunikáciu a kooperáciu, ako ich uvádzajú Zounek a
Sudický (2012) a Turčáni, Bílek a Slabý (2003).
Diskusné fórum
Diskusné fóra sú popri e-mailoch hlavným nástrojom asynchrónnej komu-
nikácie. Môžeme ich charakterizovať ako webové stránky alebo ich časti,
v rámci ktorých môžu používatelia publikovať svoje názory alebo reagovať
na príspevky ostatných prispievateľov. Asynchrónna podoba takejto komu-
nikácie znamená, že účastníci nemusia byť zapojení do diskusie v rovnakom
čase.
Základné podoby online diskusií:
samostatne fungujúce diskusné fóra - spravidla sa jedná o diskusie od-
borných alebo záujmových skupín, fóra poskytujúce poradenstvo a pod.,
diskusné fóra ako súčasť webových stránok a portálov - klasickým prí-
kladom sú spravodajské servery, ktoré pomocou diskusných fór zbierajú
spätnú väzbu na svoje články a prezentované témy,
diskusné fóra ako súčasť virtuálnych prostredí - diskusné fóra slúžiace
na komunikáciu vymedzenej skupiny používateľov rôznych systémov,
typickým príkladom sú fóra v kurzoch v rámci prostredí LMS.
Výhody:
dostupné kedykoľvek, za podmienky že je zabezpečený prístup na inter-
net,
môže znižovať zábrany diskutovať - štúdia Robert a Dennis (2005) po-
tvrdila, že asynchrónna komunikácia zvyšuje možnosť spracovávať in-
formácie (viac času na prípravu odpovede),
uchovávanie histórie príspevkov,
spätná analýza príspevkov môže napomôcť porozumeniu danej proble-
matiky,
možnosť moderovania samotnými študentmi.
Nevýhody:
nerovnomerné zapojenie študentov do diskusie, čo môže spôsobiť neú-
čelnosť diskusie, zhoršenie sociálnych vzťahov v skupine,
dlhé čakanie na odpoveď - podľa Kocka (2005) trvá výmena 600 slov
face to face 6 minút, virtuálne môže trvať až hodinu, prípadne aj dlhšie,
pri veľkom počte účastníkov náročnosť na moderovanie,
nepresnosť reakcií, nie je vhodné pre náročné témy, ktoré vyžadujú aj
iné spôsoby komunikácie.
45
Vybíral (2000) sa venuje špecifikám diskusie na internete z dvoch pohľa-
dov:
diskusia ako „vykecanie sa“, radenie komunikačných exhibícií, kedy je
dialóg iba obyčajným radením kratších či dlhších monológov, často s
prvkami vulgarizmov,
diskusia ako konštruktívny proces, kedy sa účastníci hlásia do diskusie,
posielajú návrhy, vyjadrujú svoje názory, pýtajú sa, súhlasia, či nesúhla-
sia, regulujú a riadia diskusiu a vyústia ku tvorbe dohôd.
Instant messaging (IM) a internetová telefónia
Instant messaging je ďalší rozšírený spôsob komunikácie, veľmi podobný
chatu. Do tejto skupiny patrí celá rada komunikačných protokolov a klientov.
K jeho využívaniu sa najčastejšie používajú špeciálne programy, ktoré je
nutné nainštalovať. Výhodou messengerov je, že hoci sú primárne určené na
synchrónnu komunikáciu, umožňujú aj komunikáciu asynchrónnu. Pokiaľ
totiž nie je účastník komunikácie práve pripojený, je možné mu aj naďalej
posielať odkazy, ktoré sa účastníkovi zobrazia hneď po pripojení.
K najrozšírenejším patria ICQ, Google Talk, Jabber, Windows Live Messen-
ger, MySpaceIM, Yahoo! Messenger a i.
Internetová telefónia a najmä program Skype sa teší v posledných rokoch
mimoriadnej obľube. Skype umožňuje popri telefonovaní prostredníctvom
internetu aj zasielanie textových správ, rovnako ako celý rad funkcií (zasie-
lanie súborov, odkazov a i.) zhodných s niektorými klientmi instant messa-
gingu. Medzi zaujímavé funkcie patrí ďalej napríklad nahrávanie hovoru či
zdieľanie pracovnej plochy. Skype umožňuje tiež konferenčné rozhovory (aj
moderované), v ktorých spolu môžu komunikovať až desiatky účastníkov.
Výhodou je, že celý rad služieb je poskytovaných zadarmo. U mnohých slu-
žieb však existujú platené verzie, kde už možno počítať s vyšším komfortom
i s kvalitou služieb. V súčasnej dobe sa navyše zdá, že nadvládu nad komu-
nikáciou tohto typu preberajú sociálne siete, najmä Facebook alebo Google+.
Výhody (z pohľadu vzdelávania):
uľahčenie komunikácie medzi študentmi a učiteľom (najmä pri kom-
binovanom štúdiu), tzv. virtuálne konzultačné hodiny,
možnosť uchovávania záznamu komunikácie,
možnosť zasielania súborov ako súčasť komunikácie,
možnosť komunikácie so zahraničnými študentmi, expertmi,
možnosť realizácie výskumných rozhovorov,
základné služby sú bezplatné.
46
Nevýhody:
obmedzená bezpečnosť, riziko napadnutia vírusmi, zneužitia obsahu
a pod.,
technické problémy (pomalý internet, výpadky internetu a pod.),
„zahltenosť“ neustálou komunikáciou,
absencia osobného kontaktu u ľudí, ktorí ho preferujú.
Webinár
Už zo samotného názvu vyplýva, že ide o kombináciu slov web a seminár,
t.j. seminár realizovaný vo virtuálnom prostredí za pomoci bezplatnej apli-
kácie či online služby (napr. bigbluebutton.org), ale je možné využívať tak-
tiež komerčné produkty. Ich potenciál spočíva v sprístupnení vzdelávania
účastníkom, ktorí sú v rovnakom čase na rozličných miestach. Aplikácie
umožňujú realizovať tradičnú prednášku, seminár či workshop. Účastníci
majú k dispozícii všetky potrebné nástroje na vyučovanie. Môžu spolu au-
dio-vizuálne alebo textovo (chat) komunikovať. Všetci môžu mať k dispozí-
cii prezentáciu učiteľa alebo prezentujúceho študenta. Je možné zdieľať ob-
razovku alebo len určitú aplikáciu počítača ktoréhokoľvek účastníka, možno
si prípadne robiť poznámky na virtuálnej tabuli, ktoré vidia všetci účastníci.
Samozrejmosťou je možnosť nahrávať do webinárov súbory. Pomocou we-
binárov je tiež možné vykonávať rôzne formy hodnotenia či dokonca skúša-
nie.
Výhody:
prekonanie lokálnych a časových obmedzení,
flexibilná voľba času vyučovania (žiadna viazanosť na konkrétnu
miestnosť),
nižšie náklady na usporiadanie akcií (eliminácia nákladov na cesty,
diéty, náklady na prenájom priestorov, náklady na energie a pod.).
Nevýhody:
náročná príprava, nedostatočné technické vybavenie účastníkov,
nutnosť účasti študentov v rovnakom čase (problém so zladením ča-
su),
obmedzená bezpečnosť (nevhodné pre semináre s nárokmi na súkro-
mie, problém ochrany autorských práv a pod.).
Wiki
Konektivistická teória tvrdí, že dôležitým aspektom vzdelávania je nielen
transfer informácií a vytváranie informačných zdrojov, ale aj tvorba
prostredia, ktoré bude podporovať integráciu informácií do študentských
47
„vedomostných sietí“ (Siemens 2005). Jedným z nástrojov, umožňujúcich
túto integráciu, je aj nástoj webu 2.0 Wiki.
Je potrebné rozlišovať medzi Wiki ako softvérovou technoló-
giou/prostredím a medzi konkrétnymi projektmi, ktoré sú v prostredí Wiki
realizované a sú venované určitej téme či obsahu. Niekedy sa toto rozlíšenie
vyjadruje použitím pojmov wiki-softvér, resp. wiki-web. Wiki-weby existujú
v tisíckach. Najznámejší a najväčší je Wikipédia.
Práve vo Wiki projektoch si môžu študenti a pedagógovia tvoriť zaujíma-
vé vysokoškolské učebné materiály. Len samotná nezisková organizácia
Wikimedia Foundation, ktorá prevádzkuje Wikipédiu, spravuje niekoľko
ďalších projektov na báze Wiki.
Každá Wiki je nástroj svojou podstatou konštruktivistický a kolaboratívny,
je možné ju využiť ku spolupráci študentov na akomkoľvek školskom
projekte.
Pre proces učenia poskytuje veľké výhody. Wikipédia a každá iná wiki tr-
valo skladuje všetky verzie, ktoré článok kedy mal (u Wikipédie v záložke
História) a umožňuje ich navzájom ľahko porovnávať; u každej zmeny je
jasné, kto ju vykonal. Možno tak ľahko hodnotiť prácu študentov. Zaujímavá
môže byť tiež možnosť využiť tieto postupne zdokonaľované verzie článkov
vo Wikipédii ako materiál na precvičovanie (hľadanie cudzích chýb) alebo
výskum.
Výhody:
stabilný zdroj s aktuálnym obsahom,
sociálny kooperatívny experiment (projekt komunity ako cenný pre-
jav občianskej spoločnosti),
nenáročné zvládnutie základov editácie,
dobrá evidencia práce účastníkov (archivácia vývojových zmien kaž-
dej stránky),
dobré nástroje pre tímovú komunikáciu,
nutnosť úspornej formulácie v jasne vymedzenej štýlovej rovine,
ponúka používateľsky najprístupnejšiu skúsenosť so spracovaním tex-
tu v „non-wysiwyg“ režime.
Nevýhody:
nie je ideálna pre prácu študentov na jednom hesle (na rozdiel od Do-
kumentov Google neumožňuje sledovať prácu súbežne editujúcich
účastníkov),
zásahy do editácie zo strany cudzích wikipedistov a nízka či premen-
livá úroveň obsahu. Mnohé štúdie hodnotili spoľahlivosť záznamov
na Wikipédii v určitých časových intervaloch (napr.: Giles 2005;
48
Chesney 2006). Jeden dôležitý rozdiel medzi Wikipédiou a tradičný-
mi médiami je dynamická povaha jej záznamov. Čo je dnes vložené,
môže byť zajtra vymazané alebo zmenené.
Záver tejto kapitoly sme venovali už konkrétnym nástrojom LMS Moodle,
ktoré sme využili aj v našom výskume. Ide o nami zvolené špecifické nástro-
je, o ktoré bol obohatený elektronický kurz Didaktika IKT v primárnej ško-
le.
4.3.1
Komunikácia a kooperácia v kontexte nástrojov LMS Moodle
Ako sme už spomenuli, komunikačné a kooperačné nástroje sú súčasťou
LMS. Rovnako aj najobľúbenejší integračný výučbový nástroj LMS Moodle
využíva na komunikáciu vo virtuálnych triedach diskusné fórum, chat, sprá-
vy, anketu, dotazník, blog, komentáre, prieskum a quickmail. Každý
z uvedených nástrojov má svoje špecifiká a vhodné využitie ich kombinácií
ponúka učiteľovi široké možnosti ako zabezpečiť plynulý manažment kur-
zov, poskytnúť študentom podporu a pomoc, či zefektívniť virtuálnu komu-
nikáciu medzi jednotlivými účastníkmi kurzov.
Diskusné fórum
Hneď po vytvorení kurzu v LMS Moodle ponúka tento nástroj špeciálny
typ diskusného fóra - Fórum noviniek, ktoré však nie je určené na diskusiu
o odbornej problematike. Je využívané, resp. poskytuje priestor vyučujúce-
mu (tútorovi) na jednostrannú komunikáciu smerom k študentom, pričom
príspevky učiteľa majú prevažne manažérsky charakter (všeobecné oznamy
ku kurzu, zmeny termínov skúšok, zmeny v termíne výučby a pod., ale aj
motivácia študentov vyvolaním diskusie dobre položenou rečníckou otáz-
kou). Študentom nie je umožnené pridávať príspevky.
Pre účely nášho výskumu sme využili možnosť vytvorenia vlastného dis-
kusného fóra formou jednoduchej diskusie. Našou ambíciou bolo poznať ná-
zory študentov na tému využitia tabletov, notebookov, prípadne smartphonov
pri výučbe na 1. stupni ZŠ.
Nástroj Typ fóra totiž tútorovi umožňuje nastaviť obmedzenia, s akými
bude diskusné fórum prebiehať. Zameranie jednotlivých typov fór sa rozde-
ľuje hlavne podľa toho, kto a koľko diskusných tém, resp. príspevkov môže
do fóra pridávať:
bežné fórum pre všeobecné využitie - pridávať diskusné témy
a reagovať na príspevky môže ktorýkoľvek účastník kurzu,
49
jednoduchá diskusia - zobrazená je len jedna diskusná téma pre všet-
kých účastníkov kurzu. V našom prípade sa študentom zobrazila
diskusná otázka: „Aký máte názor na pravidelné používanie tabletov,
notebookov, prípadne smartphonov vo vzdelávaní na prvom stupni
ZŠ?“,
každý účastník kurzu môže začať jednu tému diskusie,
otázky a odpovede - študent musí najskôr reagovať na vložený prí-
spevok učiteľa, následne sa mu zobrazia ostatné príspevky, t.j. odpo-
vede jeho spolužiakov (Drlík a kol. 2013).
Chat
Etymológia slova chat pochádza z anglického slova chat = pokecať si, čo
je charakteristické pre neformálnu virtuálnu komunikáciu.
V Moodle má využitie nástroja chat svoje špecifiká. Najčastejšie je
dôvodom jeho využitia komunikácia učiteľa a študenta, pričom sa študent
obracia na učiteľa s problémom, ktorý potrebuje vyriešiť, prípadne s
úlohou, s ktorou si nevie rady. V porovnaní s neformálnosťou chatovania na
iných fórach sa vo virtuálnej učebni predpokladá „formálnejšie“
vyjadrovanie študenta, eliminácia emotikonov a pod. Chat síce umožňuje
rozhovor v reálnom čase, z praktického hľadiska je však nemožné
zabezpečiť nepretržitú prítomnosť učiteľa vo virtuálnej miestnosti. Odporúča
sa preto stanoviť presný čas virtuálnych konzultačných hodín, kedy je
učiteľ prítomný a študenti sa na neho môžu obrátiť so svojimi požiadavkami.
Ďalším špecifikom chatu v Moodle je nastavenie Uložiť zrealizované
chatovanie, ktoré ponúka možnosť archivácie chatov počas nami zvoleného
obdobia. V kombinácii s nastavením Každý si môže prezrieť prebehnuté
chatovanie, ponúka všetkým študentom kurzu prehliadania histórie chatov,
čo môže slúžiť ako čiastočná náhrada FAQ. Je na dôkladnom zvážení
učiteľa, v akom rozsahu chaty študentom sprístupní. Chaty osobnejšej
povahy, dôverné problémy, s ktorými sa študent učiteľovi zdôverí a nie sú
určené všetkým študentom, môžu zostať naďalej „medzi štyrmi očami“.
V rámci Moodle môže chat prebiehať medzi účastníkmi vzdelávania iba
synchrónne, t.j. v reálnom čase. Chatovanie môže byť jednorazovou
aktivitou alebo je možné opakovať ho pravidelne každý deň, týždeň a pod.
Záznamy z chatu sú uložené a môžu byť sprístupnené všetkým účastníkom
kurzu alebo len vybraným používateľom na základe nastaveného oprávnenia.
V našom prípade sme využili chat - virtuálne konzultačné hodiny raz
týždenne, vo večerných hodinách.
50
Chat je mimoriadne užitočný v prípadoch, kedy sa účastníci kurzu nemôžu
stretávať tvárou v tvár, napr. pre:
pravidelné stretnutia účastníkov študujúcich diaľkovo z rôznych miest
či krajín,
študentov, ktorí sa z rôznych dôvodov nemôžu dostaviť k
individuálnej konzultácii s vyučujúcim,
stretávanie študentov vykonávajúcich prax mimo školy na zdieľanie
ich doterajších skúseností,
riadené a monitorované uvedenie detí mladšieho veku do sveta
sociálnych sietí,
debatu s pozvaným odborníkom zo zahraničia či iného mesta,
vzdelávanie sa imobilných alebo inak hendikepovaných študentov.
Správy
Ide o jednoduché a krátke odkazy zo strany učiteľa študentom, prípadne
medzi študentmi navzájom. Moodle sa snaží každú zaslanú správu doručiť
v čo najkratšom čase. Pri najbližšej aktivite príjemcu správy sa zobrazí sprá-
va v novom okne a používateľovi umožní správu ignorovať alebo prejsť na
správu. Ak sa rozhodne používateľ správu ignorovať, správa v Moodle zos-
tane a systém sa ju pokúsi doručiť neskôr. V prípade voľby Prejsť na správy
sa používateľ dostane do formulára pre posielanie správ, kde okrem aktuál-
nej správy vidí aj predchádzajúcu komunikáciu.
Využitie správ v Moodle nezaťažuje študentov s preklikávaním do nových
okien iných serverov a sprehľadňuje tak komunikáciu.
Wiki
Wiki v systéme Moodle ponúka študentom možnosť tvorby kooperatív-
nych stránok priamo v okne webového prehliadača, bez nutnosti poznať
(X)HTML. Stránky môžu študenti vytvárať v dvoch režimoch:
individuálny režim, ktorý umožňuje upravovať študentom len nimi
pridané stránky,
spoločná Wiki, ktorá umožňuje študentom upravovať stránky aj ostat-
ných študentov.
Spoločná práca tímov prináša aj riziko, že pri mnohonásobných úpravách
môže dôjsť k nechcenému odstráneniu častí, ktoré tam pridali iní študenti.
V Moodle je toto riziko ošetrené nástrojom História stránok, ktorý uchováva
obsah a podobu každej Wiki stránky aj s informáciou o tom, kto a kedy ver-
ziu vytvoril.
51
Pre školskú prax prináša Wiki mnoho zaujímavých možností. Okrem tvor-
by tímových projektov je možné Wiki využiť ako prostredie pre brainstor-
ming, spoločnú tvorbu dokumentácie k použitiu softvérov (napr. využitie ná-
strojov Moodle), kolaboratívnu tvorbu príbehu a pod.
Pre účely nášho výskumu sme využili nástroj Wiki na skupinové spraco-
vanie seminárnych prác v experimentálnej skupine. Účastníci kurzu pracova-
li v šiestich náhodne rozdelených tímoch na rozličných zadaniach.
V kontexte diskutovanej témy je potrebné spomenúť fenomén osobnosti,
ktorý zohráva svoju úlohu, či už ide o tradičnú komunikáciu a kooperáciu
počas štúdia, alebo v bežnom živote. Rovnako zohráva osobnosť jednu
z kľúčových úloh aj vo virtuálnom vzdelávaní.
V rámci výskumu sme sledovali subjektívnu pohodu účastníkov kurzu, re-
flektujúcu subjektívne hodnotenie e-learningového kurzu z pohľadu účastní-
kov kurzu – študentov. Zaujímalo nás, či a akým spôsobom sa v hodnotení
prejavia osobnostné charakteristiky cieľovej skupiny. V tomto kontexte sme
však považovali za nevyhnutnosť rozpracovať koncept osobnosti s akcentom
na psychologický a pedagogický aspekt.
|